Neočkovanie proti detskej obrne: riziká, dôsledky a význam vakcinácie

Neočkovanie proti detskej obrne znamená vystavenie človeka riziku vysoko nákazlivého vírusového ochorenia, ktoré napáda nervový systém a v závažných prípadoch môže spôsobiť trvalé ochrnutie alebo smrť. Detská obrna sa nedá liečiť špecifickou liečbou, preto je najdôležitejšou ochranou očkovanie.

Vďaka úspešným očkovacím programom bola Európa v roku 2002 vyhlásená za krajinu bez detskej obrny. Výskyt detskej obrny nebol na Slovensku zaznamenaný od r.1960, no výskyt vírusu kdekoľvek na svete stále predstavuje hrozbu pre všetky deti.

Čo je detská obrna

Detská obrna, po latinsky nazvaná poliomyelitída, je ochorenie, ktoré sa šíri z človeka na človeka. Je spôsobené vírusom detskej obrny.

Detská obrna je vysoko nákazlivá vírusová choroba. Vírus napáda nervový systém. V závažných prípadoch môže spôsobiť paralýzu, teda nemožnosť pohybu častí tela.

Detská obrna je vyvolaná vírusom detskej obrny, ktorý postihuje nervovú sústavu, pričom môže dôjsť k ochrnutiu kostrového svalstva, najčastejšie dolných končatín.

Vírus detskej obrny napáda miechu a mozog infikovaného jedinca. Následkom toho môže dôjsť k paralýze, keďže jedinec nie je schopný pohybovať určitými časťami tela.

Prečo je detská obrna nebezpečná

Vo väčšine prípadov takáto prítomnosť vírusu v tele človeka prebieha bez príznakov, nejde teda o ochorenie. V niektorých prípadoch však môže vírus obrny zapríčiniť trvalé ochrnutie nôh alebo rúk.

Infekcia môže byť aj smrteľná, ak postihne dýchacie svaly. Detská obrna môže spôsobiť ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov.

Detská obrna však dokáže okrem čiastočnej paralýzy spôsobiť aj úplnú paralýzu, ktorá postihuje dýchacie svaly zodpovedné za vtláčanie vzduchu do pľúc a jeho opätovné vypudzovanie.

Asi 5 - 15 % osôb postihnutých paralýzou umrie, pretože dochádza k ochromeniu ich dýchacích svalov a dve tretiny postihnutých pociťuje trvalú slabosť.

Ako sa poliovírus šíri

Prenos nákazy sa uskutočňuje najčastejšie fekálno-orálnou cestou, vírus vylučuje chorý človek stolicou alebo menej často prostredníctvom vehikula, napríklad kontaminovanou vodou alebo potravou.

Poliovírus je veľmi nákazlivý. Šíri sa kontaktom so stolicou osoby, ktorá má infekciu, a kvapkami z kýchania alebo kašľa niekoho, kto má infekciu.

K tomuto kontaktu môže dôjsť, ak sa na rukách nachádza kontaminovaná stolica alebo kvapky a potom sa človek dotkne úst, ak si dieťa vkladá kontaminované hračky alebo iné predmety do úst alebo ak sa zdieľa jedlo či náradie s niekým, kto má infekciu.

Ľudia, ktorí majú infekciu, ju môžu preniesť na ostatných tesne pred objavením sa príznakov a až niekoľko týždňov po nich. Ľudia, ktorí nemajú príznaky, môžu stále šíriť vírus na iných a spôsobiť im ochorenie.

Kto je vystavený riziku pri neočkovaní

Poliovírusom sa môžu infikovať všetky osoby, ktoré neboli zaočkované. Najvyššiemu riziku nakazenia sú však vystavené deti do piatich rokov.

Detská obrna postihuje najmä deti mladšie ako 5 rokov. Ale ľudia v akomkoľvek veku vrátane dospelých, ktorí nie sú očkovaní, sú vystavení riziku vzniku detskej obrny.

Ľudia, ktorí žijú alebo cestujú do oblastí, kde je detská obrna, majú väčšiu pravdepodobnosť, že dostanú detskú obrnu.

Medzi faktory, ktoré prispievajú k šíreniu detskej obrny, patria vysoká hustota obyvateľstva, nedostatočná infraštruktúra pre poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti, nedostatočná sanitácia, vysoký výskyt ochorení spôsobujúcich hnačku a nízka zaočkovanosť proti detskej obrne.

Príznaky detskej obrny

Prejavy poliovírusovej infekcie môžu byť rôzne. Infekcia sa nemusí prejaviť vôbec alebo môže viesť k paralýze alebo až k úmrtiu.

Približne u 70 % osôb infikovaných poliovírusom sa neprejavia žiadne príznaky. U 20 % infikovaných má infekcia len mierne príznaky, napríklad horúčku, bolesť hlavy, vracanie a hnačku.

Jeden zo štyroch ľudí, ktorí dostanú detskú obrnu, bude mať príznaky podobné chrípke. Tieto príznaky zvyčajne trvajú 2 až 5 dní a zahŕňajú:

• bolesť hrdla,
• horúčku,
• únavu,
• nevoľnosť,
• bolesť hlavy,
• bolesť brucha.

Príznaky a symptómy môžu zahŕňať aj vracanie, bolesť krku alebo stuhnutosť, bolesti chrbta alebo stuhnutosť, svalovú slabosť alebo citlivosť a stuhnutosť alebo bolesť v rukách či nohách.

K ochrnutiu dochádza u menej ako 1 % všetkých nakazených osôb a môže viesť k trvalej invalidite a úmrtiu.

Ochorenie sa začína príznakmi meningitídy, po ktorých nasleduje závažná bolesť svalov, strata citlivosti a pohyblivosti rôznych častí tela. Po jednom až dvoch dňoch postihnutá osoba pociťuje slabosť a nastupuje paralýza.

Ochrnutie sa môže prejaviť v ktorejkoľvek kombinácii končatín, aj keď postihnuté sú prevažne dolné končatiny. V zriedkavých prípadoch môže poliovírus zapríčiniť zápal mozgu.

Postpoliomyelitický syndróm

Post-polio syndróm, teda PPS, je stav, ktorý postihuje tých, ktorí prežili detskú obrnu, mnoho rokov po tom, ako sa zotavili z detskej obrny. Zvyčajne sa to stane o 15-40 rokov neskôr.

Nie je to nákazlivé. Ľudia, ktorí dostanú PPS, začnú mať nové oslabenie svalov, ktoré boli predtým postihnuté infekciou detskej obrny.

Príznaky PPS zahŕňajú:

• svalovú slabosť,
• svalovú atrofiu, teda ubúdanie svalov,
• stratu svalovej funkcie,
• duševnú a fyzickú únavu,
• bolesť kĺbov,
• zakrivenie chrbtice.

Príznaky sa môžu pohybovať od miernych až po závažné. PPS je zriedka život ohrozujúca, ale príznaky môžu zasahovať do každodenného života.

Dnes žije na Slovensku 1200-1500 ľudí s následkami po detskej obrne, veľmi často aj v podobe tzv. postpoliomyelitického syndrómu, ktorý sa objavuje desiatky rokov po primárnom ochorení a ktorý postihuje predtým nepostihnuté svalové skupiny.

Diagnostika a liečba

Ak si myslíte, že vy alebo niekto vo vašej rodine máte príznaky detskej obrny, ihneď zavolajte svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo choďte na pohotovosť.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti urobí fyzickú skúšku, zoberie podrobnú anamnézu vrátane histórie očkovania a všetkých nedávnych ciest a odoberie vzorky telesných tekutín, ako je stolica, sliny, krv, moč a miechový mok.

Poliovírus sa s najväčšou pravdepodobnosťou zistí vo vzorkách stolice. Môže sa urobiť aj magnetická rezonancia, aby sa získali obrazy miechy.

Neexistuje žiadny liek alebo špecifická liečba detskej obrny. V miernom prípade môže odpočinok a pitie veľkého množstva tekutín pomôcť s niektorými príznakmi.

Ak je detská obrna závažnejšia, môže byť potrebná fyzická alebo pracovná terapia na pomoc pri slabosti rúk alebo nôh. Čím skôr sa terapia začne, tým lepšie.

Pri oslabení alebo ochrnutí dýchacích svalov môže byť potrebný ventilátor, ktorý pomáha pri dýchaní. Trvalá paralýza v dôsledku detskej obrny je nezvratná, liečbou sa dosiahne len zlepšenie pohyblivosti.

Liečba PPS môže zahŕňať neunavujúce cvičenia, mobilné pomôcky, ventilačné zariadenia a zmeny životného štýlu, ako je zdravá strava, dostatok spánku a nefajčenie.

Očkovanie ako prevencia

Detskú obrnu nie je možné liečiť. Je možné jej predchádzať len imunizáciou.

Existujú dva typy vakcín, ktoré môžu zabrániť detskej obrne: inaktivovaná vakcína poliovírusu, podávaná ako injekcia do nohy alebo ruky v závislosti od veku, a perorálna poliovírusová vakcína, ktorá sa podáva vo forme kvapiek do úst.

Obidve sú proti detskej obrne vysoko účinné. Vakcína OPV je bezpečná, účinná a zastavuje šírenie detskej obrny.

V súčasnosti sa používa moderná neživá inaktivovaná poliovakcína, ktorá sa podáva v injekčnej forme a u nás je súčasťou hexavakcíny. Dostupná je aj samostatná poliovakcína a poliovakcína v kombinácii so zložkami proti iným ochoreniam.

Očkovanie proti detskej obrne vakcínou IPV je v členských štátoch EÚ súčasťou rutinných programov imunizácie detí. Očkovaciu látku IPV možno podávať samostatne alebo v kombinácii s inými očkovacími látkami, napríklad proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hepatitíde B a Haemophilus influenzae typu B.

Očkovací kalendár na Slovensku

Inaktivovaná poliovakcína je súčasťou vakcíny proti ďalším ochoreniam, preto sa očkuje v 3., 5. a 11. alebo v 12. mesiaci života.

Neskôr sa ešte preočkuje, zvyčajne pred nástupom do školy a pred ukončením školskej dochádzky, spolu s vakcínou DTaP, respektíve dTap - IPV.

Základné očkovanie sa vykonáva tromi dávkami v prvom roku života dieťaťa. Preočkovanie sa vykonáva v 6. roku života a v 13. roku života dieťaťa.

Čo znamená neočkovanie

Neočkované dieťa nemá špecifickú ochranu pred poliovírusom a môže sa nakaziť pri kontakte s infikovanou osobou, kontaminovanou stolicou, vodou, potravou alebo predmetmi.

Neočkovanie neznamená iba individuálne riziko. Poliovírus sa môže šíriť aj od človeka, ktorý nemá príznaky, pretože ľudia bez príznakov môžu stále šíriť vírus na iných a spôsobiť im ochorenie.

Vzhľadom na elimináciu detskej obrny v Slovenskej republike i Európe sa môže zdať pravidelné očkovanie dojčiat ako nadbytočné. Ovšem práve pokračovanie v očkovaní a tým pádom zvyšovanie preočkovanosti splňuje podmienku budúcej eradikácie a ukončenia očkovania.

Výskyt vírusu polia kdekoľvek na svete však predstavuje hrozbu pre všetky deti. Import poliovírusu môže ohroziť najmä komunity s nízkou mierou imunizácie.

Kedy sa očkovanie odkladá alebo nepodáva

Deti, ktoré pri predchádzajúcom očkovaní poliovakcínou mali závažnú alergickú reakciu alebo mali závažnú reakciu na niektorú zložku inaktivovanej poliovakcíny, nemôžu byť očkované rovnakým spôsobom bez posúdenia zdravotného stavu.

Deti so stredne závažným a závažným akútnym ochorením sa očkujú neskôr, po stabilizovaní zdravotného stavu.

U niektorých detí vznikne malé začervenanie v mieste vpichu, ktoré môže byť bolestivé. V súčasnosti podávaná vakcína nemá závažnejšie nežiaduce účinky.

Takmer každé dieťa môže dostať vakcínu proti detskej obrne. Výnimkou môže byť prípad, ak by vakcína mohla spôsobiť dieťaťu ťažkú život ohrozujúcu alergickú reakciu.

IPV a OPV: rozdiel medzi vakcínami

Inaktivovaná vakcína proti detskej obrne obsahuje usmrtený vírus a podáva sa injekčne. Chráni očkovaného pred ochorením a v súčasnosti sa používa na Slovensku.

Perorálna vakcína proti detskej obrne obsahuje oslabené vírusy a podáva sa ústami vo forme kvapiek. Na Slovensku sa už nepoužíva.

Hoci sa vakcína OPV v EÚ nepoužíva, v niektorých krajinách, kde dochádza k prenosu divého poliovírusu, ju ešte stále podávajú, aby bolo možné kontrolovať ohniská nákazy.

Živá oslabená vakcína podaná perorálne ovplyvňuje slizničnú imunitu v črevnom trakte, čo môže spôsobiť deštrukciu vírusu v mieste infekcie, a tak sa fekálnou cestou ďalej nešíri.

V zriedkavých prípadoch a len v komunitách so zníženou imunizáciou však živý oslabený vírus z vakcíny OPV môže cirkulovať v komunite dlhší čas a zmutovať do formy, ktorá spôsobuje paralýzu.

Neznamená to, že sa znovu objavil divý poliovírus. Z tohto dôvodu existuje proces, aby sa na celom svete čo najskôr zastavilo používanie tejto očkovacej látky.

História vakcín proti detskej obrne

Detská obrna je nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov.

Epidémia obrny sa Spojenými štátmi americkými výrazne prehnala v roku 1952. Nebezpečným vírusovým ochorením sa vtedy nakazilo viac ako 55.000 detí.

Výskumníci mohli v príprave vakcíny rýchlejšie napredovať vďaka objavu Thomasa Huckle Wellera, ktorý vyvinul metódu na kultiváciu vírusu poliomyelitídy na humánnych tkanivách v laboratórnych podmienkach.

Jonas Edward Salk oznámil 26. marca 1953, že objavil vakcínu proti detskej obrne. Prvú účinnú vakcínu proti detskej obrne vyvinul tím Jonasa Salka na Pittsburskej univerzite v Spojených štátoch.

Na prvej malej skupine detí a dospelých bola odskúšaná 26. marca 1953. Výsledky o dva dni neskôr publikoval vedecký žurnál JAMA.

Vakcínu doktora Salka v roku 1953 použili v rozsiahlom pokuse, na ktorom sa zúčastnili takmer dva milióny detí. Pokusné očkovanie bolo úspešné, prinieslo očakávané výsledky a ochorenie bolo takmer porazené.

Počas rokov 1955 až 1957, keď sa začalo s plošným očkovaním, výskyt ochorenia klesol o 90 percent.

Jonas Edward Salk si vakcínu nikdy nedal patentovať. Salk, rovnako ako Sabin, si nenechal patentovať svoju vakcínu a finančne neprofitoval zo svojho objavu.

Sabinova perorálna vakcína

Albert Sabin sa po vojne opäť sústredil na výskum obrny. Pri kontrole údajov o výskyte ohnísk detskej obrny si všimol, že prípady obrny boli vzácne v oblastiach so zlou kanalizáciou.

Štúdie na prítomnosť protilátok u detí, ktoré žili v týchto oblastiach, ukázali, že väčšina detí má skutočne protilátky proti detskej obrne, ale nikdy sa u nich neprejavili žiadne symptómy ochorenia.

Sabin získal tri kmene a začal pracovať na orálnej očkovacej látke proti detskej obrne. Jeho zámerom bolo vyrobiť vakcínu, ktorá by sa aplikovala ústnou formou v sirupe alebo na kocke cukru.

V roku 1954 Sabin otestoval vakcínu na sebe, jeho dvoch dcérach a ďalších vyše 50 dobrovoľníkoch a väzňoch.

Perorálna Sabinova vakcína mala určité výhody oproti Salkej, už len v tom, že neboli potrebné injekcie, čo ocenili hlavne deti.

Najzávažnejšou nevýhodou orálnej Sabinovej vakcíny je riziko vzniku paralytickej detskej obrny spojenej s očkovaním. Vzniká totiž možnosť, že oslabená forma vírusu sa môže vrátiť späť do virulentnej formy a vyvolať ochorenie.

V roku 2000 bolo v USA prijaté rozhodnutie, že na očkovanie detskej obrny sa bude používať iba Salkova injekčná očkovacia látka, aby sa zabránilo vzniku postvakcinačnej paralytickej obrny.

Vývoj ochorenia vo svete

Každý rok si 24. októbra pripomíname Svetový deň boja proti detskej obrne. Iniciátorom bola organizácia Rotary International, ktorá v roku 1988 spustila celosvetovú kampaň a iniciatívu na podporu očkovania proti detskej obrne.

Od roku 1988 sa celosvetovo podarilo eliminovať výskyt divého poliovírusu o 99,9 %.

V roku 1988 bola založená Globálna iniciatíva na eradikáciu obrny, ktorá spolu so svojimi partnermi pomohla dosiahnuť celosvetovo obrovský pokrok v boji proti detskej obrne.

V súčasnosti sa prenos divého vírusu vyskytuje iba v dvoch krajinách na svete - Afganistane a Pakistane.

Vďaka tejto iniciatíve 16 miliónov ľudí, ktorí by boli inak paralyzovaní v dôsledku obrny, dnes chodí a viac ako 1,5 milióna ľudí, ktorí by boli v dôsledku obrny umreli, sú dnes nažive.

Hoci výskyt divého poliovírusu sa podarilo takmer úplne eliminovať, lokálne sa vytvárajú ohniská nákazy poliovírusu spôsobené mutáciou vírusu v pôvodne podanej očkovacej látke.

Ide o ohraničené prípady v komunitách s nízkou mierou imunizácie. Očkovacie kampane proti obrne boli v mnohých krajinách po vypuknutí pandémie COVID-19 prerušené či pozastavené, s čím priamo súvisí aj zvýšený počet výskytu prípadov nákazy vírusom obrny.

Situácia na Slovensku a v Československu

Na Slovensku sa s celoplošným očkovaním proti detskej obrne začalo v roku 1957.

V Česko-slovensku sa začala používať Salkova vakcína celoplošne koncom 50. rokov. Posledný prípad výskytu tohto ochorenia bol hlásený naposledy v r. 1960.

Vďaka vynikajúcej organizácii sa Československo stalo prvou krajinou, v ktorej sa podarilo poliomyelitídu eradikovať.

V minulosti sa deti očkovali vakcínou v kvapkách, ktorá sa podávala lyžičkou do úst. Preto sa nazývala aj orálna poliovakcína.

Očkovalo sa kampaňovito, osobitne len v dvoch jarných mesiacoch, marci a máji. Táto orálna poliovakcína obsahovala oslabené vírusy a na Slovensku sa už nepoužíva.

Od r. 2005 sa očkuje neživou parenterálnou poliovakcínou, teda IPV.

Prečo pokračovať v očkovaní

Vďaka úspešným očkovacím programom sa podarilo výskyt detskej obrny výrazne znížiť, ale vírus nebol odstránený zo všetkých oblastí sveta.

Výskyt poliovírusu v jednej krajine môže predstavovať riziko aj pre ďalšie krajiny, najmä pri cestovaní a pohybe obyvateľstva.

Práve pokračovanie v očkovaní zvyšuje preočkovanosť a pomáha udržiavať kolektívnu ochranu. Keďže neexistuje špecifická liečba detskej obrny a následky ochrnutia môžu byť nezvratné, prevencia má zásadný význam.

Očkovanie proti detskej obrne chráni očkovaného vysoko účinne pred ochorením.

Ďalším spôsobom, ako pomôcť predchádzať šíreniu detskej obrny, je časté umývanie rúk mydlom a vodou. Dezinfekčné prostriedky na ruky na báze alkoholu vírus detskej obrny nezabijú.

Neočkovanie preto nemožno považovať za bezrizikovú voľbu. Ochrana pred detskou obrnou stojí na riadnom očkovaní, hygienických opatreniach a udržiavaní vysokej úrovne imunizácie v populácii.

tags: #neockovanie #detska #obrna