MKCH-10: vertebrogénny algický syndróm a bolesti chrbtice

Vertebrogénny algický syndróm (VAS) je odborný termín používaný na označenie bolesti pochádzajúcej z chrbtice. Slovo „algický“ znamená bolestivý a „vertebrogénny“ súvisí s chrbticou. V MKCH-10 nejde o jednu samostatnú diagnózu, ale o súbor stavov, ktoré sa podľa miesta a charakteru prejavov zaraďujú najmä medzi dorzopatie v kapitole M00-M99, predovšetkým do skupiny M50-M54.

VAS zahŕňa všetky bolesti chrbta, ktoré majú svoj pôvod v chrbtici. Môže sa vyskytnúť v akejkoľvek časti chrbtice, od krku až po krížovú kosť, a prejavuje sa bolesťou, obmedzením pohybu a niekedy aj neurologickými príznakmi, ako sú mravčenie, brnenie, tŕpnutie alebo znížená citlivosť končatín.

Čo znamená vertebrogénny algický syndróm

Spoločným menovateľom syndrómu je skupina rôznych porúch chrbtice, ktorých hlavným prejavom je intenzívna bolesť, obmedzenie pohybu s možnosťou výskytu pridružených neurologických symptómov. Nejde o jednu diagnózu, ale o narušenie štruktúry chrbtice a poruchy jej funkcie, ktoré môžu mať rôzne príčiny.

Bolesť vzniká z mechanických, funkčných alebo degeneratívnych problémov chrbtice. Môže ísť napríklad o výhrez platničky, degeneráciu medzistavcových platničiek, spondylózu, skoliózu, blokády stavcov alebo svalové dysbalancie.

Bolesť môže byť lokálna, napríklad v krčnej, hrudnej alebo driekovej oblasti, alebo vyžarujúca do končatín, napríklad pri ischiase. VAS často sprevádza zhoršená pohyblivosť chrbtice, stuhnutosť a spazmy okolitých svalov.

Bolesť ako hlavný prejav syndrómu

Bolesť je nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva alebo popisovaný v termínoch takéhoto poškodenia. Bolesť je vždy subjektívna, je dôležitým signálom, ktorý nás informuje o tom, že niečo nie je v poriadku.

Je to akási varovná kontrolka, ktorá nás upozorňuje, aby sme sa vyhli poškodeniu. Pozostáva z percepcie bolesti, teda vnímania, a psychologickej reakcie na ňu.

Akútna, subakútna a chronická bolesť

Akútna bolesť je náhla, krátkodobá bolesť, ktorá zvyčajne trvá do troch týždňov. Je dôležitým fyziologickým signálom, ktorý varuje človeka pred poškodením tkaniva.

Akútna bolesť má ochrannú funkciu, pretože je signálom, že niečo nie je v poriadku a že je potrebné prijať opatrenia na ochranu tkaniva pred ďalším poškodením. Zároveň pomáha človeku vyhnúť sa aktivitám, ktoré by mohli poškodenie tkaniva zhoršiť, a aktivuje obranné mechanizmy tela, ako sú zápal a hojenie.

Subakútna bolesť trvá 3 týždne až 3 mesiace. Väčšina prípadov vertebrogénneho algického syndrómu má akútny charakter a bolesť zvyčajne do jedného mesiaca odznie, no 10-40 % bolestí prejde do chronického štádia.

Chronická primárna bolesť je charakteristická trvaním viac ako tri mesiace. Je spojená so značným emocionálnym stresom, napríklad hnevom, úzkosťou alebo depresívnou náladou, a/alebo značným funkčným postihnutím, ktoré ovplyvňuje každodenné činnosti, koníčky a účasť na spoločenských rolách.

Chronická bolesť môže mať výrazný vplyv na kvalitu života pacienta. Môže spôsobiť problémy so spánkom, únavou, úzkosťou a depresiou a môže sťažiť vykonávanie každodenných činností, ako je práca, starostlivosť o seba alebo sociálne aktivity.

Výskyt a najčastejšie postihnuté oblasti

Podľa odhadov prekonalo bolesť chrbta aspoň raz v živote až 90 % dospelých ľudí. Ak patríte medzi nich, to ešte neznamená, že máte vertebrogénny algický syndróm.

Najčastejšie je zasiahnutý driek, až 60 % všetkých prípadov, a oblasť krku, približne 30 % prípadov, no syndróm sa vyskytuje i v spodnej časti chrbta.

Bolesť chrbta je jedným z najčastejších zdravotných problémov na svete. Postihuje ľudí všetkých vekových kategórií a môže byť spôsobená rôznymi faktormi vrátane poranení, nesprávneho držania tela alebo degeneratívnych zmien chrbtice.

Formy vertebrogénneho algického syndrómu podľa lokalizácie

Cervikálny vertebrogénny syndróm

Cervikálny vertebrogénny syndróm postihuje krčnú chrbticu. Prejavuje sa bolesťou krku, hlavy a závratmi.

Cervikalgia je všeobecne definovaná ako bolesť krčnej chrbtice. Bolesť môže nadobudnúť akútny alebo chronický charakter.

Kauzálnosť vzniku cervikalgie podlieha inaktivite, sedavej práci a nesprávnej posturácii. Bolesť sa môže prejaviť bodavým charakterom alebo plošným vyžarovaním bolesti.

Bolesť hlavy, svalové trhanie, horúčka a podkožné hrčky môžu byť ďalšími príznakmi. Liečba cervikalgie podlieha správnej diferencovanej diagnóze, keďže sa môže jednať hneď o niekoľko diagnóz.

Torakálny vertebrogénny syndróm

Torakálny vertebrogénny syndróm sa týka hrudnej chrbtice. Často spôsobuje bolesť medzi lopatkami alebo „bolesť srdca“ bez kardiologického nálezu.

Bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice je v MKCH-10 označená ako M54.6 - Bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice.

Pri záchvatoch môže bolesť zasiahnuť aj prednú časť hrudníka, čo môže pripomínať bolesť pri infarkte alebo iných kardiovaskulárnych ťažkostiach.

Lumbálny vertebrogénny syndróm

Lumbálny vertebrogénny syndróm vzniká v driekovej chrbtici. Spoznáte ho podľa bolesti v krížoch, ktorá často vyžaruje do dolných končatín.

Bolesť v krížovej oblasti je v MKCH-10 označená ako M54.5. Iná bolesť chrbta v driekovej oblasti sa označuje kódom M54.86 a bolesť chrbta, bližšie neurčená, v driekovej oblasti kódom M54.96.

Lumbosakrálny syndróm a ischias

Ischias je sedací nerv, ktorý je zároveň aj najdlhším nervom v tele. Zápal ischiasu je spôsobený jeho poškodením alebo neúmernou svalovou prácou.

Silná, prudká a neutíchajúca bolesť sú hlavnými príznakmi ischiasu. Pridružiť sa môže bolesť krížovej chrbtice, prípadne vystreľovanie bolesti do dolných končatín.

Ischialgia je v MKCH-10 označená kódom M54.3. Lumboischialgia, teda bolesť v driekovej oblasti s vyžarovaním do priebehu sedacieho nervu, sa označuje kódom M54.4.

Príznaky vertebrogénneho algického syndrómu

Medzi najčastejšie príznaky patria bolesť chrbta, ktorá môže byť tupá, ostrá, bodavá alebo vystreľujúca, obmedzenie pohyblivosti chrbtice, zvýšené svalové napätie a necitlivosť alebo parestézie, teda mravenčenie a brnenie, v rukách alebo nohách.

• lokálna bolesť v krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížovej oblasti,
• vystreľovanie bolesti do hlavy, rúk alebo nôh,
• brnenie, tŕpnutie, mravčenie a znížená citlivosť,
• obmedzenie pohyblivosti chrbtice,
• stuhnutosť svalov alebo ich slabosť,
• svalové spazmy a zvýšené svalové napätie,
• sťažené vstávanie a bolesť pri pohybe hlavy,
• bolesť hlavy a migréna,
• závraty a pocity nevoľnosti.

Zriedkavejšie príznaky, ktoré by ste určite nemali ignorovať, sú bolesť vystreľujúca do slabín, poruchy erekcie, dýchavičnosť a hučanie v ušiach.

Pri výraznej bolesti v hrudníku, dýchavičnosti alebo náhlom vzniku neurologických príznakov nemožno automaticky predpokladať vertebrogénny pôvod, pretože podobné prejavy môžu súvisieť aj s ochorením srdca, pľúc alebo nervového systému.

Čo spôsobuje vertebrogénny algický syndróm

Stavce chrbtice spájajú platničky, ktoré tlmia nárazy, čím chránia chrbticu a miechu, ktorá ňou prechádza, pred poškodením. V chrbtici a jej okolí sa nachádza množstvo svalov, väzív a nervov.

Práve štrukturálne alebo funkčné zmeny niektorých týchto častí sú dôsledkom bolesti. Priestor pre vznik bolesti je rozsiahly, pretože chrbtica zabezpečuje stabilitu tela a umožňuje vykonávať základné druhy pohybov.

Štrukturálne príčiny

• vrodená asymetria stavcov alebo iné dedičné anomálie,
• opotrebovanie platničiek a chrupaviek ako prejav starnutia,
• akútne a chronické zápaly,
• skolióza,
• artritída a osteoartróza,
• osteoporóza a iné metabolické ochorenia,
• úrazy, napríklad spondylolýza, teda prerušenie stavcového oblúku,
• nádorové ochorenia, ktoré spôsobujú útlak.

Poranenia chrbtice môžu vzniknúť po náraze, úraze pri športe alebo po páde a môžu poškodiť kosti, kĺby, väzy alebo svaly chrbtice.

S pribúdajúcim vekom sa chrbtica postupne opotrebováva. To môže viesť k vzniku degeneratívnych zmien, ako sú osteoartróza, spondylóza alebo spondylolistéza.

Funkčné príčiny

• preťaženie svalov pri nesprávnom držaní tela,
• nadmerná alebo dlhotrvajúca záťaž,
• mechanická blokáda kĺbového puzdra,
• svalové dysbalancie,
• myofasciálne poruchy so zvýšeným napätím alebo spazmom svalov,
• prítomnosť spúšťových bodov vo svaloch,
• stres a dlhodobá inaktivita.

Ochorenia vnútorných orgánov, ako sú ochorenia žlčníka, obličiek, pľúc, srdca a ženských pohlavných orgánov, môžu vyvolávať bolesť v oblasti chrbta, ktorá nemusí mať pôvod v chrbtici.

Radikulopatia a neurologické prejavy

Radikulopatia je akútny bolestivý stav postihujúci miechové nervy chrbtice. Príčinou sú zväčša degeneratívne ochorenia segmentov chrbtice, inaktivita a ochabnutie svalov.

Radikulopatia vzniká následkom útlaku a kompresie nervov prepájajúcich miechu, centrálny nervový systém a stavce chrbtice. Môžeme ju ďalej kategorizovať na cervikálnu, lumbálnu a lumbosakrálnu.

Symptómy radikulopatie sa rozdeľujú na iritačné, teda prenos vzruchov bolesti, a zánikové príznaky, teda poruchy neurologického poľa.

• vystreľovanie bolesti do končatín,
• vyžarovanie bolesti,
• mravčanie a tŕpnutie končatín,
• poruchy vnímania bolesti,
• anestetický stav a znížená citlivosť.

Radikulopatia v okcipito-atlanto-axiálnej oblasti sa v MKCH-10 označuje kódom M54.11, v krčnej oblasti kódom M54.12, v hrudnej oblasti kódom M54.14, v driekovej oblasti kódom M54.16 a v driekovokrížovej oblasti kódom M54.17.

Kódy MKCH-10 súvisiace s vertebrogénnym algickým syndrómom

Choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva patria do kapitoly M00-M99. Skupina M50-M54 zahŕňa iné dorzopatie a poškodenia medzistavcových platničiek, ktoré sa často používajú pri klasifikácii bolestí chrbtice.

Skupina M54

Diagnóza M54 pomenúva súbor diagnostických článkov, ktoré sa zameriavajú na ochorenia aparátu chrbtice, napríklad degeneratívne ochorenia. Diagnóza M54 sa ďalej rozdeľuje do viacerých ucelených kategórií, pričom každá z nich pomenúva špecifickú diagnózu s rôznym priebehom, liečbou aj prognózou.

Spoločným činiteľom je zdravotná obštrukcia týkajúca sa segmentov chrbtice a kooperujúcich svalov. Bolesť chrbta, teda dorzalgia, patrí v MKCH-10 do skupiny ochorení „Iné bolesti chrbta - dorzopatie“.

Podľa klasifikácie sem nepatrí psychogénna bolesť chrbta, ktorá sa označuje kódom F45.40. Pri skupine M54 nie je uvedené obmedzenie podľa pohlavia.

Prehľad vybraných kódov podľa oblasti chrbtice

Poškodenia medzistavcových platničiek

Poškodenia medzistavcových platničiek patria medzi významné štrukturálne príčiny vertebrogénnej bolesti. Krčná medzistavcová platnička sa v MKCH-10 klasifikuje v skupine M50 a iné poškodenia medzistavcových platničiek v skupine M51.

Kód M50.0 označuje poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou, kód M50.1 poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, kód M50.2 inú dislokáciu krčnej medzistavcovej platničky a kód M50.3 inú degeneráciu krčnej medzistavcovej platničky.

Kód M51.0 označuje poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s myelopatiou a kód M51.1 poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou.

Ďalšími kódmi sú M51.2 - iná dislokácia medzistavcovej platničky, bližšie určená, M51.3 - iná degenerácia medzistavcovej platničky, bližšie určená, M51.4 - Schmorlove uzly, M51.8 - iné poškodenie medzistavcovej platničky, bližšie určené, a M51.9 - poškodenie medzistavcovej platničky, bližšie neurčené.

Diagnostika vertebrogénneho algického syndrómu

Diagnostika VAS je založená na odobratí anamnézy pacienta, lekárskom alebo fyzioterapeutickom vyšetrení a podľa potreby na ďalších vyšetreniach, ako sú röntgen, magnetická rezonancia alebo CT.

Lekárska diagnostika syndrómu pozostáva z anamnézy, krvných testov a klinických vyšetrení, ako napríklad vyšetrenie hmatom, RTG, CT, perimyelografia a elektromyografia.

• celková a adekvátna anamnéza bolesti,
• celkové fyzikálne vyšetrenie pacienta,
• cielené vyšetrenie miesta bolesti,
• neurologické a ortopedické vyšetrenie,
• psychologické a sociálne zhodnotenie,
• posúdenie vplyvu bolesti na ostatné fyzické a sociálne funkcie,
• zistenie predchádzajúcej liečby bolesti a jej účinnosti.

Hodnotenie bolesti podľa PQRST

Pri hodnotení bolesti sa používa charakteristika PQRST. Jednotlivé písmená označujú lokalizáciu, kvalitu, vyžarovanie, intenzitu a časové trvanie bolesti.

Pri anamnéze sa zisťuje, ktoré faktory bolesť provokujú a ktoré ju uľavujú. Dôležité je aj pravidelné grafické znázorňovanie intenzity bolesti a vedenie denníka bolesti.

Stupnice bolesti

• VAS - vizuálna analógová škála bolesti,
• numerická škála bolesti,
• verbálna škála bolesti,
• pravidelné grafické znázorňovanie intenzity bolesti,
• denníky bolesti.

Ako odlíšiť vertebrogénnu bolesť od iných príčin

Nie každá bolesť chrbta je symptómom vertebrogénneho algického syndrómu a bežný laik si ju môže ľahko zameniť. Bolesť z primárne poškodeného miesta sa postupne môže preniesť aj do bližších i vzdialenejších oblastí chrbtice, dráždiť autonómny nervový systém, zodpovedný za riadenie správnej funkcie vnútorných orgánov, a tým spôsobovať ich poškodenie a ďalšie ťažkosti.

Ochorenia vnútorných orgánov môžu vyvolávať bolesť v oblasti chrbta, preto musí diagnostika rozlišovať medzi bolesťou pochádzajúcou z chrbtice a bolesťou prenesenou z iného orgánu.

Pri bolesti v hrudníku, dýchavičnosti, poruchách citlivosti, výraznej slabosti alebo náhlom zhoršení stavu je potrebné lekárske vyšetrenie, pretože tieto prejavy môžu sprevádzať aj iné závažné ochorenia.

Liečba vertebrogénneho algického syndrómu

Vertebrogénny algický syndróm spôsobuje kombinácia viacerých problémov s chrbticou, ktoré sa navzájom podmieňujú, čo sťažuje prípadnú liečbu. Akákoľvek terapia problémov s chrbticou musí byť komplexná.

Liečba vyžaduje individuálny prístup ideálne so zapojením viacerých špecialistov, ktorí dokážu identifikovať všetky príčiny ochorenia a ich vzájomné prepojenie. Závisí od konkrétnej príčiny ochorenia, rozsahu bolesti, prítomnosti neurologických príznakov a funkčného obmedzenia.

Konzervatívna a farmakologická liečba

Konzervatívna liečba zahŕňa lieky proti bolesti, nesteroidné protizápalové lieky, lieky na uvoľnenie svalov a rehabilitáciu. V prípade potreby sa môžu použiť aj iné lieky, ako sú svalové relaxanciá alebo antidepresíva.

Nesteroidné antiflogistiká sú v liečbe bolesti chrbta častou voľbou, pretože okrem tlmenia bolesti majú aj protizápalový účinok. Tento účinok však môže viesť k závažným nežiaducim účinkom, ako sú gastrointestinálne problémy a kardiovaskulárne problémy.

Preto je dôležité užívať nesteroidné protizápalové lieky opatrne a v čo najkratšom čase a najnižších dávkach. Konkrétny liek a spôsob jeho užívania má určiť zdravotnícky pracovník podľa zdravotného stavu pacienta.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Dôležitú úlohu zohráva rehabilitácia, fyzioterapia, masáže, cvičenie a ergoterapia. Fyzioterapeutická prax využíva mäkké techniky, fyzikálnu terapiu, postizometrickú relaxáciu a ďalšie postupy.

Najčastejšími prostriedkami sú mäkké techniky, terapeutické masáže, mobilizačné techniky, trakcie, individuálne cvičenie, TENS, laser a ultrazvuk.

Pri akútnej forme ochorenia je dôležitý krátkodobý pokoj na lôžku, maximálne 3 dni, a následná rehabilitácia s cieľom zlepšiť mobilitu a spevniť dôležité svaly.

Rehabilitačné procedúry môžu byť doplnené o kryoterapiu, aplikáciu suchého tepla, kúpeľné pobyty či dychové cvičenia.

Intervenčná liečba

Intervenčná liečba využíva obstreky, infúznu terapiu a manuálnu terapiu. Lokálne obstreky a podávanie kortikosteroidov do epidurálneho priestoru môžu pomôcť znížiť zápal a bolesť v oblasti nervových koreňov.

Chirurgická liečba

K operácii pristupujeme len v ťažkých alebo nezvládnuteľných prípadoch, napríklad pri hernii disku s neurologickým deficitom. Ak klasická liečba neprináša očakávané výsledky, môže lekár navrhnúť operačný zákrok.

Prevencia a režimové opatrenia

Pri vertebrogénnom algickom syndróme je prevencia dôležitá, pretože ide o komplikovaný a bolestivý stav, ktorého liečba vôbec nie je jednoduchá. Prevencia môže pomôcť znížiť preťažovanie chrbtice a prispieť k spomaleniu rozvoja niektorých ťažkostí.

• výber vhodnej obuvi,
• kvalitný matrac a vankúš,
• zníženie telesnej hmotnosti,
• používanie ergonomických stoličiek,
• správne držanie tela,
• spánok na chrbte,
• dostatok zdravého pohybu, ako je plávanie a chôdza,
• cvičenie pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta,
• dostatok vitamínov a minerálov podporujúcich zdravie kĺbov.

Vo veľkej miere vznik týchto bolestí priamo ovplyvňuje obvyklá posturácia pacienta, pracovná náplň, ako aj genetické predispozície v prípade degeneratívnych ochorení.

Vďaka cvičeniu pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta je možné zabezpečiť prevenciu, ako aj ochranu proti recidíve. Pri prvej bolesti chrbta nie je dôvod ihneď panikáriť, ale po správnej diagnostike je dôležité zabrániť tomu, aby sa stav nevhodnými návykmi ešte viac zhoršoval.

tags: #mkch #10 #vertebrogenny #algicky #syndrom