Mozgová príhoda po odblokovaní chrbtice: varovné príznaky, riziká a správny postup

Mozgová príhoda po odblokovaní chrbtice alebo po prudkej manipulácii s krkom je zriedkavá, ale potenciálne život ohrozujúca komplikácia. Rýchle krútenie krku môže v ojedinelých prípadoch poškodiť vnútornú výstelku vertebrálnej artérie, čo môže viesť k tvorbe krvnej zrazeniny, upchatiu tepny a následnej cievnej mozgovej príhode.

Ak sa po odblokovaní, masáži, praskaní alebo prudkom pohybe krku objaví pokles ústneho kútika, slabosť či necitlivosť končatiny, porucha reči, závrat, strata rovnováhy alebo náhla porucha zraku, treba okamžite volať záchrannú službu na čísle 112 alebo 155. Pri cievnej mozgovej príhode platí pravidlo: čas je mozog.

Čo je cievna mozgová príhoda

Podobne, ako aj ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok kyslíka na správne a nenarušené fungovanie. Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica alebo porážka, predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý je najčastejšie spôsobený upchaním cievy krvnou zrazeninou, zúžením mozgových tepien alebo ich kombináciou.

Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať. Menej častou príčinou cievnych mozgových príhod je krvácanie do mozgu. Krvácanie je zvyčajne spôsobené prasknutím cievy najčastejšie pri neliečenom vysokom krvnom tlaku.

Cievna mozgová príhoda (CMP) patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. Ako vyplýva z jej názvu, poškodzuje mozog a jeho centrá. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu.

Na Slovensku je strašiakom a zomrie kvôli nej viac ľudí ako na infarkt myokardu. Veľmi závažné sú aj trvalé následky, je hlavnou príčinou trvalej invalidity u dospelých. Príčinou je porucha prietoku krvi cez mozog.

Ako môže súvisieť odblokovanie krku s mozgovou príhodou

Praskanie krku, známe aj ako praskanie v krku, je bežný jav, ktorý sa vyskytuje v dôsledku neprirodzených pohybov krku. Väčšina ľudí vykonáva rituálne praskanie krku po strihaní vlasov alebo masáži hlavy.

Vo všeobecnosti to robia profesionáli, ale je dôležité vedieť, že to môže poškodiť väzy alebo kosti krku. Manipulácia s krkom, ktorú vykonávajú títo odborníci, je známa ako chiropraktická úprava.

Pri nej chiropraktici rukami vyvíjajú náhlu kontrolovanú silu na chrbticový kĺb. Robí to s cieľom improvizovať pohyb chrbtice. Ak sa robia veľmi opatrne a zručne, takéto chiropraktické úpravy nie sú škodlivé.

V zriedkavých prípadoch to však môže predstavovať len málo rizík. Manipulácia s krkom môže tiež spôsobiť disekciu vertebrálnej artérie, čo môže viesť k určitému typu mŕtvica.

Praskanie krku môže viesť k mozgovej príhode, hoci sa to stáva len v zriedkavých prípadoch. Rýchle krútenie krku spôsobuje malé narušenie vnútornej výstelky tepny, čo vedie k tvorbe krvných zrazenín.

Tie sa môžu rozpustiť bez toho, aby spôsobili akúkoľvek ujmu alebo prejavili akékoľvek príznaky. Toto poškodenie vnútornej výstelky tepny spôsobuje upchatie tepny v jej dolnom toku, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť mozgovej príhody.

Ľuďom s krehkým a slabým spojivovým tkanivom v dôsledku genetického dedičstva sa vždy odporúča, aby sa vyhýbali praskaniu krku, pretože to môže viesť k ďalším komplikáciám.

Prečo krk pri manipulácii praská

Existujú tri hlavné dôvody, prečo kĺby, a najmä krk, praskajú:

• artritída: Ak je kĺb postihnutý artritída (chrupavka môže stratiť svoju hladkosť). Keďže povrch kĺbu zdrsnie, môže pri pohybe vydávať zvuky.
• unikajúci plyn: V našich kĺboch sa nachádza tekutina, ktorá pomáha tkanivám a kostiam plynulo sa pohybovať. Táto tekutina obsahuje kyslík, oxid uhličitý a dusík.
• pohyb: Keď sa kĺb pohybuje, ovplyvňuje to aj väzy a šľachy, čo sú vlákna spájajúce svaly a kosti v kĺbe.

Na krku sa nachádzajú párové kĺby nazývané fazetové kĺby, ktoré prebiehajú hore a dole po každej strane. Každý fazetový kĺb má okolo seba puzdro, ktoré je naplnené plynom a tekutinou.

Keď sa kĺbové puzdro natiahne, plyn sa rýchlo uvoľňuje vo forme bublín. Toto uvoľnenie plynu vydáva praskavý a lupkavý zvuk. Tento proces sa tiež nazýva „kavitácia“ alebo „var“.

Ak sa šľacha mierne pohne zo svojho miesta, pri návrate do pôvodnej polohy vydáva praskavý zvuk. Podobne sa väzy môžu napnúť pri pohybe kĺbu a môžu vydávať praskavý zvuk.

Riziká manipulácie s krkom

Aj keď proces otláčania krku zvládnu profesionáli, s manipuláciou s krkom môže byť spojených niekoľko rizík. Medzi hlavné rizikové faktory profesionálnej manipulácie s krkom patria:

• Poškodenie herniovanej platničky alebo vykĺznutej platničky je jedným z hlavných rizík manipulácie s krkom.
• Ak herniovaná platnička stláča nervy miechy, osoba môže pociťovať bolesť a necitlivosť v postihnutej oblasti.
• Nervy sa stláčajú v dôsledku bežného praskania krku.
• Manipulácia s krkom môže tiež spôsobiť disekciu vertebrálnej artérie, čo môže viesť k určitému typu mŕtvica.

Zvyknutí na používanie popperov na krk môžu nájsť úľavu, pretože veria, že profesionáli to robia dobre. Hoci to prináša určitú úľavu, nie je dobré z toho urobiť zvyk.

Väčšina chiropraktikov a terapeutov tvrdí, že pukanie krku nie je až také zlé, ak sa robí bezpečne. Ak sa však robí viackrát denne a príliš pravidelne, môže to spôsobiť namáhanie krku a v konečnom dôsledku viesť k ďalším zriedkavým komplikáciám.

Ľudia, ktorí si radi praskajú krkom, zažívajú určitý druh potešenia. Väčšina z nich verí, že praskanie krkom pomáha uvoľňovať endorfíny, vďaka ktorým sa cítia ľahšie.

Toto by sa však nemalo stať zvykom, pretože každodenné praskanie krkom by mohlo trvalo poškodiť väzy a kosti krku. Opatrnosť je jediným opatrením.

Varovné príznaky mozgovej príhody po odblokovaní chrbtice

Ak osoba utrpí mozgovú príhodu po praskaní krku, tu je niekoľko okamžitých príznakov, ktoré si môže všimnúť:

• paralýza: Mŕtvica s praskaním krku môže spôsobiť paralýzu jednej strany tela.
• problém so zdvíhaním končatín: Osoba môže mať problémy so zdvíhaním horných končatín.
• nezrozumiteľná alebo skomolená reč: Pri mozgovej príhode si môžete všimnúť aj nezrozumiteľnú alebo nevýraznú reč postihnutého.
• závrat alebo strata vedomia: Náhla mozgová príhoda môže spôsobiť, že sa u osoby objavia závraty alebo čiastočná alebo dočasná slepota.

Paralýzu jednej strany tela možno pochopiť z výrazu tváre, pretože osoba nemusí byť schopná otvoriť ústa, môže mať krivý úsmev alebo jej môžu visieť oči.

Kvôli mŕtvici môže mať ťažkosti so zdvíhaním jednej alebo oboch rúk. Osoba môže tiež pociťovať necitlivosť alebo slabosť v pohybe.

Osoba nemusí byť schopná správne komunikovať s ostatnými. Môže tiež trpieť stratou vedomia spolu s oslepujúcou bolesťou v krku.

FAST: jednoduché rozpoznanie cievnej mozgovej príhody

Každý človek dokáže rozoznať tri hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody - pokles ústneho kútika, slabosť, ktorá sa prejavuje ako neschopnosť udržať obe ruky v predpažení, a nezrozumiteľná reč.

Tieto tri príznaky sa dajú ľahko zapamätať aj podľa anglickej skratky FAST (v preklade z angličtiny: rýchlo). Písmeno F (z ang. skratky face) - tvár, písmeno A (z ang. skratky arm) - ruka, písmeno S (z ang. skratky speech) - reč. Písmeno T (z ang. skratky time) značí čas, pretože je veľmi dôležité konať rýchlo.

• F - face, tvár: tvár na jednej strane ochabne, poklesne kútik.
• A - arms, ruky: človek nedokáže zdvihnúť obe ruky naraz, alebo mu jedna z nich klesne.
• S - speech, reč: reč je nezrozumiteľná, pacient nevie vysloviť jednoduchú vetu, má problém nájsť slová alebo vôbec rozprávať.
• T - time, čas: pri podozrení na náhlu cievnu mozgovú príhodu treba okamžite volať záchrannú službu, každá minúta rozhoduje.

Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Medzi najčastejšie príznaky patrí: náhle oslabenie polovice tela, porucha reči, náhla a silná bolesť hlavy, porucha zraku, poklesnutý ústny kútik, poruchy rovnováhy, neschopnosť stoja a chôdze.

Keďže cievna mozgová príhoda spravidla nebolí, pacienti si jej nástup často neuvedomujú, lebo sa nepozerajú stále do zrkadla a necítia to. Niekedy však pociťujú iba tŕpnutie na polovici tváre či končatine a vtedy netreba čakať, že to samo prejde, ale treba ihneď volať sanitku.

Prvá pomoc pri podozrení na mozgovú príhodu

Ak si všimnete príznaky náhlej cievnej mozgovej príhody, urobte krátky test. Trvá len minútku.

1. Povedzte osobe, aby zatvorila oči a predpažila obe ruky.
2. Všímajte si, či jedna z rúk padá alebo či ju osoba vie udržať.
3. Povedzte osobe, aby vyplazila jazyk.
4. Všímajte si, či je jazyk v strede a neplazí sa do jednej strany.
5. Požiadajte osobu, aby sa usmiala a vycerila zuby.
6. Všímajte si, či je tvár symetrická.
7. Požiadajte osobu, aby povedala jednoduchú vetu, napr. „Dnes je veľmi krásny deň,“.
8. Sledujte zmeny v reči, skomoleniny a zlú artikuláciu.

Ak je test pozitívny, okamžite volajte 155. Čas je prioritou. Nie vždy sú príznaky jasne rozpoznateľné a keďže náhla cievna príhoda môže postihnúť aj ľudí mladších ako 60 rokov, buďte pozorný.

Radšej jedno zbytočné volanie na tiesňovú linku ako trvalé následky na zvyšok života. Nechajte odborníkov, nech posúdia závažnosť príznakov.

Čo robiť, kým príde odborná pomoc

• Upokojujte, osobu uložte do pohodlnej polohy, najlepšie poležiačky s podložením hlavy, ak je pri vedomí.
• Nedovoľte osobe pobehovať po byte a baliť si veci do nemocnice.
• Nedávajte osobe jesť, ani piť.
• Uvoľnite tesný odev okolo krku a pása.
• Ak osoba upadne do bezvedomia, ale dýcha, uložte ju do stabilizovanej polohy na boku a sledujte dýchanie.

Prečo rozhodujú minúty

Pri CMP kľúčovú úlohu zohráva čas. Odborníci sa zhodujú, že včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav.

Niektoré lieky môžu byť podané iba niekoľko hodín po CMP, ako napríklad lieky na rozpustenie trombu a obnovu krvného obehu. V niektorých prípadoch mozgového krvácania môže byť včasná chirurgická liečba život zachraňujúca.

Ak príde pacient do nemocnice do 4,5 hodiny, tak mu dokážeme podať látku, ktorá zrazeninu rozpúšťa, a tým vieme zvrátiť alebo zmierniť príznaky. Ak príde do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť.

Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu. Platí pravidlo ČAS je MOZOG!

Už po 3 - 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú. Ak je mozog bez kyslíka 9 a viac minút, ide už o nezvratný proces a končí fatálne…

Úloha záchrannej služby a nemocnice

V momente, ako pacient alebo osoba v jeho bezprostrednej blízkosti spozoruje príznaky, treba okamžite kontaktovať záchranku na čísle 112 alebo 155. Operátor vyhodnotí situáciu a pošle k pacientovi sanitku.

Pri príchode sanitky k pacientovi sa záchranár spojí s najbližším neurológom v nemocnici pomocou špeciálne vytvorenej mobilnej aplikácie. Odovzdajú si informácie, aby sa nestrácala ani minúta.

Následne neurológ už čaká priamo na pracovisku počítačovej tomografie (CT) s pripravenou infúziou na okamžité rozpustenie zrazeniny.

Neurológ je zodpovedný za presnú diagnostiku neurologickej poruchy bezprostredne po príchode pacienta do nemocnice vrátane indikácie CT vyšetrenia.

Zároveň rozhoduje a podáva infúziu s trombolytikom (látkou, ktorá rozpúšťa krvnú zrazeninu v cieve). V prípadoch, keď do úvahy prichádza mechanické odstránenie krvnej zrazeniny, priamo komunikuje s relevantným rádiológom a organizuje presun pacienta na takýto výkon.

Ďalší manažment pacienta v nasledujúcich dňoch sa realizuje taktiež na neurológii.

Je mozgová príhoda po odblokovaní chrbtice častá

Cievna mozgová príhoda postihuje ročne okolo 17 000 pacientov na Slovensku, ale pre neskorý príchod do nemocnice nemôžu lekári všetkých adekvátne liečiť, hoci aj cievna mozgová príhoda je dnes liečiteľné ochorenie.

V rámci Európy patrí Slovensko medzi priemerné krajiny. Každý rok utrpí mozgovú príhodu približne 1,1 milióna obyvateľov Európy a ischemická mozgová príhoda predstavuje približne 80 % prípadov.

Manipulácia s krkom môže viesť k poškodeniu vertebrálnej artérie, ale takáto komplikácia je zriedkavá. Prítomnosť príznakov po odblokovaní však nemožno bagatelizovať, pretože závažnosť následkov nezávisí od toho, ako často sa komplikácia vyskytuje.

Už dávno neplatí, že cievna mozgová príhoda postihuje len staršiu populáciu. Stále častejšie sa stretávame aj s oveľa mladšími pacientmi, napríklad aj s 30- či 40-ročnými.

Čo môže napodobňovať mozgovú príhodu po odblokovaní

Krčná chrbtica je najpohyblivejšia, ale aj najcitlivejšia časť chrbtice. Denne musí niesť váhu hlavy (v priemere 4 - 6 kg) a zároveň reagovať na stovky mikro-pohybov.

Pri zlom držaní tela, dlhodobom sedení, spánku v zlej polohe alebo preťažení sa môže narušiť rovnováha svalov, kĺbov a nervových štruktúr. Výsledkom je zablokovaná krčná chrbtica - funkčný stav, ktorý obmedzuje pohyblivosť, spôsobuje bolesť, závraty či dokonca neurologické ťažkosti.

Najbežnejším príznakom je stuhnutosť krku - ľudia opisujú, že „nemôžu otočiť hlavou“, alebo že každé otočenie vyvoláva ostrú bolesť.

Tento stav sa často rozšíri smerom do ramien a lopatiek, do hornej časti chrbta a v niektorých prípadoch až do prstov rúk.

Okrem toho sa pridružujú aj neurologické prejavy - najmä brnenie a tŕpnutie horných končatín, slabosť v rukách, závraty alebo strata rovnováhy a znížené reflexy v pokročilejších štádiách.

Takéto príznaky môžu mať pôvod v krčnej chrbtici, v nervových koreňoch alebo v svalovom napätí, ale môžu sprevádzať aj cievnu príhodu. Rozlíšenie patrí zdravotníkom, nie domácemu posudzovaniu.

Krčná chrbtica a závraty, bolesť hlavy či poruchy zraku

Napätie v oblasti krku znižuje prekrvenie mozgového kmeňa a stimuluje vegetatívny nervový systém. Výsledkom je pocit, ktorý mnohí ľudia prirovnávajú k migréne.

Zablokovanie krčnej chrbtice často spôsobuje cervikogénnu bolesť hlavy. Tá sa od migrény líši mechanizmom vzniku, príznakmi aj liečbou.

Bolesť hlavy z krčnej chrbtice je potrebné ju konzultovať s lekárom. Nesprávne stanovenie diagnózy môže viesť k zbytočnému užívaniu migrénových liekov bez účinku.

Nie všetky príznaky sú lokalizované len v krku. Niektoré môžu pôsobiť mätúco a netypicky, napríklad bolesť hrdla alebo pocit tlaku v hrdle, zrakové poruchy, poruchy spánku a časté nočné budenie.

Zablokovanie v oblasti prvých dvoch krčných stavcov môže znížiť prietok krvi cez cievy, ktoré zásobujú zadnú časť mozgu. Prejavy môžu zahŕňať rozmazané videnie, dvojité videnie a neschopnosť zaostrenia.

Tento stav sa odborne nazýva vertebrobazilárna insuficiencia.

Ak sa však po manipulácii objaví náhla porucha zraku spolu so závratom, poruchou rovnováhy, slabosťou alebo poruchou reči, treba postupovať ako pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu a okamžite volať záchranku.

Diagnostika po manipulácii s krkom

Ak sa príznaky zablokovanej krčnej chrbtice zhoršujú alebo pretrvávajú dlhšie ako týždeň, je vhodné navštíviť neurológa. Tento špecialista vykoná sériu testov na vyhodnotenie citlivosti, reflexov, svalovej sily a rovnováhy.

V prípade potreby vám odporučí zobrazovacie vyšetrenia, aby vylúčil vážnejšie poškodenia ako výhrez disku či stenózu miechového kanála.

V niektorých prípadoch môže byť potrebná konzultácia s ortopédom, napríklad ak je podozrenie na deformitu kostí, alebo fyzioterapeutom, ktorý zhodnotí funkčný stav pohybového aparátu.

Pri náhlom vzniku príznakov po odblokovaní krku však nemožno čakať na plánované vyšetrenie u neurológa. Pokles tváre, slabosť končatiny, porucha reči, náhla porucha zraku alebo strata rovnováhy vyžadujú okamžité vyšetrenie cez záchrannú zdravotnú službu.

Liečba zablokovanej krčnej chrbtice bez varovných príznakov

Domáca starostlivosť by mala byť prvým krokom, ak ide o mierne zablokovanie. Kľúčom je uvoľnenie spazmov a odstránenie svalového napätia.

Základné domáce techniky na liečbu zahŕňajú teplo, napríklad nahriaty vankúšik, termofor alebo elektrickú dečku, jemné mobilizačné cviky, hlavne v sede s oporou chrbta, a uvoľňujúce dýchanie.

V prípade, že bolesť neustupuje do 3 dní, alebo sa pridružia neurologické príznaky (brnenie, slabosť, strata citlivosti), navštívte lekára.

V takomto prípade je namieste manuálna terapia, cielená fyzioterapia alebo nasadenie liekov. Prudké manipulácie s krkom však nie sú vhodným riešením pri nevysvetlených neurologických príznakoch.

Jemné cvičenia pri funkčnej blokáde

Pravidelné cvičenie pomáha uvoľniť spazmické svaly, zlepšiť cirkuláciu a obnoviť prirodzený pohyb. Cvičte pomaly, v stabilnom sede alebo stoji a s plnou kontrolou pohybu.

• Kývanie hlavou dopredu a dozadu: jemné pohyby dopredu a dozadu, výdrž 3 sekundy, opakujte 10-krát.
• Otáčanie hlavy do strán: hlavu otáčajte do strán, výdrž 2 sekundy, opakujte 8-krát.
• Výsun brady: akoby ste posúvali bradu dozadu do „dvojitej brady“ - ideálne pri práci na počítači.

Cviky by mali byť jednoduché, bez bolesti a vykonávané v pomalom tempe. Pri vzniku závratu, slabosti, poruchy videnia alebo zhoršení bolesti treba cvičenie prerušiť a vyhľadať odborné vyšetrenie.

Kedy nejde o bežnú blokádu krčnej chrbtice

Niektoré prejavy nemožno považovať za bežnú blokádu. Ak sa objavia špecifické príznaky, je nevyhnutné okamžite vyhľadať odbornú pomoc - môže ísť o varovné signály vážnejšieho ochorenia.

• Strata citlivosti alebo svalovej sily v končatinách.
• Neschopnosť udržať rovnováhu, nestabilita pri chôdzi.
• Samovoľný únik moču alebo stolice.
• Horúčka, triaška, nočná bolesť bez úľavy po liekoch.
• Náhla porucha reči alebo porozumenia.
• Pokles ústneho kútika alebo náhla asymetria tváre.
• Náhla porucha zraku, dvojité videnie alebo strata zraku.
• Náhla silná bolesť hlavy alebo krku po manipulácii.

Tieto prejavy môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces, napríklad spondylodiscitídu - infekčné ochorenie chrbtice. Vyžadujú rýchle neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a často aj hospitalizáciu.

Následky cievnej mozgovej príhody

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné.

Po fyzickej stránke môže dôjsť k oslabeniu alebo úplnému obmedzeniu pohyblivosti končatín na jednej polovici tela, zhoršeniu stability sedu, stoja a k poruche chôdze alebo celkovej paralýze väčšinou dolných končatín.

Objaviť sa môžu poruchy prehĺtania, močenia a vyprázdňovania. Oslabujú sa i kognitívne funkcie.

Pacient, ktorý prekonal mozgovú príhodu, môže trpieť zhoršeným zrakom a poruchami videnia, poruchou výslovnosti a reči, dokonca môže dôjsť až k úplnej strate reči.

Typickými nepriaznivými následkami sú ťažkosti s pamäťou a myslením. Podľa Dr. Valery Feigin až 80% pacientov má čiastočnú alebo úplnú stratu hybnosti a sily na jednej polovici tela, až 70% postihnutých trpí poruchami nálady a približne u 20% osôb sa vyvinie bolesť v ramene.

Rekonvalescencia a rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad: typ CMP, lokalizácia alebo motivácia pacienta.

Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP.

Platí, že pacienti s kompletnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie, ako pacienti, ktorí boli zasiahnutí menej.

S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, resp. od neurochirurgického zákroku.

Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Ihneď, ako to stav pacienta umožní. Najneskôr však hneď po prepustení z hospitalizácie.

Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.

S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.

V optimálnych situáciách je pacient bez príznakov za pár dní od prijatia prepustený do ambulantnej starostlivosti. Častejšie však pretrváva deficit hybnosti či komunikácie a pacient je adeptom na následnú starostlivosť v rámci rehabilitačného alebo doliečovacieho oddelenia.

Čo rehabilitácia zahŕňa

Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré zasiahla a znefunkčnila. Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života.

Základom je „na mieru šitý“ rehabilitačný plán. Má byť pre každého pacienta absolútne individuálny a vychádzajúci zo závažnosti konkrétnych následkov.

Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Ich opätovné ovládnutie má priamu súvislosť so samostatnosťou.

Fyzická časť liečby sa preto zameriava na zvládnutie mobility - aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách.

Pri závažnejších následkoch - ktoré postihli prevažnú časť tela - sa využíva funkčná elektrická stimulácia. Na oslabené svaly sa aplikuje elektrický prúd.

Spôsobí ich stiahnutie, teda kontrakciu. Takáto stimulácia obnovuje svalové napätie, a teda aj funkčnosť poškodených svalových centier.

Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje. Účinné sú najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a tzv. pohybovú pamäť.

Podľa niektorých svetových štúdií kombinácia tradičnej rehabilitácie a asistovanej robotickej technológie prináša pre pacientov lepší efekt, než samotná tradičná rehabilitácia.

Akékoľvek liečebné a rehabilitačné postupy sa však aj v tomto prípade musia vykonávať pod dozorom odborníkov, najmä lekárov a fyzioterapeutov.

Reč, psychika a kognitívne funkcie

Mozgová príhoda nanešťastie nepostihuje len fyzickú stránku človeka - poväčšine aj psychickú. Účinným prostriedkom tu môžu byť cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií.

Liečba je zameraná predovšetkým na pamäť, sociálne zručnosti, reč, ale aj podvedomie. Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie.

Dôležitá je preto aj logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností.

V niektorých prípadoch už, žiaľ, obnova reči nie je možná. Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba.

Spasticita po mozgovej príhode

Až 25 - 30 percent pacientov po viac ako troch mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody trápi stuhnutosť končatín, tzv. spasticita. Nehybná ochabnutá ruka alebo noha sa u nich objaví do niekoľkých dní až týždňov.

V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu.

Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.

To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením.

Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.

Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Ten je tým vyšší, čím rýchlejšie sa svaly v kĺbe natiahnu.

Nie je vždy možné dopredu odhadnúť, u ktorého pacienta a kedy po cievnej príhode sa spasticita vyvinie. U niekoho sa môže začať vyvíjať už v prvých dňoch.

Diagnostika a liečba spasticity

Vo včasnom štádiu po cievnej mozgovej príhode sa spasticita diagnostikuje najmä priebežným vyšetrovaním v rámci hospitalizácie na neurológii.

Veľmi cenné informácie prinášajú lekárom aj fyzioterapeuti, ktorí s pacientmi od prvého dňa pracujú. Bližšie hodnotenie závažnosti, vzorcov postihnutia konkrétnych svalových skupín a k rozvoju spasticity, ktorá si vyžaduje špecifické liečenie, ponúkajú cielene vyškolené tímy lekárov a fyzioterapeutov.

Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup.

Tu sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne. U týchto pacientov sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.

Botulotoxín, jeho podanie, fyzioterapia, rehabilitácia aj kúpeľná liečba sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Treba priznať, že z kapacitného hľadiska máme veľké rezervy.

Pokračovanie rehabilitácie po prepustení

Pacient po prepustení z hospitalizácie má možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Má nárok opakovane žiadať svojho lekára o indikáciu na rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu.

Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta. Žiaľ, Slovensko disponuje alarmujúco malým množstvom zdravotníckych zariadení, ktorí dokážu poskytnúť intenzívnu neurorehabilitačnú liečbu.

V Slovenskej republike je kapacita lôžok, ale aj ambulantných možností zameraných na následnú, prevažne rehabilitačnú starostlivosť o pacientov po cievnej mozgovej príhode žalostná.

Súčasťou by malo byť aj vyškolenie množstva relevantných profesionálov, najmä lekárov, fyzioterapeutov, logopédov, psychológov a zdravotných sestier.

Pri cievnej mozgovej príhode je dôležitá i medziodborová spolupráca - neurológa, fyzioterapeuta, logopéda, urológa, psychológa.

Takáto medziodborová spolupráca v niektorých centrách funguje. Z celoslovenského pohľadu je však nedostatočná najmä z kapacitných dôvodov.

V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.

Takýto pacient je sebestačný, má nízke riziko ďalších komplikácií alebo recidív. To má nielen prínos pre pacienta, ale z ekonomického hľadiska pre celú spoločnosť.

Ako dlho trvá zotavovanie

Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká.

Trvanie rehabilitácií, prípadne využívanie liečebných masáží a regeneračných techník závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali.

U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v pomerne krátkom čase, u iných treba rátať s dlhodobou odbornou fyzioterapeutickou pomocou. Teda v trvaní niekoľkých mesiacov, výnimočne aj rokov.

Dôležité je počítať s tým, že výsledky neprídu ihneď. Predpokladom úspechu a efektivity liečby je trpezlivosť a skutočne pedantná a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Po príchode do domácej starostlivosti je potrebná spolupráca zo strany príbuzných. Keďže pravidelnosť je v tomto prípade zásadná, niektoré rehabilitačné cviky potrebuje pacient vykonávať doma, no pod dozorom alebo s pomocou svojich najbližších.

Prevencia ďalšej mozgovej príhody

Náhla mozgová príhoda prakticky nemožno predvídať. Postihnúť môže kohokoľvek. Existujú však rizikové skupiny, u ktorých sa objavuje častejšie:

• ľudia s vysokým krvným tlakom;
• aktívni aj pasívni fajčiari a konzumenti alkoholu vo väčšom množstve;
• ľudia s cukrovkou;
• ľudia s nedostatkom pohybu a BMI vyšším ako 30;
• ľudia s poruchami srdcového rytmu a aterosklerózou.

Nič z toho sa však netýka len starších. Veková hranica sa aj v tomto prípade znižuje.

Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.

K hlavným zásadám zdravého životného štýlu tu patrí úplná eliminácia fajčenia a zdravá a vyvážená strava.

Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi.

Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov a, samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb.

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná.

Ako predchádzať problémom po odblokovaní chrbtice

Krčná chrbtica dostáva v dnešnej dobe zabrať najviac. Dôvodom je dominantné postavenie smartfónov v našich životoch.

Pri 45° sklone hlavy sa tlak zvyšuje až na 20 kg. Dlhé hodiny nad mobilom alebo počítačom a predklon hlavy zvyšujú záťaž na krčné stavce.

Príčin blokácie krčnej chrbtice je niekoľko, no vo väčšine prípadov ide o kombináciu fyzických a psychických faktorov. Medzi najčastejšie spúšťače patria nesprávne držanie tela, prechladnutie a klimatizácia, stres a psychosomatické faktory.

Jedným z najdôležitejších krokov je pravidelný strečing alebo mobilizačné cvičenie. Už 5 - 10 minút denného strečingu zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje napätie a pripravuje telo na záťaž.

Rovnako dôležité je upraviť prostredie, v ktorom trávite väčšinu dňa. Monitor má byť vo výške očí, stolička s oporou bedier, chodidlá položené na podložke.

Každých 45 - 60 minút by mal nasledovať pohyb alebo prestávka.

• Spánok na ergonomickom vankúši.
• Každodenné 5 - 10 minútové mobilizačné cvičenie.
• Pravidelné prestávky od obrazoviek.
• Uvoľňujúce dýchanie.
• Zníženie stresu pomocou meditácie alebo jógy.

Vankúš a poloha pri spánku

Spánková poloha hrá kľúčovú úlohu v prevencii aj zvládaní blokád. Zle zvolený vankúš môže krčnú chrbticu ohýbať neprirodzene a spôsobiť stuhnutosť už počas jednej noci.

Vhodné vlastnosti vankúša sú anatomický tvar, ktorý podporuje prirodzené zakrivenie krku, pamäťová pena, ktorá sa prispôsobí tvaru hlavy, a stredne tvrdá podpora, ktorá zabraňuje prepadnutiu hlavy.

Najvhodnejšia je poloha na chrbte alebo na boku. Poloha na bruchu spôsobuje rotáciu krku a kompresiu nervov.

Čo si zapamätať po odblokovaní chrbtice

Prudká manipulácia s krkom môže v zriedkavých prípadoch súvisieť s poškodením vertebrálnej artérie a cievnou mozgovou príhodou. Náhla slabosť jednej strany tela, pokles ústneho kútika, porucha reči, náhla porucha zraku, závrat alebo strata rovnováhy si vyžadujú okamžité volanie na číslo 112 alebo 155.

Ak sú prítomné iba mierne bolesti a stuhnutosť bez náhlych neurologických príznakov, môže ísť o funkčnú blokádu krčnej chrbtice. Pri pretrvávaní alebo zhoršovaní ťažkostí je vhodné neurologické vyšetrenie a cielená fyzioterapia.

Oneskorenie liečby pacienta trpiaceho mozgovou príhodou môže viesť k život ohrozujúcim následkom alebo dokonca k smrti.

tags: #mozgova #mrtvica #po #odblokovani #chrbtice