Gratulujem k zlepšeniu zdravotného stavu po mozgovej príhode: cesta k samostatnosti

Gratulujem k zlepšeniu zdravotného stavu po mozgovej príhode, ktoré je výsledkom vytrvalosti pacienta, odbornej pomoci a schopnosti mozgu prispôsobovať sa novým podmienkam. Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode pomáha obnovovať pohyb, reč, rovnováhu, prehĺtanie aj každodenné činnosti a jej cieľom je návrat človeka k samostatnosti, dôstojnosti a čo najplnohodnotnejšiemu životu.

Každý pacient napreduje iným tempom. Niekto urobí veľké pokroky počas prvých mesiacov, iný potrebuje viac času, no uplynutie troch mesiacov ani prepustenie z nemocnice neznamená koniec zotavovania.

Čo znamená zlepšenie po cievnej mozgovej príhode

Cievna mozgová príhoda môže zmeniť život z jednej minúty na druhú. To však neznamená, že sa človek už nikdy nezlepší. Práve rehabilitácia patrí medzi najdôležitejšie kroky na ceste k zotaveniu.

Život po mozgovej príhode sa môže zo dňa na deň výrazne zmeniť. Prvé mesiace prinášajú množstvo nových situácií, a to od návratu k bežným činnostiam cez rehabilitáciu až po postupné prispôsobovanie denného režimu. Každý človek sa pritom zotavuje vlastným tempom a priebeh závisí od rozsahu a miesta poškodenia, celkového zdravotného stavu aj dostupnej podpory.

Vďaka modernej neurorehabilitácii mnohí pacienti dokážu získať späť stratené schopnosti, zlepšiť svoju pohyblivosť a postupne sa vrátiť k samostatnejšiemu životu. Liečba cievnej mozgovej príhody sa nekončí prepustením z nemocnice.

Prečo je dôležité začať rehabilitáciu čo najskôr

Ak to zdravotný stav dovolí, rehabilitácia sa začína už počas hospitalizácie. Po prepustení z nemocnice by mala pokračovať čo najskôr. Čím skôr sa začne odborná rehabilitácia, tým väčšia je šanca na zlepšenie funkcií, ktoré boli cievnou mozgovou príhodou poškodené.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení. Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok.

Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.

Vychádza z poznatku, že mozog si dokáže vytvárať nové nervové spojenia a do určitej miery preberať funkcie poškodených oblastí. Tento jav označujeme ako neuroplasticitu.

„Pravidelné, cielené a opakované cvičenie podporuje schopnosť mozgu učiť sa nové pohybové vzory. Čím skôr sa rehabilitácia začne a čím intenzívnejšie prebieha, tým väčšia je šanca na zlepšenie“.

Čo všetko zahŕňa neurorehabilitácia

Rehabilitácia nie je len cvičenie rúk a nôh. Môže zahŕňať:

• fyzioterapiu,
• ergoterapiu,
• logopedickú rehabilitáciu,
• nácvik chôdze,
• tréning rovnováhy,
• tréning pamäti a koncentrácie,
• psychologickú podporu,
• poradenstvo pre rodinu.

Rehabilitačný plán je vždy individuálny a prispôsobený potrebám konkrétneho pacienta. Môže zahŕňať nácvik správneho držania tela a stability, obnovu chôdze a rovnováhy, zlepšenie koordinácie pohybov, posilňovanie oslabených svalov, zlepšenie jemnej motoriky rúk, tréning každodenných činností, ako je obliekanie, hygiena či stravovanie, respiračné cvičenia, edukáciu pacienta aj jeho rodiny.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu. Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

V prípade porúch reči alebo prehĺtania je dôležitou súčasťou liečby aj logopedická starostlivosť. Mnohí pacienti zároveň potrebujú psychologickú podporu, ktorá im pomáha vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou.

Prvé dni a týždne po mozgovej príhode

Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba. S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa.

Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania. V optimálnych situáciách je pacient bez príznakov za pár dní od prijatia prepustený do ambulantnej starostlivosti.

Častejšie však pretrváva deficit hybnosti či komunikácie a pacient je adeptom na následnú starostlivosť v rámci rehabilitačného alebo doliečovacieho oddelenia.

Špecializovaná včasná neurorehabilitácia

Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta.

V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň.

V špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré poskytujú včasnú neurorehabilitáciu, musí byť dvojnásobný počet fyzioterapeutov a sanitárov oproti minimálnym personálnym požiadavkám a musí byť tiež zabezpečená internistická starostlivosť.

Ide o priamy preklad stabilizovaného pacienta v subakútnom štádiu ochorenia na včasnú neurorehabilitáciu po vzájomnej dohode zdravotníckych zariadení. Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta.

Ak sa pacientov stav nezlepšuje (efekt rehabilitácie je nedostatočný), pacient je prepustený domov alebo zdravotná starostlivosť pokračuje na štandardnom ODCH lôžku.

Podmienky na včasnú neurorehabilitáciu

• poistenec po ataku náhlej cievnej mozgovej príhody s postihnutím 2. - 4. stupňa podľa modifikovanej Rankinovej škály bez kontraindikácií,
• pacient musí byť stabilizovaný,
• musí byť schopný transportu,
• musí byť schopný absolvovať intenzívnu rehabilitáciu,
• musí mať nastavenú liečbu komorbidít.

Pod stabilizovaným stavom sa pre tento účel rozumie splnenie nasledujúcich podmienok (súčasne):

• GCS ≥ 9,
• kardiopulmonálne kompenzovaný,
• bez známok renálneho zlyhávania,
• iniciovaná liečba komorbidít,
• rozšírená Nortonovej škála od 19 bodov.

Prvé tri mesiace zotavovania

Prvý mesiac po cievnej mozgovej príhode býva spojený najmä s adaptáciou na novú situáciu. Po prepustení z nemocnice môže človek pokračovať v rehabilitačnom programe doma alebo dochádzať na ambulantnú rehabilitáciu. Dôležitou súčasťou je zároveň nastavenie pravidelného denného režimu.

V tomto období môže byť náročné odhadnúť, koľko aktivít je človek schopný zvládnuť. Únava môže prichádzať rýchlejšie ako predtým a príliš veľké množstvo činností naraz môže viesť k vyčerpaniu. Práve preto je vhodné striedať aktivitu s odpočinkom a postupne si vytvárať režim, ktorý zodpovedá aktuálnym možnostiam.

Na čo sa v prvom mesiaci zamerať?

• dodržiavanie odporúčaného režimu,
• pokračovanie v nastavenej rehabilitácii,
• dostatok odpočinku a spánku,
• bezpečný pohyb podľa odporúčania odborníkov,
• postupný návrat k bežným aktivitám,
• úpravu domácnosti podľa aktuálnych potrieb,
• pravidelné kontroly u zdravotníckych pracovníkov.

Dôležitá je aj pomoc rodiny. Blízki môžu pomôcť s praktickými úlohami, zároveň však nie je vhodné robiť za človeka všetko, čo dokáže bezpečne zvládnuť sám. Postupné získavanie samostatnosti je dôležitou súčasťou života po mozgovej príhode.

Obdobie približne od druhého do tretieho mesiaca môže priniesť viditeľnejšie zmeny v každodennom fungovaní. Človek môže postupne zvládať viac činností, predlžovať čas venovaný aktivitám alebo získavať väčšiu istotu pri pohybe.

Práve v tomto období je dôležité pokračovať v pravidelnej rehabilitácii a zároveň prenášať získané zručnosti do bežného života. Nejde iba o samotné cvičenia, ale aj o ich využitie pri obliekaní, osobnej hygiene, príprave jedla, komunikácii alebo pohybe v domácnosti.

Najrýchlejší pokrok sa u mnohých ľudí objavuje počas prvých troch mesiacov, no zlepšovanie môže pokračovať aj neskôr. Tempo je individuálne a nie je možné presne predpovedať, ako dlho bude zotavenie konkrétneho človeka trvať.

Zlepšenie je možné aj po treťom mesiaci

Uplynutie troch mesiacov neznamená koniec zotavovania. U niektorých ľudí sa tempo zmien po tomto období spomalí, no ďalší pokrok môže pokračovať aj počas nasledujúcich mesiacov a rokov.

Aj po šiestich mesiacoch môžu ľudia naďalej dosahovať zlepšenia. Po treťom mesiaci sa preto môže meniť skôr charakter cieľov.

Namiesto návratu k základným činnostiam sa pozornosť môže viac sústrediť na väčšiu samostatnosť, návrat k záľubám, spoločenskému životu, prípadne pracovným aktivitám podľa individuálnych možností.

Obnova po cievnej mozgovej príhode je individuálna. Niektorí pacienti napredujú rýchlejšie, iní potrebujú mesiace až roky intenzívnej rehabilitácie. Dôležité je nevzdávať sa ani pri pomalšom pokroku.

„Aj malé zlepšenia môžu znamenať veľký rozdiel - samostatné postavenie sa z postele, prvé kroky, schopnosť opäť si podať pohár alebo napísať vlastné meno predstavujú významné míľniky na ceste k nezávislosti“.

Každodenná aktívna rehabilitácia

Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračovať v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii).

Domáce cvičenie je veľmi dôležité, ale malo by nadväzovať na odporúčania fyzioterapeuta alebo rehabilitačného lekára. Pravidelné krátke cvičenie býva účinnejšie ako občasné dlhé tréningy.

Najväčší význam má pravidelnosť. Pomáha cvičiť každý deň, opakovať pohyby, trénovať reč, byť fyzicky aktívny podľa odporúčania odborníkov, dostatočne oddychovať, zdravo sa stravovať a nevzdávať sa po prvých neúspechoch.

Pohyb a nácvik každodenných činností

Na rozcvičenie niektorých svalov stačia bežné domáce práce. Zohľadnite, čo vám umožňuje váš zdravotný stav. Opýtajte sa svojho okolia, s čím môžete pomôcť, aby ste sa znovu zapojili do bežných aktivít.

Aj také zdanlivo jednoduché činnosti, ako je krájanie zeleniny môžu pomôcť obnoviť motoriku.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď.

Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu.

Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky /tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď./

Pomôcky na podporu samostatnosti

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.

Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie seba obslužných činností (umývanie, kúpanie, jedenie, pitie a ďalšie) je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok.

Spasticita po mozgovej príhode

U niektorých ľudí sa po prekonaní cievnej mozgovej príhody rozvinie svalová spasticita. Tento stav vzniká zvýšeným svalovým napätím a spôsobuje, že končatina (väčšinou ruka) stuhne a je bolestivá.

V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu. Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.

To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením. Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.

Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Ten je tým vyšší, čím rýchlejšie sa svaly v kĺbe natiahnu.

Spasticita sa môže objaviť už 6 dní po prekonaní porážky. Nie u každého pacienta a nie vždy je možné dopredu odhadnúť, kedy sa vyvinie. Po viac ako 3 mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody ju má približne 25 - 30 % pacientov.

Diagnostika spasticity

Vo včasnom štádiu po cievnej mozgovej príhode sa spasticita diagnostikuje najmä priebežným vyšetrovaním v rámci hospitalizácie na neurológii. Veľmi cenné informácie prinášajú lekárom aj fyzioterapeuti, ktorí s pacientmi od prvého dňa pracujú.

Bližšie hodnotenie závažnosti, vzorcov postihnutia konkrétnych svalových skupín a k rozvoju spasticity, ktorá si vyžaduje špecifické liečenie, ponúkajú cielene vyškolené tímy lekárov (najmä neurológov a rehabilitačných lekárov) a fyzioterapeutov.

V rámci skorého odhalenia spasticity treba na ňu myslieť a priebežne edukovať nielen zdravotníkov, ale aj pacientov a ich príbuzných.

Možnosti liečby spasticity

Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup.

Tu sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne. U týchto pacientov sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.

Spasticitu je možné liečiť v špecializovaných ambulanciách za pomoci neurológa. Takáto liečba hornej končatiny je hradená zo zdravotného poistenia po cievnej mozgovej príhode do jedného roka od vzniku cievnej mozgovej príhody.

Liečba môže pozostávať z rôznych metód:

• polohovanie a správne sedenie,
• strečing alebo naťahovanie svalstva vrátanie dlahovania, ktoré je žiadúce pre zachovanie dĺžky svalstva,
• chladenie svalov, zohrievanie svalov,
• ortézy, dlahy a pomôcky, ktoré opakovaným použitím vedú k zlepšeniu rozsahu pohybu,
• elektroliečba a transkutánna elektro-neurostimulácia,
• farmakologická liečba,
• injekčná liečba, teda aplikácia botulotoxínu do spastického svalu.

Trend je akoby dohoda medzi terapeutom a pacientom, v rámci nej sa pri návštevách lekára nastavia ciele, ktoré sa dosahujú odcvičením konkrétnych počtov opakovaní aktívnych aj pasívnych pohybov vo vybraných kĺboch za deň/týždeň/mesiac.

Pri ďalšej návšteve sa na základe zhodnotenia ciele a cesty, ako sa im priblížiť, upravia.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám.

Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Poruchy reči a komunikácie

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, porozumenia alebo tvorby slov a viet.

Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, artikulácie i prehĺtania. Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačenými vzormi s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Pravidlá komunikácie

• používajte krátke, jednoduché vety,
• hovorte pomaly a zreteľne,
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár,
• na pacienta by nemalo rozprávať súčasne viacero osôb,
• využite gestá a obrázky,
• obmedzte ruch a hluk z okolia,
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová,
• povzbudzujte gestami i slovne pacienta,
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok,
• poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť.

Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie. Rečová prekážka nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak k nim treba pacienta viesť a motivovať.

Poruchy prehĺtania a výživa

K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu, pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla a pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom.

Bezpečné jedenie a pitie

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• pri nestabilnom sede využite pomôcky,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou,
• po každom súste si vypláchnite ústa,
• pri jedle nerozprávajte,
• po ukončení jedla odstráňte zvyšky potravy z úst a vyčistite si zuby.

Všeobecne platí - nikdy kŕmenie v ľahu! Vždy pacienta pred jedlom posaďte - buď na stoličku, alebo aspoň do polosedu na posteli s podopretým chrbtom.

Podávajte menšie sústa a uistite sa, že pomaly žuje a prehĺta. Jedlo pripravujte mäkké, šťavnaté, ak treba mixujte.

Bezpečné prostredie doma

Po prepustení z nemocnice sa pacient učí fungovať v podmienkach, ktoré sú odlišné od obdobia pred cievnou mozgovou príhodou. Bežné činnosti, ako obliekanie, chôdza, príprava jedla, komunikácia či starostlivosť o domácnosť, môžu vyžadovať viac času a úsilia.

Na podporu samostatnosti treba odstrániť prekážky, ktoré zvyšujú riziko pádu. Vhodné sú protišmykové podložky, držadlá, oporné zábradlia, sprchovacie stoličky, chodítka, barle a ďalšie pomôcky podľa odporúčania rehabilitačného tímu.

V domácnosti je možné upraviť výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky alebo vaňové a sprchové stoličky.

Pomôcky a úpravy prostredia nemajú nahradiť rehabilitáciu. Ich úlohou je umožniť bezpečný pohyb, znížiť riziko pádov a podporiť pacienta v tom, čo ešte dokáže zvládnuť sám.

Hygiena, polohovanie a prevencia komplikácií

Ak je pacient odkázaný prevažne na lôžko alebo vozík, hrozí vznik preležanín na miestach, kde telo tlačí o podložku - najčastejšie kríže, päty, lakte a lopatky.

Preto musíme zabezpečiť pravidelné polohovanie každé 2 hodiny počas dňa, v noci podľa potreby. Meníme polohu pacienta z chrbta na bok, z boku na druhý bok, prípadne do polosedu, ak je to pohodlné.

Pri starostlivosti sledujte stav pokožky pacienta. Ak spozorujete začervenané miesta, ktoré nemiznú, alebo drobné ranky, je to varovanie, že tam vzniká dekubit.

Snažte sa zapájať pacienta do starostlivosti o seba vždy, keď je to možné. Tým podporujete jeho samostatnosť.

Strava, pitný režim a denný režim

Vyvážená strava by mala byť pestrá a zodpovedať individuálnym zdravotným potrebám človeka. Pri problémoch s prehĺtaním môže byť potrebné prispôsobiť konzistenciu jedla a tekutín podľa odporúčania zdravotníckych pracovníkov.

Zamerajte sa na ovocie a zeleninu, kvalitné bielkoviny, zdravé tuky, vlákninu a dostatočný pitný režim. Naopak, obmedzte nasýtené tuky a nadbytočnú soľ.

Starší a chorí ľudia často nemajú pocit smädu, takže sa ľahko dehydratujú, čo vedie k únave, zápche či infekciám močových ciest. Tekutiny podávajte počas dňa pravidelne v menších dávkach.

Súčasťou denného režimu by mal byť primeraný pohyb, dostatok spánku a odpočinku. Naplánujte približne rovnaké časy na vstávanie, jedlo, cvičenie, odpočinok a spánok.

Psychická podpora a motivácia

Zmeny po CMP sa nemusia týkať iba fyzických schopností. Návrat k bežnému životu môže byť psychicky náročný a človek môže prežívať neistotu, frustráciu, smútok alebo obavy z budúcnosti.

Pomôcť môže otvorená komunikácia s rodinou, kontakt s ľuďmi, ktorým človek dôveruje, a odborná podpora v prípade, že psychické ťažkosti pretrvávajú alebo výrazne zasahujú do každodenného života.

Mnoho pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu spomína, že sa spočiatku cítili izolovane a bolo pre nich náročné vysvetliť ostatným ako sa cítia.

Nie ste sami. Keď opustíte nemocnicu, mali by ste vyhľadať podporu špecialistov, rodinu i priateľov. Oni všetci môžu prispieť k Vášmu skorému zotaveniu.

Neuzatvárajte sa. Rozhovor s rodinou, partnerom/kou či priateľmi pomáha aj vášmu okoliu pochopiť, čím prechádzate.

Dôležité je tiež nastaviť si realistické ciele. Namiesto očakávania veľkej zmeny zo dňa na deň môže byť užitočnejšie sledovať menšie pokroky.

Preventívna liečba a zdravý životný štýl

Každý pacient po cievnej mozgovej príhode by mal podstúpiť antiagregačnú alebo antikoagulačnú liečbu, ktorá ovplyvňuje zrážanlivosť krvi a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín a upchávania ciev. Vhodný preparát pre vás určí neurológ.

Pri vynechaní liečby sa riziko recidívy výrazne zvyšuje. Dbajte na to, aby ste užívali lieky podľa odporúčania lekára. Akúkoľvek zmenu liečby alebo prípadné nežiaduce účinky konzultuje so svojim lekárom.

Zotavenie po cievnej mozgovej príhode vyžaduje pozitívne myslenie, zmenu životného štýlu a disciplínu. Aby ste mali pod kontrolou krvný tlak, cholesterol, glukózu a ďalšie rizikové faktory cievnej mozgovej príhody, je dobré osvojiť si nové návyky a vytrvať.

• Prestaňte fajčiť.
• Obmedzte alkohol alebo ho úplne odstráňte z nákupného zoznamu.
• Osvojte si zdravý jedálniček, jedzte pravidelne a kvalitne, nezabúdajte na pitný režim.
• Trávte čas na čerstvom vzduchu.
• Osvojte si cvičenie.
• Dodržiavajte odporúčania lekára a pravidelné kontroly.

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc

Nové alebo náhle vzniknuté neurologické príznaky po prekonanej cievnej mozgovej príhode by ste nemali pripisovať bežnému priebehu zotavovania.

V momente, ako pacient alebo osoba v jeho bezprostrednej blízkosti spozoruje príznaky, treba okamžite kontaktovať záchranku na čísle 112 alebo 155.

• pokles ústneho kútika,
• náhla slabosť alebo necitlivosť končatiny,
• porucha reči,
• náhla strata zraku,
• porucha rovnováhy,
• prudká nezvyčajná bolesť hlavy,
• porucha vedomia.

Aj po prekonanej cievnej mozgovej príhode môže ísť o nový akútny stav. Rozhodujú skutočne minúty, do akej miery budeme vedieť pacienta zaradiť do bežného života.

Malé pokroky sú významné

Rehabilitácia nie je súťaž. Každý mozog sa zotavuje vlastným tempom. Neprerušujte rehabilitáciu len preto, že výsledky neprichádzajú okamžite.

Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Aj malé pokroky sú úspechom. Samostatné postavenie sa z postele, prvé kroky, schopnosť podať si pohár, obliecť sa alebo napísať vlastné meno predstavujú významné míľniky na ceste k nezávislosti.

Každý krok, ktorý pacient po mozgovej príhode urobí počas rehabilitácie, je výsledkom vytrvalosti, odbornej pomoci a schopnosti mozgu prispôsobovať sa novým podmienkam.

Rehabilitácia nie je len o obnove pohybu. Je predovšetkým o návrate človeka k samostatnosti, dôstojnosti a čo najplnohodnotnejšiemu životu.

tags: #gratulujem #k #zlepseniu #zdravotneho #stavu #po