„Diery v mozgu“ nie sú samostatnou diagnózou. Tento výraz môže označovať rôzne nálezy na CT alebo MRI, napríklad ložiská po cievnej príhode, krvácaní, úraze, zápale, nádore, vývojovej poruche alebo rozšírené priestory s mozgovomiechovým mokom. Presný význam závisí od toho, čo sa na snímke skutočne nachádza, kde je nález uložený, aký je veľký a aké príznaky má vyšetrovaný človek.
Samotný opis „dier v mozgu“ preto nestačí na určenie príčiny. Diagnostika zahŕňa neurologické vyšetrenie, podrobnú anamnézu a podľa okolností CT alebo MRI, prípadne krvné testy, vyšetrenie mozgovomiechového moku, genetické či metabolické vyšetrenia. Pri náhlom zhoršení stavu, silnej bolesti hlavy, opakovanom vracaní, poruche vedomia, kŕčoch alebo slabosti končatín je potrebná okamžitá lekárska pomoc.
Čo môže znamenať nález „dier v mozgu“
Na zobrazovacích vyšetreniach sa môžu objaviť zmeny, ktoré laik vníma ako prázdne miesta alebo diery, hoci v skutočnosti ide o rôzne typy ložísk. Môže ísť o poškodené tkanivo po úraze, dutinu po krvácaní alebo infarkte, rozšírené mozgové komory, ložisko zápalu, nádorové tkanivo alebo vývojovú odchýlku.
Význam nálezu sa posudzuje spolu s vekom, zdravotnou anamnézou, priebehom ťažkostí a neurologickým vyšetrením. Rovnaký obraz na snímke môže mať v rôznych situáciách odlišný význam, preto výsledok zobrazovacieho vyšetrenia vždy interpretuje lekár, najčastejšie rádiológ a neurológ.
Najčastejšie príčiny zmien na mozgu
Úraz hlavy a otras mozgu
Ľahké mozgové poranenie, respektíve otras mozgu, predstavuje 70-90% všetkých kraniocerebrálnych poranení a jednu z najčastejších neurologických a neurotraumatologických diagnóz. Muži sú postihnutí 2x častejšie v porovnaní so ženskou populáciou, pričom najviac riziková je veková skupina 15-24 rokov.
Otras mozgu vzniká v dôsledku vonkajšieho mechanického nárazu, ktorý spôsobí prudký pohyb mozgu v lebke. Tento pohyb môže viesť k dočasnej zmene neurologických funkcií, čo sa prejavuje rôznymi príznakmi.
Najčastejšie sa vyskytuje pri dopravných nehodách, pádoch, športových aktivitách alebo pracovných úrazoch. Môže vzniknúť priamym nárazom do hlavy, ale aj nepriamym mechanizmom, napríklad pri prudkom zastavení alebo zrýchlení, keď sa hlava prudko pohne dopredu a dozadu.
Hlavnou príčinou symptomatiky otrasu mozgu je difúzne axonálne poškodenie, ktoré vzniká strihovým mechanizmom pri prudkej akcelerácii alebo decelerácii pohybu hlavy ako výsledok pôsobenia vonkajších dynamických síl.
Pri angulárnej alebo rotačnej akcelerácii a decelerácii dochádza k relatívnemu posunu susediacich častí s rôznou mernou hmotnosťou, a teda aj zotrvačnosťou. Nervové vlákna a malé cievy v hraničnej oblasti uložené tangenciálne k rovine posunu sú stláčané a súčasne napínané.
Mechanickým a fyzikálnym inzultom vzniká porucha permeability axoplazmatickej membrány s poruchou prenosu vzruchov, poruchou axoplazmatického transportu, regionálnym edémom axónu a degeneráciou cytoskeletu.
Príznaky otrasu mozgu
Otras mozgu môže viesť k dočasnej strate vedomia, zmätku a rôznym neurologickým prejavom. Klinický obraz môže zahŕňať krátkotrvajúce bezvedomie, poruchy pamäti, dezorientáciu, zmätenosť, zmeny správania a retrográdnu alebo anterográdnu amnéziu.
Medzi fyzické príznaky patrí bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, vracanie, rozmazané videnie a citlivosť na svetlo či hluk. Kognitívne prejavy zahŕňajú problémy so sústredením, zmätenosť, pomalšie myslenie a dočasnú stratu pamäti, najmä v súvislosti s udalosťami okolo úrazu.
Emocionálne zmeny sa môžu prejaviť podráždenosťou, depresiou, úzkosťou či výkyvmi nálad. Časté sú aj problémy so spánkom, ako nespavosť alebo naopak nadmerná ospalosť.
Otras mozgu je spôsobený priamym úderom do hlavy, tváre, krku alebo ktorejkoľvek časti tela s prenosom zotrvačných síl do oblasti mozgu. Vedie k náhle vzniknutým krátkotrvajúcim spontánne odznievajúcim zmenám neurologických funkcií.
Zmeny vybraných neurologických funkcií sú v akútnom štádiu otrasu výsledkom skôr funkčných ako štrukturálnych zmien mozgového tkaniva. Vedie k súboru subjektívnych a objektívnych príznakov, ktorý nemusí obsahovať bezvedomie.
Je prítomný normálny nález štruktúry mozgu pri štandardných zobrazovacích vyšetreniach. Preto môže byť človeku po úraze zle aj vtedy, keď CT alebo MRI neukáže výrazné poškodenie mozgového tkaniva.
Krvácanie a hematómy po úraze
Obdobný strihový mechanizmus medzi kostnými štruktúrami lebky a mozgom má za následok ruptúru premosťujúcich žíl a vznik akútneho subdurálneho hematómu.
Na CT vyšetrení hlavy môžu byť viditeľné fraktúry lebky, extracerebrálne hematómy, medzi ktoré patria epidurálne, subdurálne a subarachnoidálne krvácania, intracerebrálne traumatické krvácanie, mozgové kontúzie, edém mozgu alebo pneumocefalus.
Vnútrolebečné krvácanie môže vyžadovať urgentný lekársky zásah. Subdurálne alebo epidurálne hematómy môžu mať podobné príznaky ako otras mozgu, ale sú oveľa vážnejšie a môžu vyžadovať okamžitú chirurgickú liečbu.
Cievne príhody a drobné ložiská
Druhou najčastejšou príčinou demencie sú ochorenia ovplyvňujúce cievy v mozgu, ktoré zásobujú nervové bunky v mozgu krvou, kyslíkom a živinami. Ukladanie látok v stenách krvných ciev alebo krvné zrazeniny znižujú alebo úplne zabraňujú energetickému zásobovaniu nervových buniek a nervových prepojení.
Ochorenie malých ciev je najčastejšou príčinou vaskulárnej demencie. Zužovanie malých ciev vedie k postupnej strate schopností.
Viacnásobné kôrové alebo podkôrové malé infarkty sa klinicky prejavujú ako séria menších cievnych príhod vedúca k stupňovitej progresii zhoršovania kognitívnych schopností. Táto forma demencie sa nazýva aj multi-infarktová demencia.
Strategické jednotlivé infarkty sú spôsobené náhlym prerušením dodávky krvi na strategicky dôležité miesta mozgu, napríklad v talame. Klinickým prejavom mozgového infarktu je mŕtvica.
Demenciu môže spôsobiť aj krvácanie do mozgu a chronický nedostatok perfúzie krvi. Alzheimerova choroba a cievne zmeny sa často vyskytujú súčasne, najmä vo vyššom veku.
Nádorové ochorenia
Nádor mozgu, niekedy tiež nesprávne označovaný ako rakovina mozgu, je ročne diagnostikovaný približne 700 - 800 pacientom na Slovensku. Predstavuje asi 1,5% zo všetkých zhubných nádorových ochorení.
Existuje hneď niekoľko typov mozgových nádorov - okrem iných sú to gliomy, meningeómy, neurinómy a meduloblastómy. Príznaky mozgového nádoru sa líšia v závislosti od toho, kde presne sa tumor v mozgu nachádza a na ktoré centrá tým pádom tlačí.
Medzi možné prejavy patria nezvyčajné bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú hlavne po prebudení, epileptické záchvaty, náhle vracanie, dvojité či hmlisté videnie, náhle zhoršenie zraku, zhoršenie čuchu alebo sluchu, problémy s rozprávaním, problémy s motorikou, výpadky pamäti, zmätenosť, dezorientácia a náhle zmeny osobnosti a správania.
Zobrazovacie vyšetrenie môže odhaliť ložisko, opuch alebo tlak na okolité štruktúry. Samotný vzhľad nálezu však nemusí stačiť na určenie presného typu nádoru a ďalší postup závisí od jeho lokalizácie, veľkosti a biologických vlastností.
Rozšírené mozgové komory a hydrocefalus
Pri normotenznom hydrocefale sú priestory s mozgovomiešnym mokom v strede mozgu, teda komory, zväčšené, i keď je tlak mozgovomiešneho moku normálny alebo len mierne zvýšený.
Predpokladá sa, že zvýšená pulzácia mozgovomiechového moku vedie k postupnej expanzii komôr, čo spôsobuje stláčanie priľahlého mozgového tkaniva a následne neurologické a psychiatrické symptómy.
Klasická trojica symptómov zahŕňa inkontinenciu moču, poruchy chôdze a demenciu. Zväčšené komory preto môžu byť laikom opísané ako „diery“, hoci ide o rozšírené priestory obsahujúce mozgovomiešny mok.
Zápalové a infekčné ochorenia
Meningitída, zápal mozgových blán, je zápal ochranných blán pokrývajúcich mozog a miechu, ktorý môže byť spôsobený vírusmi, baktériami alebo inými mikroorganizmami.
Môže mať infekčný alebo neinfekčný pôvod a môže byť spojená s vysokým rizikom úmrtia a dlhodobých komplikácií. Bakteriálna meningitída môže spôsobiť opuch tkanív okolo mozgu, čo môže následne narušiť prietok krvi a viesť k paralýze, mozgovej príhode alebo smrti.
Varovné príznaky meningitídy zahŕňajú vysokú horúčku, stuhnutosť krku, silnú a pretrvávajúcu bolesť hlavy, zmätenosť alebo problémy s jasným myslením, zvracanie a citlivosť na svetlo.
Kliešťová encefalitída môže viesť aj k zápalu mozgových blán, zápalu mozgu alebo kombinácii oboch stavov - meningoencefalitíde. Neurologické ťažkosti môžu zahŕňať silnú bolesť hlavy, stuhnutý krk, zmätenosť, problémy s rovnováhou, záchvaty a poruchy vedomia.
Vývojové a genetické príčiny
Megalencefália označuje zväčšenie mozgu nad normálny rozsah pre daný vek a pohlavie. Toto zväčšenie môže byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane genetických ochorení, metabolických porúch alebo vplyvov prostredia.
Niektoré infekcie počas tehotenstva, ako napríklad cytomegalovírus alebo vírus Zika, môžu ovplyvniť vývoj mozgu u vyvíjajúceho sa plodu. K tomuto stavu môžu prispieť aj faktory prostredia vrátane vystavenia toxínom alebo liekom.
Megalencefália môže byť spojená s rôznymi genetickými syndrómami, ako sú tuberózna skleróza, neurofibromatóza alebo autozomálne dominantná megalencefália.
Medzi bežné príznaky patria zväčšená veľkosť hlavy, vývojové oneskorenia, záchvaty, kognitívne poruchy a problémy so správaním. Diagnóza zahŕňa klinické vyšetrenie, zobrazovacie štúdie, genetické testovanie a metabolické testovanie.
Neurodegeneratívne ochorenia
Demencia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi ochoreniami. Najčastejšie je výsledkom ochorení mozgu, pri ktorých postupne nervové bunky odumierajú z dôvodu neurodegeneratívneho procesu, alebo pri ktorých zlyháva dodávanie energie v dôsledku chorôb krvných ciev v mozgu.
Najčastejšou príčinou demencie sú neurodegeneratívne ochorenia, kde sa nervové bunky postupne strácajú. Najčastejším ochorením tohto typu je Alzheimerova choroba, ktorá je nasledovaná frontotemporálnou degeneráciou a ochorením s Lewyho telieskami.
Pri Alzheimerovej chorobe vedie strata nervových buniek k zmenšovaniu určitých častí mozgu, najmä hipokampu. Zmenšenie hipokampu je možné demonštrovať pomocou magnetickej rezonancie.
Frontotemporálna degenerácia je charakterizovaná relatívne selektívnou progresívnou atrofiou zahŕňajúcou frontálne alebo temporálne laloky, prípadne oba. Demencie s Lewyho telieskami sa vyznačujú tvorbou Lewyho teliesok v nervových bunkách.
Úraz hlavy u detí
Otras mozgu u detí je typ mierne traumatického poranenia mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase. Detský mozog sa ešte vyvíja a je citlivejší na úrazy.
Lebka detí je tiež tenšia a poskytuje menšiu ochranu mozgu. Navyše, krčné svaly detí sú slabšie, čo znamená, že hlava je pri náraze menej stabilizovaná.
Slabý otras mozgu u detí môže byť niekedy ťažší na rozpoznanie, pretože príznaky sa môžu objaviť až hodiny alebo dokonca dni po úraze. Dieťa môže vyzerať omámene alebo neprítomne, môže mať problémy s rozpoznaním známych ľudí alebo miest a môže reagovať pomalšie na otázky.
Najčastejšie príznaky zahŕňajú bolesť hlavy, závrat, nevoľnosť a zvracanie. Dieťa môže byť zmätené, ospanlivé alebo naopak neobvykle podráždené.
U najmenších detí do dvoch rokov môžu byť príznaky veľmi jemné - len mierna podráždenosť, zmena spánkového rytmu alebo problémy s kŕmením. U školských detí sa môžu objaviť problémy s učením, koncentráciou alebo pamäťou, ktoré sa môžu prejaviť až po návrate do školy.
Medzi najvážnejšie varovné príznaky patria opakované zvracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, pretrvávajúca alebo opakovaná strata vedomia, kŕče, slabosť jednej strany tela, problémy s rečou, porucha videnia, neobvyklá ospalosť alebo zhoršujúca sa zmätenosť.
Osobitne nebezpečný je syndróm druhého úderu, ktorý môže vzniknúť, ak dieťa utrpí ďalší úraz hlavy pred tým, než sa prvý otras úplne zahojí. Tento stav môže byť život ohrozujúci, pretože môže spôsobiť rýchle a masívne opuchnutie mozgu.
Ako sa zisťuje príčina nálezu
Anamnéza a neurologické vyšetrenie
Každý pacient s úrazom hlavy by mal byť kompletne neurologicky vyšetrený. Osobitne dôležitá je podrobná priama aj nepriama anamnéza na presné určenie priebehu úrazového deja a určenia prítomnosti a trvania zmätenosti, bezvedomia či amnézie.
Pri podozrení na zápal, nádor, cievne ochorenie alebo vývojovú poruchu sa lekár pýta na začiatok a vývoj ťažkostí, bolesti hlavy, poruchy zraku, sluchu, reči, pamäti, chôdze, citlivosti, záchvaty, predchádzajúce úrazy a ochorenia v rodine.
Neurologické vyšetrenie hodnotí reflexy, koordináciu, rovnováhu, citlivosť, svalovú silu, pohyby očí, reč, pamäť, pozornosť a ďalšie kognitívne funkcie.
Glasgow Coma Scale
Pri úrazoch hlavy sa môže používať Glasgow Coma Scale, ktorá hodnotí otváranie očí, slovné prejavy a motorické prejavy.
| Otváranie očí | Body | Slovné prejavy | Body | Motorické prejavy | Body |
|---|---|---|---|---|---|
| Spontánne | 4 | Primeraná slovná odpoveď | 5 | Pohyby na výzvu | 6 |
| Na výzvu | 3 | Zmätená odpoveď | 4 | Lokalizácia bolesti, obrana | 5 |
| Na bolestivý podnet | 2 | Neprimerané slová | 3 | Obranná flexia | 4 |
| Neotvára | 1 | Nezrozumiteľné zvuky | 2 | Spastická flexia | 3 |
| Bez zvukov | 1 | Spastická extenzia | 2 | ||
| Bez pohybu | 1 |
Pacienti s GCS 15, bez závažných a s maximálne jedným menej závažným rizikovým faktorom, po úraze hlavy bez traumy mozgu, môžu byť prepustení bez CT vyšetrenia hlavy a mozgu.
Pacienti s GCS 15 so závažnými rizikovými faktormi a s GCS 13-14 musia podstúpiť CT vyšetrenie.
CT vyšetrenie
CT vyšetrenie je rýchle zobrazovacie vyšetrenie, ktoré je dôležité najmä pri akútnom úraze, podozrení na krvácanie, fraktúru lebky alebo výrazný opuch mozgu.
CT môže odhaliť fraktúry lebky, epidurálne, subdurálne a subarachnoidálne hematómy, intracerebrálne traumatické krvácanie, mozgové kontúzie, fokálny alebo difúzny edém mozgu a pneumocefalus.
Zobrazovanie mozgu pomocou CT alebo MRI sa nevykonáva rutinne pri každom otrase mozgu. Tieto vyšetrenia sa indikujú pri prítomnosti varovných príznakov, ako sú pretrvávajúce vracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované bezvedomie, kŕče, fokálne neurologické príznaky alebo podozrenie na fraktúru lebky.
Magnetická rezonancia
MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív mozgu. Môže pomôcť pri hodnotení nádorov, zápalových zmien, vývojových odchýlok, chronických cievnych ložísk, atrofie, poškodenia bielej hmoty a niektorých následkov úrazov.
Pri megalencefálii môžu MRI alebo CT vyšetrenia poskytnúť detailné snímky mozgu a pomôcť posúdiť jeho veľkosť a štruktúru. Pri demencii môže MRI ukázať napríklad zmenšenie hipokampu alebo iných oblastí mozgu.
Krvné a metabolické testy
Krvné testy môžu pomôcť identifikovať metabolické poruchy, ktoré môžu prispieť k zmenám mozgu alebo k poruchám pamäti a myslenia.
Vyšetriť možno napríklad krvný obraz, hladiny vitamínu B12 a kyseliny listovej, funkciu štítnej žľazy, hladinu glukózy, minerály, zápalové parametre a ďalšie hodnoty podľa klinického obrazu.
Nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej vedie k anémii, poruche vedenia nervových vzruchov, nestabilnej chôdzi, zmätenosti, depresii a poškodeniu kognitívnych funkcií, konkrétne pamäti a exekutívnych funkcií.
Lumbálna punkcia
Lekár môže odobrať malú vzorku mozgovomiechového moku z oblasti chrbtice. Táto tekutina sa vyšetruje pri podozrení na meningitídu, encefalitídu, niektoré zápalové ochorenia alebo vybrané neurodegeneratívne ochorenia.
Ak má mozgovomiechový mok málo cukru a veľa bielych krviniek a bielkovín, ide pravdepodobne o meningitídu. Vzorka tiež pomáha zistiť, či je zápal spôsobený baktériami alebo vírusmi.
Pri Alzheimerovej chorobe možno v mozgovomiechovom moku zistiť nízku koncentráciu β-amyloidu a zvýšenú koncentráciu tau proteínov. Tieto zmeny však nie sú typické len pre Alzheimerovu chorobu a môžu sa vyskytovať aj pri iných ochoreniach mozgu.
Genetické a špecializované vyšetrenia
Ak existuje podozrenie na genetický syndróm, môže sa odporučiť genetické testovanie na identifikáciu špecifických mutácií.
Pri podozrení na neurodegeneratívne ochorenie môže byť súčasťou diagnostiky neuropsychologické vyšetrenie, PET zobrazovanie, MRI a vyšetrenie mozgovomiechového moku. Pri Alzheimerovej chorobe možno PET zobrazovaním hodnotiť β-amyloidové ložiská, tau proteín a zníženú spotrebu glukózy v typických oblastiach mozgu.
Od čoho treba nález odlíšiť
Otras mozgu je potrebné rozlíšiť od iných závažnejších stavov. Diferenciálna diagnostika zahŕňa intrakraniálne krvácanie, fraktúry lebky, infekcie centrálneho nervového systému, metabolické poruchy alebo cievne mozgové príhody.
Subdurálne alebo epidurálne hematómy môžu mať podobné príznaky ako otras mozgu, ale sú oveľa vážnejšie. Tieto stavy sa môžu prejaviť postupným zhoršením stavu po období relatívneho zlepšenia, čo sa nazýva lucidný interval.
Infekcie centrálneho nervového systému, ako je meningitída alebo encefalitída, môžu mať podobné príznaky, ale zvyčajne sa spájajú s horúčkou a ďalšími systémovými príznakmi infekcie.
Pri rozšírených komorách treba odlíšiť normotenzný hydrocefalus od iných príčin porúch chôdze, pamäti a kontroly močenia. Pri zväčšení mozgu treba odlíšiť megalencefáliu od hydrocefalu a iných neurovývinových porúch.
Kedy je potrebné vyhľadať pomoc okamžite
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc po úraze hlavy pri opakovanej strate vedomia, opakovanom vracaní, silnej alebo zhoršujúcej sa bolesti hlavy, kŕčoch, slabosti či necitlivosti končatín, problémoch s rečou alebo videním, neobvyklej ospalosti alebo zhoršujúcej sa zmätenosti.
Urgentné vyšetrenie je potrebné aj pri výtoku krvi alebo čírej tekutiny z nosa či uší, výraznej deformácii lebky alebo v prípade, že sa človek nedá prebudiť.
Pri podozrení na meningitídu treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc pri vysokej horúčke, stuhnutom krku, silnej a pretrvávajúcej bolesti hlavy, zmätenosti, vracaní alebo citlivosti na svetlo.
Pri nových záchvatoch, náhlych zmenách správania alebo kognitívnych funkcií, silných bolestiach hlavy, pretrvávajúcom vracaní, rozmazanom videní alebo ťažkostiach s chôdzou je potrebné lekárske vyšetrenie.
Liečba závisí od príčiny
Liečba sa nedá určiť iba podľa laického označenia „diery v mozgu“. Postup závisí od toho, či ide o následok úrazu, krvácanie, cievne ochorenie, zápal, nádor, hydrocefalus, vývojovú odchýlku alebo neurodegeneratívny proces.
Pri otrase mozgu je liečba založená predovšetkým na fyzickom a duševnom odpočinku. V akútnom štádiu po úraze je vhodné dodržiavanie relatívneho telesného a psychického pokoja až do vymiznutia príznakov s následným postupným zaťažovaním v ďalšom období.
Ak sa pri návrate k aktivitám príznaky vrátia alebo zhoršia, je potrebné urobiť krok späť a predĺžiť obdobie odpočinku. Doteraz nie je známa kauzálna farmakologická terapia ľahkého mozgového poranenia, ktorá by spĺňala podmienky medicíny založenej na dôkazoch.
Pri bakteriálnej meningitíde je potrebné okamžité podanie antibiotík do žily, často už v nemocnici. Niekedy sa pridávajú kortikosteroidy na zníženie opuchu mozgu.
Pri vírusovej meningitíde je vo väčšine prípadov potrebný oddych, dostatok tekutín a lieky proti bolesti a horúčke. Ak je príčinou určitý typ vírusu, môžu sa podať antivirotiká.
Pri normotenznom hydrocefale alebo zvýšenom vnútrolebečnom tlaku môže byť podľa príčiny potrebná špecializovaná neurologická alebo neurochirurgická liečba. Pri záchvatoch môžu byť predpísané antiepileptiká a pri vývojových ťažkostiach môže pomôcť ergoterapia, fyzioterapia alebo logopédia.
Čo môže nasledovať po poškodení mozgu
V niektorých prípadoch môžu po otrase mozgu pretrvávať bolesti hlavy, problémy so sústredením či psychické zmeny aj niekoľko týždňov alebo mesiacov po úraze.
Postkomočný syndróm sa prejavuje rôznymi nešpecifickými príznakmi, ktoré môžu pretrvávať niekoľko dní až 3 mesiace od úrazu. Patrí medzi ne pretrvávajúca bolesť hlavy, poruchy pozornosti, sústredenia a pamäti, únava, podráždenosť, tinitus, úzkosť a poruchy zaspávania a spánku.
Opakované otrasy mozgu môžu viesť k chronickej traumatickej encefalopatii, čo je progresívne neurologické ochorenie spojené s kognitívnym úpadkom a zmenami správania.
Ak sa meningitída nelieči včas alebo má závažný priebeh, môže zanechať trvalé následky. Medzi najčastejšie komplikácie patria poruchy sluchu, poškodenie mozgu, problémy s učením, pamäťou, rečou alebo motorikou, záchvaty a poruchy správania a koncentrácie.
Pri neurodegeneratívnych ochoreniach môže postupne dochádzať k zhoršovaniu pamäti, orientácie, reči, správania a schopnosti vykonávať každodenné činnosti. Prognóza závisí od základnej príčiny, rozsahu poškodenia a možnosti liečby.
Čo si pripraviť pred vyšetrením
Pri návšteve lekára je užitočné presne opísať, kedy sa ťažkosti začali, či sa zhoršujú, či im predchádzal úraz, infekcia alebo strata vedomia a aké lieky človek užíva.
Po úraze je dôležité uviesť mechanizmus nárazu, prípadnú stratu vedomia, trvanie amnézie, zvracanie, záchvaty a zmeny správania. Pri dieťati treba opísať aj to, ako sa správalo pred úrazom a ako po ňom.
Presný opis ťažkostí pomáha lekárovi rozhodnúť, či je potrebné CT, MRI, laboratórne vyšetrenie, lumbálna punkcia, neuropsychologické testovanie alebo ďalšie špecializované vyšetrenia.
