Mozgový obeh, po latinsky circulatio cerebralis alebo circulatio cerebri, je systém krvných ciev, ktorý zásobuje mozog krvou. Odborne sa označuje aj ako cerebrálny obeh a zahŕňa štyri hlavné tepny: dve vnútorné krčné tepny a dve stavcové tepny, ktoré sa spájajú v bazilárnu tepnu a ďalej sa vetvia na menšie cievy zásobujúce rôzne časti mozgu.
Mozog potrebuje konštantný prísun kyslíka a glukózy na udržanie svojej funkcie. Cievne choroby mozgu patria v klasifikácii chorôb do skupiny I60-I69, teda medzi cievne choroby mozgu, pričom jednotlivé latinské názvy označujú krvácania, mozgové infarkty, uzávery a zúženia mozgových tepien, iné cievne ochorenia a ich následky.
Čo znamená mozgový obeh po latinsky
Slovenskému výrazu mozgový obeh zodpovedajú v latinčine najmä označenia circulatio cerebralis a circulatio cerebri. Výraz cerebralis znamená mozgový a výraz cerebri znamená mozgu alebo mozgový v genitívnom tvare.
V medicínskej terminológii sa používa aj širší pojem morbi cerebrovasculares, ktorý znamená cievne choroby mozgu. Cievna mozgová príhoda sa označuje ako apoplexia cerebri, mozgový infarkt ako infarctus cerebri a krvácanie do mozgu ako haemorrhagia cerebri alebo podľa presného miesta haemorrhagia intracerebralis.
Úloha mozgového obehu
Cerebrálny obeh je kriticky dôležitá súčasť celkového krvného obehu, pretože mozog potrebuje konštantný prísun kyslíka a glukózy na udržanie svojej funkcie. Krvný obeh zabezpečuje prívod živín a krvných plynov do tkanív a odvádza produkty metabolizmu.
Srdcovo-cievna, odborne kardiovaskulárna sústava, zabezpečuje neustále zásobovanie všetkých častí tela krvou, čím prináša bunkám kyslík a živiny a odvádza z nich odpadové látky. Tvoria ju dve základné zložky: srdce - centrálny motorický orgán obehovej sústavy, krvné cievy - uzavretý periférny systém rúrok.
- Preprava zabezpečuje prívod živín a kyslíka do buniek a odplavuje odpadové látky.
- Obnova sa podieľa na obnovovaní stáleho zloženia vnútorného prostredia organizmu.
- Obrana rozpoznáva a zneškodňuje choroboplodné zárodky.
- Termoregulácia udržiava stálu telesnú teplotu.
- Obehová sústava zabezpečuje aj dopravu hormónov k bunkám.
Hlavné tepny mozgového obehu
Krv je do mozgu vedená dvoma vnútornými krčnými tepnami - arteriae carotides internae dextra et sinistra - a dvoma stavcovými tepnami - arteriae vertebrales. Cerebrálny obeh teda tvoria dve vnútorné karotické tepny a dve vertebrálne tepny.
| Slovenský názov | Latinský názov |
|---|---|
| vnútorná krčná tepna | arteria carotis interna |
| stavcová tepna | arteria vertebralis |
| bazilárna tepna | arteria basilaris |
| stredná mozgová tepna | arteria cerebri media |
| predná mozgová tepna | arteria cerebri anterior |
| zadná mozgová tepna | arteria cerebri posterior |
| mozočková tepna | arteria cerebelli |
Vnútorné krčné tepny
Spoločná krčná tepna sa po latinsky označuje arteria carotis communis. Delí sa na vnútornú krčnú tepnu - arteria carotis interna - a vonkajšiu krčnú tepnu - arteria carotis externa. Krčnice sa ďalej vetvia a zásobujú mozog a tvár.
Vnútorné krčné tepny privádzajú krv do prednej časti mozgového obehu. Ich uzáver alebo zúženie môže byť klasifikované ako occlusio arteriae carotidis et stenosis arteriae carotidis.
Stavcové tepny
Stavcové tepny sa po latinsky označujú ako arteriae vertebrales. Na úrovni mozgového kmeňa sa pravá a ľavá stavcová tepna spájajú do bazilárnej tepny - arteria basilaris.
Uzáver alebo zúženie stavcovej tepny sa označuje ako occlusio arteriae vertebralis et stenosis arteriae vertebralis. Uzáver alebo zúženie bazilárnej tepny sa označuje ako occlusio arteriae basilaris et stenosis arteriae basilaris.
Bazilárna tepna
Arteria basilaris vzniká spojením dvoch stavcových tepien. Spolu s vnútornými krčnými tepnami vytvára základnú spojovaciu sieť tepien na spodine mozgu.
Uzáver bazilárnej tepny môže ohroziť krvné zásobenie mozgového kmeňa, mozočka a zadných oblastí mozgu. V klasifikácii je uvedený ako occlusio arteriae basilaris et stenosis arteriae basilaris.
Willisov okruh
Willisov okruh je tepenný spojovací okruh na spodine mozgu. Arteria basilaris spolu s arteria carotis interna vytvárajú Willisov okruh.
Jeho význam spočíva v prepojení predného a zadného systému mozgového krvného zásobenia. Mozgové tepny sa z neho ďalej vetvia na menšie cievy, ktoré zásobujú rôzne časti mozgu.
Najvýznamnejšie mozgové tepny po latinsky
Stredná mozgová tepna
Stredná mozgová tepna sa označuje ako arteria cerebri media. Uzáver alebo zúženie tejto tepny sa klasifikuje ako occlusio arteriae cerebri mediae et stenosis arteriae cerebri mediae.
Subarachnoidálne krvácanie zo strednej mozgovej tepny sa označuje ako haemorrhagia subarachnoidalis (arteria cerebri media).
Predná mozgová tepna
Predná mozgová tepna sa po latinsky označuje ako arteria cerebri anterior. Uzáver alebo zúženie prednej mozgovej tepny má latinský názov occlusio arteriae cerebri anterioris et stenosis arteriae cerebri anterioris.
Zadná mozgová tepna
Zadná mozgová tepna sa označuje ako arteria cerebri posterior. Uzáver alebo zúženie zadnej mozgovej tepny sa označuje ako occlusio arteriae cerebri posterioris et stenosis arteriae cerebri posterioris.
Mozočkové tepny
Mozočkové tepny sa označujú ako arteriae cerebelli. Uzáver alebo zúženie mozočkových tepien má latinský názov occlusio arteriae cerebelli et stenosis arteriae cerebelli.
Vzťah mozgového obehu k celkovému krvnému obehu
Obehová sústava človeka je tvorená dvomi okruhmi: malým krvným obehom a veľkým krvným obehom. Malý krvný obeh zabezpečuje cirkuláciu krvi medzi srdcom a pľúcami, zatiaľ čo veľký krvný obeh zabezpečuje cirkuláciu krvi medzi srdcom a telom a transportuje živiny a kyslík k bunkám.
Veľký krvný obeh začína v ľavej srdcovej komore. Krv prúdi cez aortu do všetkých častí tela, následne sa žilovým systémom vracia späť do pravej predsiene a pokračuje do malého krvného obehu.
Periférny obeh je súčasť krvného obehu, ktorý zahŕňa cievy mimo srdca a pľúc. Zabezpečuje prenos kyslíka, živín a iných dôležitých látok do všetkých častí tela a odstraňuje odpadové produkty z buniek.
Srdce ako motor krvného obehu
Srdce (cor, cardium) je dutý svalový orgán. Z fyziologického hľadiska plní funkciu mimoriadne efektívnej svalovej pumpy.
Ako ústredný motorický orgán obehovej sústavy je zdrojom mechanickej energie, ktorou vháňa krv do cievneho systému. Svojou rytmickou činnosťou udržiava kontinuálnu cirkuláciu krvi po celom tele, čím neustále zabezpečuje prívod kyslíka a živín do všetkých tkanív a buniek.
Vzhľadom na existenciu dvoch krvných obehov je srdce pozdĺžnou priehradkou - septum - rozdelené na pravé a ľavé srdce, vďaka čomu nedochádza k miešaniu okysličenej a odkysličenej krvi. V každej časti sa nachádza predsieň - atrium - a komora - ventriculus.
Predsiene a komory sú od seba, ako aj od veľkých ciev, oddelené chlopňami, ktoré fungujú ako jednosmerné ventily. Prepúšťajú krv len jedným smerom a zabraňujú jej spätnému toku.
- trojcípa chlopňa - valva tricuspidalis - sa nachádza medzi pravou predsieňou a pravou komorou,
- dvojcípa alebo mitrálna chlopňa - valva mitralis - sa nachádza medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou,
- polmesiačikovité chlopne - valvulae semilunares - sa nachádzajú na hranici oboch komôr a ich príslušných tepien.
Ľavá komora pumpuje krv pod vysokým tlakom do celého tela cez aortu. Z aorty odstupujú aj tepny, ktoré zabezpečujú prívod krvi do hlavy a mozgu.
Aorta a prívod krvi k hlave
Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica, teda aorta - aorta - vychádzajúca z ľavej komory. V nej prúdi krv najrýchlejšie a pod najvyšším tlakom.
Oblúk aorty sa po latinsky označuje ako arcus aortae. Vystupujú z neho tri hrubé tepny pre hlavu a horné končatiny:
- ramenohlavový kmeň - truncus brachiocephalicus,
- ľavá spoločná krčná tepna - arteria carotis communis sinistra,
- ľavá podkľúčová tepna - arteria subclavia sinistra.
Ramenohlavový kmeň sa za kľúčnou kosťou vetví na pravú podkľúčnu tepnu a pravú spoločnú krčnú tepnu. Pravá spoločná krčná tepna sa označuje ako arteria carotis communis dextra.
Stavba krvných ciev
Krvné cievy - vasa sanguinea - predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv. Cievy sa podľa funkcie a stavby delia na tepny, žily a vlásočnice.
Stena tepien a žíl sa skladá z troch vrstiev, zatiaľ čo vlásočnice sú najtenšie cievy a majú len vnútornú vrstvu:
- endotelová vrstva - tunica intima,
- svalová vrstva - tunica media,
- vonkajší väzivový obal - tunica adventitia.
Vnútorná endotelová vrstva je dokonale hladká. Svalová vrstva je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou hladkou svalovinou a elastickými vláknami.
U tepien je svalová vrstva oveľa mohutnejšia a pružnejšia ako u žíl, keďže tepny musia odolávať vysokému tlaku krvi po jej vypudení zo srdca. Vnútorný priestor, v ktorom prúdi krv, sa nazýva priesvit alebo lumen cievy.
Uzáver a zúženie mozgových tepien
Uzáver a zúženie prívodných mozgových tepien, ktoré neviedli k mozgovému infarktu, sa označuje ako occlusio arteriae praecerebralis et stenosis arteriae praecerebralis sine infarctu cerebri.
Uzáver alebo zúženie mozgových tepien, ktoré neviedli k mozgovému infarktu, má latinský názov occlusio arteriae cerebri et stenosis arteriae cerebri sine infarctu.
| Kód | Slovenský názov | Latinský názov |
|---|---|---|
| I65.0 | Uzáver a zúženie stavcovej tepny | Occlusio arteriae vertebralis et stenosis arteriae vertebralis |
| I65.1 | Uzáver a zúženie bazilárnej tepny | Occlusio arteriae basilaris et stenosis arteriae basilaris |
| I65.2 | Uzáver a zúženie krčnej tepny | Occlusio arteriae carotidis et stenosis arteriae carotidis |
| I66.0 | Uzáver a zúženie strednej mozgovej tepny | Occlusio arteriae cerebri mediae et stenosis arteriae cerebri mediae |
| I66.1 | Uzáver a zúženie prednej mozgovej tepny | Occlusio arteriae cerebri anterioris et stenosis arteriae cerebri anterioris |
| I66.2 | Uzáver a zúženie zadnej mozgovej tepny | Occlusio arteriae cerebri posterioris et stenosis arteriae cerebri posterioris |
| I66.3 | Uzáver a zúženie mozočkových tepien | Occlusio arteriae cerebelli et stenosis arteriae cerebelli |
Mozgový infarkt po latinsky
Mozgový infarkt sa po latinsky označuje ako infarctus cerebri. Ide o stav, pri ktorom je prívod krvi do časti mozgu obmedzený alebo prerušený.
Mozgový infarkt môže byť zapríčinený trombózou, embóliou, bližšie neurčeným uzáverom alebo zúžením mozgových tepien, prípadne nehnisovou mozgovou žilovou trombózou.
| Kód | Slovenský názov | Latinský názov |
|---|---|---|
| I63.0 | Mozgový infarkt zapríčinený trombózou prívodných mozgových tepien | Infarctus cerebri propter thrombosim arteriae praecerebralis |
| I63.1 | Mozgový infarkt zapríčinený embóliou prívodných mozgových tepien | Infarctus cerebri propter emboliam arteriae praecerebralis |
| I63.2 | Mozgový infarkt zapríčinený bližšie neurčeným uzáverom alebo zúžením prívodných mozgových tepien | Infarctus cerebri propter occlusionem sive stenosim arteriae praecerebralis, non specificatus |
| I63.3 | Mozgový infarkt zapríčinený trombózou mozgových tepien | Infarctus cerebri propter trombosim arteriae cerebri |
| I63.4 | Mozgový infarkt zapríčinený embóliou mozgových tepien | Infarctus cerebri propter emboliam arteriae cerebri |
| I63.5 | Mozgový infarkt zapríčinený bližšie neurčeným uzáverom alebo zúžením mozgových tepien | Infarctus cerebri propter occlusionem sive stenosim arteriae cerebri non specificatam |
| I63.6 | Mozgový infarkt zapríčinený nehnisovou mozgovou žilovou trombózou | Infarctus cerebri propter thrombosim venae cerebri non pyogenem |
| I63.8 | Iný mozgový infarkt | Infarctus cerebri alius |
| I63.9 | Mozgový infarkt, bližšie neurčený | Infarctus cerebri, non specificatus |
Krvácania v oblasti mozgu po latinsky
Subarachnoidálne krvácanie sa po latinsky označuje ako haemorrhagia subarachnoidalis. Ide o krvácanie vo vnútri lebky pod mäkkú plenu mozgovú.
Vnútromozgové krvácanie sa označuje ako haemorrhagia intracerebralis. Iné neúrazové intrakraniálne krvácanie má latinský názov haemorrhagia intracranialis non traumatica, alia.
| Kód | Slovenský názov | Latinský názov |
|---|---|---|
| I60 | Subarachnoidálne krvácanie | Haemorrhagia subarachnoidalis |
| I60.0 | Subarachnoidálne krvácanie z karotického sifónu a bifurkácie | Haemorrhagia subarachnoidalis (carotis sipho) |
| I60.1 | Subarachnoidálne krvácanie zo strednej mozgovej tepny | Haemorrhagia subarachnoidalis (arteria cerebri media) |
| I60.2 | Subarachnoidálne krvácanie z prednej spojovacej tepny | Haemorrhagia subarachnoidalis (arteria communicans anterior) |
| I60.3 | Subarachnoidálne krvácanie zo zadnej spojovacej tepny | Haemorrhagia subarachnoidalis (arteria communicans posterior) |
| I60.4 | Subarachnoidálne krvácanie z bazilárnej tepny | Haemorrhagia subarachnoidalis (arteria basilaris) |
| I60.5 | Subarachnoidálne krvácanie zo stavcovej tepny | Haemorrhagia subarachnoidalis (arteria vertebralis) |
| I61 | Vnútromozgové krvácanie | Haemorrhagia intracerebralis |
| I61.3 | Vnútromozgové krvácanie do mozgového kmeňa | Haemorrhagia intracerebralis in trunco cerebri |
| I61.4 | Vnútromozgové krvácanie do mozočka | Haemorrhagia intracerebralis in cerebello |
| I61.5 | Vnútromozgové vnútrokomorové krvácanie | Haemorrhagia intracerebralis intraventricularis |
| I62.0 | Neúrazové subdurálne krvácanie | Haemorrhagia subduralis non traumatica |
| I62.1 | Neúrazové extradurálne krvácanie | Haemorrhagia extraduralis non traumatica |
Cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda sa v medicínskej terminológii označuje ako iktus, CMP alebo NCMP. Latinský názov pre cievnu mozgovú príhodu bližšie neurčenú ako krvácanie alebo infarkt je apoplexia cerebri ut haemorrhagia sive infarctus, non specificata.
Cievna mozgová príhoda vzniká v súvislosti s poruchou krvného zásobenia mozgu. Môže ísť o uzáver alebo zúženie tepny, mozgový infarkt alebo krvácanie do mozgových štruktúr.
Iné cievne choroby mozgu
Iná cievna choroba mozgu sa označuje ako morbi cerebrovasculares alli. Cievna choroba mozgu, bližšie neurčená, má názov morbus cerebrovascularis, non specificatus.
| Kód | Slovenský názov | Latinský názov |
|---|---|---|
| I67.0 | Disekcia mozgovej tepny | Dissectio arteriarum cerebralium sine ruptura |
| I67.10 | Získaná mozgová aneuryzma | Aneurysma cerebri acquisitum |
| I67.11 | Získaná mozgová artériovenózna fistula | Fistula arteriovenosa cerebri acquisita |
| I67.2 | Mozgová ateroskleróza | Atherosclerosis cerebri |
| I67.3 | Progresívna subkortikálna cievna encefalopatia | Leucoencephalopathia vascularis progressiva |
| I67.5 | Syndróm moyamoya | Morbus Moyamoya |
| I67.6 | Nehnisová trombóza intrakraniálneho žilového systému | Thrombosis venarum intracranialium non pyogenes |
| I67.7 | Mozgová arteritída | Arteritis cerebri non alibi classificata |
| I67.80 | Vazospazmy pri subarachnoidálnom krvácaní | Vasospasmi in haemorrhagia subarachnoidali |
| I67.4 | Hypertenzná encefalopatia | Encephalopathia hypertensiva |
Cievne ochorenia mozgu pri iných chorobách
Cievna choroba mozgu pri chorobách zatriedených inde sa označuje ako morbi cerebrovasculares in morbis alibi classificatis.
- Mozgová amyloidová angiopatia - angiopathia cerebri amyloides.
- Mozgová arteritída pri infekčných a parazitových chorobách zatriedených inde - arteritis cerebri in morbis infectivis et parasitariis alibi classificatis.
- Mozgová arteritída pri iných chorobách zatriedených inde - arteritis cerebri in morbis aliis alibi classificatis.
- Iná cievna choroba mozgu pri chorobách zatriedených inde - morbi cerebrovasculares alii in morbis alibi classificatis.
Následky cievnych chorôb mozgu
Následky cievnych chorôb mozgu sa označujú ako sequelae morbi cerebrovascularis. Tento oddiel zahŕňa následky krvácaní, mozgového infarktu a bližšie neurčených cievnych mozgových príhod.
| Kód | Slovenský názov | Latinský názov |
|---|---|---|
| I69.0 | Následky subarachnoidálneho krvácania | Sequelae haemorrhagiae subarachnoidalis |
| I69.1 | Následky vnútromozgového krvácania | Sequelae haemorrhagiae cerebri |
| I69.2 | Následky iného neúrazového intrakraniálneho krvácania | Sequelae haemorrhagiae intracranialis alterius non traumaticae |
| I69.3 | Následky mozgového infarktu | Sequelae infarctus cerebri |
| I69.4 | Následky cievnej mozgovej príhody bližšie neurčenej ako krvácanie alebo infarkt | Sequelae apoplexiae cerebri ut sine haemorrhagia sive infarctu specificatae |
| I69.8 | Následky iných a bližšie neurčených cievnych chorôb mozgu | Sequelae morbi cerebrovascularis alterius non specificati |
Príznaky poškodenia mozgového obehu
Pri poškodení mozgového obehu môžu vzniknúť poruchy pohybu, reči, zraku, koordinácie a ďalších neurologických funkcií.
- Hemiparéza - porucha hybnosti polovice tela.
- Plégia - strata hybnosti končatiny.
- Spasticita - stuhnutosť končatiny, často následkom mozgovej príhody.
- Afázia - porucha reči, porozumenia alebo tvorby reči.
- Dysartria - porucha artikulácie.
- Apraxia - porucha plánovania alebo koordinácie pohybov končatín.
- Ataxia - narušenie koordinácie pohybov.
- Hemianopsia - výpadok zraku v zmysle chýbania polovice zorných polí.
- Amauróza - výpadok zraku alebo porucha videnia.
- Diplopia - dvojité videnie.
- Inkontinencia - porucha zvieračov, napríklad inkontinencia moču alebo stolice.
Vybrané pojmy súvisiace s mozgovým obehom
TIA je skratka z anglického transient ischemic attack a znamená prechodný mozgový atak alebo dočasnú ischémiu mozgu.
Trombolýza je rozpúšťanie zrazeniny v cieve pomocou liečiva. Mechanická trombektómia znamená odsatie zrazeniny z cievy prostredníctvom mechanických postupov cez trieslo katétrom alebo stentom.
Antiagregačná liečba mení schopnosť krvných doštičiek tvoriť zrazeninu. Antikoagulácia spomaľuje proces normálnej krvnej zrážanlivosti.
Angiografia je zobrazovacie vyšetrenie ciev. Katetrizácia je zavedenie nástrojov do ciev v tele prostredníctvom vpichu v triesle.
Endarterektómia je chirurgický výkon, pri ktorom sa odstráni zúžená časť tepny. Stent je tenká pružná trubička, ktorá sa vloží do vnútra cievy, napríklad kvôli zúženiu alebo odstráneniu zrazeniny.
Rizikové zmeny na tepnách
Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. Ide o všeobecný pojem pre tvrdnutie tepien, pri ktorom steny ciev hrubnú, strácajú svoju prirodzenú pružnosť a tuhnú.
Jej špecifickým a oveľa nebezpečnejším typom je ateroskleróza. Kým artérioskleróza je samotná strata pružnosti, ateroskleróza je aktívne ochorenie, pri ktorom sa zmenšuje priesvit tepien následkom ukladania patologických nánosov v ich stene.
Ateroskleróza sa označuje ako atherosclerosis. Mozgová ateroskleróza má latinský názov atherosclerosis cerebri.
Krvný tlak a mozgový obeh
Tlak prúdiacej krvi na steny ciev sa nazýva krvný tlak. Maximálny tlak na vrchole komorovej kontrakcie sa volá systolický tlak, kým pokles tlaku pri ochabnutí srdca predstavuje diastolický tlak.
Za optimálne hodnoty zdravého dospelého človeka v pokoji sa považuje tlak okolo 120/80 mmHg. Ak krvný tlak presiahne určitú úroveň, hovoríme o vysokom tlaku krvi - hypertenzii.
Hypertenzia patrí medzi významné ochorenia obehovej sústavy a môže súvisieť s poškodením ciev mozgu. Hypertenzná encefalopatia sa po latinsky označuje ako encephalopathia hypertensiva.
Prevencia porúch mozgového obehu
Ochorenia, ktoré postihujú kardiovaskulárnu sústavu, patria vo väčšine vyspelých krajín medzi hlavné príčiny úmrtia. Dá sa im však výrazne zabrániť správnym životným štýlom, zdravou stravou, pravidelným pohybom a nefajčením.
Na stav cievneho systému vplýva aj telesná hmotnosť, krvný tlak, fyzická aktivita a celkový životný štýl. BMI je číslo vyjadrujúce pomer medzi telesnou výškou a hmotnosťou.
Ischemické a hemoragické mozgové príhody | Vysoký výnos
Odborné názvy mozgového obehu vychádzajú najmä z pomenovaní circulatio cerebralis, arteria carotis interna, arteriae vertebrales, arteria basilaris, arteria cerebri media, arteria cerebri anterior a arteria cerebri posterior. Pri ochoreniach sa používajú výrazy infarctus cerebri, haemorrhagia intracerebralis, haemorrhagia subarachnoidalis a apoplexia cerebri.