Spinálny reflex: princíp, reflexný oblúk a Galantov spinálny reflex

Spinálny reflex je automatická, mimovoľná a stereotypná odpoveď efektorového tkaniva na podráždenie receptora, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom nervových spojení v mieche. Mnohé spinálne reflexy prebiehajú bez priameho riadenia mozgom, hoci ich činnosť môže mozog regulovať.

Základom spinálneho reflexu je reflexný oblúk: receptor zachytí podnet, dostredivé nervové vlákno vedie signál do centrálnej nervovej sústavy, reflexné centrum v mieche ho spracuje a odstredivé nervové vlákno prenesie odpoveď k efektoru, ktorým býva najčastejšie kostrový sval.

Čo je spinálny reflex

Reflexem se rozumí automatická, mimovolní odpověď na nervový podnět. Většina reflexů je vrozená a představuje základní jednotku pohybové aktivity.

A major part of the spinal cord function is regulated by the brain. Many functions of the spinal cord are also executed independently from the brain, such as a spinal reflex.

By definition, a reflex is an involuntary, stereotypical response of the effector tissue from the stimulation of receptors. These reflexes are executed by the successive activation of a certain number of neurons that are mutually connected.

Miecha je fylogeneticky staršia než väčšina štruktúr mozgu, preto sú v nej uložené reflexy zabezpečujúce funkcie mimoriadne dôležité pre prežitie. Odstrániť ruku od zdroja tepla je pre organizmus dôležitejšie než dokázať o podnete hovoriť.

Princíp reflexného oblúka

Neuróny a efektorové tkanivo, ktoré spolu vytvárajú funkčnú jednotku reflexu, tvoria reflexný oblúk. Na základe počtu synapsií v jednom oblúku sa reflexy delia na monosynaptické a polysynaptické.

Stavba míšního reflexu

• Receptor - prevádza fyzikálny podnet na akčný potenciál.
• Dostredivé ramienko reflexu - privádza signály z periférnych receptorov do centrálnej nervovej sústavy; tvoria ho bunky spinálneho ganglia, ich dendrity a axóny.
• Reflexné centrum - spracúva signály z periférnych receptorov a spravidla ho predstavuje príslušný miešny segment.
• Odstredivé ramienko reflexu - odvádza akčný potenciál k efektoru; tvoria ho motoneuróny a ich axóny.
• Efektor - môže ním byť priečne pruhovaná kostrová svalovina, srdcová svalovina, hladká svalovina alebo myoepitelové bunky žliaz.

Základnú schému spinálneho reflexu možno zhrnúť takto: receptor - senzorické vlákno - prípadný interneurón - alfa-motoneurón - sval.

Delenie spinálnych reflexov

Delenie podľa uloženia receptorov

• Viscerálne reflexy využívajú receptory vnútorných orgánov a vyvolávajú kontrakciu alebo relaxáciu hladkej svaloviny a zmenu aktivity žliaz.
• Viscerosomatické reflexy majú odstredivé ramienko v somatickej oblasti; napríklad podráždenie receptorov pobrušnice pri zápale vyvolá reflexné stiahnutie svalov brušnej steny.
• Somatické reflexy súvisia s receptormi kože, svalov, šliach, väzov a pohybového aparátu.

Somatické reflexy môžu byť proprioceptívne alebo exteroceptívne. Exteroceptívne reflexy sú odpoveďou na dotyk, tlak, bolesť alebo teplo a patria medzi obranné reakcie.

Delenie podľa charakteru svalovej odpovede

• Flexorové reflexy zabezpečujú ohnutie končatiny, najmä pri bolestivom podnete.
• Extenzorové reflexy zabezpečujú vystretie končatiny a podieľajú sa na udržiavaní postoja.
• Súčasťou mnohých reflexov je inhibícia antagonistického svalu, aby sa mohol požadovaný pohyb uskutočniť plynulo.

Delenie podľa počtu synapsií

• Monosynaptické reflexy obsahujú jednu synapsiu medzi senzorickým a motorickým neurónom.
• Polysynaptické reflexy obsahujú jeden alebo viac interneurónov, ktoré sprostredkujú spojenie medzi aferentným a eferentným neurónom.

Monosynaptický reflex a napínací reflex

Monosynaptické reflexy sú základnými typmi spinálnej motoriky. Jediným pravým monosynaptickým reflexom je napínací reflex.

Jednoducho ho možno vystihnúť vetou: Ak je sval pasívne natiahnutý, stiahne sa. Receptorovou štruktúrou je svalové vretienko obsahujúce intrafuzálne svalové vlákna.

Senzorický neurón má telo v spinálnom gangliu. Jeho periférny výbežok zachytí podnet zo svalu a centrálny výbežok vedie signál do predného rohu miechy, kde sa priamo prepája s alfa-motoneurónom.

Alfa-motoneurón následne vedie eferentný signál späť k tomu istému svalu, v ktorom bol podnet zachytený. Celý reflexný oblúk tak obsahuje iba jednu synapsiu a neobsahuje interneurón.

Receptorom napínacieho reflexu je svalové vretienko, ktoré informuje o zmene dĺžky svalu. Aferentné vlákna končia na alfa-motoneurónoch predných miešnych rohov a eferentné vlákna vedú k motorickej platničke.

Pri skrátení svalu klesá dráždivosť svalových vretienok. Silné fázické vlákna informujú o dynamickej dĺžke svalu a tenké tonické vlákna o jeho statickej dĺžke.

Príklady monosynaptických reflexov

Patelárny reflex

Patelárny reflex je typickým príkladom napínacieho reflexu. Pri náhlom natiahnutí šľachy štvorhlavého svalu stehna sa podráždi svalové vretienko a následne sa aktivuje alfa-motoneurón v príslušných segmentoch miechy.

Výsledkom je kontrakcia štvorhlavého svalu stehna a vystretie predkolenia. Vyšetrenie tohto reflexu poskytuje klinicky dôležité informácie o stave príslušných nervových vlákien, miešnych segmentov a motorických neurónov.

Svalové vretienko a propriocepcia

Proprioceptory sa nachádzajú vo svaloch, šľachách a väzoch. Zachytávajú informácie o dĺžke svalu, napätí väzov, stupni natiahnutia šľachy, polohe končatín a rýchlosti svalovej kontrakcie.

V kostrových svaloch sa receptory nazývajú svalové vretienka, v kĺboch sa nachádzajú Ruffiniho telieska a vo väzoch a šľachách Golgiho šľachové telieska.

Vďaka týmto receptorom dostáva centrálna nervová sústava spätnú väzbu potrebnú na kontrolu pohybu. Uvedomenie si polohy tela v priestore sa označuje ako kinestézia.

Svalové vretienko je mechanoreceptor uložený paralelne so svalovými vláknami, takže pri zmene dĺžky svalu sa mení aj jeho dĺžka. Centrálna časť vretienka je senzorická a citlivá na natiahnutie, zatiaľ čo periférna časť je kontraktilná a je inervovaná gama-motoneurónmi.

Gama-systém

Neuróny gama-systému vychádzajú z predných miešnych rohov a ich motorické platničky sú uložené na intrafuzálnych vláknach svalových vretienok.

Gama-systém je pod vplyvom vyšších úrovní centrálnej nervovej sústavy, najmä retikulárnej formácie. Gama-neuróny kontrakciou intrafuzálnych vlákien modulujú citlivosť svalových vretienok a udržiavajú ich citlivosť pri rôznej dĺžke svalu.

Tento systém má mimoriadny význam pri posturálnych reflexoch, pretože umožňuje priebežné sledovanie dĺžky svalov a udržiavanie svalového napätia potrebného na stabilný postoj.

Polysynaptické reflexy

Polysynaptické reflexy obsahujú jeden alebo viac interneurónov, takže komunikácia medzi aferentným a eferentným neurónom je nepriama.

Telo senzorického neurónu sa nachádza v spinálnom gangliu. Jeho centrálny výbežok vedie signál k interneurónom v sivej hmote miechy. Interneuróny následne aktivujú alebo inhibujú motorické neuróny príslušných, susedných aj vzdialenejších miešnych segmentov.

Jeden podnet preto môže vyvolať aktiváciu alebo útlm viacerých alfa-motoneurónov. Výsledkom môže byť súčasná kontrakcia jednej svalovej skupiny a relaxácia inej svalovej skupiny.

Obrátený napínací reflex

Receptorom obráteného napínacieho reflexu je Golgiho šľachové teliesko, ktoré je zapojené sériovo s extrafuzálnymi svalovými vláknami. Teliesko sa stimuluje pri kontrakcii aj pasívnom natiahnutí svalu.

Keď napätie vo svale dosiahne vysokú úroveň, aferentné vlákno aktivuje inhibičný interneurón v mieche. Ten vytvorí synapsiu s alfa-motoneurónom, ktorý inervuje príslušný sval, a utlmí jeho činnosť.

Výsledkom je relaxácia svalu. Obrátený napínací reflex má ochrannú funkciu, pretože pomáha brániť nadmernému preťaženiu alebo poškodeniu svalových vlákien a šliach.

Renshawove interneuróny

Axóny alfa-motoneurónov, ktoré opúšťajú miechu a smerujú k svalu, vysielajú kolaterálne vetvy späť do predných rohov miechy. Tieto vetvy vytvárajú synapsie s inhibičnými interneurónmi nazývanými Renshawove bunky.

Renshawove interneuróny následne inhibujú ten istý alfa-motoneurón, ktorý ich aktivoval. Tým vzniká negatívna spätná väzba, ktorá pomáha regulovať úroveň aktivity motoneurónu.

Recipročná inhibícia

Recipročná inhibícia umožňuje, aby sa synergické svaly aktivovali a antagonistické svaly sa súčasne uvoľnili. Tento mechanizmus je potrebný na koordináciu pohybu.

Inhibičné interneuróny miechy súčasne aktivujú alfa-motoneuróny synergických svalov a inhibujú alfa-motoneuróny antagonistickej skupiny svalov.

Flexorový alebo obranný reflex

Flexorový reflex vzniká ako odpoveď na bolestivý podnet a jeho účelom je odstrániť časť tela od zdroja poškodenia. Receptory sa nachádzajú v koži a nazývajú sa nociceptory.

Aferentné vlákna vedú signál do zadných rohov miechy, kde sa prepájajú s interneurónmi. Excitačné interneuróny aktivujú ipsilaterálne motorické neuróny flexorov a inhibičné interneuróny tlmia motorické neuróny extenzorov.

Pri dotyku horúceho predmetu sa napríklad stiahne bicepsový sval a predlaktie sa ohne, zatiaľ čo tricepsový sval zostane uvoľnený.

Flexorový reflex je plurisegmentálny, pretože výsledný pohyb vzniká zapojením viacerých miešnych segmentov. Zároveň je pluripotentný, pretože jeho obranná odpoveď môže prekonať iný súčasne prebiehajúci pohyb.

Zkřížený extenzorový reflex

Zkřížený extenzorový reflex je kombináciou obranného a posturálneho reflexu. Pri podráždení jednej dolnej končatiny sa na podráždenej strane aktivujú flexory a na opačnej strane extenzory.

Interneuróny, ktoré aktivujú ipsilaterálne flexory a inhibujú ipsilaterálne extenzory, vysielajú kolaterálne vetvy na opačnú stranu miechy. Tam aktivujú kontralaterálne extenzory a súčasne inhibujú kontralaterálne flexory.

Takéto usporiadanie umožňuje preniesť váhu tela na neporanenú končatinu a udržať rovnováhu pri odtiahnutí poškodenej končatiny.

Extenzorový reflex

Extenzorový reflex môže vzniknúť pôsobením nebolestivého taktilného podnetu, pri ktorom sa stimulujú mechanoreceptory. Dôsledkom je kontrakcia extenzorov a relaxácia flexorov.

V mieche dochádza k viacerým prepájaniam prostredníctvom interneurónov. Inhibičné interneuróny tlmia flexory a excitačné interneuróny aktivujú extenzory.

Extenzorový reflex je základom statických postojových reakcií.

Spinálne reflexy a bolesť

Nocicepcia je vznik, vedenie a centrálne spracovanie škodlivého alebo potenciálne škodlivého podnetu. Takýto podnet môže byť fyzikálnej alebo chemickej povahy, napríklad tlak, ťah, zmena pH alebo pôsobenie bolestivých látok.

Nociceptory sú nervové zakončenia vlákien Aδ a C. Nachádzajú sa v koži, slizniciach, pohybovom systéme aj vo vnútorných orgánoch.

Časť bolestivých podnetov sa v zadnom rohu miechy neprenáša iba smerom k vyšším centrám, ale priamo sa prepája na eferentné sympatikové alebo motorické vlákna. Výsledkom je reflexná odpoveď sympatiku a kostrového svalu.

Spinálny reflex môže pri poškodení vyvolať spazmus kostrového svalu v postihnutej oblasti. Takýto spazmus môže vytvoriť pozitívnu spätnú väzbu, ktorá ho udržiava alebo zhoršuje.

Reflexná odpoveď môže zahŕňať aj eferentné sympatikové vlákna. Následkom môže byť spazmus hladkého svalstva, vazokonstrikcia a uvoľňovanie noradrenalínu v mieste poranenia, čím sa bolesť ďalej zosilňuje.

Dráha bolesti

Dráha vedúca bolesť je trojneurónová. Neurón prvého rádu má telo v gangliu zadného koreňa miechy a axón vysiela do zadného rohu miechy.

Neurón druhého rádu má telo v zadnom rohu miechy. Približne 75 % neurónov druhého rádu križuje stredovú čiaru miechy a stúpa ako tractus spinothalamicus do talamu.

Počas priebehu vysiela dráha vetvy do retikulárnej formácie, jadra raphe magnus, periaqueduktálnej sivej hmoty a ďalších oblastí mozgového kmeňa. Z talamu sa podnet prenáša neurónom tretieho rádu do senzorickej kôry a limbického systému.

Vďaka vyšším centrám dokážeme bolesť posúdiť podľa intenzity, kvality a lokalizácie a zároveň jej priradiť afektívny a motivačný význam.

Modulácia bolesti v mieche

Na úrovni miechy je vnímanie bolesti ovplyvňované spinálnymi reflexmi a pôsobením neurotransmiterov.

Excitačné mediátory, medzi ktoré patria glutamát, aspartát, VIP, cholecystokinín, gastrín-uvoľňujúci peptid, angiotenzín II, CGRP a substancia P, vnímanie bolesti zosilňujú.

Inhibičné látky, napríklad endorfíny, enkefalíny, dynorfíny, somatostatín a noradrenalín, vnímanie bolesti potláčajú.

Aδ a C vlákna končia v substantia gelatinosa Rolandi a pri centrálnych transmisných T bunkách. C vlákna inhibujú substantia gelatinosa Rolandi, a preto majú tendenciu otvárať bolestivé vrátka, zatiaľ čo Aδ vlákna ju stimulujú a bolestivé vrátka zatvárajú.

Klinický význam vyšetrenia reflexov

Interpretácia reflexnej odpovede na stimuláciu je dôležitá pri hodnotení celkovej reflexnej schopnosti pacienta a jednotlivých častí reflexného oblúka.

Vyšetrenie monosynaptických reflexov poskytuje informácie o stave senzorických a motorických neurónov, príslušných miešnych segmentov, periférnych nervov a nervovosvalového spojenia.

Pri klinickom vyšetrení sa posudzujú napríklad bicepsový, tricepsový, brachioradiálny, patelárny a Achillov reflex. Medzi najdôležitejšie vyšetrované polysynaptické reflexy patria horný a dolný brušný reflex, kremasterový, plantárny a análny reflex.

Primitívne a posturálne reflexy

Primitívne reflexy sa objavujú už počas vnútromaternicového vývinu. Sú plne prítomné v procese pôrodu u donoseného dieťaťa a v súvislosti s dozrievaním centrálnej nervovej sústavy by mali byť potlačené počas prvých mesiacov života, najneskôr približne do jedného roka.

Posturálne reflexy sa vyvíjajú od narodenia a približne okolo tretieho až tretieho a pol roka života by mali byť plne prítomné. Pretrvávajú počas celého života a sú riadené vyššími mozgovými centrami.

Posturálne reflexy zabezpečujú kontrolu rovnováhy, postoja a pohybu v gravitačnom prostredí. Ich vývin závisí od schopnosti dieťaťa kontrolovať postoj, vzpriamovacie reakcie hlavy a koordinovaný pohyb.

Galantov spinálny reflex

Galantov spinálny reflex sa objavuje približne v polovici tehotenstva, okolo 20. týždňa po počatí. Vyvolá sa stimuláciou kože v bedrovej alebo driekovej oblasti chrbtice.

Ak sa pokožka v tejto oblasti podráždi, driek sa vysunie na strane, ktorá bola stimulovaná. Reflex môže dieťaťu pomáhať pri prechode pôrodnými cestami tým, že ovplyvňuje pružnosť v bedrách.

V maternici môže Galantov spinálny reflex pôsobiť ako primitívny vodič zvuku. Súvisí tiež s fungovaním močového mechúra a čriev.

Galantov spinálny reflex by mal byť potlačený približne v období od tretieho do deviateho mesiaca života dieťaťa.

Možné prejavy pretrvávania Galantovho reflexu

Ak Galantov spinálny reflex zostane aktívny aj po období, keď sa má prirodzene utlmiť, môže sa spájať s neposednosťou, potrebou byť neustále v pohybe a neschopnosťou pokojne sedieť.

Ak si dieťa sadne a oprie sa o stoličku, reflex sa môže aktivovať, takže je nútené vstať alebo neustále meniť polohu pri sedení. Dieťa má často veľmi citlivú oblasť v bedrách a môžu mu prekážať visačky na oblečení, priliehavé oblečenie alebo opasky, najmä v bedrovej oblasti.

• nepokoj a potreba byť neustále v pohybe;
• neschopnosť pokojne sedieť;
• oslabená koncentrácia;
• problémy s krátkodobou pamäťou;
• pomočovanie cez deň alebo v noci aj po piatom roku života;
• nadmerné vytáčanie bokov pri chôdzi;
• vychyľovanie chrbtice pri chôdzi;
• citlivosť na dotyk v driekovej a bedrovej oblasti;
• vyhýbanie sa tesnému oblečeniu a opaskom;
• problémy so sluchovým spracovaním;
• pri jednostrannom pretrvávaní možný sklon k rozvoju skoliózy;
• v niektorých prípadoch nekontrolované vyprázdňovanie stolice.

Nízka koncentrácia môže súvisieť s tým, že dieťa vynakladá veľa energie na udržanie pokoja a zostáva mu menej priestoru na sústredenie sa na vyučovanie alebo inú činnosť.

Najmä u dievčat sa tento reflex môže prejavovať nadmernou potrebou rozprávať a u chlapcov môže vyústiť do agresivity.

U niektorých detí bola opísaná súvislosť medzi pretrvávajúcim Galantovým reflexom a pomočovaním po piatom roku života. Nekontrolované vyprázdňovanie stolice sa uvádza najmä v súvislosti s deťmi s Aspergerovým syndrómom.

Ďalšie primitívne reflexy

Morov reflex

Morov reflex sa objavuje v 9. až 12. týždni po počatí a pri narodení je plne prítomný. Stimuluje prvý nádych života, ak u dieťaťa nenastane dýchanie automaticky.

Je typickou obrannou reakciou organizmu typu „bojuj alebo uteč“ a mal by byť potlačený približne do štvrtého mesiaca života.

Pri jeho pretrvávaní sa môžu pozorovať kinetóza, precitlivenosť na zmyslové podnety, vizuálny stres, hyperaktivita, impulzivita, emočná nezrelosť, náladovosť a ťažšie prijímanie kritiky.

Tonický labyrintový reflex

Tonický labyrintový reflex sa objavuje približne v 12. týždni tehotenstva vo flexii, teda v polohe podobnej skrčeniu dieťaťa v maternici, a po narodení v extenzii.

Ide o reflexnú reakciu na zmenu polohy hlavy. Pri záklone hlavy dochádza k úplnému vystretiu končatín, zatiaľ čo pri predklone hlavy k ich úplnému zohnutiu.

V prvých týždňoch života je tento reflex jedným zo spôsobov odpovede dieťaťa na gravitáciu. Rozvíja tonus flexorov a extenzorov a vyššie mozgové centrá ho postupne potláčajú do približne tretieho až tretieho a pol roka.

Pri jeho pretrvávaní sa môžu objaviť nestabilné držanie tela, slabá rovnováha, problémy s ovládaním pohybov očí, chôdza po špičkách, znížený alebo zvýšený svalový tonus, sluchový zmätok, nevoľnosť pri cestovaní a problémy s orientáciou v priestore.

Asymetrický tonický reflex krku

Asymetrický tonický reflex krku sa objavuje približne v 18. týždni po počatí a pri narodení je plne prítomný.

Pri otočení hlavy na jednu stranu sa mení napätie svalov na oboch stranách tela. Ak dieťa otočí hlavu doprava, končatiny na pravej strane sa vystierajú a končatiny na ľavej strane sa zohýbajú.

Reflex podporuje pohyby na jednej strane tela, koordináciu oka a ruky a prvé pokusy o načahovanie sa za predmetmi. Potlačený by mal byť približne od tretieho do šiesteho až deviateho mesiaca po narodení.

Pri jeho pretrvávaní môže byť narušená rovnováha pri otočení hlavy, kríženie stredovej línie tela, bilaterálna integrácia a vznik lateralizácie. Po ôsmom roku života môže ovplyvňovať vývoj nezávislých pohybov očí a schopnosť porozumenia pri čítaní a písaní.

Symetrický tonický reflex krku

Symetrický tonický reflex krku sa objavuje približne v piatom až šiestom mesiaci po narodení. Spôsobuje opačné pohyby hornej a dolnej polovice tela.

Keď dieťa zdvihne hlavu, ruky sa narovnajú, nohy sa pokrčia a zadok sa posunie na členky. Reflex posilňuje svaly hornej a dolnej časti chrbtice a mal by byť potlačený približne medzi šiestym a jedenástym mesiacom života.

Pri pretrvávaní sa môžu objaviť problémy s držaním tela, najmä pri sedení za stolom, písaní a jedení, ťažkosti pri učení sa plávať a robiť kotúle, neschopnosť obsedieť, nezrelé pohyby očí, oslabená koordinácia oka a ruky a problém s prepisovaním textu z tabule.

Úchopové reflexy

Medzi úchopové reflexy patrí palmárny a plantárny reflex.

Palmárny reflex je úchopový reflex dlane, ktorý sa objavuje už v maternici a mal by byť potlačený v druhom až treťom mesiaci života.

Pri jeho pretrvávaní sa môžu objaviť ťažkosti v opozícii palca a prstov, dysdiadochokinéza prstov, nesprávny úchop pri písaní, precitlivenosť na dotyk, problémy s rečou a artikuláciou a tendencia pohybovať ústami pri písaní.

Plantárny reflex je úchopový reflex chodidla. Objavuje sa približne v piatom mesiaci po pôrode a býva potlačený v siedmom až deviatom mesiaci života.

Pri jeho pretrvávaní môže chodidlo poskytovať nestabilnú základňu pri vzpriamenom postoji, môžu sa objaviť problémy s plazením a tendencia chodiť po špičkách.

Rovnováha a spinálna motorika

Rovnováha je schopnosť chápať polohu vlastného tela v priestore a v gravitácii. Zahŕňa schopnosť stáť alebo sedieť v pokoji, udržať ťažisko nad základňou tela a koordinovať pohyby končatín, trupu a hlavy.

Za rovnováhu je zodpovedný vestibulárny aparát vo vnútornom uchu, ktorý tvoria labyrint, tri polkruhové kanáliky, endolymfa a vláskovité bunky citlivé na pohyb hlavy.

Udržiavanie fyzickej rovnováhy závisí od spolupráce zrakového a rovnovážneho systému. Zrak stabilizuje obraz na sietnici a vestibulárny systém vysiela impulzy z labyrintu a vestibula cez polohovosluchový nerv do mozgu, kde sa integrujú a podieľajú na koordinovanom pohybe.

Deti prirodzene precvičujú rovnováhu pohybom. Hojdanie, skákanie, šmýkanie, točenie a behanie podporujú stimuláciu vestibulárneho systému a nácvik ovládania tela.

Prejavy možných problémov s rovnováhou

• oneskorenie v dvíhaní hlavy, sedení, plazení alebo štvornožkovaní;
• problémy so sluchom;
• nesprávne držanie tela;
• slabo rozvinutý svalový tonus;
• nedostatočne vyvinutá hrubá motorika;
• neprimeraná koordinácia končatín;
• časté narážanie do predmetov, zakopávanie alebo pády;
• problémy s orientáciou v priestore;
• závraty alebo nadmerný strach z výšok;
• nadmerná pohybová aktivita a neschopnosť obsedieť;
• ťažkosti s vnímaním vlastného tela;
• problémy naučiť sa bicyklovať;
• pretrvávajúca kinetóza u detí starších ako osem rokov.

Neurologické vyšetrenie reflexov

Vyšetrenie reflexov sa vykonáva v rámci neurologického hodnotenia a jeho cieľom je posúdiť funkciu receptorov, aferentných a eferentných dráh, miešnych segmentov, interneurónov a efektorových svalov.

Pri hodnotení detského vývinu sa môžu sledovať hrubá motorika, svalová koordinácia, statická a dynamická rovnováha, vzorce motorického vývinu, cerebelárne funkcie, dysdiadochokinéza, priestorová orientácia, pravo-ľavá diskriminácia, lateralita, okulomotorické funkcie, vizuálna percepcia a prítomnosť nepotlačených alebo nesprávne aktivovaných reflexov.

Samotný výskyt jedného prejavu, napríklad nepokoja, problémov s pozornosťou alebo citlivosti na oblečenie, ešte neurčuje príčinu ťažkostí. Význam má celkový neurologický obraz, vývin dieťaťa a odborné vyšetrenie.

tags: #spinalny #reflex #princip