Ryhy na povrchu miechy sú pozdĺžne zárezy a žliabky, ktoré rozdeľujú jej bielu hmotu na predné, bočné a zadné povrazce a zároveň označujú miesta výstupu predných a zadných koreňov miechových nervov. Najvýraznejšou prednou štruktúrou je predná stredová štrbina (fissura mediana anterior) a na zadnej strane sa nachádza zadný stredový žliabok (sulcus medianus posterior).
Na bočných stranách miechy sa nachádzajú predný bočný žliabok (sulcus anterolateralis) a zadný bočný žliabok (sulcus posterolateralis). Z predného bočného žliabku vystupujú vlákna predných koreňov miechových, zatiaľ čo do zadného bočného žliabku vstupujú vlákna zadných koreňov miechových.
Umiestnenie miechy a jej základná stavba
Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Miecha sa nachádza v páteři, přesněji řečeno prochází páteřním kanálem. Dospelá miecha má dĺžku približne 43 cm u žien a 45 cm u mužov a váži asi 35-40 gramov.
Miecha je plynulým pokračovaním predĺženej miechy a prebieha od oblasti veľkého záhlavného otvoru smerom nadol. Kaudálne sa kužeľovito zužuje do kužeľa miechy (conus medullaris), ktorého hrot siaha približne do úrovne L1-L2, následne pokračuje ako zväzok nervov, ktorý nazývame konský chvost (cauda equina).
Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.
Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly, medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok. Miecha je rozdelená na miechové segmenty podľa nervových koreňov, ktoré z nej vychádzajú.
Ryhy na povrchu miechy
Predná stredová štrbina
Na prednej strane miechy sa nachádza hlboká predná stredová štrbina (fissura mediana anterior). Je to široký pozdĺžny zárez, ktorý vniká do prednej časti miechy a približne ju rozdeľuje na pravú a ľavú polovicu.
Fissura mediana anterior sa nachádza medzi prednými rohmi sivej hmoty. Jej hĺbka a šírka sú výraznejšie než pri zadnom stredovom žliabku, preto je predná plocha miechy pri anatomickom pohľade ľahko rozpoznateľná.
Zadný stredový žliabok
Na zadnej strane miechy prebieha zadný stredový žliabok (sulcus medianus posterior). Je užší a plytší než predná stredová štrbina a vytvára pozdĺžnu orientačnú líniu na zadnej ploche miechy.
Predná stredová štrbina a zadný stredový žliabok rozdeľujú povrch miechy na pravú a ľavú polovicu. Na priečnom reze súčasne pomáhajú orientovať jednotlivé oddiely bielej hmoty a polohu sivej hmoty v tvare písmena H.
Predný bočný žliabok
Predný bočný žliabok (sulcus anterolateralis) sa nachádza medzi prednou stredovou štrbinou a bočným povrazcom miechy. Z tohto žliabku vystupujú koreňové vlákna predných miechových koreňov (fila radicularia ventralia), ktoré sa spájajú do predných miechových koreňov (radices anteriores).
Predné miechové korene vedú odstredivé, teda eferentné vlákna. Z funkčného hľadiska sú motorické a vedú príkazy z miechy k výkonným orgánom, najmä ku kostrovým svalom.
Zadný bočný žliabok
Zadný bočný žliabok (sulcus posterolateralis) leží medzi zadným stredovým žliabkom a bočným povrazcom. Do tejto oblasti vstupujú koreňové vlákna zadných miechových koreňov (fila radicularia dorsalia), ktoré sa spájajú do zadných miechových koreňov (radices dorsales).
Zadné miechové korene vedú dostredivé, teda aferentné vlákna. Z funkčného hľadiska sú senzitívne a privádzajú do miechy informácie z receptorov v koži, svaloch, šľachách, kĺboch a vnútorných orgánoch.
Na zadnom koreni miechovom sa nachádza miechové ganglium (ganglion spinale), ktoré obsahuje telá senzitivných neurónov. Po spojení predného a zadného koreňa vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).
Ryhy a rozdelenie bielej hmoty
Biela hmota miechy je uložená na povrchu a tvoria ju najmä myelinizované nervové vlákna. Tieto vlákna vytvárajú nervové dráhy, ktoré vedú informácie smerom nahor do mozgu alebo smerom nadol z mozgu k mieche a periférnym orgánom.
Ryhy na povrchu miechy rozdeľujú bielu hmotu v každej polovici miechy na tri základné povrazce: predný povrazec (funiculus anterior), bočný povrazec (funiculus lateralis) a zadný povrazec (funiculus posterior).
| Štruktúra | Hmota | Zloženie | Prevládajúca funkcia |
|---|---|---|---|
| Predné povrazce | Biela | Myelinizované výbežky neurónov, axóny | Zostupné, motorické nervové dráhy |
| Zadné povrazce | Biela | Myelinizované výbežky neurónov, axóny | Vzostupné, senzitívne nervové dráhy |
| Bočné povrazce | Biela | Myelinizované výbežky neurónov, axóny | Zmiešané, zostupné aj vzostupné dráhy |
| Predné miechové rohy | Sivá | Telá neurónov | Motorické neuróny k výkonným orgánom |
| Zadné miechové rohy | Sivá | Telá neurónov | Senzitívne neuróny prijímajúce informácie |
Predný povrazec
Predné povrazce (funiculi anteriores) sa nachádzajú medzi prednou stredovou štrbinou a prednými bočnými žliabkami. Prechádzajú nimi najmä zostupné dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do miechy a ďalej ku svalom končatín a trupu.
Najdôležitejšia je pyramídová dráha, teda hlavná motorická dráha pre vedomé pohyby. Táto dráha sa na hranici s predĺženou miechou kríži, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela a pravá polovica mozgu ovláda ľavú polovicu tela.
Zadný povrazec
Zadné povrazce (funiculi posteriores) ležia medzi zadným stredovým žliabkom a zadnými bočnými žliabkami. Prechádzajú nimi vzostupné dráhy, ktoré vedú informácie z receptorov do vyšších oddielov mozgu.
Tieto informácie sa týkajú najmä dotyku, tlaku, hmatu, bolesti a polohy tela. Zadné povrazce preto predstavujú významnú súčasť prevodového systému pre senzitívne vnemy.
Bočný povrazec
Bočné povrazce (funiculi laterales) sa nachádzajú medzi predným a zadným bočným žliabkom. Obsahujú vzostupné aj zostupné nervové dráhy, a preto majú zmiešaný charakter.
Vzostupné dráhy v bočných povrazcoch prenášajú senzitívne informácie do mozgu, zatiaľ čo zostupné dráhy vedú motorické a regulačné príkazy z vyšších častí centrálnej nervovej sústavy do miechy.
Sivá hmota a jej vzťah k povrchovým ryhám
Na priečnom reze má sivá hmota miechy tvar písmena H alebo motýlích krídel. Je uložená vo vnútri bielej hmoty a vytvára predné, zadné a v určitých úsekoch aj bočné rohy miechy.
Stredom miechy prechádza centrálny kanálik (canalis centralis) vyplnený mozgovomiechovým mokom. Sivú hmotu tvoria najmä telá neurónov, dendrity, synapsy a gliové bunky.
Predné rohy
Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, teda motoneuróny, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Ich výbežky opúšťajú miechu prostredníctvom predných koreňov.
Zadné rohy
Zadné miechové rohy obsahujú neuróny prijímajúce signály z periférie. Do tejto oblasti vstupujú dostredivé vlákna zadných koreňov, ktoré prinášajú informácie z receptorov.
Bočné rohy
Bočné miechové rohy sú výraznejšie najmä v hrudnej časti miechy. Nachádzajú sa v nich bunky autonómneho, teda vegetatívneho nervového systému.
Postranné rohy miešne vytvárajú stĺpce (columnae laterales), zatiaľ čo predné a zadné rohy zodpovedajú predným a zadným stĺpcom sivej hmoty. Predné obsahujú motoneuróny, postranné vegetatívne neuróny a zadné spojovacie neuróny.
Výstup miechových koreňov a vznik miechového nervu
Koreňové vlákna, fila radicularia ventralia, vychádzajú zo sulcus ventrolateralis a spájajú sa do predných miechových koreňov, radices anteriores. Z dorzálnej časti miechy vystupujú fila radicularia dorsalia a spájajú sa do zadných miechových koreňov, radices dorsales.
Predné korene miechové vedú odstredive vlákna, zadné korene miechové dostredivé vlákna. Z hľadiska funkcie sú predné miechové korene motorické a zadné miechové korene senzitivné.
Korene vstupujú do medzistavcového otvoru (foramen intervertebrale) a spájajú sa do miechového nervu (nervus spinalis). Miešny nerv je zmiešaný, pretože obsahuje motorické, senzitívne aj vegetatívne vlákna.
Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár miechových nervov, sa nazýva miechový segment. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.
Segmenty miechy
Miecha sa skladá z celkom 31 miechových segmentov (segmenta medullae spinalis). Z každého miechového segmentu vychádza jeden pár miechových nervov.
- Krčná časť míchy, označovaná ako C1-C8, poskytuje 8 párov krčných nervov.
- Hrudná časť miechy, označovaná ako T1-T12, poskytuje 12 párov hrudných nervov.
- Bedrová časť miechy, označovaná ako L1-L5, poskytuje 5 párov bedrových nervov.
- Krížová časť miechy, označovaná ako S1-S5, poskytuje 5 párov krížových nervov.
- Kostrčná časť miechy, označovaná ako Co1, poskytuje jeden pár kostrčných nervov.
Nervové korene prebiehajú cez kostný kanál a na každej úrovni opúšťa chrbticu jeden pár nervových koreňov. V krčnej chrbtici je nervový koreň pomenovaný po spodnom segmente, medzi ktorým prebieha, napríklad nervový koreň C6 na segmente C5-C6.
V bedrovej chrbtici je nerv pomenovaný po hornom segmente, medzi ktorým prebieha, napríklad nervový koreň L4 na segmente L4-L5. Nervy pozdĺž miechového kanála pozostávajú z 8 krčných nervov, 12 hrudných nervov, 5 bedrových nervov, 5 krížových nervov a jedného kokcygeálneho nervu.
Zhrubnutia miechy a jej dolný koniec
V oblasti krčnej miechy sa nachádza krčné zhrubnutie (intumescentia cervicalis), približne vo výške C2-T2. Súvisí s veľkým množstvom nervových spojení pre horné končatiny.
V dolnej časti miechy sa nachádza lumbosakrálne, respektíve bedrové zhrubnutie (intumescentia lumbosacralis alebo intumescentia lumbalis), približne vo výške T12-L1. Z tejto oblasti vychádzajú nervové štruktúry pre dolné končatiny a panvovú oblasť.
Kaudálne sa miecha kužeľovito zužuje do conus medullaris. Po ukončení vlastného tkaniva miechy pokračujú nadol nervové korene, ktoré vytvárajú cauda equina.
Vďaka tomu je možné nižšie, medzi 3. a 4. stavcom, bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostiku bez rizika poškodenia miechy; tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia.
Ochranné obaly miechy
Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meninges). Sú to väzivové obaly, ktoré chránia centrálnu nervovú sústavu a obklopujú jej krvné cievy.
- Tvrdá plena (dura mater) je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva.
- Pavúčnica (arachnoidea mater) je stredný jemný obal.
- Cievnatka alebo omozečnica (pia mater) je vnútorná vrstva, ktorá tesne prilieha k povrchu miechy a vniká do jej rýh a záhybov.
Na rozdiel od tvrdej pleny a pavúčnice pia mater presne obemyká povrch miechy, teda preniká aj do všetkých záhybov. Priestor medzi pavúčnicou a cievnatkou, subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom.
Mozgovomiechový mok (liquor cerebrospinalis) je číra tekutina, ktorá obklopuje mozog a miechu, tvorí ich tekutý obal a nadľahčuje ich. Jeho hlavnou úlohou je tlmiť nárazy a chrániť citlivé nervové bunky pred mechanickým poškodením.
Funkčný význam miechy
Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha je mostom, ktorý sa používa na prenos informácií medzi mozgom a ostatnými časťami tela.
Nervové vlákna prenášajú informácie o pohyboch aj o pocitoch, ako sú chlad, teplo, bolesť či príjemné alebo nepríjemné pocity. Autonómny nervový systém kontroluje nedobrovoľné činnosti tela, ako je krvný tlak, telesná teplota alebo potenie.
Biela hmota miechy má najmä prevodovú funkciu. Vzostupné dráhy vedú informácie z periférie do mozgu a zostupné dráhy prenášajú motorické príkazy z mozgu do miechy a ďalej k výkonným orgánom.
Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.
Reflexný oblúk
Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí: receptor zaznamená podnet, dostredivá dráha zabezpečená zadným miechovým koreňom privedie informáciu do centrálnej nervovej sústavy, reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy, odstredivá dráha je zabezpečená predným miechovým koreňom a efektor predstavuje výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.
Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom. Príkladom je patelárny reflex, teda trhnutie nohou po údere kladivka pod jabĺčko.
Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.
V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené, teda vrodené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.
Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie. Miecha je vo svojej činnosti podriadená mozgu a predstavuje vývojovo najnižšie reflexné ústredie.
Vzťah rýh k miechovým nervom
Poloha rýh na povrchu miechy súvisí s usporiadaním koreňov miechových nervov. Predná stredová štrbina oddeľuje predné časti oboch polovíc miechy, predné bočné žliabky označujú miesta výstupu motorických koreňových vlákien a zadné bočné žliabky označujú vstup senzitívnych koreňových vlákien.
Predné a zadné korene sa spájajú do zmiešaného miechového nervu. Tento nerv ďalej vstupuje do nervových spletí alebo pokračuje ako samostatný nerv podľa príslušnej oblasti tela.
- Krčná nervová spleť (plexus cervicalis) sa podieľa na senzitívnej inervácii kože hlavy a nadkľúčovej oblasti a na motorickej inervácii svalov krku.
- Ramenná nervová spleť (plexus brachialis) zabezpečuje inerváciu hornej končatiny.
- Hrudné nervy prechádzajú v medzirebrových priestoroch a inervujú stenu hrudníka.
- Bedrová nervová spleť (plexus lumbalis) zabezpečuje inerváciu kože a svalov brucha, stehien a panvy.
- Krížová nervová spleť (plexus sacralis) inervuje zadnú stranu stehna, sedaciu oblasť, predkolenie a nohu.
Ryhy miechy v anatomickej orientácii
Pri anatomickom opise miechy sa najprv určuje predná a zadná strana podľa tvaru stredových rýh. Hlboká predná stredová štrbina označuje ventrálnu stranu, zatiaľ čo plytký zadný stredový žliabok označuje dorzálnu stranu.
Po určení stredovej osi možno identifikovať predné a zadné bočné žliabky. Predný bočný žliabok súvisí s motorickými koreňmi a zadný bočný žliabok so senzitívnymi koreňmi.
Pri pohľade na priečny rez sa medzi týmito ryhami nachádzajú tri povrazce bielej hmoty. Ich presné vnútorné členenie tvoria jednotlivé vzostupné a zostupné dráhy, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi miechou, mozgovým kmeňom, mozočkom a mozgovou kôrou.
How Long Does Nerve Damage Take To Heal After A Herniated Disc?
Klinický význam anatomických rýh
Ryhy na povrchu miechy majú význam nielen pri anatomickom opise, ale aj pri určovaní polohy poškodenia miechy a jej koreňov. Poškodenie predných oblastí môže zasiahnuť motorické dráhy a predné korene, zatiaľ čo poškodenie zadných oblastí môže ovplyvniť vedenie senzitívnych informácií.
Podráždenie nervov z vyskočenej platničky môže vyvolať bolesť, znecitlivenie alebo brnenie v končatine. Hernitácia krčnej platničky má tendenciu dráždiť nervy vychádzajúce na príslušnej úrovni, napríklad C6 na úrovni C5-C6.
Hernitácia bedrovej platničky má tendenciu dráždiť nervy, ktoré prechádzajú krížom cez príslušné úrovne, napríklad L5 na úrovni L4-L5. Bolesť nôh z dôvodu vyskočenej bedrovej platničky bude zvyčajne vystreľovať od kolena a nižšie, prípadne do chodidla, a môže byť sprevádzaná znecitlivením.
Príznaky ochorení miechy môžu zahŕňať bolesť, necitlivosť, stratu citlivosti a svalovú slabosť. Tieto príznaky sa môžu vyskytnúť v okolí miechy aj v iných oblastiach, napríklad v rukách a nohách.