Nervová sústava človeka – biológia, stavba a funkcie

Nervová sústava človeka je najdokonalejšou regulačnou sústavou organizmu. Spája všetky tkanivá a orgány, zabezpečuje ich funkčnú súčinnosť, prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triedi a spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, teda efektorom.

Nervová sústava umožňuje zmyslové vnímanie, pohyb, myslenie, reč, pamäť, tvorivosť a učenie. Ukladá zmyslové a slovné informácie do pamäti a umožňuje spresňovanie reakcií organizmu na základe získaných skúseností, ako aj využívanie skúseností predchádzajúcich generácií a iných ľudí.

Hlavné funkcie nervovej sústavy

Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú úlohu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napríklad tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

Nervová sústava má tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú, teda funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu komunikujú, regulujú a ovplyvňujú činnosť svalov, orgánov a žliaz.

• Zmyslová funkcia spočíva v prijímaní podnetov z vonkajšieho a vnútorného prostredia.
• Motorická funkcia zabezpečuje vysielanie príkazov k svalom a žľazám.
• Integračná funkcia zahŕňa triedenie, analýzu, vyhodnocovanie a uchovávanie informácií, ako aj tvorbu primeranej odpovede.

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej, čiže hormonálnej sústavy, presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie. Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas, od niekoľkých minút až po hodiny či dni.

Rozdelenie nervovej sústavy

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu a periférnu nervovú sústavu.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém, nazývaný aj somatický systém, ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém, nazývaný aj vegetatívny systém, ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Neurón a podporné bunky

Nervová sústava je tvorená nervovými bunkami, ktoré sa nazývajú neuróny. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Neuróny menia rôzne podnety z nášho okolia na elektrické impulzy, ktorým hovoríme nervový vzruch. Nervové bunky prijímajú, vedú a odovzdávajú informácie ďalším bunkám alebo výkonným orgánom.

V centrálnej nervovej sústave sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglií, čiže gliových buniek. Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

• Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku, teda jazvu.
• Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov.
• Mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy.
• Ependýmové bunky vystielajú mozgové komory.

Vysoko špecializované neuróny až na vzácne výnimky strácajú schopnosť mitotického delenia a po odumretí sa nedokážu obnoviť. Gliové bunky si schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Dráždivosť, nervový vzruch a synapsia

Dráždivosť je biologická schopnosť nervovej bunky alebo celého organizmu primerane reagovať na prijaté podnety z prostredia. Podnet môže pochádzať z vonkajšieho prostredia alebo z vnútorného prostredia organizmu.

Nervový vzruch sa šíri nervovými vláknami. Vzruchy prechádzajú do centrálnej nervovej sústavy zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálna nervová sústava ich riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Miesto, na ktorom sa vzruch odovzdáva z jedného neurónu na druhý, sa nazýva synapsia alebo zápoj. Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie.

Reflex a reflexný oblúk

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie. Prebieha po dráhe, ktorá sa nazýva reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha vedie vzruch do ústrednej nervovej sústavy.
3. Reflexné centrum spracuje vzruch, často v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha vedie vzruch z ústrednej nervovej sústavy.
5. Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.

Podráždenie putuje cez dostredivé vlákno do ústrednej nervovej sústavy a následne sa šíri po odstredivom vlákne priamo do výkonného orgánu. Rýchlosť vedenia vzruchu môže dosahovať až 100 m/s.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom, napríklad pri patelárnom reflexe.

Polysynaptické reflexy majú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viacero interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov.

Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou. Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť pri určitých funkciách organizmu pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa vykonáva v mozgu, je obvykle vysoko komplexná a zúčastňujú sa na nej tisíce rôznych neurónov.

Miecha

Miecha alebo medulla spinalis je valcovitý povrazec nervového tkaniva dlhý približne 40 až 45 cm a s priemerom približne 1 cm. Je uložená v chrbticovom kanáli a začína sa pri predĺženej mieche.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške prvého až druhého driekového stavca, teda L1 až L2, ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly, medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Funkcie miechy

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom a zároveň je dôležitým reflexným ústredím.

Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu. Jednotlivé vlákna prebiehajú chrbticou v rôznej dĺžke.

Druhou funkciou miechy je riadenie jednoduchých reflexov. Túto činnosť vykonávajú neuróny, ktorých vlákna sa tiahnu miechou len na kratšiu vzdialenosť hore a dolu, takzvané interneuróny. Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzitívnych neurónov do motorických neurónov.

Stavba miechy

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri.

Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

Miechové povrazce a dráhy

Predné povrazce obsahujú dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov, preto ide o zostupné dráhy.

Zadné povrazce obsahujú dráhy začínajúce v receptoroch a vedúce do vyšších oddielov mozgu. Ide o vzostupné dráhy, ktoré prenášajú informácie zo zmyslových receptorov.

Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy. Bielou hmotou teda prebiehajú dráhy, ktoré vedú informácie do mozgu, aj dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgu do svalov.

V predných rohoch sa nachádzajú motorické, teda hybné nervové bunky. V zadných rohoch končia senzitívne vlákna miechových nervov. Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Najdôležitejšia motorická, čiže pyramídová dráha, sa na hranici s predĺženou miechou kríži. Preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela a pravá polovica mozgu ovláda ľavú polovicu tela.

Miechové korene a nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny a nachádza sa na ňom zhrubnutina, ktorá sa nazýva spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický. Spojením predného a zadného koreňa vzniká zmiešaný miechový nerv.

Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň, čiže plexus.

Miechový reflex

Miecha je sídlom základných reflexov. Miechový reflex je odpoveď na podráždenie, pri ktorej vzruch prechádza len miechou, čo umožňuje telu reagovať veľmi rýchlo a automaticky.

V mieche sú uložené centrá pre nepodmienené, teda vrodené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie. V mieche sú reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá.

Mozog

Mozog alebo encephalon sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky chráni. U dospelého človeka váži približne 1 400 až 1 500 gramov a skladá sa asi z 86 miliárd neurónov.

Mozog je najzložitejším orgánom tela. Skladá sa z miliónov nervových buniek a nervových dráh, ktoré umožňujú veľké množstvo vzájomných prepojení, od ktorých závisí individuálna inteligencia a tvorivosť človeka.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie vedomých činností, ako sú myslenie a pohyb, aj neuvedomovaných telesných funkcií, ako sú dýchanie a trávenie. Nervy sprostredkujú zaznamenávanie pocitov, napríklad bolesti alebo tepla.

Ochrana mozgu

Mozog a miecha sú chránené kostrovým obalom, teda lebkou a chrbticou, a blanitým obalom vyplneným mozgovomiechovým mokom.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny alebo meningy.

• Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia a najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorná, bohato prekrvená vrstva, ktorá tesne prilieha na mozog a vniká do jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom, čiže likvorom. Je to číra mimobunková tekutina podobná krvnej plazme, ktorá za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné množstvo bielkovín.

Hlavnou úlohou mozgovomiechového moku je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a chrániť citlivé nervové bunky pred mechanickým poškodením.

Časti mozgu

Mozog sa skladá z troch hlavných častí: mozgového kmeňa, koncového mozgu a mozočka. Mozgový kmeň je pokračovaním miechy. Koncový mozog je nasadený na mozgový kmeň a uskutočňuje sa v ňom väčšina vedomej duševnej činnosti. Vzadu pod koncovým mozgom sa nachádza mozoček.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha alebo medulla oblongata je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny bez ostrejšieho anatomického rozdielu. Je dlhá približne 20 až 25 mm.

Centrálny kanál miechy sa v nej rozširuje a vytvára štvrtú mozgovú komoru. Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most.

Biela hmota je uložená na povrchu a prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Sivá hmota je uložená vo vnútri a nachádzajú sa v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá životne dôležitých nepodmienených reflexov. Obživné reflexy zahŕňajú cicanie, hltanie, slinenie a sekréciu žalúdočných štiav. Obranné reflexy zahŕňajú kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

V retikulárnej formácii predĺženej miechy sa nachádzajú centrá pre riadenie dýchania, srdcovej činnosti a krvného tlaku. Retikulárna formácia udržiava centrálnu nervovú sústavu v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení.

Zadný mozog a Varolov most

Zadný mozog tvorí v užšom zmysle slova Varolov most a mozoček. Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val.

Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom a fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Nachádzajú sa v ňom jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie.

Bielou hmotou Varolovho mosta prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby. Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania, ktoré usmerňuje dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček alebo cerebellum je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou. Je tvorený z dvoch pologúľ, teda hemisfér, a jeho povrch pokrýva sivá hmota tvoriaca kôru s výraznými závitmi.

Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“.

Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na vzájomnej súhre pohybov tela. Zohráva aj úlohu pri ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Do mozočka prichádzajú informácie zo statokinetických receptorov, zo svalových a šľachových receptorov, z kožných mechanoreceptorov a zrakových, hmatových, rovnovážnych a sluchových receptorov.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog alebo mesencephalon je krátky oddiel mozgového kmeňa a najmenšia časť ľudského mozgu. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája tretiu a štvrtú mozgovú komoru. V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie.

V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom páre sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje aj červené jadro, ktoré riadi svalový tonus, a čiernu hmotu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog alebo diencephalon je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Nachádza sa v ňom tretia mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s bočnými mozgovými komorami predného mozgu.

Medzimozog je kľúčovým miestom pre spojenie nervového a hormonálneho riadenia organizmu. Tvoria ho najmä epitalamus, talamus a hypotalamus.

Talamus

Lôžko alebo talamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne, teda vzostupné dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových dráh.

Podnety prichádzajúce do medzimozgu talamus buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Talamus preto nazývame bránou vedomia.

Hypotalamus

Podlôžko alebo hypotalamus sa nachádza na dne tretej mozgovej komory. Na jeho spodnej časti je stopkou pripojená podmozgová žľaza, teda hypofýza, s ktorou sa hypotalamus spája pomocou ciev a nervových vlákien.

Hypotalamus má endokrinnú aj riadiacu funkciu. Endokrinná funkcia spočíva v tom, že v ňom vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón.

Riadiaca funkcia spočíva v riadení činnosti autonómnych nervov, a tým aj činnosti viacerých vnútorných orgánov a priebehu dôležitých životných funkcií, ako sú termoregulácia a funkcia srdca a ciev.

V podlôžku sa nachádzajú centrá nasýtenia, hladu a spánku. Epitalamus obsahuje šuškovité teliesko, teda epifýzu, ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.

Predný alebo koncový mozog

Predný mozog alebo telencephalon je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule, hemisféry, oddelené hlbokým zárezom.

V pravej aj ľavej hemisfére sú bočné mozgové komory, ktoré sú spojené s treťou mozgovou komorou v medzimozgu. Väčšinu vedomej duševnej činnosti vykonávajú štruktúry predného mozgu.

Predný mozog je miestom myslenia, pamäti, tvorivosti, vedomia, reči, správania a vôľou ovládaných pohybov. Jednou z najdôležitejších funkcií mozgu je pamätanie si informácií pochádzajúcich zo zmyslových orgánov.

Uchovávaná informácia môže byť neskôr znovu vyvolaná a využitá pri rozhodovaní. Skúsenosť bolesti pri kontakte s rozžeravenou platňou sa napríklad uloží v mozgu a neskôr môže ovplyvniť správanie človeka.

Mozgové hemisféry

Mozgové hemisféry sa skladajú zo sivej hmoty, ktorá tvorí mozgovú kôru, a z bielej hmoty uloženej pod kôrou. Obe hemisféry sú navzájom spojené svorovým telesom.

Mozgová kôra pokrýva obe pologule mozgu v hrúbke 2 až 5 mm a tvorí ju veľké množstvo nervových buniek, ktoré vytvárajú obrovské množstvo nervových spojení. Jedna nervová bunka z mozgovej kôry môže vytvoriť synapsie s 5 000 ďalšími nervovými bunkami.

Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Je poprehýbaná do mnohých závitov a na povrchu zvrásnená, čo sa nazýva gyrifikácia kôry.

Každá hemisféra je rozdelená závitmi na štyri hlavné laloky:

• Čelový lalok.
• Temenný lalok.
• Záhlavový lalok.
• Spánkový lalok.

Kôrové analyzátory

Neuróny mozgovej kôry vytvárajú určité funkčné oblasti - kôrové analyzátory. Sú to miesta s analyticko-syntetickou schopnosťou.

Z motorického analyzátora vychádzajú dlhé nervové bunky, ktoré tvoria pyramídové dráhy. Pyramídová dráha prechádza z mozgovej kôry až do predných rohov miechy a vedú ňou podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.

Biela hmota mozgu

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou. Tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú, a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu.

Obe hemisféry mozgu sú navzájom spojené svorovým telesom. V bielej hmote sú vnorené útvary sivej hmoty označované ako bazálne gangliá. Najväčšie z nich sú chvostnaté jadro a šoškovité jadro.

Ich funkcia nie je úplne objasnená, pravdepodobne sa však zúčastňujú na riadení pohybov. Väčšinu hmoty mozgu tvoria interneuróny, ktoré informácie triedia, analyzujú a uchovávajú.

Periférna alebo obvodová nervová sústava

Obvodová nervová sústava je súbor dostredivých a odstredivých nervových vláken uložených mimo mozgu a miechy. Tvoria ju nervy, ktoré spájajú všetky časti tela s centrálnou nervovou sústavou.

Dostredivé, teda aferentné vlákna, vedú podnety bolesti, tlaku, tepla a ďalších pocitov. Senzorické vlákna vedú podnety zo zmyslových orgánov.

Odstredivé, teda eferentné vlákna, vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, žľazám a srdcovej svalovine.

Obvodové nervy sú tvorené z nervových vlákien. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vlákien, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.

Mozgové nervy

Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové alebo hlavové nervy. Z mozgu vystupuje 12 párov hlavových nervov.

1. Čuchový nerv - jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom analyzátore kôry mozgu.
2. Zrakový nerv - jeho vlákna začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom analyzátore mozgovej kôry.
3. Okohybný nerv - vychádza zo stredného mozgu a inervuje okohybné svaly.
4. Kladkový nerv - vychádza zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval.
5. Trojklanný nerv - rozdeľuje sa na očnicový, čeľustný a sánkový nerv.
6. Odťahujúci nerv - inervuje okohybné svaly.
7. Tvárový nerv - inervuje mimické svaly.
8. Polohovosluchový nerv - vedie informácie zo sluchového a polohového ústroja do príslušných analyzátorov v mozgovej kôre.
9. Jazykovohltanový nerv - inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy.
10. Blúdivý nerv - nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a močových cestách.

Miechové nervy

Nervy vystupujúce z miechy sa nazývajú miechové nervy. Z miechy vystupujú prednými a zadnými koreňmi.

Na zadných koreňoch je malé zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Na tomto mieste sú uložené bunky senzitívnych neurónov, ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a odstredivé vlákna vysielajú cez zadné korene do miechy.

Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo. Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv.

Miechových nervov je 31 párov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň, z ktorej vystupujú nervy rozvetvujúce sa v koži alebo v svaloch trupu.

Somatický a autonómny nervový systém

Somatický nervový systém riadi najmä priečne pruhované kostrové svaly a jeho činnosť môžeme ovládať vôľou. Vzruchy z miechy a mozgu si uvedomujeme a niektoré pohyby dokážeme vedome riadiť.

Autonómny alebo vegetatívny nervový systém pracuje nezávisle od našej vôle. Riadi činnosť vnútorných orgánov, hladkých svalov, srdcovej svaloviny a žliaz.

Útrobné nervy sprostredkúvajú činnosť vnútorných orgánov, pričom vzruchy z tejto oblasti si väčšinou neuvedomujeme a neovládame ich vôľou.

Výživa a poškodenie nervovej sústavy

Mozog a nervová sústava musia byť nepretržite zásobované okysličenou krvou. Mozog je energeticky veľmi náročný orgán a bez kyslíka a živín by nervové bunky nedokázali vytvárať elektrické vzruchy.

Nedostatočný prísun krvi do ktorejkoľvek časti tohto systému je jednou z najčastejších príčin porušenia funkcie mozgu a celého nervového systému. Ak sa preruší prísun krvi do mozgu na viac ako dve minúty, nervové bunky sú ohrozené.

Prasknutá alebo nepriechodná cieva v mozgu môže mať vážne následky. Preto má prevencia obehových porúch zásadný význam.

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Niektoré poruchy mozgu môžu vzniknúť abnormálnou elektrickou aktivitou buniek alebo ich chemickou nerovnováhou.

Ochorenia nervovej sústavy

Medzi ochorenia a stavy súvisiace s poškodením nervovej sústavy patria hypertonická choroba, artérioskleróza, náhle mozgové cievne príhody, epilepsia a poškodenie tvárového nervu.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa.

Je charakteristická poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká poškodením mozgu pred jeho dozretím.

tags: #nervova #sustava #cloveka #biologia