Kliešťová encefalitída a imunita: ako vzniká ochrana a čo ju najlepšie posilňuje

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť zápal mozgu, mozgových blán alebo miechy. Vírus sa najčastejšie prenáša prisatím infikovaného kliešťa, zriedkavejšie konzumáciou nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho. Ochorenie môže mať mierny alebo bezpríznakový priebeh, ale pri postihnutí centrálneho nervového systému hrozia dlhodobé neurologické následky aj úmrtie.

Imunita si po kontakte s vírusom musí vytvoriť vlastnú obranu, pretože špecifický liek na kliešťovú encefalitídu zatiaľ neexistuje. Najspoľahlivejšiu ochranu poskytuje očkovanie, pri ktorom si organizmus vytvorí protilátky proti inaktivovaným vírusovým časticiam; očkovanie proti kliešťovej encefalitíde chráni s viac ako 99% účinnosťou.

Čo je kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída (KE) je vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje zápal mozgu (encefalitídu) alebo mozgových blán (meningitídu). Tento zápal môže mať vážne následky na nervový systém a v niektorých prípadoch môže viesť k trvalým neurologickým poruchám alebo úmrtiu.

V prípade kliešťovej encefalitídy je za ochorenie zodpovedný RNA vírus patriaci medzi arbovírusy. Nie všetky kliešte sú ním infikované. Premorenosť kliešťov sa odhaduje medzi 0,5 - 5 %. Môže sa ale značne líšiť podľa lokality.

O miestach s vysokou premorenosťou kliešťov sa potom hovorí ako o epicentrách kliešťovej encefalitídy. V Európe je táto infekcia čoraz bežnejšia, pričom najviac prípadov sa vyskytuje počas teplejších mesiacov.

Ako sa vírus prenáša

Hlavným spôsobom prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy je prisatie infikovaného kliešťa na ľudskú pokožku. Kliešte sa infikujú pri cicaní krvi infikovaných zvierat, napríklad hlodavcov, a neskôr môžu preniesť vírus na človeka.

Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) vyskytujúci sa v našich zemepisných šírkach je potenciálnym prenášačom mnohých ochorení. Najčastejším je lymská borelióza, hneď za ňou ako 2. v poradí je kliešťová encefalitída.

Jeden kliešť môže byť navyše nosičom viacerých pôvodcov chorôb zároveň! Kliešťovú encefalitídu prenášajú dospelé kliešte aj ich larvy a nymfy. Tie sú veľmi malé, preto sa často stáva, že si človek kliešťa vôbec nevšimne.

K nákaze môže dôjsť už krátko po prisatí, preto je dôležité kliešťa čo najskôr odstrániť pinzetou. Včasné vytiahnutie kliešťa však nie je zárukou toho, že k prenosu ochorenia nemohlo dôjsť.

Kliešťová encefalitída sa nemôže priamo preniesť z jednej osoby na druhú. Nákaza sa v zriedkavých prípadoch šíri aj konzumáciou tepelne neošetreného mlieka.

Konzumácia výrobkov z tepelne neošetreného mlieka od nakazeného zvieraťa sa potom môže stať zdrojom nákazy pre ľudí - či už samotné mlieko, ale napríklad aj syry z nepasterizovaného mlieka. Existujú dôkazy o tom,že pre osoby, ktoré konzumujú nepasterizované mliečne výrobky, existuje vyššie riziko nákazy kliešťovou encefalitídou.

Odkiaľ kliešte získavajú vírus

V prírode sú rezervoárom kliešťovej encefalitídy myši, ďalší malí hlodavci a hmyzožravce. Pokiaľ sa kliešť kedykoľvek počas svojho vývoja prisaje k nakazenému zvieraťu, stáva sa prenášačom vírusu na celý zvyšok svojho života.

Samička malým kliešťovým larvám vírus encefalitídy neodovzdáva. Kliešť sa teda nakazí najmä pri cicaní krvi infikovaného hostiteľa.

Kde a kedy hrozí nákaza

Výskyt kliešťovej encefalitídy je viazaný na sezónu výskytu kliešťov. Prípady sa môžu objavovať od marca do novembra, väčšinou ale dochádza k nákazám od mája do septembra.

Kliešte sa bežne vyskytujú v zalesnených alebo trávnatých oblastiach, kde môžu prísť do kontaktu s ľuďmi. Bežne obývajú aj okolie miest a mestské parky, takže na Slovensku je možné chytiť kliešťa doslova všade.

Infikované kliešte sa na Slovensku nachádzajú v nížinách, horských oblastiach aj v mestách. Kliešte sa na Slovensku v súčasnosti už bežne vyskytujú aj na území väčších miest, najmä v mestách v blízkosti lesov a riek.

Za rizikové miesta sa predtým považovali hlavne nížinaté oblasti SR. Spolu so zmenami klímy sa ale kliešte presunuli do vyšších nadmorských výšok.

Zatiaľ čo v minulosti boli najviac rizikové oblasti Považia a Trenčiansky kraj, za ostatné roky zaznamenávame najvyššiu chorobnosť v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.

Kliešte nemajú v obľube sucho a vyššie teploty, v ostatnom čase je zaznamenaný ich posun na sever krajiny a do vyššie položených oblastí. Keďže kliešte začínajú byť aktívne pri teplote 5 °C, vplyvom globálneho otepľovania môžu byť aktívne i počas zimných mesiacov.

Výskyt kliešťovej encefalitídy sa však neobmedzuje na jednu krajinu, ale jej výskyt je hlásený v 37 krajinách, vrátane oblastí, ktoré obľubujú aj slováci ako svoje cestovateľské ciele, napríklad Rakúsko, Chorvátsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Taliansko, Slovinsko a ďalšie.

Incidencia kliešťovej encefalitídy za posledných 10 rokov (2014-2023) stúpla na území Európy až o 85%. Počas posledných 30 rokov sa rozsah prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy rozšíril do nových geografických oblastí a do vyšších nadmorských výšok až do približne 2100 m.

Subtypy vírusu

1. Západný subtyp. Tiež sa označuje ako európsky alebo stredoeurópsky. Objavujú sa u neho typické dvojfázové prejavy ochorenia. Prenášačom je kliešť obyčajný.
2. Východný subtyp. Východný subtyp býva pomenovávaný aj ako ďaleko - východná či ako ruská jaro - letná encefalitída. Východný subtyp kliešťovej encefalitídy vyvoláva závažnejšie prejavy ako európsky.
3. Sibirský subtyp. Rovnako ako východný subtyp aj ten sibírsky je prenášaný kliešťom Ixodes persulcatus. Sibírsky subtyp má ale oproti východnému menšie riziko rozvoja trvalých následkov.

U nás vyskytujúci kliešť obyčajný východný subtyp neprenáša, je prenášaný len kliešťom Ixodes persulcatus.

Pijak lužný

Kliešťovú encefalitídu neprenášajú výhradne len kliešte obyčajné. V našich podmienkach môže byť prenášačom tohto ochorenia aj pijak lužný.

Pijaci majú radi vlhké a teplé oblasti a človeka napádajú len zriedka. V súvislosti s otepľovaním sa ale miesta jeho výskytu u nás rozširujú. Najviac aktívni sú pijáci lužní na konci jari.

Imunita pri kliešťovej encefalitíde

Keď sa vírus dostane do organizmu človeka, pomnoží sa v podkoží a lymfatických uzlinách a lymfatickými a krvnými cievami sa dostáva do cieľových orgánov, predovšetkým do centrálneho nervového systému.

S vírusom kliešťovej encefalitídy si podobne ako s mnohými inými vírusmi musí imunita poradiť sama. Pri prirodzenej infekcii imunitný systém reaguje tvorbou protilátok a ďalších obranných mechanizmov, ale priebeh ochorenia nemožno vopred spoľahlivo predpovedať.

Približne dve tretiny infekcií kliešťovým vírusom prebiehajú bezpríznakovo, čo znamená, že mnohí infikovaní ľudia neprejavujú žiadne príznaky ochorenia.

Bezpríznakový priebeh však neznamená, že je možné infekciu bezpečne podceňovať. U časti chorých môže ochorenie prebiehať ľahko a často býva nerozpoznané, môže však mať dlhodobé následky.

Inkubačná doba a dvojfázový priebeh

Keď človeka uhryzne kliešť, vírus encefalitídy sa dostane do podkožia. Vírus sa najprv rozšíri po tele. Príznaky sa neprejavia ihneď.

Pri kliešťovej encefalitíde inkubačná doba obvykle trvá 1-2 týždne. Inkubácia kliešťovej encefalitídy trvá v priemere približne sedem dní, ale môže sa pohybovať v rozmedzí od dvoch až do 28 dní.

Pri nákaze cez konzumáciu kontaminovaných nepasterizovaných mliečnych výrobkov je inkubačná doba spravidla kratšia, približne okolo štyroch dní.

Ochorenie má často dvojfázový priebeh - v prvej fáze sa podobá na bežnú chrípku a v druhej fáze zasahuje mozog a miechu.

Prvá fáza

Prvá fáza sa objavuje zvyčajne 7 dní po prisatí kliešťa a trvá 2 až 8 dní. Prejavuje sa ako chrípka - pacient má horúčku, bolesti hlavy, svalov, celkovú slabosť.

Príznaky 1. fázy kliešťovej encefalitídy sa podobajú bežnej viróze:

• horúčka alebo zvýšená teplota,
• bolesť hlavy,
• bolesť svalov a kĺbov,
• nevoľnosť,
• únava a celková slabosť.

V tejto fáze má kliešťová encefalitída prejavy zatiaľ mierne, navyše samy približne do týždňa vymiznú. Veľakrát symptómy dokonca úplne chýbajú.

Potom nasleduje obdobie bez príznakov (1 - 3 týždne). Vďaka tejto variabilite sú možnosti, ako spoznať kliešťovú encefalitídu v 1. fáze ochorenia, veľmi obmedzené.

Druhá fáza

U asi jednej tretiny pacientov však prepukne druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém. Keď sa ale encefalitída dostane do 2. fázy, v ktorej vírus napáda centrálnu nervovú sústavu, rozvíjajú sa závažné príznaky zápalu mozgu.

V 2. fáze kliešťovej encefalitídy sa dostavujú príznaky zápalu mozgu:

• extrémne alebo silné bolesti hlavy,
• vysoké horúčky,
• stuhnutá šija, teda neschopnosť pritlačiť bradu k hrudníku,
• malátnosť, tras a zvracanie,
• precitlivenosť na svetlo (svetloplachosť),
• zmätenosť, dezorientácia a poruchy pamäti,
• poruchy rovnováhy, reči a spánku,
• ochrnutie alebo svalová slabosť končatín,
• poruchy vedomia, kŕče a v ťažkých prípadoch problémy s dýchaním.

2. fáza kliešťovej encefalitídy je veľmi závažná. Podľa rozsahu zápalu mozgu môže dôjsť k rozvoju meningitídy (zápalu mozgových blán).

Pokiaľ zápal zasiahne aj mozog, rozvíja sa meningoencefalitída (zápal mozgu a mozgových blán). Najhorší rozsah má encefalomyelitída (zápal mozgu a miechy).

Tá sa prejavuje meningitídou, encefalitídou, prípadne kombinovanými formami, čo môže viesť k obrnám, poruchám vedomia, kŕčom alebo problémom s dýchaním.

Kedy vyhľadať lekára

Ak máte podozrenie, že vy alebo váš príbuzný by ste mohli mať kliešťovú encefalitídu - najmä po pobyte v oblastiach s výskytom kliešťov - je dôležité čo najskôr kontaktovať svojho lekára.

K lekárovi treba ísť, ak sa po približne 7 až 14 dňoch, niekedy už po 4, maximálne do 28 dní od prisatia kliešťa objavia príznaky ako horúčka, bolesť hlavy, vracanie, slabosť alebo akékoľvek neurologické príznaky.

Medzi vážne prejavy patria poruchy reči, nekoordinované pohyby, svalová slabosť na končatinách, záchvaty alebo zmätenosť. Niektorí pacienti môžu mať tzv. bifázický priebeh - po ústupe počiatočných symptómov sa po niekoľkých dňoch opäť objaví zhoršenie stavu s neurologickými príznakmi.

V prípade takéhoto vývoja ochorenia je lekárske vyšetrenie nevyhnutné. Dôležité je tiež vedieť, že aj pri absencii známeho prisatia kliešťa alebo výrazných neurologických príznakov môže ísť o toto ochorenie - pri akomkoľvek podozrení treba vyhľadať lekára.

Kto má vyššie riziko komplikácií

Kliešťovou encefalitídou sa môže nakaziť každý bez ohľadu na vek či zdravotný stav a môže zanechať doživotné následky.

Riziko infekcie po kontakte s infikovanými kliešťami majú osoby vykonávajúce rekreačné alebo pracovné činnosti v prírode, ako je lov, rybolov, kempovanie, zber húb a lesných plodov, lesníctvo, orientačný beh a poľnohospodárske práce.

Očkovanie proti encefalitíde by malo byť samozrejmosťou pre osoby pracujúce v lese, pre poľovníkov, pre turistov a pre milovníkov prírody.

Kliešťová encefalitída u detí má miernejší, ale stále veľmi závažný priebeh a zvyčajne zostáva v medziach meningitídy. Ochorenie zvyčajne ľahšie znášajú deti do 7 rokov, u ktorých sa podobá na bežné vírusové ochorenie.

Aj keď má kliešťová encefalitída u detí často miernejší priebeh ako u dospelých, netreba ju podceňovať. U niektorých detí sa môžu vyskytnúť vážne neurologické komplikácie, ako sú poruchy vedomia, kŕče či dokonca ochrnutie.

U starších pacientov je ochorenie ťažšie a hrozí im súčasne väčšie riziko trvalých následkov po prekonaní kliešťovej encefalitídy. V niektorých prípadoch končí choroba úmrtím.

Možné trvalé následky

Vyrovnávanie s následkami kliešťovej encefalitídy je beh na dlhú trať. Aj po vyliečení za sebou necháva dlhodobé a často aj trvalé následky.

• bolesti hlavy,
• poruchy pamäti a sústredenia,
• poruchy pozornosti,
• poruchy sluchu,
• problémy so spánkom,
• závraty a poruchy rovnováhy,
• tras,
• trvalé obrny končatín alebo svalov,
• poruchy reči a ďalšie neurologické ťažkosti.

Trvalé následky má približne 10 % pacientov. Ochorenie asi v 1 % prípadov končí smrťou.

Trvalé následky kliešťovej encefalitídy u detí nebývajú vážne, napriek tomu sa u nich môže zhoršiť prospech napríklad v dôsledku porúch koncentrácie.

Po prekonaní ochorenia je potrebné sledovať prípadné dlhodobé následky, najmä kognitívne poruchy, a zabezpečiť odborné neurologické sledovanie.

Diagnostika a liečba

Diagnóza kliešťovej encefalitídy sa stanovuje na základe kombinácie klinických príznakov, informácií o pobyte v rizikových oblastiach a laboratórnych vyšetrení krvi alebo mozgomiechového moku.

Diagnostika si vyžaduje dôkladné klinické vyšetrenie, lumbálnu punkciu a sérologické testy na špecifické protilátky. Lekár môže nariadiť testy na prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy, ako aj na iné infekcie, ktoré môžu vyvolať podobné príznaky.

Liek na kliešťovú encefalitídu zatiaľ neexistuje. Špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje.

Liečba preto spočíva v podpore imunity, prísnom pokojovom režime a tlmení príznakov sprevádzajúcich ochorení ako sú horúčky alebo bolesti.

Podporná terapia zahŕňa dostatok odpočinku, príjem tekutín a používanie liekov proti bolesti a horúčke. Antibiotiká sú pri kliešťovej encefalitíde neúčinné, pretože ide o vírusové ochorenie.

Pri ťažkom priebehu ochorenia môže byť nutná hospitalizácia, kde pacient dostáva podporu dýchania, infúznu liečbu na udržanie hydratácie a liečbu na zmiernenie opuchu mozgu.

U rozvinutého ochorenia je obvykle nutná 2-týždňová hospitalizácia, závažnosť priebehu sa ale u rôznych ľudí výrazne líši. Po chorobe potom spravidla nasleduje dlhé obdobie rehabilitácie.

Očkovanie a vytvorenie imunity

Napriek tomu, že na kliešťovú encefalitídu liečba neexistuje, je voči nej účinná prevencia. Najlepšou prevenciou ochorenia je očkovanie.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde chráni s viac ako 99% účinnosťou. Očkovanie je vhodné aj pre deti, zvyčajne od 1 roka, najmä ak sa často pohybujú v prírode.

Vo vakcíne na kliešťovú encefalitídu je inaktivovaná vírusová častica. V organizme sa teda nemnoží ani nemôže človeka nakaziť.

Kontaktom s inaktivovanými vírusovými časticami si imunita vytvorí protilátky proti kliešťovej encefalitíde, ktoré organizmus ochránia pred rozvinutím príznakov ochorenia po prisatí infikovaného kliešťa.

Očkovanie je účinné a vakcína chráni pred vírusom bez ohľadu na to, či do tela prenikol prostredníctvom kliešťa alebo prostredníctvom nepasterizovaných mliečnych výrobkov.

U nás používané vakcíny chránia proti všetkým typom kliešťovej encefalitídy. Očkovanie proti kliešťovke chráni zároveň pred rôznymi subtypmi vírusov encefalitídy.

Očkovanie na kliešťovú encefalitídu nechráni pred inými chorobami vyvolávanými touto skupinou vírusov, ako sú žltá zimnica, západonilská horúčka alebo horúčka dengue.

Očkovanie na kliešťovú encefalitídu nechráni ani pred ďalšími vírusovými encefalitídami ako je napríklad herpetická encefalitída, taktiež nemá vplyv na autoimunitnú limbickú encefalitídu.

Pre koho je očkovanie vhodné

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa odporúča najmä osobám, ktoré žijú alebo trávia veľa času v oblastiach s výskytom tohto ochorenia.

• ľudia plánujúci turistiku, kempovanie alebo dlhší pobyt v lese či na vidieku,
• osoby pracujúce v lesníctve, poľnohospodárstve alebo v iných povolaniach spojených s pobytom v prírode,
• poľovníci, rybári, hubári a milovníci prírody,
• ľudia cestujúci do krajín s vysokým výskytom kliešťovej encefalitídy,
• osoby, ktoré sa budú nachádzať v oblastiach, kde je obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti,
• deti od 1 roka, ktoré sa často pohybujú v prírode.

Očkovanie je možné už vo veku od 1 roka a odporúča sa osobám žijúcim alebo cestujúcim do endemických oblastí, osobám s externými voľnočasovými aktivitami alebo vykonávajúcim prácu vo vonkajšom prostredí, kde existuje zvýšené riziko kontaktu s infikovaným kliešťom.

Očkovacia schéma a posilňovanie imunity

Na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde môžete prísť v ktorúkoľvek časť roka, ideálne je, aby sa prvá a druhá dávka prednostne podala v zimných mesiacoch na dosiahnutie imunity pred začiatkom sezónnej aktivity kliešťov, ktorá je na jar.

Pre vysokú účinnosť vakcíny je nutná aplikácia 3. dávok očkovacej látky. Deti od 1 do 11 alebo 15 rokov (podľa typu vakcíny) dostanú očkovanie obsahujúce polovičné množstvo očkovacej látky.

Deti totiž tvoria protilátky proti kliešťovej encefalitíde ľahšie a toto množstvo vakcíny u nich stačí na vytvorenie efektívnej ochrany. Dospelí a mladiství sú potom očkovaní základnou vakcínou obsahujúcou 0,5 ml očkovacej látky.

Prvá posilňovacia dávka sa má podať 3 roky po 3. dávke. Následné posilňovacie dávky sa majú podať každých 5 rokov po poslednej posilňovacej dávke.

Pre udržanie dlhodobej ochrany sú odporúčané preočkovania každé 3 až 5 rokov. Po 3. dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky.

Predĺženie časového odstupu medzi ktorýmikoľvek dávkami základnej očkovacej schémy alebo posilňovacích dávok môže viesť k nedostatočnej ochrane pred infekciou.

Avšak v prípade prerušenej očkovacej schémy s aspoň 2 predchádzajúcimi očkovaniami je na pokračovanie v očkovacej schéme postačujúca 1 catch-up (doplňujúca) dávka.

Zrýchlená schéma

Okrem základného očkovania môže lekár proti kliešťovej encefalitíde očkovať aj podľa zrýchlenej schémy. Očkovacie látky sa v tomto prípade podávajú v kratších intervaloch, aby sa u osôb s vysokým rizikom nákazy dosiahol čo najskôr dostatočný počet protilátok.

V zrýchlenej imunizačnej schéme sa 2. dávka podáva po 14 dňoch po 1. očkovaní a 3. dávka po 5 - 12 mesiacoch po 2. očkovaní.

Ak je potrebné dosiahnuť rýchlu imunitnú odpoveď, napríklad pri zahájení očkovania na jar alebo v lete, možno využiť tzv. zrýchlenú očkovaciu schému.

Po prvých dvoch dávkach sa môže očakávať dostatočne vysoká ochrana pre nadchádzajúcu sezónu kliešťov. Tretia dávka sa má podať 5 až 12 mesiacov po druhom očkovaní.

Za ideálnych okolností sa má očkovacia schéma ukončiť podaním 3. dávky očkovacej látky v rovnakej sezóne kliešťov alebo najneskôr pred začiatkom nasledujúcej sezóny kliešťov.

Očkovanie v tehotenstve a počas dojčenia

O kliešťovej encefalitíde u tehotných žien alebo dojčiacich mamičiek sa toho vie len veľmi málo. Aj keď je totiž inaktivovaný typ vakcíny, ktorým je očkovanie na encefalitídu, veľmi bezpečný, o použití v prípade budúcich a novopečených mamičiek existuje len málo informácií.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde pre tehotné a dojčiace ženy môže lekár indikovať v naliehavých prípadoch, keď je mamička vystavená vysokému riziku ochorenia.

Preto ak plánujete do budúcnosti rodinu, ideálne je zaistiť si aspoň prvé 3 dávky očkovania s dostatočným predstihom.

Nežiaduce účinky očkovania

Očkovanie na kliešťovú encefalitídu je veľmi dobre znášané. V súvislosti s očkovaním sa ako nežiaduci účinok môže objaviť napríklad bolestivosť, opuch a začervenanie miesta vpichu.

Objaviť sa môžu aj príznaky podobné miernemu prechladnutiu - únava, bolesť svalov a bolesť hlavy.

Ako odstrániť prisatého kliešťa

Ak nájdete kliešťa prisatého na koži, je veľmi dôležité ho čo najskôr a správne odstrániť - nečakajte na vyšetrenie u lekára, pretože oneskorené odstránenie môže zvýšiť riziko prenosu infekčných ochorení.

Na odstránenie kliešťa môžete použiť jemnú pinzetu s úzkymi hrotmi alebo špeciálne nástroje dostupné v lekárňach, ako sú karty na vyberanie kliešťov, klieštiky na kliešte alebo háčiky na kliešte.

Pri vyberaní kliešťa ho uchopte čo najbližšie ku koži a ťahajte rovnomerným, pevným ťahom kolmo von. Neotáčajte ho ani netrhajte - mohol by sa roztrhnúť a jeho časti zostať v koži.

Ak sa ústne časti kliešťa odtrhnú a zostanú v koži, zvyčajne ich telo samé vypudí počas hojenia. Miesto prisatia aj ruky následne dôkladne umyte mydlom a vodou, alebo dezinfikujte alkoholom či dezinfekčným prostriedkom.

Neklaďte na kliešťa masť, olej, alkohol, lak na nechty, mydlo, horúce predmety ani ho nespaľujte! Môže to spôsobiť, že do rany uvoľní viac infekčného materiálu.

Pri vyťahovaní kliešťa a manipulácii s ním používajte rukavice. Miesto po prisatom kliešťovi vydezinfikujte.

Ochrana pred kliešťami

Najlepšou dlhodobou ochranou pred kliešťovou encefalitídou je očkovanie, ale vakcinácia nenahrádza opatrenia na zníženie kontaktu s kliešťami.

• Kým sa vydáte do prírody, použite repelent.
• Vyhnite sa oblastiam s vysokou aktivitou kliešťov.
• Pri pohybe v prírode sa vyhnite chodeniu vo vysokej tráve.
• Nesadajte si v prírode priamo na zem.
• Noste vhodné oblečenie, na ktorom je kliešťa ľahšie vidieť.
• Po príchode sa čo najskôr prezrite, či na sebe nemáte kliešťa.
• Vhodné je prehliadku od kliešťov zopakovať aj ďalší deň.
• Po pobyte v prírode skontrolujte aj zle viditeľné miesta a pokožku detí.

Ešte neprisatý kliešť je najlepšie vidieť na svetlom oblečení. Zle viditeľné drobné nymfy kliešťov možno totiž ľahko prehliadnuť.

V súvislosti s prisatým kliešťom je vhodné sledovať svoj zdravotný stav a v prípade podozrivých príznakov vyhľadať lekára.

Kliešťová encefalitída u detí

Kliešťová encefalitída u detí má často miernejší priebeh ako u dospelých, netreba ju však podceňovať. Príznaky nemusia byť vždy jednoznačné, a preto je dôležité spozornieť pri výskyte horúčky, bolesti hlavy alebo zmien správania.

Ak u dieťaťa nebolo zistené prisatie kliešťa, je možné, že len pri riešení iných zdravotných ťažkostí, ako napríklad spánkové problémy, chronické bolesti hlavy a pod., lekár zistí, že dieťa bolo encefalitídou nakazené a prekonalo ju bezpríznakovo, alebo len s miernymi príznakmi.

Rozlíšenie kliešťovej encefalitídy od iných ochorení mozgu je kľúčové pre správny manažment, hoci samotná liečba je len symptomatická.

Prevenciou číslo jeden zostáva očkovanie, ktoré je na Slovensku odporúčané aj pre deti žijúce alebo sa pohybujúce v rizikových oblastiach.

Kedy po odstránení kliešťa vyhľadať lekára

Lekára je potrebné vyhľadať v prípade, že si netrúfate kliešťa bezpečne odstrániť sami alebo ak sa kliešťa nepodarilo vytiahnuť úplne a niektoré jeho časti zostali v koži, ktoré neviete odstrániť.

Rovnako je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, ak sa v priebehu niekoľkých dní až týždňov po odstránení kliešťa objavia príznaky ako horúčka, únava, bolesti svalov či kĺbov alebo kožná vyrážka.

Na koži nenájdete pri ochorení kliešťovou encefalitídou fľak, ktorý je typický pre lymskú boreliózu. Lekára by mali kontaktovať aj osoby s oslabenou imunitou alebo tehotné ženy.

tags: #kliestova #encefalitida #imunita