Kognitívne funkcie pri skleróze multiplex

Kognitívne poruchy patria medzi najčastejšie problémy pacientov s roztrúsenou sklerózou. Kognitívne ťažkosti, ako sú problémy s pamäťou, učením či rozhodovaním, si ani nemusíte poriadne všimnúť, no môžu významne ovplyvniť váš každodenný život.

Približne polovica ľudí s SM má skúsenosť s určitým stupňom kognitívnej poruchy. Prejavujú sa najčastejšie v doménach, ako je rýchlosť spracovania informácií, pamäť a učenie. Kognitívny deficit sa môže manifestovať v každom štádiu SM vrátane skorej preklinickej fázy, rádiologického izolovaného syndrómu.

Čo sú kognitívne funkcie

Poznanie je synonymom myslenia. Zahŕňa rôzne funkcie, vrátane schopnosti ľudí vnímať, učiť sa a pamätať si informácie, riešiť problémy a používať jazyk na vyjadrenie myšlienok. Takmer všetko čo robíme zahŕňa určitý aspekt poznania, od venčenia psa až po riešenie zložitých matematických problémov.

Porucha kognitívnych funkcií sa môže objaviť v dôsledku mozgovej choroby alebo poškodenia mozgu. Väčšina ľudí si myslí, že skleróza multiplex (SM) je choroba, ktorá spôsobuje len fyzickú nespôsobilosť. V posledných rokoch sa však zistilo, že toto ochorenie môže tiež ovplyvniť spôsob fungovania mozgu, predovšetkým spôsob, akým mozog vykonáva kognitívne úlohy.

Prečo skleróza multiplex ovplyvňuje kogníciu

Skleróza multiplex (SM) je chronické autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, pri ktorom imunitný systém napáda myelínové obaly nervových vlákien. Sclerosis multiplex, čiže roztrúsená skleróza, je zápalové ochorenie, pri ktorom vám ubúda myelín - obal nervových vlákien.

Ten pomáha prenášať informácie medzi jednotlivými nervami. Ak myelín chýba, nervy, mozog a miecha nevedia plnohodnotne fungovať. SM má za následok zmeny a poškodenia nielen bielej hmoty mozgu ale aj šedej mozgovej kôry.

Tieto poškodenia (lézie) ovplyvňujú spôsob prenosu elektrických impulzov v nervových bunkách. Lézie je možné zobraziť prostredníctvom magnetickej rezonancie (MRI). Výskum dokázal, že stupeň a typ kognitívnej poruchy, ktoré boli pozorované u pacientov s SM, súvisí s množstvom a polohou lézií v mozgu.

Preto pacienti s malým množstvom lézií nemusia mat poruchu kognitívnych funkcií, ale v prípade pacientov s veľkým množstvom lézií existuje vysoké riziko kognitívnych problémov. Z hľadiska vlastného mechanizmu môže ísť napríklad o lézie lokalizované v oblasti bielej a sivej hmoty mozgu, mikroštrukturálne zmeny v bielej hmote mozgu a atrofiu sivej hmoty mozgu.

Najčastejšie narušené kognitívne oblasti

Kognitívne poruchy sa prejavujú najčastejšie v doménach, ako je rýchlosť spracovania informácií, pamäť a učenie. Kognitívne ťažkosti, ako sú problémy s pamäťou, učením či rozhodovaním, si ani nemusíte poriadne všimnúť, no môžu významne ovplyvniť váš každodenný život.

• rýchlosť spracovania informácií - človek potrebuje viac času na pochopenie otázky, rozhodnutie alebo dokončenie úlohy,
• pozornosť - ťažšie sa sústreďuje na dlhšiu alebo náročnejšiu činnosť,
• pracovná pamäť - problémom môže byť krátkodobé udržanie a súčasné spracovanie informácií,
• učenie a zapamätávanie - nové informácie sa získavajú pomalšie a ťažšie sa vybavujú,
• exekutívne funkcie - môže byť narušené plánovanie, organizovanie, rozhodovanie a riešenie problémov,
• verbálna pamäť a sémantická plynulosť - človek si ťažšie zapamätá nové slová alebo ich pomalšie vybavuje pri rozprávaní,
• vizuálno-priestorové spracovanie - môžu sa objaviť ťažkosti pri orientácii alebo spracovaní priestorových vzťahov.

Problémy s pamäťou a sústredením môžu ovplyvniť schopnosť pracovať a vykonávať každodenné činnosti ako varenie alebo šoférovanie. Môžu mať výrazný negatívny vplyv na liečbu symptómov samotného ochorenia, aktivity každodenného života, adherenciu k liečbe SM a zamestnanie.

Ako často sa vyskytuje kognitívna porucha pri SM

Kognitívne poruchy postihujú 40 - 70 % osôb s diagnózou skleróza multiplex (SM). Približne polovica ľudí s SM má skúsenosť s určitým stupňom kognitívnej poruchy.

U pacientov, ktorí trpia SM s kognitívnymi poruchami sa u väčšiny (80%) prejavujú mierne poruchy, ako napríklad ťažkosti zapamätať si zoznam potravín, ktoré treba kúpiť v obchode alebo vykonávať úlohy v rušivom prostredí. Väčšina pacientov sa dokáže naučiť kompenzovať tieto nepríjemné symptómy.

Zvyšných 20% zaznamenáva vážnejšie kognitívne problémy, ktoré môžu ovplyvňovať schopnosť pracovať a vykonávať každodenné činnosti ako varenie alebo šoférovanie. Vo vekovej skupine < 18 rokov vykazuje približne 30 % osôb zmeny v kognitívnych funkciách.

Kognitívne zmeny sa manifestujú veľmi skoro od diagnostikovania ochorenia, pričom frekvencia ich výskytu a závažnosť sú častejšie u pacientov s progresívnymi formami ochorenia. Kognitívne poruchy sú integrálnou súčasťou vývoja ochorenia a nie je možné ich ignorovať.

Kognitívne poruchy sa môžu objaviť aj pri nízkom fyzickom postihnutí

Niektorí pacienti s SM majú kognitívne dysfunkcie vo veľmi skorom štádiu choroby, iné osoby takéto problémy nepoznajú. Kognitívny deficit sa môže manifestovať v každom štádiu SM vrátane skorej preklinickej fázy, rádiologického izolovaného syndrómu.

Počas prvých troch rokov približne 20 percent ľudí s SM zaznamenáva objavenie nových kognitívnych symptómov alebo zhoršenie existujúcich kognitívnych symptómov. U pacientov, ktorí zaznamenanú zhoršenie kognitívnych symptómov sa zvyčajne objavia nové mozgové poškodenia.

Je potrebné všimnúť si, že existuje iba veľmi malá súvislosť medzi stupňom fyzickej spôsobilosti a stupňom kognitívnej poruchy. Výsledkom je, že osoba s výraznými fyzickými symptómami nemusí zaznamenať kognitívne problémy, ale osoba s navonok sa prejavujúcimi symptómami fyzickej nespôsobilosti môže mat výrazné kognitívne problémy.

Akútne zhoršenie fyzických symptómov však nemusí ovplyvniť kognitívne funkcie a naopak. Zhoršovanie psychickej výkonnosti, najmä pozornosti a pamäte, patrí medzi časté prejavy progresie ochorenia.

Kognitívne funkcie a tichá progresia

Pri ochorení SM rozoznávame aj pribúdanie progresie, ktorá nesúvisí so vznikom ataku (relapsu). Často pozorujeme zhoršovanie príznakov už vo včasných štádiách ochorenia a pri nízkom stupni invalidizácie.

Tento stav nazývame „tichá“ progresia, kedy sa príznaky ochorenia pomaly a postupne zhoršujú. Sám pacient si túto nenáhlivú zmenu častokrát neuvedomuje a ani neurológ ju pri bežnom neurologickom vyšetrení nemusí zachytiť.

Progresia ochorenia SM sa prejavuje postupným a nezvratným zhoršovaním motorických (pohybových) a psychických funkcií pacienta. Medzi najčastejšie prejavy patrí zhoršovanie psychickej výkonnosti, najmä pozornosti a pamäte, únavový syndróm a poruchy nálady vrátane depresie a úzkosti.

Bežné neurologické vyšetrenie tieto ťažkosti nemusí odhaliť. To isté platí aj pre vyšetrenie magnetickou rezonanciou, kedy nález v zmysle počtu zápalových lézií (ložísk) v mozgu a mieche môže byť stacionárny, pričom u pacienta dochádza k zhoršeniu jeho ťažkostí.

Vzťah kognitívnych funkcií a atrofie mozgu

Pokles kognitívnych schopností je spojený s poklesom objemu mozgu (angl. Brain Volume Loss) u osôb so SM. Rýchlosť negatívnych objemových zmien u SM sa pohybuje v intervale 0,5 - 1,5 % za rok.

Na porovnanie - uvedené hodnoty vo všeobecnej populácii sa pohybujú v intervale 0,1 - 0,3 % za rok v dôsledku normálneho starnutia, pričom s rastúcim vekom sa tento proces zrýchľuje. Objemové zmeny mozgu u pacientov so SM sú dôležitým biomarkerom progresie ochorenia vo vzťahu k zhoršeniu zdravotného postihnutia.

Hodnotenie atrofie mozgu sa dnes už stáva regulárnou súčasťou klinických štúdií. Mnohí autori dnes zaraďujú pokles kognitívnych schopností medzi jadrové symptómy SM.

Kognitívne fenotypy pri skleróze multiplex

Detailnejší pohľad na problematiku kognitívnych funkcií priniesla prierezová štúdia na základe 1 212 osôb so SM v porovnaní so skupinou 196 zdravých osôb. Výsledky štúdie ukázali, že u pacientov s SM môžeme identifikovať päť diskrétnych kognitívnych fenotypov (skupín).

Skupina so zachovanými kognitívnymi funkciami

Skupina so zachovanými kognitívnymi funkciami na úrovni zdravých osôb (235 osôb (19,4 %)) - ide zvyčajne o pacientov v mladšom veku a s kratším trvaním ochorenia SM. Podobne je závažnosť samotného ochorenia nižšia ako v ostatných skupinách.

Na úrovni štruktúr mozgu bolo zistené zmenšenie objemu talamu oproti zdravým jedincom. Vzhľadom na úlohu talamu v kognitívnych funkciách ide o zaujímavé zistenie a samotní autori navrhujú ďalšie štúdie s využitím zobrazovacích techník zamerané práve na túto časť mozgu.

Porucha verbálnej pamäti a sémantickej plynulosti

Skupina so stredne ťažkou poruchou verbálnej pamäti a sémantickej plynulosti (362 osôb (29,9 %)) - táto skupina vzhľadom na vek a dĺžku trvania ochorenia sa podobá prvej skupine.

Jedným z praktických prejavov bolo ťažšie učenie a zapamätanie si nových slov a plynulosť vyjadrovania sa. Patologickým substrátom by mohla byť zistená atrofia hipokampu.

Stredne ťažká porucha vo viacerých doménach

Skupina so stredne ťažkou poruchou vo viacerých doménach (236 osôb (19,5 %)) - nasledujúce tri skupiny sa častejšie vyskytujú u pacientov vo vyššom veku, s dlhším trvaním ochorenia a väčšou závažnosťou samotného ochorenia.

Ide o kognitívne funkcie viazané na kortex, a tieto funkcie sú prepojené. Môže ísť o dôsledok atrofie kortexu.

Porucha exekutívnych funkcií a pozornosti

Skupina so závažnou poruchou v exekutívnych funkciách a pozornosti (167 osôb (13,8 %)) - pacienti v tejto skupine mali vyššie skóre v hodnotení symptómov únavy, čo je v súlade s doterajšími zisteniami o vzťahu medzi závažnosťou symptómov únavy a výkonnosťou v testoch zameraných na pozornosť a exekutívne funkcie.

Uvedený stav môže byť viazaný na lézie v bielej hmote mozgu. V každodennom živote sa môže prejaviť ťažkosťami pri plánovaní, prepínaní medzi úlohami, organizovaní práce alebo dokončovaní činností.

Závažná porucha vo viacerých doménach

Skupina so závažnou poruchou vo viacerých doménach (212 osôb (17,5 %)) - tento fenotyp je prevažne viazaný na neskoršie štádiá ochorenia SM a podľa autorov korešponduje s konečnými štádiami kognitívneho zlyhania.

Na druhej strane autori upozorňujú, že sa môže vyskytovať aj u jedincov s krátkym trvaním ochorenia a nízkym stupňom postihnutia. Pacienti v tejto skupine sú tiež postihnutí závažnými klinickými prejavmi depresie, čo je v súlade s poznaním vzťahu medzi depresiou a poruchou pracovnej pamäte, exekutívnych funkcií a rýchlosťou spracovania informácií.

Zobrazovacími metódami sa dá potvrdiť závažná atrofia mozgu. Samotní autori poukázali na slabinu uvedenej štúdie, ktorá spočíva v tom, že ide o prierezovú štúdiu neumožňujúcu sledovať dynamiku jednotlivých fenotypov v čase.

Únava, depresia a ďalšie faktory

Stres, strach a depresia môžu znížiť našu schopnosť pamätať si, sústrediť sa alebo riešiť problémy. Podobne sa môžu prejavovať aj nežiadúce účinky niektorých liekov.

Je tiež evidentné, že naša schopnosť sústrediť sa a získavať informácie sa znižuje s pribúdajúcimi rokmi. Pri SM však kognitívne ťažkosti priamo súvisia aj so zmenami, ktoré sa dejú v mozgu.

Pacienti v skupine so závažnou poruchou v exekutívnych funkciách a pozornosti mali vyššie skóre v hodnotení symptómov únavy. Poruchy nálady ako depresia a úzkosť môžu zhoršovať pracovnú pamäť, exekutívne funkcie a rýchlosť spracovania informácií.

Psychické poruchy ako depresia, úzkosť a poruchy spánku patria medzi príznaky SM. Pri hodnotení kognitívnych ťažkostí je preto dôležité venovať pozornosť aj únave, nálade, spánku a možným nežiaducim účinkom liekov.

Rozdiel medzi kognitívnou poruchou pri SM a Alzheimerovou chorobou

V prípade väčšiny pacientov s kognitívnou poruchou pri SM je deficit mierny a nemusí byť dlho prítomný. Naproti tomu pacienti s Alzheimerovou chorobou majú kognitívny deficit, ktorý sa s postupom času konštantne zhoršuje.

V oblasti pamäti majú pacienti s Alzheimerovou chorobou problémy pri pamätaní nových informácií. Dôsledkom toho si takíto pacienti nedokážu spomenúť ani v prípade pripomienok iných ľudí alebo pri používaní poznámok.

Naopak osoby s SM si dokážu uchovávať spomienky, sú schopné prijímať nové informácie, ale majú problémy spontánne vyvolať informácie. Pacienti s SM sú schopní pamätať si na základe pripomienok a vizuálnej pomoci.

Pacienti s Alzheimerovou chorobou sa stretávajú s problémami pri používaní jazyka (afázia), v prípade ľudí s ochorením SM je problém s používaním jazyka a komunikácie zriedkavý.

Diagnostika kognitívnych funkcií

Kognitívne poruchy sú zvyčajne diagnostikované ako súčasť neuropsychologického vyšetrenia. Neuropsychológia je špecializácia v rámci klinickej psychológie, ktorá sa zaoberá diagnózou a liečením kognitívnych dysfunkcií.

V rámci klinickej neuropsychológie sa vykoná súbor kognitívnych testov a porovnajú výsledky s normatívnou vzorkou zdravého jedinca v tom istom veku a na tej istej úrovni vzdelania ako je hodnotená osoba.

Toto vyšetrenie môže byt zdĺhavé (tri až päť hodín), ale dokáže poskytnúť informácie a užitočné rady pacientovi, rodine a lekárovi. Takéto hodnotenie zvyčajne požaduje lekár pacienta, v niektorých prípadoch môže pacient priamo kontaktovať neuropsychológa.

Vyšetrenie v rámci sledovania SM

Pre efektívnejšie sledovanie progresie ochorenia a kvantifikácie postihnutia a závažnosti príznakov SM sa vytvorila tzv. Kurtzkeho stupnica postihnutia a závažnosti klinických príznakov EDSS (Expanded Disability Status Scale).

Táto stupnica hodnotí postihnutie siedmich funkčných neurologických systémov. Ide o zrak, motoriku, kmeňové a mozočkové funkcie, sfinktery, senzitívne ťažkosti, kognitívne funkcie a únavu.

Táto stupnica má mnohé nedostatky a nedostatočne mapuje spomínané kognitívne funkcie, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života, či schopnosť udržať si prácu. Lekár okrem bežného hodnotenia stupňa zneschopnenia pacienta pomocou škály EDSS vykoná u pacienta testy zamerané na hodnotenie funkcií horných a dolných končatín a dotazník kognitívnych funkcií.

Magnetická rezonancia a atrofia mozgu

K diagnostike pomáha zobrazovacie vyšetrenie magnetická rezonancia, ktorá zobrazí demyelinizačné lézie tzv. plaky. Nález je pomerne typický a zahŕňa viacpočetné hyperintenzívne (svietivé) ložiská v typických oblastiach mozgu, najčastejšie v okolí mozgových komôr, pod mozgovou kôrou, v mozgovom kmeni, v mozočku, na optických nervoch alebo v mieche.

Rádiologickým vyšetrením pomocou magnetickej rezonancie môžeme napríklad odhaliť pomaly sa zväčšujúce lézie na mozgu alebo mieche. Pomocou magnetickej rezonancie sa môže merať atrofia mozgu.

Hodnotenie atrofie mozgu je súčasťou celkového vyšetrenia pacienta so sklerózou multiplex aj na Slovensku, nakoľko práve zmena rýchlosti atrofie mozgu zaznamenaná v čase spolu s dostupnými výsledkami klinických testov motorických (pohybových) a psychických funkcií môžu odhaliť rizikovú skupinu pacientov s tichou progresiou.

Ďalšie diagnostické metódy

Vyšetrenie mozgovomiechového moku je nenahraditeľnou súčasťou diagnostického procesu. Odber sa vykonáva lumbálnou punkciou.

Vyšetrenie evokovaných poteciálov, ide o objektívnu a neinvazívnu diagnostickú metódu, ktorá slúži na zisťovanie klinicky nemých lézií CNS. Evokované potenciály sú odpoveďou CNS na presne definovaný podnet na periférii.

Odrážajú kvalitu šírenia vzruchu a informácii nervovou dráhou. K laboratórnym vyšetreniam patrí vyšetrenie neurofilamentov v krvi alebo likvore.

Zvýšené hodnoty môžu znamenať progresiu ochorenia sklerózy multiplex. V súčasnosti sa zatiaľ skúma využitie tohto biomarkera v klinickej praxi.

Ako sa kognitívne poruchy prejavujú v každodennom živote

U pacienta sa môže objaviť problém zapamätať si zoznam potravín, ktoré treba kúpiť v obchode, alebo vykonávať úlohy v rušivom prostredí. Ťažkosti s koncentráciou sa môžu prejaviť aj v práci z dôvodu horšej koncentrácie.

• človek zabúda na schôdzky alebo povinnosti,
• ťažšie si vybavuje meno, slovo alebo informáciu, ktorú pozná,
• potrebuje viac času na prečítanie a pochopenie textu,
• ťažšie sa sústreďuje v hlučnom alebo rušivom prostredí,
• má problém robiť viacero úloh naraz,
• ťažšie plánuje a stanovuje priority,
• zabúda kroky pri varení alebo pri inej bežnej činnosti,
• môže mať ťažkosti pri šoférovaní alebo pri riešení nečakaných situácií,
• v práci potrebuje viac času na spracovanie informácií a dokončenie úloh.

Kognitívne ťažkosti môžu významne ovplyvniť každodenný život, liečbu symptómov samotného ochorenia, adherenciu k liečbe SM a zamestnanie. Tieto problémy nie sú znakom vašej neschopnosti, ale prirodzenou súčasťou ochorenia.

Praktické stratégie na kompenzáciu ťažkostí

Väčšina pacientov kompenzuje problémy s pamäťou tak, že sa viac spolieha na vizuálne podnety ako odkazy na lístkoch, kalendáre, diáre a organizéry. Elektronický organizér ako Palm Pilot alebo magnetofón sú tiež veľmi nápomocné.

Vypracúvanie zoznamov s cieľom zorganizovať a stanoviť priority informácií, schôdzok, úloh a iných podrobností pomôže pri spomínaní si. Je dôležité odškrtávať vybavené položky.

Nie je nič zlé na tom, ak takýto pacient požiada príbuzných a blízkych, aby mu zatelefonovali a pripomenuli blížiace sa stretnutia alebo akcie. Pacientom môže pomôcť aj jasný denný režim a rozdelenie náročných úloh na menšie kroky.

Úprava prostredia

Pri úlohách, ktoré vyžadujú veľké sústredenie sa snažte vyhnúť hlučnému alebo rušivému prostrediu. Ak je to možné, vykonávajte náročnejšie činnosti v čase, keď je únava menšia.

Pomáha mať dôležité predmety stále na rovnakom mieste, používať písomné pokyny a nechať si podstatné informácie na viditeľnom mieste. Pri učení nových informácií môžu byť užitočné opakovanie, vizuálne pomôcky a pripomenutia.

Tréning pamäti a pozornosti

Nápomocné je aj cvičenie pamäti - čítanie novín a kníh, hranie kariet, krížovky, puzzle, stimulujúca konverzácia. Pre ľudí s SM, ktorí majú vážnejšie kognitívne problémy sú vo väčšine lekárskych centier dostupné tréningové kognitívne programy na zlepšenie pamäti.

Tieto programy zvyčajne vedú rehabilitační odborníci, vrátane klinických neuropsychológov, logopédov a ergoterapeutov. Kognitívna rehabilitácia využíva celú paletu terapeutických behaviorálnych intervencií vychádzajúcich napríklad z klinickej neuropsychológie, skupinovej a individuálnej psychoterapie, konceptov neuroplasticity a kognitívnej rezervy.

Kognitívna rehabilitácia

V súčasnosti existuje množstvo dôkazov, že kognitívna rehabilitácia ako nefarmakologická intervencia je účinná v liečbe SM. Pre úspešnosť kognitívnej rehabilitácie je dôležité veľmi presne a detailne charakterizovať oblasti kognitívneho deficitu.

Definovanie kognitívnych porúch u osôb s diagnózou skleróza multiplex môže byť ďalším krokom k personalizovanej liečbe daného ochorenia a viesť k lepšiemu pochopeniu patofyziologických mechanizmov vedúcich ku kognitívnym zmenám v súvislosti s týmto ochorením.

Fyzioterapia je vhodná v každom štádiu ochorenia - od miernych prejavov až po pokročilé formy. Čím skôr sa s rehabilitáciou začne, tým väčší je potenciál spomaliť zhoršovanie a udržať funkčné schopnosti.

• Zníženie svalového napätia a bolesti
• Zlepšenie stability a prevencia pádov
• Zachovanie alebo zlepšenie mobility
• Zvýšenie samostatnosti pri denných aktivitách
• Zníženie psychickej záťaže a úzkosti
• Podpora celkového zdravia a kondície

Podpora neuroplasticity mozgu, pravidelná stimulácia nervového systému a vhodne vedené cvičenie môžu pomôcť mozgu kompenzovať výpadky funkcií. Rehabilitačné cvičenia pomáhajú udržiavať svalovú silu, rozsah pohybu v kĺboch a celkovú kondíciu.

Ergoterapia sa zameriava na trénovanie bežných denných činností a zlepšovanie jemnej motoriky. Logopéd a psychológ podľa potreby dopĺňajú tím, aby bola pokrytá každá oblasť života pacienta.

Liečba SM a kognitívne funkcie

Cieľom liečby je zníženie frekvencie relapsov, čím sa odďaľuje progresia. Efekt spočíva v pozastavení zápalového procesu v CNS, obmedzení demyelinizácie nervových vláken a naopak podporení remyelinizačných pochodov.

Včasné zahájenie liečby znamená lepšiu prognózu priebehu SM. Liečba modifikujúca ochorenie (DMT - Disease Modifying Treatment) spomaľuje progresiu choroby útlmom aktivity prozápalových procesov v organizme.

Hodnotenie vplyvu farmakologickej liečby na kognitívne poruchy nie je jednoznačné. Táto skutočnosť vyplýva z rôzneho dizajnu štúdií, sledovaní rôznych kognitívnych domén, nedostatočne popísaných výsledkov z hľadiska klinického prínosu a podobne.

Publikované metaanalýzy podporujú pozitívny účinok farmakologickej liečby na kognitívne funkcie jedincov s SM. Liečba ovplyvňuje aj sprevádzajúce symptómy ako je depresia, úzkosť, poruchy močenia, spasticity, neuropatické bolesti.

Je jasné, že lieky predchádzajúce alebo spomaľujúce prítomnosť nových mozgových lézií môžu tiež pozitívne ovplyvniť kognitívnu dysfunkciu. Overená liečba kognitívnej dysfunkcie pomocou liekov zatiaľ nie je dostupná, i keď v súčasnosti prebieha testovanie liekov.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak máte SM a začínajú sa u vás prejavovať kognitívne problémy, je dôležité konzultovať zdravotný stav s vašim lekárom. Včasné rozpoznanie tichej progresie sklerózy multiplex si vyžaduje komplexné neurologické vyšetrenie a môže ovplyvniť ďalší liečebný postup u pacienta.

Je preto mimoriadne dôležité, aby pacient a lekár venovali tichej progresii dostatočnú pozornosť. Pri zhoršovaní pamäti, pozornosti, rýchlosti spracovania informácií alebo plánovania môže byť vhodné neuropsychologické vyšetrenie.

Pri výraznejších ťažkostiach môže pomôcť kognitívny rehabilitačný program vedený klinickým neuropsychológom, logopédom alebo ergoterapeutom. Kognitívne problémy nie sú znakom vašej neschopnosti, ale prirodzenou súčasťou ochorenia.

tags: #kognitivne #funkcie #skleroza #multiplex