Zápal mozgových ciev je forma vaskulitídy, pri ktorej zápal poškodzuje stenu tepien alebo menších ciev zásobujúcich mozog. Môže viesť k zúženiu alebo uzáveru cievy, nedokrveniu mozgového tkaniva, vzniku ischemickej cievnej mozgovej príhody, ale aj k oslabeniu cievnej steny a krvácaniu.
Príznaky závisia od rozsahu a miesta postihnutia. Môžu zahŕňať bolesť hlavy, únavu, horúčku, poruchy citlivosti, slabosť alebo ochrnutie končatín, poruchy reči, zraku, rovnováhy a zmätenosť. Ak vzniknú náhle príznaky typické pre cievnu mozgovú príhodu, ihneď volajte 112, pretože pri poškodení mozgu rozhoduje každá minúta.
Čo je zápal mozgových ciev
Zápal ciev (angiitída) je ochorenie, ktoré postihuje stenu tepien. Zápaly ciev sa môžu vyskytovať samostatne alebo môžu byť súčasťou systémového procesu. Niektoré formy zápalu sú obmedzené na určité tkanivá (koža, podkožie a iné), ďalšie majú celkovú distribúciu a tak dochádza k postihnutiu celých orgánov (obličky, mozog, srdce).
Zápaly ciev môžu spôsobiť vážne orgánové poškodenia, stratu zraku aj celkovú infekciu (sepsa). Pri postihnutí mozgových ciev môže zápal narušiť prietok krvi, vyvolať trombotický uzáver alebo poškodiť cievnu stenu natoľko, že dôjde ku krvácaniu.
Ochorenia mozgových ciev patria medzi cerebrovaskulárne ochorenia. Cievy zásobujú mozgové tkanivo kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Už niekoľko minút nedostatočného prekrvenia môže viesť k trvalým následkom na zdraví.
Najčastejšie príznaky zápalu mozgových ciev
Všeobecne pri zápaloch ciev dochádza k trombotickým uzáverom ciev. Orgány sú ochudobnené o prívod kyslíka a živín. Ďalej nastávajú ruptúry ciev (krvácanie) a atrofie (zmenšenie) orgánov.
Klinickými príznakmi sú horúčka, bolesť hlavy, únava, strata hmotnosti, celková bolesť, nočné potenie, vyrážky, znecitlivenie niektorých miest či slabosť. Každý konkrétny typ zápalu ciev má ešte vlastné špecifické symptómy.
Pri zápale mozgových ciev sa môžu objaviť najmä:
- nová alebo nezvyčajná bolesť hlavy;
- horúčka, výrazná únava a celková slabosť;
- zmätenosť, dezorientácia alebo zmeny psychického stavu;
- poruchy pamäti, myslenia a koncentrácie;
- tŕpnutie alebo znížená citlivosť časti tela;
- slabosť až ochrnutie končatín, často jednostranné;
- ťažkosti s rozprávaním alebo porozumením reči;
- poruchy zraku, dvojité videnie alebo dočasná strata zraku;
- závraty, poruchy koordinácie a rovnováhy;
- ťažkosti s chôdzou a neschopnosť stáť;
- nevoľnosť a vracanie;
- záchvaty alebo poruchy vedomia.
Príznaky môžu nastupovať postupne, ale aj náhle. Náhly vznik slabosti, poklesu ústneho kútika, poruchy reči, straty zraku alebo poruchy vedomia treba považovať za možnú cievnu mozgovú príhodu, kým lekár neurčí inú príčinu.
Kedy môže ísť o cievnu mozgovú príhodu
Náhla cievna mozgová príhoda (infarkt mozgu, mozgová porážka, mŕtvica) je akútny, potenciálne život ohrozujúci stav. Ide o stav, keď mozgové tkanivo ostane bez zásobenia krvou.
Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická (spôsobená nedostatkom kyslíka a živín) alebo hemoragická (spôsobená zakrvácaním do mozgu). Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy.
Pri ischemickej príhode môže zápal poškodiť vnútornú výstelku cievy a podporiť vznik krvnej zrazeniny. Hemoragická príhoda vzniká pri krvácaní do mozgu a môže súvisieť s oslabením alebo prasknutím cievnej steny.
Varovné príznaky vznikajúce náhle
Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu:
- ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou;
- neschopnosť napríklad odpovedať na otázky;
- neadekvátne odpovede;
- ochrnutie časti tela, typicky jednostranne;
- pokles ústneho kútika;
- pokles očného viečka;
- neschopnosť vyplaziť jazyk rovno;
- zvláštne mimovoľné pohyby očí;
- neschopnosť zamerať pohľad na objekt;
- ťažkosti so zrakom a dvojité videnie;
- ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť;
- poruchy citlivosti kože a necitlivosť niektorej strany tela;
- náhla bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť alebo zvracanie;
- bezvedomie alebo zmätenosť.
Pomôcka FAST
V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST:
- F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
- A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
- S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
- T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.
Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.
Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Je dokázané, že čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.
Prechodný ischemický záchvat
Ak príznaky nedokrvenia mozgu po krátkom čase ustúpia, môže ísť o tranzitórny ischemický atak (TIA), ktorý predstavuje veľké riziko mozgového infarktu.
Od cievnej mozgovej príhody sa líši najmä tým, že trvá kratšie a nie je možné ho spočiatku pozorovať zobrazovacími vyšetreniami, napríklad CT alebo MRI. Príznaky TIA môžu trvať niekoľko minút, jednu hodinu alebo maximálne do 24 hodín.
Medzi príznaky TIA patrí porucha reči, slabosť končatín, dvojité videnie alebo porucha zraku na jednom oku a pokles ústneho kútika, rovnako ako u cievnej mozgovej príhody.
Ak je prerušenie prietoku krvi do časti mozgu dočasné, prietok krvi sa môže obnoviť ešte pred tým, ako nedokrvenie trvalo poškodí mozgové bunky. Aj v tomto prípade je nevyhnutná okamžitá lekárska starostlivosť.
Príznaky krvácania do mozgu
Poškodenie alebo prasknutie cievy v mozgu spôsobuje krvácanie, teda mozgovú hemorágiu. Hovoríme o krvácavej mozgovej príhode, ktorá rovnako ako upchatá cieva znižuje prístup kyslíka a živín do mozgu.
Pri takomto poranení a prasknutí ciev v mozgu dochádza ku krvácaniu do mozgu, pre ktoré je najtypickejšia výrazná bolesť hlavy v záhlaví a zvracanie. Pacient môže pocítiť nevoľnosť, zvýšenú citlivosť na zvuky a svetlo a tiež stratiť pohyblivosť v oblasti šije a končatín.
Pri dlhotrvajúcom priebehu tiež dochádza ku strate vedomia, zmätenosti a môžu sa prejaviť aj epileptické záchvaty. Následne sa dostavia aj zmeny psychického stavu, ospalosť, zmätenosť a poruchy reči.
Prasknutie cievy v mozgu sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s neliečeným vysokým krvným tlakom. Prasknutiu cievy môže predchádzať psychické rozrušenie alebo namáhavá pohybová aktivita.
Čo spôsobuje zápal mozgových ciev
Príčiny zápalu ciev sú rôzne. Priame zápalové poškodenia ciev zapríčiňujú baktérie (rickettsie, spirochéty) a vírusy (HBV, HCV).
Veľa zápalov ciev je spôsobených imunologickým poškodením. Telo tvorí protilátky proti zložkám steny ciev alebo proti krvným elementom, napríklad neutrofilom, prípadne bunky imunitného systému útočia na cievy.
Ochorenia s imunitným podkladom sú Wegenerova granulomatóza, Churg-Straussov syndróm, Kawasakiho arteritis a iné. Mnohé ochorenia majú nejasnú etiológiu, napríklad Hortonova arteritída, polyarteritis nodosa a Takayasuova arteritída.
Rozdelenie zápalových ochorení ciev
- Aortitída je zápal srdcovnice, teda aorty.
- Arteritída označuje zápal stredných a malých ciev.
- Vaskulitída je zápal malých ciev.
K ochoreniam veľkých a stredne veľkých ciev patrí Hortonova arteritída, Takayasuova arteritída, syfilitická aneuryzma aorty, polyarteritis nodosa a Kawasakiho arteritis.
Malé cievy postihuje Wegenerova granulomatóza, Churg-Straussov syndróm, mikroskopická polyangiitis a Burgerova choroba. Burgerova choroba typicky postihuje ťažkých fajčiarov.
Vrodené a získané ochorenia mozgových ciev
Cerebrovaskulárne ochorenia vznikajú na základe rôznorodých príčin. Všeobecne sa delia na vrodené alebo získané.
Na skupinu vrodených má vplyv genetická výbava, ako je to napríklad v prípade arteriovenóznych malformácií či pri CADASIL (cerebrálna autozomálna dominantná arteriopatia).
Artériovenózne malformácie tvoria splete krvných ciev, pričom ide o zmiešanie tepien a žíl. Toto spojenie je patologické, nakoľko je priame spojenie tepien a žíl nechráni nízkotlakové žily pred zvýšeným tlakom v tepnách.
Rizikom je ruptúra a krvácanie z malformácie. V niektorých prípadoch prebiehajú celoživotne nepozorovane a bezpríznakovo.
Spomínané ochorenie CADASIL je spôsobené mutáciou v génoch a ide o dedičné ochorenie. Rozvíjať sa môže už v mladosti po 30. roku života.
Jeho základom sú početné infarkty drobných mozgových tepien. Zapríčiňuje ich progresívna hypertrofia buniek hladkého svalstva cievnej steny.
Z toho vyplývajú rozličné ťažkosti od intenzívnych migrén, cez poruchy psychiky, poznávania až po viaceré neurologické problémy. Často sa ochorenie zamieňa za iné choroby, napríklad i psychiatrické poruchy.
Ateroskleróza, trombóza a zápal ciev
Zápal mozgových ciev treba odlišovať od aterosklerotického zúženia ciev, hoci oba procesy môžu viesť k nedokrveniu mozgu a cievnej mozgovej príhode.
Ateroskleróza je chronické srdcovo-cievne ochorenie, pre ktoré je charakteristické ukladanie tukových látok, najmä cholesterolu do tepien. Dochádza pritom k zúženiu priesvitu tepny, a tak k zníženiu prietoku krvi, pričom môže dôjsť k úplnému uzavretiu tepny.
Zúženie ciev v mozgu najčastejšie spôsobuje nahromadenie usadenín cholesterolu, tukov, vápnika a ďalších látok pozdĺž výstelky tepny. Toto zúženie alebo kôrnatenie tepien sa nazýva ateroskleróza.
V takto narušenej cieve môže nastať trombóza, ktorá cievu uzavrie úplne. Poškodenie mozgových ciev môže spôsobiť aj embólia, čiže zanesenie krvnej zrazeniny z iného miesta v organizme.
Okrem aterosklerózy a hypertenzie je riziková i trombóza. Trombóza, čiže tvorba krvných zrazením má rovnako multifaktoriálnu príčinu vzniku.
Ateroskleróza a trombóza môžu viesť k nedokrveniu, teda ischémii, alebo k embólii. Krvná zrazenina môže cievu upchať, čo má za následok nedokrvenie časti za embolizáciou.
Rizikové faktory cievnych ochorení
- vysoký krvný tlak;
- vysoká hladina cholesterolu a tukov v krvi;
- cukrovka;
- fajčenie, aktívne aj pasívne;
- nadmerný príjem alkoholu;
- porucha srdcového rytmu, najmä fibrilácia predsiení;
- nadváha a obezita;
- nedostatok pohybu a sedavý spôsob života;
- nadbytok nasýtených mastných kyselín v strave;
- vyšší vek;
- mužské pohlavie;
- dedičnosť a rodinný výskyt;
- dlhodobý stres;
- úraz a vyššie riziko mozgovej aneuryzmy.
Väčšinu z týchto faktorov vieme počas svojho života ovplyvniť. Zdravá životospráva znižuje riziko výskytu cievnych ochorení.
Aneuryzma a ďalšie cievne príčiny
Aneuryzma je patologické abnormálne vydutie cievy. Vydutá stena tepny je oslabená, čo tvorí riziko prasknutia tepny a následného krvácania.
Aneuryzmy sa môžu vyskytovať v rôznych častiach tela, najčastejšie v aorte, hlavne v oblasti brušnej aorty alebo v mozgových artériách. Aneuryzmy predstavujú riziko, pretože môžu prasknúť a spôsobiť vážne vnútorné krvácanie, ktoré môže byť život ohrozujúce.
Subarachnoidálne krvácanie je zväčša spôsobené prasknutím intrakraniálnej aneuryzmy. Ide o formu krvácavej cievnej mozgovej príhody.
Diagnostika zápalu mozgových ciev
Diagnostika vychádza z klinických príznakov a z krvných testov. Potvrdia sa protilátky, ktoré tvorí telo proti vlastným cievam, pri infekcii proti vírusom a baktériám.
Ďalej sa používa analýza moču, zobrazovacie metódy odhaľujúce, ktoré orgány sú postihnuté a či pacient odpovedá na liečbu. Využívajú sa aj zobrazovacie metódy ako RTG ciev (angiografia).
Biopsia, teda chirurgické odobratie malej časti patologicky zmeneného tkaniva, je tiež možnosťou pri určení diagnózy.
Vyšetrenia pri náhlom neurologickom zhoršení
Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu.
Ak je CT s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI).
Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Z krvi vám urobia vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a testy zrážanlivosti krvi.
Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.
Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.
Liečba zápalu mozgových ciev
Liečba závisí od príčiny, rozsahu zápalu, postihnutých ciev a orgánov. Pri zápalových ochoreniach ciev sa používajú medikácie na predpis ako kortikosteroidné lieky potláčajúce zápal a činnosť imunitného systému.
Pri dlhodobom užívaní môžu mať nepríjemné vedľajšie účinky - rast hmotnosti, osteoporóza a diabetes. Z tohto dôvodu sa väčšinou predpisujú nižšie dávky.
Výber liekov, ktoré človek užíva, značne závisí od špecifického typu angiitídy. Pri infekčnej príčine sa liečba zameriava na pôvodcu infekcie a pri autoimunitnej príčine na potlačenie neprimeranej imunitnej reakcie.
Pri vzniku aneuryzmy je nutný chirurgický zákrok, pretože človek je ohrozený prasknutím tejto vydutiny a vykrvácaním. Pri závažnom zúžení alebo uzávere cievy môže byť potrebná intervenčná alebo chirurgická liečba.
Liečba ischemickej cievnej mozgovej príhody
Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov.
Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu.
Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.
Liečba krvácavej mozgovej príhody
Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.
Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.
Možné následky
Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.
V ostatných prípadoch následky bývajú napríklad:
- porucha reči;
- porucha prehĺtania;
- ochabnutie končatín na jednej strane;
- ťažkosti so zrakom;
- poruchy chôdze;
- bolesti;
- depresia a úzkosť;
- neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.
Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.
Prevencia poškodenia mozgových ciev
Prevenciou môžeme zabrániť rizikovým faktorom. Pozitívne je nefajčiť, byť očkovaný proti žltačkám, nestriedať často sexuálnych partnerov, pravidelne absolvovať preventívne prehliadky a snažiť sa o zdravý životný štýl.
Medzi preventívne opatrenia, ktoré môžu zabrániť problémom so zúženými cievami a vznikom následných komplikácií, patrí zdravá životospráva. Tá by mala zahŕňať dostatok pohybu a zdravú stravu, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti a zníženie stresu.
Dôležité je taktiež dodržiavanie liečby existujúcich ochorení, hlavne vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu. Dôležitou súčasťou prevencie sú aj pravidelné lekárske prehliadky.
- dbajte na zdravú životosprávu;
- udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu;
- do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia;
- stravu majte pestrú a vyváženú;
- venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite;
- absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
- doma si pravidelne merajte krvný tlak;
- pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára;
- ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.
Kontrolou rizikových faktorov vedúcich k vzniku chorôb periférneho obehového systému možno znížiť aj riziká vzniku srdcového infarktu a mozgovej porážky.
Kedy okamžite vyhľadať pomoc
Pri náhlej poruche reči, poklese ústneho kútika, jednostrannej slabosti alebo necitlivosti, náhlej poruche zraku, závrate s poruchou chôdze, zmätenosti, bezvedomí alebo nezvyčajne silnej bolesti hlavy ihneď volajte 112.
Pri prasknutí ciev ide skutočne o čas, a preto je potrebné čo najskôr vyhľadať pomoc lekárov. Ani príznaky, ktoré samy ustúpili, nemožno ignorovať, pretože môžu predstavovať tranzitórny ischemický atak a varovať pred blížiacou sa cievnou mozgovou príhodou.