Koho najčastejšie postihuje Alzheimerova choroba: rizikové faktory

Alzheimerova choroba zvyčajne postihuje starších ľudí, no nie je bežnou súčasťou starnutia a môže sa vyskytnúť aj u ľudí mladších ako 65 rokov. Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom, ale pravdepodobnosť ochorenia ovplyvňuje aj rodinná anamnéza, genetická záťaž, ženské pohlavie, úrazy hlavy, nižšie vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, cukrovka, fajčenie a ďalšie faktory poškodzujúce cievy a mozog.

Alzheimerova choroba je multifaktoriálne neurodegeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom postupne odumierajú mozgové bunky a zmenšuje sa mozog. Dôvody, prečo sa tieto procesy začnú diať a čo ich spúšťa, sú zatiaľ neznáme a stali sa predmetom výskumu vedcov po celom svete.

Čo je Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom ubúdajú mozgové bunky a strácajú svoju funkciu. Na vine je bielkovina - amyloid beta, ktorá sa zhlukuje do amyloidných plakov a nervové bunky poškodzuje.

Ľudia s Alzheimerovou chorobou sú starší. Tento stav však nie je bežnou súčasťou starnutia. Alzheimerova choroba je pomaly postupujúci neurologický stav, ktorý ovplyvňuje pamäť, myslenie, kognitívne správanie a jednoduché životné zručnosti.

Alzheimerova choroba sa považuje za najčastejšiu formu demencie. Demencia je pojem, ktorý zahŕňa úbytok pamäťových schopností alebo mozgových funkcií, ktoré majú vplyv na každodenný život človeka.

Demencia je všeobecný pojem, ktorý označuje súbor príznakov spôsobených rôznymi ochoreniami mozgu. Nie je to jedna konkrétna choroba, ale syndróm - podobne ako horúčka, ktorá môže mať rôzne príčiny.

Medzi najčastejšie typy demencie patria Alzheimerova choroba, cievna alebo vaskulárna demencia, demencia s Lewyho telieskami a frontotemporálna demencia. Alzheimerova choroba je najčastejšia a tvorí približne 60-70 % prípadov demencie.

Koho Alzheimerova choroba postihuje najčastejšie

Alzheimerova choroba sa vyskytuje častejšie u určitých skupín ľudí. Niektorým rizikovým faktorom nie je možné zabrániť, iné však možno ovplyvniť životným štýlom, liečbou pridružených ochorení a prevenciou úrazov.

• starší ľudia, pretože riziko stúpa s vekom;
• ľudia s rodičom alebo súrodencom, ktorý mal Alzheimerovu chorobu;
• ľudia s genetickou záťažou alebo určitými dedičnými predispozíciami;
• ženy, najmä vo vyššom veku;
• ľudia po ťažkých alebo opakovaných úrazoch hlavy;
• ľudia s nižším vzdelaním a menšou kognitívnou aktivitou;
• ľudia s vysokým krvným tlakom, zvýšeným cholesterolom alebo cukrovkou;
• fajčiari a ľudia s nadmernou konzumáciou alkoholu;
• ľudia s poruchami prekrvenia mozgu a ďalšími cievnymi ochoreniami.

Prítomnosť jedného rizikového faktora neznamená, že človek Alzheimerovu chorobu určite dostane. Nielenže rizikové faktory podnecujú vznik tejto choroby, ale čím je ich viac, tým je väčší predpoklad jej výskytu.

Najvýznamnejšie rizikové faktory

Vek

Vek je jedným z kľúčových faktorov Alzheimerovej choroby a zároveň najvýznamnejším rizikovým faktorom. So stúpajúcim vekom možnosť výskytu ochorenia narastá, hoci vyšší vek nemusí byť vždy základnou podmienkou jeho vzniku.

Demenciou trpí každý 20. človek nad 65 rokov. Po 80. roku veku je to každý piaty človek. Alzheimerova choroba zvyčajne postihuje starších ľudí, avšak u ľudí mladších ako 65 rokov a ešte mladších možno pozorovať skorý nástup demencie.

Rodinná anamnéza a genetická záťaž

Ak máte rodičov alebo súrodencov s Alzheimerovou chorobou, máte vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. Pozitívna rodinná anamnéza teda riziko zvyšuje, neznamená však, že sa choroba u človeka určite rozvinie.

Aby vedci definitívne odhalili, do akej miery je Alzheimerova choroba dedičná, budú potrebovať ešte veľa rokov. Existuje súvislosť medzi genetickou výbavou získanou od rodičov a rozvojom choroby.

To ale neznamená, že pokiaľ mal túto chorobu niekto z vašich predkov, rozvinie sa tiež u vás. Na rozvoj majú veľký vplyv aj vonkajšie podmienky, ako sú výživa, pohybové aktivity, spoločenský život, vzdelávanie a duševné aktivity.

Genetická záťaž predstavuje všetky zdedené degeneratívne i chronické ochorenia a možné predispozície k ich nadobudnutiu. Spolu s pozitívnou rodinnou anamnézou a vekom predstavuje najmenej ovplyvniteľné rizikové faktory.

Ženské pohlavie

Štatisticky je Alzheimerova choroba častejšia u žien. Pravdepodobne to súvisí s úbytkom hormónov po menopauze či s výskytom iných ochorení, akým je napríklad diabetes.

Downov syndróm

Ľudia s Downovým syndrómom dostanú túto chorobu skoro. Ide o súvislosť medzi genetickou výbavou a procesmi, ktoré môžu podporovať vznik zmien typických pre Alzheimerovu chorobu.

Úrazy hlavy

Ťažké a najmä opakované úrazy hlavy, ktoré sú spojené so stratou vedomia, môžu zvýšiť výskyt Alzheimerovej choroby. Úrazy hlavy patria medzi rizikové faktory, ktorým možno do určitej miery predchádzať ochrannými opatreniami a znižovaním rizika opakovaných poranení.

Nižšie vzdelanie a nedostatok duševnej aktivity

Ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko rozvoja ochorenia. Nižšie vzdelanie a nedostatočný pravidelný „tréning mozgu“, akým je učenie, patria medzi rizikové faktory, ktoré človek môže ovplyvniť.

Aj keď tento činiteľ nepredstavuje také riziko ako napríklad nezdravý životný štýl, duševnú aktivitu možno podporovať učením, čítaním, lúštením krížoviek a ďalšími činnosťami, ktoré udržiavajú myslenie aktívne.

Vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak patrí medzi významné rizikové faktory Alzheimerovej choroby. Dlhodobo zvýšený tlak môže poškodzovať cievy, ktoré zásobujú mozog, a zhoršovať jeho prekrvenie.

Riziko súvisiace s vysokým krvným tlakom možno znižovať dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu, pravidelným pohybom, vyhýbaním sa fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu a užívaním liekov určených na jeho znižovanie.

Zvýšená hladina cholesterolu

Zvýšená hladina cholesterolu môže zvyšovať riziko Alzheimerovej choroby. Tak ako pri vysokom krvnom tlaku, aj proti zvýšenému cholesterolu pomáhajú zásady zdravého životného štýlu.

Človek by si mal dávať pozor na celkovú telesnú hmotnosť, pravidelný pohyb a stav srdcovo-cievneho systému. Vysoký krvný tlak a vysoké hladiny cholesterolu môžu zvýšiť riziko ochorenia.

Cukrovka

Cukrovka, najmä nedostatočne kontrolovaný diabetes mellitus 2. typu, môže zvyšovať riziko vzniku a progresie Alzheimerovej choroby. Cukrovka poškodzuje cievy a môže nepriaznivo ovplyvňovať prekrvenie mozgu.

Rizikové faktory, ktoré škodia srdcu, môžu škodiť aj mozgu, najmä ak poškodzujú ich krvné cievy. Preto môže dobre kontrolovaný diabetes mellitus 2. typu, vysoký tlak a hyperlipidémia pomôcť znížiť riziko výskytu a progresie ochorenia.

Fajčenie a alkohol

Fajčenie patrí medzi ovplyvniteľné rizikové faktory Alzheimerovej choroby. Ovplyvniteľné rizikové faktory, ako je fajčenie a konzumácia alkoholu, musia byť kontrolované, aby sa zabránilo rozvoju Alzheimerovej choroby.

Vyhýbanie sa fajčeniu a konzumácii alkoholu, udržiavanie zdravého životného štýlu s pravidelným cvičením, udržiavanie krvného tlaku pod kontrolou a udržiavanie zdravej hladiny cholesterolu môžu pomôcť minimalizovať riziko.

Zvýšená hladina homocysteínu

Zvýšená hladina homocysteínu patrí medzi uvádzané rizikové faktory Alzheimerovej choroby. Homocysteín, látka správajúca sa veľmi podobne ako cholesterol, môže poškodzovať cievy a zhoršovať správny prietok krvi do mozgu.

Poruchy prekrvenia mozgu

Poruchy prekrvenia mozgu, niekedy označované ako „mozgová skleróza“, môžu urýchľovať nástup príznakov ochorenia. Nedostatočné prekrvenie mozgu dokáže rýchlosť nástupu ochorenia znásobiť.

Preto je dôležité venovať pozornosť vysokému krvnému tlaku, zvýšenej hladine cholesterolu a zvýšenej hladine homocysteínu, keďže každý z týchto faktorov môže brániť správnemu prietoku krvi.

Prečo sú s Alzheimerovou chorobou spojené srdcovo-cievne riziká

Alzheimerova choroba je multifaktoriálne ochorenie ovplyvňujúce funkciu mozgu. Rizikové faktory poškodzujúce srdce a cievy môžu súčasne poškodzovať aj mozog.

Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, cukrovka a fajčenie môžu zhoršovať stav ciev a prekrvenie mozgu. Ak sa tieto faktory kombinujú, riziko môže byť vyššie než pri prítomnosti jediného faktora.

Výskum sledoval takmer 9000 ľudí z rôznych etnických skupín počas 27 rokov. Výsledky ukázali súvislosť medzi cukrovkou, zvýšenou hladinou cholesterolu, vysokým krvným tlakom, fajčením a neskorším rozvojom demencie.

U ľudí so všetkými štyrmi rizikovými faktormi bolo riziko dvojnásobné. Tieto údaje opisujú výsledky konkrétneho sledovania a neznamenajú, že každý človek s daným faktorom Alzheimerovu chorobu dostane.

Amyloidné plaky a neurofibrilárne klbká

Vedci nevedia, prečo niektorí ľudia Alzheimerovu chorobu dostanú a prečo niektorí nie. Príčiny však súvisia s dvoma druhmi poškodenia nervov: s proteínovými usadeninami známymi ako beta-amyloidné plaky a s neurofibrilárnymi klbkami, ktoré vznikajú v nervových bunkách.

Beta-amyloid sa zhlukuje do amyloidných plakov a poškodzuje nervové bunky. Nervové bunky zároveň tvoria klbká, známe ako neurofibrilárne klbká.

Alzheimerova choroba časom spôsobuje rozsiahlu degeneráciu mozgových buniek a má za následok vážne poškodenie pamäti. Jedinec napokon stratí schopnosť vykonávať bežné činnosti.

Prvé príznaky, ktoré môžu upozorniť na ochorenie

Strata pamäti je primárnym príznakom Alzheimerovej choroby. Včasná indikácia choroby zahŕňa ťažkosti so zapamätaním si nedávnych rozhovorov a udalostí.

Väčšina ľudí má občasné výpadky pamäte, ale to neznamená, že majú Alzheimerovu chorobu. Zdravý človek si často spomenie neskôr, zatiaľ čo človek s Alzheimerovou chorobou si nespomenie vôbec alebo opakuje rovnaké otázky a tvrdenia niekoľkokrát.

• zabúdanie stretnutí, rozhovorov alebo udalostí;
• opakované kladenie rovnakých otázok;
• ťažkosti so zapamätaním si nedávnych udalostí;
• odkladanie vecí na neobvyklé miesta;
• strácanie sa na známych miestach;
• problémy s vyjadrovaním myšlienok alebo účasťou na rozhovoroch;
• problémy s plánovaním a vykonávaním známych úloh;
• ťažkosti pri varení, platení účtov a používaní spotrebičov;
• zmeny nálady, osobnosti a spoločenského správania;
• strata záujmu o koníčky a spoločenský život.

Zabúdanie nedávnych udalostí

Alzheimerova choroba spôsobuje pomalú a sústavnú stratu pamäti. Je zaujímavé, že pacienti s Alzheimerovou chorobou si môžu pamätať udalosti zo vzdialenej minulosti, ale v počiatočných štádiách majú ťažkosti so zapamätaním si nedávnych udalostí.

Alzheimerova choroba poškodzuje predovšetkým krátkodobú pamäť, ktorú potrebujeme napríklad aj na to, aby sme mohli dokončiť rozvinutú vetu a nestratili pri tom niť myšlienok.

Odkladanie vecí na neobvyklé miesta

Človek s Alzheimerovou chorobou môže odkladať veci na miesta, kam vôbec nepatria, napríklad jedlo do práčky, kľúče do mikrovlnnej rúry alebo šperky do chladničky.

Problémy s rečou

Chorý človek si nespomenie ani na jednoduché slová alebo ich nahradí inými, takže veta potom nemusí dávať zmysel. Ťažkosti pri hľadaní slov a pokles logického uvažovania možno zaznamenať už v ranom štádiu.

Dezorientácia v priestore a čase

Človek s Alzheimerovou chorobou sa môže stratiť na miestach, ktoré predtým dobre poznal, napríklad na vlastnej ulici. Nevie, ktorým smerom sa vydať domov, a môže zablúdiť ešte viac.

Pacient s diagnózou Alzheimerovej choroby sa v čase ťažko orientuje. Nepamätá si, aký je práve deň, mesiac alebo rok, pričom si môže do detailov pamätať príhody, ktoré sa stali pred 20 rokmi.

Zmeny nálady a osobnosti

U človeka s Alzheimerovou chorobou môže prísť zmena nálady náhle, bez zjavného podnetu. Bezdôvodne sa môžu objaviť úzkosť, strach alebo depresia.

S postupom choroby sa do značnej miery mení nálada a správanie človeka. Môže zahŕňať sociálne odstúpenie, depresiu, blúdenie, zmeny nálady, stratu zábran, bludy, agresivitu a podráždenosť.

Medzi zmeny osobnosti patrí zmätenosť, podozrievavosť, vzťahovačnosť a sebeckosť. Pacient môže odmietať spoločenský život a vyhýbať sa ľuďom, pretože má strach, že si okolie všimne jeho ťažkosti.

Zhoršené vykonávanie každodenných činností

Rutinné aktivity alebo činnosti, ktoré si vyžadujú správne plánovanie, ako je varenie jedla, sa s progresiou ochorenia stávajú ťažkými. Pacient môže mať problém s platením účtov, pretože vidí čísla na svojom účte, ale nevie, čo znamenajú a čo s nimi má robiť.

Ťažkosti mu môže robiť osobná hygiena, nakupovanie, používanie spotrebičov a ďalšie každodenné činnosti. Ľudia v pokročilom štádiu ochorenia postupne zabúdajú vykonávať základné úkony, ako je kúpanie a obliekanie.

Ako Alzheimerova choroba postupuje

Alzheimerova choroba začína oveľa skôr, ako sa príznaky prejavia. Je takmer nemožné odhaliť ochorenie v počiatočných štádiách, pokiaľ človek nepodstúpi pokročilé zobrazovacie testy.

Deliaca čiara medzi jednotlivými štádiami je veľmi tenká. Človek nemusí pociťovať všetky symptómy opísané v príslušnom štádiu.

Rané štádium

V ranom štádiu sa môžu vyskytnúť nepatrné rozdiely v správaní. Pozornosti môžu uniknúť problémy so zapamätaním si mien ľudí alebo zabúdanie kľúčov.

V tejto fáze môže jednotlivec ešte vykonávať bežné práce nezávisle. Neskôr začne opakovať rovnaké otázky, zabúdať na nedávne diskusie a mať ťažkosti s plánovaním.

Stredné štádium

Symptómy sú čoraz zreteľnejšie, keď Alzheimerova choroba dosiahne štádium mierneho poklesu. Pacienti si ťažko zapamätajú podrobnosti o sebe alebo stratia schopnosť variť a vykonávať činnosti, ktoré zahŕňajú niekoľko krokov.

Pacient v tomto štádiu potrebuje pomoc pri osobnej hygiene a obliekaní, pri nákupoch, jedle a na prechádzke. Nemôže zostať dlho bez dozoru, pretože môže zabudnúť zatvoriť vodovodný kohútik, vypnúť sporák alebo žehličku.

Prehlbujú sa aj zmeny osobnosti, zmätenosť a podozrievavosť. Pacient má myšlienky, ale nenapadajú ho slová, ktorými by ich vyjadril.

Neskoré štádium

V neskorom štádiu pacient vyžaduje neustálu starostlivosť. Nespoznáva svojich blízkych, nerozumie, čo sa okolo neho deje, nie je schopný súvisle komunikovať a nevie vyjadriť svoje potreby.

Má problémy pri chôdzi, s príjmom potravy a tekutín, a preto telesne chradne. Často tento stav sprevádza inkontinencia moču a stolice, chudnutie, poruchy spánku a pripútanie na vozík alebo lôžko.

Pacient môže stratiť nielen celkovú pamäť, ale aj schopnosť sedieť, chodiť, rozprávať, jesť a piť. Môže to mať za následok smrť z dôvodu dehydratácie, podvýživy, infekcií a preležanín.

Diagnostika pri podozrení na Alzheimerovu chorobu

Niektoré z uvedených príznakov nemusia byť spojené s Alzheimerovou chorobou. V prípade podozrenia je potrebné navštíviť lekára, ktorý vykoná správnu diagnostiku.

Je potrebné odobrať dôkladnú anamnézu vrátane rodinnej anamnézy. Musí sa vykonať klinické hodnotenie súvisiace so symptómami a znakmi.

• anamnéza a fyzikálne vyšetrenie;
• neurologické testovanie;
• neuropsychologické hodnotenie;
• selektívne pomocné testovanie na vylúčenie iných príčin;
• vyšetrenie biomarkerov;
• zobrazovacie modality;
• histopatológia.

Váš lekár vyhodnotí fyzický stav vykonaním testov duševného stavu, ako je hodnotenie schopností myslenia, pamäte a riešenia problémov. Klinická diagnóza Alzheimerovej choroby využíva špecifické kritériá a logickú postupnosť.

Čo možno urobiť na zníženie rizika

Na Alzheimerovu chorobu zatiaľ neexistuje správny liek, preto je nevyhnutné prijať všetky možné opatrenia na zníženie ovplyvniteľných rizikových faktorov. Prevenciu možno definovať a riadiť na troch úrovniach: primárna, sekundárna a terciárna prevencia.

Stratégie primárnej prevencie sa zameriavajú na minimalizáciu výskytu Alzheimerovej choroby podporou dobrého zdravia a zdravých návykov životného štýlu. Sekundárna prevencia využíva metódy na zabránenie progresie ochorenia do agresívnejších fáz v predklinických alebo veľmi skorých štádiách.

Terciárna prevencia sa zameriava na zvýšenie kvality života po tom, ako sa u pacienta prejaví ochorenie. Dôležité je kontrolovať ovplyvniteľné rizikové faktory a zachovať čo najlepšiu fyzickú, duševnú a sociálnu aktivitu.

• nefajčiť a vyhýbať sa nadmernej konzumácii alkoholu;
• pravidelne sa hýbať;
• udržiavať krvný tlak pod kontrolou;
• kontrolovať hladinu cholesterolu;
• udržiavať cukrovku dobre kompenzovanú;
• starať sa o srdcovo-cievne zdravie;
• venovať sa kognitívnym aktivitám a učeniu;
• udržiavať spoločenské kontakty;
• predchádzať úrazom hlavy;
• udržiavať zdravú telesnú hmotnosť a stravovanie.

Stravovanie

Udržiavanie zdravého stravovania môže pomôcť minimalizovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby. Medzi potraviny, ktoré pomáhajú pri prevencii, patria ryby, orechy, mäkkýše, olivový olej, ovocie, čerstvá zelenina, celozrnné výrobky a zdravé tuky.

Je možné konzumovať potraviny bohaté na antioxidanty, ako sú bobule, jahody, čučoriedky, brusnice, mrkva a červená repa. Medzi uvádzané zložky stravy patria aj omega-3 mastné kyseliny.

Vyvážená strava môže pozostávať z čerstvého ovocia a zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov, škrobových potravín, ako je ryža, cestoviny a zemiaky, a bohatých zdrojov bielkovín, ako sú vajcia, ryby a fazuľa.

Liečba a starostlivosť

V súčasnosti dostupné liečby Alzheimerovej choroby sú symptomatické. Dodnes nie je známy žiadny liek na Alzheimerovu chorobu, ktorý by ochorenie úplne vyliečil alebo zastavil jeho progresiu.

Dostupné lieky zvyčajne pomáhajú znižovať niektoré neuropsychiatrické príznaky, zlepšujú alebo zachovávajú kognitívne schopnosti a znižujú utrpenie pacientov. Manažment Alzheimerovej choroby zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické metódy.

Súčasná liečba zlepšuje problémy uvažovania a myslenia a príznaky straty pamäti. Tieto liečby však nezastavia odumieranie a úbytok mozgových buniek, takže choroba môže naďalej postupovať.

K liečbe sa používajú kognitíva, teda inhibítory acetylcholínesterázy. Blokujú činnosť enzýmu, ktorý acetylcholín rozkladá, zvyšujú množstvo acetylcholínu a tým podporujú fungovanie mozgu.

Ďalším liekom pri strednom a neskoršom štádiu Alzheimerovej choroby je memantín, jediný zástupca zo skupiny NMDA antagonistov. Liečbu určuje lekár podľa štádia ochorenia a celkového zdravotného stavu.

Starostlivosť o pacienta má byť založená na empatii, súcite, bezpečí a zachovaní čo najväčšej miery samostatnosti. Je dôležité odpovedať na opakujúce sa otázky, udržiavať komunikačné kanály otvorené a pomáhať s organizáciou finančných záležitostí a právnych formalít už v raných štádiách.

Zameranie sa na bezpečnosť jednotlivca s Alzheimerovou chorobou je životne dôležité. Pacient môže potrebovať pomoc pri usporiadaní šatníka, rozmiestnení oblečenia a ďalších drobných vecí, aby si zachoval pocit nezávislosti a sebadôvery.

V pokročilých štádiách môže byť potrebné pacienta kŕmiť a zabezpečiť nepretržitú starostlivosť. Rodina môže potrebovať pomoc ďalších opatrovateľov alebo zdravotnej sestry.

Kedy vyhľadať lekára

Keďže je ťažké pochopiť skutočný dôvod straty pamäti, či ide o príznak normálneho starnutia alebo skoré príznaky Alzheimerovej choroby, je lepšie vyhľadať lekársku pomoc.

• strata pamäti;
• ťažkosti pri vykonávaní každodenných úloh;
• zmätok s miestom a časom;
• problémy s plánovaním a riešením problémov;
• ťažkosti pri rozhovoroch a vyjadrovaní myšlienok;
• problémy s čítaním a posudzovaním farieb a vzdialenosti;
• uchovávanie vecí na neobvyklých miestach;
• prerušenie sociálnych väzieb;
• výrazné zmeny nálady alebo osobnosti;
• strácanie sa na známych miestach.

Jednotlivé príznaky môžu byť dôsledkom iných zdravotných komplikácií, ale ak sa objaví viacero problémov naraz alebo sa postupne zhoršujú, je potrebné odborné vyšetrenie.

tags: #koho #postihuje #najcastejsie #alzheimer