Stavba mozgu človeka

Mozog človeka je ústredný orgán centrálnej nervovej sústavy, ktorý spolu s miechou riadi činnosť celého organizmu. Nachádza sa v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje, a u dospelého človeka váži približne 1 400 až 1 500 g.

Mozog spracúva informácie zo zmyslov, riadi pohyby, umožňuje myslenie, pamäť, reč, emócie a vedomie, zároveň však zabezpečuje aj automatické životne dôležité funkcie, napríklad dýchanie, činnosť srdca a reguláciu krvného tlaku. Anatomicky sa skladá z koncového mozgu, medzimozgu, stredného mozgu, Varolovho mosta, predĺženej miechy a mozočka.

Základná charakteristika mozgu

Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en - v, kefalos - hlava) je časť centrálneho nervového systému stavovcov. Nachádza sa v lebkovej dutine, ktorá ho ochraňuje.

Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka. Pozostáva z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine.

Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g. Mozog sa skladá asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Priemerná hmotnosť ľudského mozgu sa pohybuje od 1 200 do 1 400 gramov, zatiaľ čo priemerný objem sa líši podľa pohlavia - ženský mozog obvykle dosahuje asi 1 100 cm³, objem tohto orgánu u mužov je obvykle okolo 1 250 cm³.

Mozog však nemá takú hmotnosť, keď sa človek narodí - u dojčaťa je priemerná hmotnosť mozgu okolo 300 g. Vývoj mozgu teda prebieha nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení človeka.

Medzi jednotlivými ľudskými mozgami sa nájdu značné rozdiely. Veľkosť mozgu však nijako nekoreluje s inteligenciou a medzi hmotnosťou alebo objemom mozgu a inteligenciou nie je žiadna priama súvislosť.

Hmotu mozgu tvorí približne zo 60 percent tuk. Zvyšných 40 percent sa delí na vodu, bielkoviny, sacharidy a soli. Nechýbajú však samozrejme ani cievy a nervy vrátane neurónov a gliových buniek.

V mozgu sa nenachádzajú svaly. Vzhľadom na vysoký obsah tukov a vody nemá mozog príliš pevnú štruktúru a možno ho prirovnať k želatíne či aspiku.

Vývoj mozgu z neurálnej trubice

Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia. Základné embryonálne oddiely mozgu predstavujú prosencephalon, mesencephalon a rhombencephalon.

• Prosencephalon je základ pre predný mozog.
• Mesencephalon je základ pre stredný mozog.
• Rhombencephalon je základ pre zadný mozog.

Prosencephalon sa v ďalšom vývoji rozdelí na telencephalon, teda koncový alebo veľký mozog, a diencephalon, teda medzimozog.

Rhombencephalon sa v ďalšom vývoji rozdelí na metencephalon, z ktorého vzniká Varolov most a mozoček, a myelencephalon, ktorý je základom predĺženej miechy.

Prehľad hlavných častí mozgu

V užšom zmysle sa mozgom rozumie len koncový mozog. Hlavná časť mozgu v širšom zmysle sa nazýva veľký mozog a nižšie oddiely sa súborne označujú ako mozgový kmeň.

Anatomicky sa mozog skladá z týchto častí:

1. predĺžená miecha (medulla oblongata),
2. Varolov most (pons Varoli),
3. mozoček (cerebellum),
4. stredný mozog (mesencephalon),
5. medzimozog (diencephalon),
6. koncový mozog (telencephalon).

Inými slovami má mozog takéto základné zloženie: veľký mozog, malý mozog a mozgový kmeň.

Predný mozog v širšom zmysle (prosencephalon) sa skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Koncový mozog je rozdelený na dve hemisféry.

Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog, okrem mozočka, tvoria tzv. mozgový kmeň. Predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.

Ochranné obaly mozgu

Mozog je chránený lebkou, ktorá ho chráni pred vonkajším mechanickým poškodením. Mozog a miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny alebo meningy.

• Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorná mäkká plena, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha k mozgu.

Tvrdá mozgová plena v lebečnej dutine vytvára kanály, tzv. dutinové splavy, ktorými sa odvádza odkysličená krv z mozgu do žíl.

Cievnatka vniká priamo do všetkých brázd a záhybov mozgu. Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou sa nazýva subarachnoidálny alebo podpavúčnicový priestor.

Subarachnoidálny priestor je vyplnený mozgovomiechovým mokom, teda likvorom (liquor cerebrospinalis). Je to číra mimobunková tekutina podobná krvnej plazme, ktorá za fyziologických podmienok obsahuje takmer žiadne bunky a len nepatrné množstvo bielkovín.

Mozgovomiechový mok mozog nadľahčuje, tlmí nárazy a chráni citlivé nervové bunky pred mechanickým poškodením. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán, teda meningitídy.

Sivá a biela hmota

V mozgu sa rozlišuje sivá a biela hmota mozgová. Sivú hmotu tvoria prevažne telá nervových buniek neurónov, zatiaľ čo bielu hmotu tvoria najmä výbežky nervových buniek, teda axóny.

Sivá hmota tvorí mozgovú kôru veľkého mozgu a mozočkovú kôru. V ďalších oddieloch mozgu vytvára zhluky nervových buniek, ktoré sa nazývajú jadrá.

Biela hmota obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien. Prepája jednotlivé časti mozgu a zabezpečuje vedenie vzruchov medzi nervovými centrami.

Myelínová pošva izoluje axóny a pomáha urýchľovať vedenie nervových vzruchov. V centrálnej nervovej sústave vytvárajú myelín oligodendrocyty.

Koncový mozog a mozgové hemisféry

Koncový mozog (telencephalon) je najväčšia časť ľudského mozgu. V prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a reč, ale podieľa sa aj na riadení ostatných oblastí mozgu.

Koncový mozog sa skladá z dvoch hemisfér, teda pravej a ľavej pologule. Hemisféry sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale navzájom ich spája veľký zväzok nervových vlákien nazývaný kalózne alebo svorové teleso (corpus callosum).

Na povrchu koncového mozgu sa nachádza mozgová kôra, nazývaná aj plášť alebo pálium. Kôra je tvorená sivou hmotou a obsahuje telá nervových buniek.

Pod sivou hmotou sa nachádza biela hmota tvorená axónmi nervových buniek. Na báze koncového mozgu sa nachádzajú zhluky sivej hmoty, ktoré sa nazývajú bazálne gangliá.

Povrch mozgu je značne zvlnený. Záhyby a brázdy zväčšujú plochu mozgovej kôry, takže sa na rovnakom objeme lebky môže nachádzať oveľa viac nervových buniek, než keby bol povrch mozgu hladký.

Laloky koncového mozgu

Z topografického hľadiska sa každá hemisféra koncového mozgu delí na štyri hlavné laloky pomenované podľa kostí lebky: čelný, temenný, spánkový a tylový lalok. V niektorých členeniach sa uvádza aj okrajový, teda limbický lalok.

• Čelný lalok súvisí s vedomím, uvažovaním, rozhodovaním, motorikou a prežívaním emócií.
• Temenný lalok prijíma a analyzuje rôzne zmyslové podnety z celého tela a podieľa sa na priestorovej orientácii.
• Spánkový lalok spracúva zvukové a sluchové vnemy, podieľa sa na reči, emóciách, pamäti a analyzuje aj čuchové podnety.
• Tylový lalok spracúva zrakové vnemy a predstavuje zrakové ústredie.

Funkčné oblasti mozgovej kôry

Z funkčného hľadiska má koncový mozog tri základné funkčné oblasti: senzorickú, motorickú a asociačnú.

Senzorická oblasť prijíma informácie z receptorov celého tela. Patrí jej veľká oblasť na temene, kam prichádzajú informácie z kože, tylový lalok, kam prichádzajú informácie zo zraku, a spánková časť, do ktorej prichádzajú informácie z vnútorného ucha.

Motorická oblasť riadi pohyby tela a obsahuje najvyššie ústredia vedomého pohybu. Nachádza sa v zadnej časti čelového laloka, kde vzniká rozkaz pre pohyb tela.

V motorickej oblasti začínajú zostupné pyramídové nervové dráhy. Dostávajú sa do miechy a prednými rohmi miechy vedú ku kostrovým svalom.

Asociačná oblasť prepája informácie zo senzorickej oblasti s oblasťou motorickou. Umožňuje, aby sa zmyslové informácie spájali s plánovaním a vykonaním vhodnej činnosti.

Ľavá a pravá hemisféra

Hemisféry možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti. Obe hemisféry ovládajú opačnú stranu tela: pravá hemisféra ovláda ľavú stranu tela a ľavá hemisféra ovláda pravú stranu tela.

• Ľavá hemisféra súvisí najmä s matematickými a logickými schopnosťami, analytickým a abstraktným myslením, rečou, písaním, počítaním a niektorými motorickými reakciami.
• Pravá hemisféra súvisí najmä s predstavivosťou, tvorivosťou, sluchovými vnemami, intuíciou, vnímaním trojrozmerného priestoru, interpretáciou neverbálnej komunikácie, kontextu a emócií.

Obe hemisféry je potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku. Pre správne fungovanie mozgu je nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami prostredníctvom kalózneho telesa.

Keď bolo pri liečbe epilepsie prerušené kalózne teleso spájajúce obe hemisféry, u pacientov došlo k poruchám správania a narušeniu integrity osobnosti.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) leží pod mozgovými hemisférami a je nimi takmer úplne prekrytý. Viditeľná je najmä jeho spodná časť.

Medzimozog tvoria najmä epitalamus, talamus, metatalamus, subtalamus a hypotalamus. V širšom funkčnom opise sa uvádza aj nervová časť hypofýzy a epifýza.

Thalamus

Thalamus alebo lôžko je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Dostávajú sa doň nervové impulzy predtým, než postúpia do mozgovej kôry.

Takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, sa v thalame prepájajú, okrem čuchových dráh. Thalamus môže podnety prepustiť do mozgovej kôry alebo ich utlmiť, preto sa nazýva aj „brána vedomia“.

Thalamus sprostredkúva reakcie na čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé podnety a podieľa sa na ich citovom zafarbení.

Hypotalamus

Hypotalamus alebo podlôžko je najvyšším ústredím autonómnych reflexov a riadi činnosť vnútorných orgánov, ktorú neovládame vôľou.

Hypotalamus kontroluje telesnú teplotu, hospodárenie tela s vodou a minerálnymi látkami, činnosť srdca, činnosť tráviacej sústavy, výživu, reprodukciu a činnosť endokrinných žliaz.

Hypotalamus je dôležitý aj pre funkciu endokrinného systému a riadi činnosť hypofýzy. Nervová časť hypofýzy je zásobárňou hormónov, ktoré produkuje hypotalamus, najmä oxytocínu a vazopresínu.

Epitalamus a epifýza

Epitalamus tvorí strechu tretej mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko, teda epifýzu. Epifýza produkuje hormón melatonín, ktorý sa podieľa na regulácii cirkadiánneho rytmu a denného cyklu spánku a bdenia.

Mozgový kmeň

Mozgový kmeň (truncus cerebri) tvoria predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog. Ide o jednu z najstarších častí ľudského mozgu z fylogenetického hľadiska.

Mozgový kmeň obsahuje centrá životne dôležitých funkcií, napríklad centrá dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku. Nachádza sa v ňom aj retikulárna formácia a jadrá jednotlivých hlavových nervov.

Mozgovým kmeňom prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy, ktoré spájajú miechu s vyššími oddielmi mozgu. Viaceré dráhy a jadrá pritom prebiehajú cez celý mozgový kmeň a presne nerešpektujú hranice medzi jeho jednotlivými časťami.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny. Je dlhá približne 20-25 mm a medzi chrbtovou a predĺženou miechou nie je ostrý anatomický rozdiel.

Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy, teda hlavnej motorickej dráhy. Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Predĺženou miechou prechádzajú dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Centrálny kanál miechy sa v nej rozširuje a vytvára štvrtú mozgovú komoru.

V jadrách predĺženej miechy sa nachádzajú centrá životne dôležitých nepodmienených reflexov:

• obživné reflexy - cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav,
• obranné reflexy - kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V retikulárnej formácii predĺženej miechy ležia najvyššie centrá pre riadenie dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku. Retikulárna formácia vysiela dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiava centrálnu nervovú sústavu v základnej aktivite potrebnej na bdenie.

Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie môže nastať dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie, teda kóma.

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom a vytvára nápadný oblý priečny val na prednej strane mozgového kmeňa.

Fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Obsahuje bielu hmotu, ktorou prechádzajú vzostupné a zostupné nervové dráhy, vrátane pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.

V moste sa nachádzajú jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie. Z mosta odstupujú nervy V, VI, VII a VIII.

V oblasti mosta sa nachádzajú aj respiračné centrá, ktoré usmerňujú dýchací rytmus. Tieto centrá sú súčasťou retikulárnej formácie.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) alebo malý mozog je uložený v zadnej lebečnej jame za Varolovým mostom a predĺženou miechou. Je druhou najväčšou časťou celého mozgu.

Mozoček sa skladá z dvoch hemisfér, ktoré sú v strednej časti spojené mozočkovým červom (vermis cerebelli). Od mozgového kmeňa do mozočka vedú tri páry mozočkových stvolov, ktoré obsahujú dráhy smerujúce do mozočka aj z neho.

Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí mozočkovú kôru s výraznými záhybmi. Vo vnútri sa nachádza biela hmota, ktorá sa rozvetvuje do sivej hmoty a vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu nazývaný „strom života“ (arbor vitae).

V kôre mozočka sa nachádzajú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, tzv. Purkyňove bunky. V bielej hmote sú uložené jadrá mozočka, ktoré obsahujú telá multipolárnych neurónov.

Funkcie mozočka

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Prichádzajú doň informácie zo svalov a šliach tela, z vnútorného ucha a tiež informácie z koncového mozgu.

Mozoček zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela, rovnováhy, svalového tonusu a presnosti pohybov.

Podieľa sa aj na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce. Zabezpečuje plynulosť a správne načasovanie pohybov, hoci samotné vedomé rozhodnutie pohyb vykonať vzniká najmä v koncovom mozgu.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách. Tento stav sa odborne nazýva ataxia. Mozoček je veľmi citlivý na alkohol.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom a spája rombencephalon s diencephalom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, teda aqueductus mesencephali, ktorý spája tretiu a štvrtú mozgovú komoru a umožňuje priechod mozgovomiechového moku.

V hornej časti stredného mozgu sa nachádza štvorhrbolie (corpora quadrigemina), ktoré tvorí dva páry hrbolčekov. Predný pár súvisí so zrakovými reflexmi a reflexnými pohybmi očí a hlavy za zdrojom svetla.

V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá, ktoré sa podieľajú na reflexnom natočení hlavy za zvukom. Stredný mozog preto obsahuje najmä ústredia zrakových a sluchových reflexov.

Červené jadro riadi svalový tonus a podieľa sa na regulácii pohybov končatín. Čierna hmota (substantia nigra) obsahuje pigmentované nervové bunky a reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. Nachádzajú sa tu jadrá hlavových nervov III a IV.

Komorová sústava a mozgovomiechový mok

Mozog obsahuje štyri mozgové komory, ktoré tvoria komorovú sústavu. Mozgovomiechový mok vypĺňa mozgové komory, miechový kanál aj subarachnoidálny priestor okolo mozgu a miechy.

• Prvá a druhá komora sú postranné komory uložené v hemisférach koncového mozgu.
• Tretia komora sa nachádza v medzimozgu.
• Štvrtá komora sa nachádza medzi mozočkom a mozgovým kmeňom.

V každej mozgovej hemisfére sa nachádza jedna postranná komora. Postranné komory sú cez Monrove otvory spojené s treťou komorou.

Z tretej komory vedie cez stredný mozog Sylviov kanálik, ktorý ústi do štvrtej komory. Štvrtá komora má otvory, ktorými sa mozgovomiechový mok dostáva do subarachnoidálneho priestoru.

V komorách sa nachádzajú cievnaté pletene, ktoré produkujú mozgovomiechový mok. Jeho cirkulácia zabezpečuje ochranu a vhodné vnútorné prostredie pre nervové bunky.

Cievy mozgu

Krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva vnútornými krčnými tepnami a vertebrálnymi tepnami. Vetvy týchto ciev tvoria Willisov arteriálny kruh, z ktorého sa rozbiehajú priame cievy do jednotlivých častí mozgu.

Žilovým systémom sa z mozgu odvádza odkysličená krv. Rozlišujú sa povrchové a hlboké mozgové žily, ktoré napokon ústia do mozgových dutín a následne do vnútornej krčnej žily.

Neuróny a gliové bunky

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály.

Neurón sa skladá z tela neurónu, teda somy, v ktorej je uložené jadro, a z výbežkov neurónu, ktorými sú krátke dendrity a dlhý axón.

Dendrity prijímajú signály a axón ich vedie ďalej k iným neurónom, svalom alebo žľazám. Neuróny majú rôzne veľkosti a tvary, ktoré súvisia s ich funkciou.

• Senzorické alebo aferentné neuróny privádzajú informácie z periférie do centrálnej nervovej sústavy.
• Motorické alebo eferentné neuróny vedú povelový vzruch z centrálnej nervovej sústavy do svalov, kože a žliaz.
• Interneuróny spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

V mozgu sa nachádzajú aj gliové bunky, ktorých počet je podobný počtu neurónov. Gliové bunky neuróny izolujú, vyživujú, odstraňujú patogény a pomáhajú opravovať poškodené nervové tkanivo.

• Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, podieľajú sa na hematoencefalickej bariére a po poškodení tkaniva vytvárajú jazvu.
• Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov v centrálnej nervovej sústave.
• Mikroglia má schopnosť fagocytózy a podieľa sa na obrane nervového tkaniva.
• Ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Vysoko špecializované neuróny spravidla strácajú schopnosť mitotického delenia a po odumretí sa nedokážu jednoducho obnoviť. Gliové bunky si schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Fungovanie nervovej sústavy

Nervová sústava prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triedi a spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, teda efektorom.

Centrálna nervová sústava je tvorená mozgom a miechou. Periférna nervová sústava je tvorená nervami umiestnenými mimo mozgu a miechy.

Z hľadiska riadenia sa nervová sústava delí na mozgomiechový alebo somatický systém a autonómny alebo vegetatívny nervový systém. Somatický systém ovládame vôľou a riadi najmä kostrové svaly, zatiaľ čo autonómny systém pracuje nezávisle od našej vôle a riadi vnútorné orgány a žľazy.

Nervová sústava je v porovnaní s hormonálnou sústavou presnejšia a rýchlejšia. Nervový vzruch aktivuje špecifické miesta v organizme a odozva sa objaví v zlomku sekundy, zatiaľ čo hormóny pôsobia vo väčšom rozsahu a dlhší čas.

Reflexy a nervový prenos

Najjednoduchším príkladom fungovania nervového prenosu sú reflexy. Reflex je automatická fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá aferentná dráha vedie informáciu do centrálnej nervovej sústavy.
3. Reflexné centrum spracuje podnet, najčastejšie v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá eferentná dráha vedie povel k výkonnému orgánu.
5. Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo cez jednu synapsiu spája s motorickým neurónom. Príkladom je patelárny reflex, pri ktorom úder pod jabĺčko vyvolá trhnutie nohou.

Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Súvis mozgu s miechou

Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy. Mozog a miecha spolu tvoria centrálnu nervovú sústavu a ich činnosť je navzájom úzko prepojená.

Miecha je valcovitý povrazec dlhý približne 40-45 cm a s priemerom asi 1 cm. Je bezpečne uložená v chrbticovom kanáli, pričom ju chránia telá stavcov, mozgové obaly a mozgovomiechový mok.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí približne vo výške prvého až druhého driekového stavca, teda L1-L2, pričom ďalej pokračuje už len ako tenký väzivový povrazec.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má tvar písmena H alebo motýlích krídel.

Biela hmota miechy obsahuje myelinizované nervové dráhy. Prednými povrazcami prechádzajú najmä zostupné motorické dráhy, zadnými povrazcami vzostupné senzitívne dráhy a bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Sivá hmota vytvára predné, zadné a bočné rohy. V predných rohoch sa nachádzajú motorické neuróny, v zadných rohoch senzitívne neuróny a v bočných rohoch bunky autonómneho nervového systému.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Miecha má prevodovú funkciu a predstavuje aj dôležité reflexné ústredie.

Limbický systém

Limbický systém sa všeobecne neuvádza ako jedna samostatná anatomická časť mozgu. Zahŕňa prvky centrálnej nervovej sústavy patriace do rôznych častí mozgu.

Medzi jeho súčasti patria mamilárne telesá, amygdala, hipokampus, talamus a kalózne teleso. Limbický systém súvisí najmä s emóciami, pamäťou, motiváciou a činnosťou autonómneho nervového systému.

Význam mozgu pre človeka

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a pracovnými výkonmi.

Mozog riadi dýchanie, telesnú teplotu, tlkot srdca, krvný tlak, prijímanie informácií z okolia, pohyb, myslenie, snívanie, orientáciu v priestore a prežívanie emócií.

Pred vykonaním činnosti sa v mozgu aktivuje rad rôznych centier, ktoré zabezpečia, aby telo vykonalo plánovanú činnosť správnym spôsobom. Mozog je zároveň schopný spracúvať informácie o vlastnej činnosti a vytvárať vedomé predstavy o sebe.

Mozog necíti bolesť, pretože v jeho tkanive sa nenachádzajú receptory bolesti. Pri bolesti hlavy alebo migréne bolesť vychádza najmä z mozgových obalov a ďalších štruktúr v okolí mozgu.

Mozog je poháňaný elektrickou aktivitou nervových buniek. Na fungovaní nervovej sústavy sa zároveň podieľajú chemické prenášače, teda neurotransmitery, ktoré umožňujú komunikáciu medzi neurónmi.

Podpora zdravia mozgu

Mozog, rovnako ako zvyšok tela, starne, ale jeho zdravie možno vedome podporovať. Zdravé návyky môžu prispieť k zachovaniu pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.

Dostatočný spánok

Prvým krokom k zdravému mozgu je dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa regeneruje telo aj mozog a dochádza k spracovaniu a ukladaniu spomienok a zážitkov.

Podmienkou je neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.

Vyvážená strava

Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a preto je nevyhnutné zásobovať ho živinami. Dôležitou súčasťou stravy sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú najmä v rybách a olivovom oleji.

Za vhodný spôsob stravovania sa považuje najmä vyvážená strava s dostatkom kvalitných tukov, bielkovín, sacharidov, vitamínov, minerálov a vody.

Pravidelný pohyb

Pravidelný pohyb podporuje činnosť mozgu aj celého kardiovaskulárneho systému. Prospešná môže byť svižná prechádzka, plávanie, beh alebo jazda na bicykli.

Ľudia pravidelne vystavení fyzickej aktivite majú podľa uvádzaných poznatkov nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby a ďalších neurodegeneratívnych ochorení.

Zdravý kardiovaskulárny systém

Bez správne fungujúceho kardiovaskulárneho systému nemôže mozog optimálne pracovať. Pozornosť treba venovať cholesterolu, krvnému cukru a krvnému tlaku.

Zdravé cievy patria medzi najdôležitejšie faktory prevencie cievnej mozgovej príhody.

Tréning mozgu

Aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Do každodenného režimu možno zaradiť čítanie, lúštenie krížoviek, sudoku, skladanie hlavolamov alebo iné činnosti, ktoré zapájajú pamäť, pozornosť a myslenie.

Mentálne zdravie a sociálne vzťahy

So zdravím mozgu súvisí aj mentálna a psychická pohoda. Dôležité je udržiavať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a dopriať si dostatok odpočinku a relaxácie.

tags: #stavba #mozgu #cloveka