Mozog a jeho spôsoby učenia

Mozog je riadiace centrum a najviac vyvinutý orgán v našom tele, ktorý potrebuje dostatočnú výživu, pravidelný tréning, kvalitný spánok a vhodné podmienky na sústredenie. Proces učenia by sa mal zakladať na efektivite, nie na kvantite, pretože presedieť nad knihami celý deň nemusí priniesť požadované výsledky.

Mozog je schopný učiť sa takmer neobmedzene a počas celého života vďaka plasticite, teda schopnosti neustále vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi ako reakciu na nové podnety, zážitky a prežívanie. Efektívne učenie preto stojí na prepájaní nových informácií so staršími vedomosťami, opakovaní, objavovaní, aktívnom precvičovaní, vhodnom načasovaní, pohybe, odpočinku, motivácii a obmedzení rušivých podnetov.

Ako funguje mozog pri učení

Náš mozog váži v priemere 1,5 kilogramu a bunky nášho mozgu nazývame neuróny. Komunikácia našich neurónov vytvára mozgové vlny, ktoré sa dajú odmerať. Podľa doktora Martina Jana Stránskeho nosíme v hlavách približne sto miliárd neurónov a každý z týchto neurónov má navyše asi desať tisíc spojov.

Takto náš mozog tvorí trasy. Z trás v mozgu sa potom vytvárajú zložité siete. Každá časť nášho mozgu funguje ako knižnica, stará sa len o určité veci, a aj pamäť má v mozgu takúto knižnicu.

Engramy sú siete, pavučiny v našom mozgu, stopy našich skúseností. Čím viac kníh v nej máme, tým lepšie vieme riešiť problémy a používať našu myseľ. Učenie znamená vytvárať nové spoje a silné spoje.

Od informácie k vedomosti a múdrosti

Na neurologickej úrovni majú pamäť, myslenie a riešenie problémov tri časti:

• informácie - krátkodobá pamäť,
• vedomosť - dlhodobá pamäť a tvorba engramov,
• múdrosť - hlbšie uvažovanie.

Prvú časť predstavuje zbieranie informácií, na čo je digitálna technológia výborná. Medzi našou múdrosťou a samotným prijímaním informácií však musí nastať ešte jeden medzikrok, no na ten digitálne technológie nestačia.

Z obyčajného čítania internetových stránok na počítači či na telefóne sa múdrymi nestaneme. Prijímanie informácií musíme prepojiť s tvorbou engramov, s tvorbou vedomostí, a to neustálym záujmom o danú tému, konverzáciami, cvičeniami a čítaním.

Plasticita mozgu a rozvoj inteligencie

Napriek mnohým presvedčeniam z minulosti výskum neurovied dnes potvrdzuje, že inteligencia človeka nie je nemenná a aj keď je podmienená geneticky, môžeme ju ovplyvniť. Mozog je schopný učiť sa takmer neobmedzene a počas celého nášho života.

Táto schopnosť sa nazýva plasticita a spočíva v neustálom vytváraní nových prepojení medzi neurónmi ako reakcii na nové podnety, zážitky a prežívanie. V dôsledku toho rastie pri každom učení sa naša inteligencia a náš mozog sa mení na biochemickej a štrukturálnej úrovni.

Implicitným cieľom vzdelávania je meniť mozog vylepšovaním jeho základne poznatkov a uľahčovaním jeho mentálnych procesov. Nejde len o to, čo žiakov učíme, ale aj o to, ako ich učíme.

Rozvojové nastavenie mysle

Tak ako pri všetkých iných činnostiach, aj pri učení je najdôležitejší postoj. To, ako sa žiak stavia k procesu učenia, rozhoduje o tom, ako sa mu v procese bude dariť.

Žiaci, ktorí vnímali ťažké úlohy ako neprekonateľné prekážky dokazujúce ich hlúposť, naďalej vykazovali zhoršujúce sa známky. Známky študentov, ktorí sa naučili myslieť rozvojovo a verili tomu, že majú pred sebou výzvu, na základe ktorej môžu rozvinúť svoje schopnosti, sa naopak prudko zlepšili.

Samotné slová „zatiaľ“ a „zatiaľ nie“ deťom dodávajú viac sebavedomia, ukazujú im cestu do budúcnosti a napomáhajú ich väčšej vytrvalosti. Úsilie a prekážky môžu viesť k vytváraniu nových a silnejších spojení medzi neurónmi.

Učitelia aj rodičia by preto mali chváliť s rozumom a nechváliť inteligenciu alebo talent. Chváliť by mali skôr postup, ktorý deti používajú: ich úsilie, stratégie, sústredenie, vytrvalosť a zlepšovanie sa.

Opakovanie a aktívne precvičovanie

Opakovanie je jednou z najznámejších a osvedčených metód učenia sa. Kým v detstve sme sa učili často mechanickým memorovaním textu, neskôr sme sa naučili hľadať a používať logické súvislosti medzi pojmami, ktoré nám učenie zjednodušili.

Akonáhle nadobudneme novú informáciu, nie sme ešte „za vodou“. Na to, aby sa z nej stala trvalá vedomosť, potrebujeme ju ešte viacnásobne aktivovať, aby sme zvýšili jej ukotvenie.

Pri každom opakovaní jednej činnosti sa medzi aktivovanými neurónmi vytvárajú nové spojenia, ktoré zabezpečujú lepšie ukotvenie informácie v dlhodobej pamäti. Dochádza pri tom k ukotvovaniu vedomostí vďaka prepájaniu nových spomienok s tými už uloženými na základe podobností alebo rozdielností.

Prečo nestačí iba čítať

Výskum podporený kognitívnym testovaním odhalil, že najlepším spôsobom, ako si vytvoriť krátkodobú operačnú pamäť, je aktivovať príbuznú vedomosť uloženú v mozgu ešte predtým, ako sa naučíme novú informáciu.

V záujme zapamätania informácie je nevyhnutné nové učivo zahájiť diskusiou, porovnávaním alebo napríklad testom, ktoré aktivujú čo najviac spojov v mozgu a najlepšie tak napĺňajú zmysel učenia sa.

Učenie sa objavovaním môže zapamätanie novej informácie ešte posilniť. V prípade, že človek na niečo príde sám a dostaví sa u neho takzvaný „AHA efekt“, aktivuje sa oveľa viac prepojení a oblastí v rámci mozgu.

Čím viac oblastí v mozgu sa pri učení aktivuje, tým viac podporujeme začlenenie nového poznatku do databázy tých starších. Preto učitelia, ktorí využívajú a zdôrazňujú prepojenia medzi starým a novým učivom a radšej so žiakmi improvizujú a objavujú namiesto bifľovania sa, zvyšujú pravdepodobnosť, že sa ich žiaci počas hodín naozaj niečo naučia.

Aktívne metódy precvičovania

Učenie sa a práca sa môžu rozdeliť do niekoľkých častí, pričom pomáha zmena miesta a času, kde sa prednáša a kde sa napríklad číta. Užitočné je aj použitie metódy „povedzte mi teraz vy to, čo som vám ja odprednášal“, spájanie prednášky s emóciou, diskusia, reflexia, gestikulácia a testovanie.

Reflexia mení informácie na vedomosti a vedomosti na múdrosť. Oveľa efektívnejšie pre pamäť je aj to, keď sa pri prednáške či diskusii gestikuluje, ako keď niekto stojí bez pohybu.

Žiakov testujeme nie preto, aby sme zistili, akí sú múdri, ale preto, aby sme ich mozog pripravili na to, čo príde potom. Testovať sa má na začiatku a na konci.

Metóda E-U-R

Jedným z príkladov štruktúrovaného učenia je E-U-R metóda. Jej základným princípom je naštartovanie hodiny cez evokáciu, ktorá pripravuje v mozgoch žiakov pôdu pre ľahšie začlenenie nových informácií do siete neurálnych prepojení.

Potom nasleduje uvedomenie prostredníctvom zadania inštrukcie, ktorá ideálne zapája viac zmyslov, a jej praktické plnenie. Na konci hodiny nesmie chýbať zhrnutie v podobe reflexie, bez ktorej by ukladanie a prepájanie informácií vo viacerých oblastiach mozgovej kôry bolo nekompletné.

Učenie objavovaním a prepájanie vedomostí

Nové informácie sa najlepšie zapamätajú vtedy, keď sa prepoja s tým, čo už poznáme. Mozog premieňa údaje zo zmyslov na informácie v časti mozgu zvanej hipokampus, ktorá hrá dôležitú úlohu pri tvorbe nových spomienok a zapamätaní si nových informácií.

Nové učivo preto pomáha začať diskusiou, porovnávaním alebo testom. Takéto postupy aktivujú čo najviac spojov v mozgu a uľahčujú začlenenie novej informácie do existujúcej siete poznatkov.

Učiteľov aj študentov je potrebné viesť k prepájaniu učiva mimo kontextu preberanej látky a k premýšľaniu o ňom nielen počas jednej špecifickej hodiny, ale aj pri iných príležitostiach.

Emócie, stres a podmienky na učenie

Nové informácie sa dostávajú ďalej do mozgovej „knižnice“ cez amygdalu, časť limbického systému, ktorá je citlivá na emocionálne prežívanie a plní funkciu akejsi recepcie alebo prepínacej stanice.

Mozog prirodzene viac reaguje na podnety, ktoré sú spojené so silnejším pocitovým prežívaním. To vysvetľuje, že väčšinu dôležitých lekcií, ktoré sme sa v živote naučili, sme zrejme nevyčítali v knihách a dokumentoch, ale zažili na vlastnej skúsenosti.

Nie všetky intenzívne pocity sú však zárukou lepšieho učenia sa. V prípade, že sa mozog ocitne v stave stresu, frustrácie alebo nudy, amygdala je zaneprázdnená vysporiadavaním sa s úzkosťou a informácie sú odoslané do nižšieho mozgu.

Odpoveďou sú vtedy základné reakcie spojené s prežitím: útok, útek alebo stagnácia. Stresovanie žiakov v učebnom procese preto nepomáha, ba práve naopak.

Bezpečné prostredie a zvedavosť

Žiaci sa najviac naučia a sú dlhodobo najproduktívnejší, keď sa cítia dobre, v stave všímavosti „mindfulness“. Tento stav možno opísať ako prežívanie duševnej pohody alebo sústredenej pripravenosti, keď sa cítime dobre a sme otvorení prijímaniu nových podnetov.

Učebné prostredie by nemalo byť stresujúce ani frustrujúce. Zároveň však pomáha využívať prekvapenia a vzbudenie zvedavosti, ktoré stimulujú sústredenejšie vnímanie učiva a jeho lepšie zapamätanie.

Príkladom môže byť nezvyčajný kus odevu pri výklade historickej látky, zaujímavá vizuálna pomôcka, hudba v úvode hodiny, zmena sedenia v triede alebo vedomé využitie ticha.

Všímavosť možno povzbudiť spoločnou vizualizáciou historickej doby so zatvorenými očami, relaxačným dychovým cvičením alebo reflexiou vlastného duševného prežívania.

Motivácia, sebavedomie a vytrvalosť

Môžeme skúšať viaceré metódy či techniky učenia sa, ale ak nemáme správnu motiváciu a neveríme si, že to zvládneme, bude naše učenie o to zložitejšie.

Najlepšia motivácia je vnútorná: keď nás to, čo sa učíme, baví, keď chápeme, že sa učíme pre seba, svoje potešenie, zábavu alebo vlastnú potrebu.

V živote sú však situácie, keď sa musíme učiť aj informácie, ktoré nás nezaujímajú a oberajú nás o energiu. Vtedy pomáha pozitívny prístup a presvedčenie, že nám učenie v živote pomôže.

Vytvoriť si nový návyk sa môže stať cieľom samým o sebe. Je dôležité uvedomiť si, aká je naša štartovacia čiara, kam sa chceme dostať a kedy.

Ak človek nemá návyk učiť sa, je vhodnejšie dať si za cieľ na prvého pol roka: „Budem sa 2x týždenne venovať učeniu, napríklad angličtiny.“ Pri dlhodobom učení je dôležité, aby človeka učenie bavilo.

Individuálne techniky učenia

Technika učenia sa je veľmi individuálna záležitosť, podobne ako voľba vhodnej doby učenia sa. Niekto sa rád učí potichu, iný pri hudbe, jeden sa viac sústredí posediačky pri stole, druhý sa musí prechádzať.

Niekto má takzvanú fotografickú pamäť, druhý si najviac zapamätá, ak vidí názorný príklad. Pre zapamätanie a lepšie pochopenie učiva je však ideálne kombinovať viaceré štýly učenia sa, napríklad vidieť, počuť a vyskúšať si.

• čítanie a vizuálne pomôcky,
• počúvanie výkladu, nahrávok alebo podcastov,
• vysvetlenie učiva vlastnými slovami,
• praktické vyskúšanie naučeného,
• diskusia a kladenie otázok,
• písanie poznámok a krátkych zhrnutí,
• testovanie a pravidelné opakovanie.

Správne načasovanie učenia a odpočinok

Správne načasovanie učenia zahŕňa voľbu vhodnej doby na učenie, pravidelné prestávky a spánok, pretože ide o faktory, ktoré ovplyvňujú koncentráciu, zapamätanie a výsledok učenia sa vôbec.

Pri deťoch je potrebné vyskúšať viac možností a vybrať tú, ktorá im najlepšie vyhovuje a pri ktorej sa dokážu najviac sústrediť. Vyhradený čas na učenie je potom potrebné pravidelne dodržiavať.

Dospelí na svoju ideálnu dobu prídu praxou. Kým jeden sa dokáže viac sústrediť a naučiť ráno, iný človek je ráno neprebudený a najlepšie mu to páli až večer.

To súvisí najmä s biorytmom. Je však úplne prirodzené, keď sa poobede často cítime unavení a ospalí.

Popoludňajší spánok môže podporiť regeneráciu mozgových buniek. Ľudia s nízkym tlakom by sa mu však radšej mali vyhnúť, pretože môžu upadnúť do hlbokého spánku a mať problém s prebudením.

Spánok a konsolidácia pamäti

Naša pamäť sa musí neustále rekonštruovať. Aby sa jej to darilo, potrebuje náš mozog dve základné veci - spánok a pravidelnú údržbu.

Ak k cvičeniu dôjde štyri hodiny po učení, môžeme tak dosiahnuť maximálny účinok na posilnenie pamäti. V tejto dobe dochádza ku konsolidácii, teda usporiadaniu naučeného.

Fyzická aktivita a učenie

Pravidelné cvičenie je nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu. Behanie, posilňovanie, plávanie alebo akákoľvek iná športová aktivita pomáhajú rozťahovať naše cievy a zásobovať mozog kyslíkom a ďalšími dôležitými živinami.

Cvičenie do mozgu vylúči dôležité hormóny a iné látky, ktoré fungujú ako katalyzátory kódovania v pamäti. Pretrvávajúca dlhodobá pamäť závisí od úspešnej stabilizácie a integrácie novonaučených informácií po primárnom zakódovaní.

Tento proces konsolidácie vyžaduje faktory ako dopamín, noradrenalín a mozgom produkovaný neurotropný faktor. Bez vylúčenia týchto faktorov v čase zakódovania sa pamätanie rýchlo vytráca.

Chôdza je najprirodzenejší ľudský pohyb. Po večeri sa možno aspoň na pol hodiny prejsť na čerstvý vzduch, čo mozgu prospeje a zároveň môže zlepšiť náladu.

Ak človeka čaká náročný deň v škole alebo v práci, malá prechádzka môže účinne pomôcť aj pri lepšej koncentrácii. Čerstvý vzduch okysličí mozog, a bude sa mu tak lepšie pracovať.

Mozgové vlny a sústredenie

Rozlišujeme päť druhov frekvenčných vĺn ľudského mozgu:

Podľa uvedených vedeckých poznatkov sú pre zlepšenie koncentrácie a pamäte najlepšie alfa a beta vlny, ktoré pomáhajú pri sústredení a analytickom myslení.

Binaurálne tóny

Keď do každého ucha pustíme cez slúchadlá rozdielny tón, náš mozog vníma rozdiel medzi týmito dvoma tónmi ako nový tón, takzvaný binaurálny tón.

Ak jedno slúchadlo prehráva frekvenciu 115Hz a druhé 107 Hz, v mozgu sa vytvorí binaurálny tón s frekvenciou 8Hz. Pod vplyvom týchto tónov má mozog tendenciu prispôsobiť svoje vlnenie frekvencii binaurálneho tónu.

Každý človek je iný a každému pri učení fungujú iné stratégie. Pri počúvaní binaurálnych tónov je potrebné vnímať ich ako individuálnu techniku, ktorú možno vyskúšať, ak človeku neruší sústredenie.

Čítanie, papier a digitálne technológie

Moderné technológie v mnohom zjednodušujú život, no zároveň môžu spôsobiť, že mozog postupne ochabuje. Mozog sa jednoducho nedokáže plnohodnotne sústrediť na dve veci naraz.

Mobilný telefón, ale aj iné zariadenie, vyžaduje našu pozornosť, aj keď je vypnutý. Narúša osobný dialóg a tvorbu pamäti, znižuje kvalitu konverzácie aj empatie.

V dnešnej dobe multitaskingu a nespočetných podnetov sú vzácne chvíle ozajstnej všímavosti. Nové spoje v mozgu sa vytvárajú práve vtedy, keď sa mozog nudí, pretože vtedy premýšľa.

Podľa neurologických dôvodov mozog integruje čítanú informáciu lepšie, keď ju fyzicky drží v ruke. Mozog vidí písmená ako fyzické predmety „zarámované“ na konkrétnej stránke fyzickej knihy.

Otáčanie stránok knihy delí jej text do jednotlivých častí, ktoré sa lepšie ukladajú v pamäti a lepšie sa z nej vyťahujú. Držanie papiera v rukách posilňuje vytváranie dráh v mozgu.

Prečo multitasking zhoršuje učenie

Komunikácia cez internet a technické zariadenia nemusí vytvárať nové engramy rovnakým spôsobom ako osobná komunikácia, diskusia, skúsenosť a aktívne precvičovanie. Digitálne technológie menia neurochemické procesy a trasy v našom mozgu.

Pri učení je preto užitočné vypnúť upozornenia, odložiť telefón a venovať pozornosť jednej úlohe. Ak sa človek snaží pri prechádzke počúvať podcast alebo pri práci v záhrade rádio či audioknihu v cudzom jazyku, záleží na tom, či má mozog v dobrej kondícii; inak sa mu môžu ťažšie robiť dve veci naraz.

Učenie sa nových vecí

Ak nie ste nadšencom vedomostných relácií, vyskúšajte siahnuť po knihe s témou, ktorej by ste vôbec nevenovali svoj čas. Nemusí ísť hneď o botaniku alebo právnu tematiku.

Skúste detektívku, cestopis či medicínsku problematiku, jednoducho knihy, ktoré zvyčajne nečítate a informácie v nich sú pre vás viac-menej nové. Rozšírite si obzory a možno prídete na to, čomu by ste chceli venovať väčšiu pozornosť.

Ďalšou možnosťou je prihlásiť sa na kurz či prednášku. Nikdy neviete, kedy sa vám novonadobudnuté vedomosti môžu zísť a využijete ich vo svoj prospech.

Navyše v sebe môžete objaviť aj skryté zručnosti, o ktorých ste doteraz netušili. Učenie nových vecí udržiava mozog aktívny a podporuje vytváranie nových neurónových prepojení.

Hry a tvorivé činnosti

Strategické či slovné hry umožňujú potrénovať mozog a zároveň stráviť čas s najbližšími. Nemusí ísť o šach, začať môžete aj niečím jednoduchším.

• Meno, mesto, zviera, vec,
• obesenec,
• scrabble,
• strategické hry,
• krížovky,
• sudoku,
• hra na hudobný nástroj.

Hra na hudobný nástroj je tiež veľmi efektívna, pretože ide najmä o to, aby sme mozog rozhýbali. Ak si prečítate dobrú knihu a potom z nej napíšete krátky obsah či esej, v ktorej vyjadríte svoj názor, rozhýbete mozog oveľa viac ako iba pri čítaní.

Učenie sa cudzieho jazyka ako tréning mozgu

Na piedestál vynikajúcej kognitívnej kondície vedci už dlho stavajú učenie sa cudzích jazykov. Úplná znalosť jazyka zahŕňa zvládnutie odlišných lingvistických prvkov, ktoré si vyžadujú, aby mozog aktivoval rôzne časti mozgu v tom istom čase.

Následkom toho sa do procesu učenia zapájajú obe mozgové hemisféry. Učenie sa jazykov sa preto označuje za vynikajúci aerobik pre mozog.

Učenie sa cudzieho jazyka nie je o nadaní ani talente, ale o tréningu a disciplíne. Najčastejšie to ide ťažšie vtedy, keď sa človek dlho nič neučil, pretože mozog je lenivý a treba ho rozhýbať.

Učenie sa jazyka je beh na dlhú trať. Rovnako ako v športe človek neočakáva, že zabehne maratón bez tréningu, ani pri učení jazyka nemožno očakávať plynulé rozprávanie od prvej hodiny.

Prečo sa učiť cudzie jazyky

• Otvárajú dvere do sveta a prinášajú príležitosť spoznávať nové kultúry a zvyklosti.
• Rozširujú komunikačné schopnosti a zručnosti.
• Zlepšujú pamäťové a analytické schopnosti, počúvanie i kreativitu pri riešení problémov.
• Vedú k väčšiemu záujmu a porozumeniu umenia, hudby, filmu, vedy či filozofie.
• Umožňujú spoznať nových a zaujímavých ľudí.
• Zvyšujú sebadôveru.
• Skvalitňujú znalosť vlastného jazyka zvyšovaním slovnej zásoby.
• Uľahčujú učenie ďalších cudzích jazykov.
• Prinášajú do vzdelávania pestrosť a rozmanitosť.

Efektívne spôsoby učenia jazyka

Žiadna metóda učenia cudzieho jazyka nie je univerzálna pre každého. Každý človek si musí vybrať takú, ktorá mu vyhovuje najviac, prípadne skombinovať viaceré metódy.

1. Pozeranie filmov a videí: Začleňte si do rozvrhu pozeranie filmov, seriálov či videí s titulkami aspoň raz či dvakrát do týždňa, ideálne každý deň.
2. Počúvanie: Alternatívou môže byť počúvanie hudby, podcastov alebo rádií pri cestovaní či vykonávaní domácich prác.
3. Dvojjazyčné knihy: Vhodnou voľbou sú dvojjazyčné knihy, kde máte aj preklad v rodnom jazyku.
4. Každodenné používanie: Možno si pripravovať nákupný zoznam či denný plán úloh v cudzom jazyku alebo zmeniť nastavenia v telefóne a aplikáciách na cudzí jazyk.
5. Chatovanie: Chatovanie s človekom alebo skupinou v cudzom jazyku pomáha rozvíjať písomný prejav.
6. Nové slová: Výborným spôsobom je osvojiť si každý deň 5 nových slov.
7. Farebné štítky: Slovíčka a gramatické pravidlá možno napísať na štítky a umiestniť ich na miesta, kde trávite čas.
8. Prekladová aplikácia: Spoľahlivá aplikácia môže pomôcť rýchlo nájsť preklad slovíčka či vety.

Chyby pri učení cudzieho jazyka

Efektívne učenie cudzieho jazyka sa nezaobíde bez omylov. Je dôležité nebáť sa robiť chyby, pretože vďaka nim sa cudzí jazyk naučíte naozaj dobre.

• implementácia jazykových štruktúr z rodného jazyka do cudzieho jazyka,
• nesprávna výslovnosť,
• gramatické chyby,
• nevhodné používanie slovnej zásoby v danom kontexte,
• obmedzená slovná zásoba,
• nerovnomerné rozvíjanie čítania, písania, rozprávania a počúvania,
• nedostatočná motivácia,
• nerealistické očakávania a nedostatok trpezlivosti,
• spoliehanie sa iba na učebnice,
• nedodržiavanie konzistentného rozvrhu,
• strach z robenia chýb.

Vždy je lepšie povedať niečo, aj keď nie stopercentne správne, ako zostať ticho. Práve učením sa nových vecí sa pocit obavy postupne stráca a človek sa učí, že robiť chyby je súčasťou procesu.

Neurotransmitery a pamäť

Pamätať si dokážeme vďaka neurotransmiterom, ktoré zodpovedajú za vytvorenie nových a posilňovanie existujúcich prepojení v mozgu. K najdôležitejším patrí acetylcholín a memorovanie je jedným zo spôsobov, ako môžeme jeho tvorbu v mozgu podporiť.

Učenie, čítanie, hudba, rozhovory, pohyb a riešenie problémov predstavujú formy pravidelnej mentálnej údržby. Ak sa o seba nestaráme, neučíme sa, nečítame a nevenujeme sa hudbe či umeniu, upadáme na duchu podobne, ako na tele, ak sa nehýbeme.

Mentálna kondícia vo vyššom veku

Poruchy pamäti sú príznačné v starobe, ale môžu sa vyskytovať už aj v strednom veku. Pozorovania a výskumy označujú učenie sa jazykov za vynikajúci aerobik pre mozog a odkazujú najmä na jeho potenciál spomaliť neurodegeneratívne ochorenia, ako sú Alzheimerova choroba alebo starecká demencia.

V roku 2013 skupina výskumníkov z University of Edinburgh publikovala štúdiu o vzťahu medzi dvojjazyčnosťou a progresiou demencie a iných kognitívnych chorôb. Subjektmi výskumu bolo 648 pacientov z Hajdarabádu v Indii.

Záverom bolo, že u bilingválnych pacientov sa vyvinula demencia v priemere o štyri a pol roka neskôr ako u pacientov, ktorí hovoria iba jedným jazykom, čo naznačuje, že bilingvizmus má na mozog významný vplyv.

Pre plnohodnotný život aj v seniorskom veku je dôležitá komplexná starostlivosť o seba - nielen o fyzickú, ale aj mentálnu kondíciu. K nej patrí pestrá strava, pohyb, dobrý spánok, čítanie, online kurzy, podcasty, audioknihy, memorovanie, učenie sa jazykov a pravidelný kontakt s ľuďmi.

Jednoduchý plán pravidelného tréningu mozgu

Učenie je účinnejšie, keď sa stane pravidelnou rutinou. Netreba začínať veľkým časovým záväzkom, ale vytvoriť si návyk, ktorý možno dlhodobo udržať.

• Vyberte si konkrétny cieľ a čas, ktorý mu budete venovať.
• Rozdeľte učenie do viacerých kratších častí.
• Na začiatku aktivujte staršie vedomosti otázkou, diskusiou alebo krátkym testom.
• Nové učivo prepájajte s príkladmi, skúsenosťami a praktickými úlohami.
• Po učení si látku skúste vysvetliť vlastnými slovami.
• Opakujte ju s odstupom a vracajte sa k nej pri rôznych príležitostiach.
• Kombinujte čítanie, počúvanie, rozprávanie, písanie a praktické skúšanie.
• Odstráňte rušivé upozornenia a počas učenia sa venujte jednej úlohe.
• Zaraďte pohyb, prechádzku a dostatočný spánok.
• Chyby vnímajte ako prirodzenú súčasť učenia.

Učenie sa nových vecí nemusí byť dokonalé, aby bolo prospešné. Rovnako ako pri športe ide o pravidelný tréning, primeranú záťaž, postupné zlepšovanie a vytrvalosť.

tags: #mozog #a #jeho #sposoby #ucenia