Upchávanie ciev v mozgu: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Upchávanie ciev v mozgu najčastejšie vzniká v dôsledku aterosklerózy, krvnej zrazeniny alebo embólie, ktorá sa do mozgovej tepny dostane z iného miesta v organizme. Zúženie alebo úplné uzavretie cievy obmedzí prívod krvi, kyslíka a živín do mozgového tkaniva a môže viesť k ischemickej cievnej mozgovej príhode.

Pri náhlom poklese ústneho kútika, jednostrannej slabosti alebo ochrnutí, poruche reči, zraku či rovnováhy treba okamžite volať 112 alebo 155. Pri cievnej mozgovej príhode rozhoduje čas a pacient nemá byť prepravovaný do nemocnice vlastným autom ani ponechaný bez odbornej pomoci.

Čo znamená upchávanie ciev v mozgu

Zúženie ciev v mozgu je veľmi časté ochorenie, ktoré sa spočiatku nemusí nijako prejaviť, no v pokročilom štádiu ohrozuje život pacienta. Môže viesť k ischemickej mozgovej príhode alebo ku krvácaniu.

Zúženie ciev patrí medzi cerebrovaskulárne ochorenia, teda ochorenia mozgových ciev. Cievy zásobujú mozgové tkanivo kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu.

Zúženie ciev v mozgu spôsobuje poruchu prekrvenia. Ide o závažné akútne ochorenie, už niekoľko minút nedostatočného prekrvenia môže viesť k trvalým následkom na zdraví.

Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica alebo porážka, predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý je najčastejšie spôsobený upchaním cievy krvnou zrazeninou, zúžením mozgových tepien alebo ich kombináciou.

Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.

Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus.

Cievna mozgová príhoda a jej typy

Cievna mozgová príhoda je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému.

Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo (ischemická mozgová príhoda) alebo prasknutie cievy s krvácaním (hemoragická mozgová príhoda).

Základné delenie cievnych mozgových príhod závisí od toho, či je príčinou „iba“ nedostatočný prívod krvi k mozgovému tkanivu, alebo dôjde k prasknutiu cievy. Podľa toho rozlišujeme ischemickú a hemoragickú mozgovú príhodu.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.

Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod. V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou.

V oblasti mozgu tak vzniká ischémia - nedostatočný prívod krvi, cez ktorú sa k mozgovým neurónom dostáva kyslík a živiny.

Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať. Takto sa postupne rozvíja infarkt mozgu, ktorý vedie k poškodeniu nervových funkcií, a to podľa konkrétnej oblasti mozgu, ktorú postihol.

Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách.

Príčinou sú “aterotrombotické pláty”, krvné zrazeniny v mozgovej tepne, ktoré uzatvárajú prietok krvi v cieve.

Niekedy sa tepny upchajú vzduchovými bublinami alebo stlačia v dôsledku nádoru, či poranenia.

Ateroskleróza a tvorba plátu

Zúženie ciev v mozgu najčastejšie spôsobuje nahromadenie usadenín cholesterolu, tukov, vápnika a ďalších látok pozdĺž výstelky tepny.

Toto zúženie alebo kôrnatenie tepien sa nazýva ateroskleróza. Ateroskleróza môže postupne zmenšovať priemer cievy a znižovať množstvo krvi, ktoré sa dostane do mozgového tkaniva.

Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina, ktorá je nebezpečná - rovnako ako tá, ktorá vzniká vo vnútri srdca.

Trombóza a embólia

V takto narušenej cieve môže nastať trombóza, ktorá cievu uzavrie úplne.

Poškodenie mozgových ciev môže spôsobiť aj embólia, čiže zanesenie krvnej zrazeniny z iného miesta v organizme.

Zúžené cievy (najčastejšie v srdci) môžu spôsobiť upchatie menších tepien v mozgu, ak sa do nich krvným riečiskom dostane úlomok plaku alebo krvnej zrazeniny.

Ischemická mozgová príhoda môže vzniknúť aj pri fibrilácii predsiení, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká krvácaním do mozgu. Krvácanie je zvyčajne spôsobené prasknutím cievy najčastejšie pri neliečenom vysokom krvnom tlaku.

Vyskytuje sa menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia.

Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami. Vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie (hemorágiu) vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly.

Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.

Hemoragická cievna mozgová príhoda sa delí na intracerebrálnu a subarachnoidálnu.

Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy (vyklenutia steny tepny), porušenia celosti jej cievnej steny v dôsledku aterosklerózy.

Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania (krvácanie medzi mozgovými obalmi) je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy (75 až 80 % prípadov).

Väčšina aneuryziem je podmienená vrodeným oslabením cievnej steny. K ruptúre však dochádza až v dospelosti a pacienti o patologickom náleze v ich hlave vôbec nevedia.

Prasknutiu cievy môže predchádzať psychické rozrušenie alebo namáhavá pohybová aktivita.

Medzi ďalšie príčiny patria krvácanie do nádorov, krvácanie pri meningitíde, encefalitíde a hematologických krvácavých ochoreniach.

Tranzitórny ischemický atak

Tranzitórny ischemický atak, označovaný skratkou TIA, je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu.

V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody “upchatie” cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov.

Ak je prerušenie prietoku krvi do časti mozgu dočasné, môže spôsobiť prechodný ischemický záchvat. V tomto prípade sa prietok krvi dokáže obnoviť ešte pred tým, ako nedokrvenie trvalo poškodí mozgové bunky.

Príznaky prechodného ischemického záchvatu sú totožné s príznakmi mozgovej mŕtvice, no odznejú v priebehu niekoľkých minút.

TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Po prvej TIA sa do troch mesiacov objaví mozgová príhoda u jedného z desiatich pacientov.

Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA. Aj dočasná “blokáda kyslíka” má pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane.

Kumulatívne škody spôsobené tranzitórnymi ischemickými atakmi môžu byť porovnateľné so škodami spôsobenými jednou “plnohodnotnou” mŕtvicou.

Aj v tomto prípade je nevyhnutná okamžitá lekárska starostlivosť.

Príčiny a rizikové faktory upchávania ciev

Výskyt cievnej mozgovej príhody súvisí predovšetkým s činnosťou kardiovaskulárneho systému, pretože neustále zvyšovanie krvného tlaku, ateroskleróza a iné ochorenia sú rizikovými faktormi pre poruchy mozgovej cirkulácie.

K ďalším rizikovým faktorom ochorenia lekári zaraďujú diabetes mellitus, trombózu, abnormálne zrážanie krvi, zlé návyky, nesprávnu výživu.

Ochorenia srdca a ciev

• vysoký krvný tlak,
• fibrilácia predsiení a iné poruchy srdcového rytmu,
• ischemická choroba srdca,
• ochorenia srdcových chlopní,
• ateroskleróza a porucha metabolizmu tukov,
• zúženie krčnej tepny,
• problémy s krvným obehom.

Fibrilácia predsiení, teda porucha srdcového rytmu, má za následok zvýšenie výskytu tvorby krvných zrazenín v srdcových predsieňach.

Srdcovocievne ochorenia môžu viesť k zúženiu až zablokovaniu ciev, ktoré vedú krv do mozgu, čo sa môže prejaviť cievnou mozgovou príhodou.

Metabolické ochorenia

Medzi významné rizikové faktory patrí diabetes mellitus, vysoký cholesterol, obezita a porucha metabolizmu tukov.

Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať.

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť.

Životný štýl

Fajčenie, nadváha, nedostatok fyzickej aktivity sú najdôležitejšie rizikové faktory.

Významným rizikovým faktorom, a to najmä u mladých, je nezdravý životný štýl, ktorý sa ovplyvniť dá.

Preto sa vyhýbajte fajčeniu, nadmernému pitiu alkoholu, stresu a nedostatku pohybu, ktorý vedie k obezite a tá zas k poruchám v metabolizme tukov či k cukrovke.

Poruchy krvného obehu sa môžu vyskytnúť aj na základe problémov so zrážaním krvi, alebo dlhodobého a intenzívneho stresu.

Neovplyvniteľné rizikové faktory

• vek,
• pohlavie,
• rasa,
• genetické faktory a dedičná predispozícia.

Akútne narušenie prietoku krvi v mozgu sa najčastejšie vyskytuje u mužov a žien nad 50 rokov, ale rizikové faktory ochorenia možno identifikovať v každom veku.

Riziko cievnej mozgovej príhody stúpa s vekom. Výskyt ochorenia však stúpa nielen u seniorov, ale aj u ľudí v produktívnom veku.

Príznaky upchatých ciev a mozgovej príhody

Zúžené cievy nemusia mať v počiatočných štádiách žiadne viditeľné príznaky. Ak však dôjde k nedokrveniu mozgu, nastáva náhla mozgová cievna príhoda.

Upchávanie ciev dochádza aj uvoľnením trombu (krvnej zrazeniny), ktoré je spočiatku bezpríznakové, no neskôr sa môže prejaviť náhle znecitlivenie, strata videnia, problémy s rečou a pokles ústneho kútika.

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu.

• náhle oslabenie alebo ochrnutie jednej polovice tela,
• pokles ústneho kútika alebo očného viečka,
• ťažkosti s rozprávaním, artikuláciou a porozumením reči,
• neadekvátne odpovede alebo neschopnosť odpovedať na otázky,
• poruchy citlivosti kože a necitlivosť jednej strany tela,
• ťažkosti so zrakom alebo dvojité videnie,
• závraty a poruchy rovnováhy,
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť,
• nevoľnosť, vracanie a dezorientácia,
• poruchy vedomia od dezorientácie až po bezvedomie.

V závislosti od poškodenej časti mozgu nastupujú neurologické príznaky: slabosť končatín na jednej strane tela, ochrnutie jednej strany tváre, ťažkosti s rozprávaním a porozumením reči, problémy s rozpoznávaním ľudí a predmetov, nevoľnosť a dezorientácia, bezvedomie.

Čo sa týka symptómov pri nedokrvení mozgu, tak tie sú predovšetkým charakteristické tŕpnutím až ochrnutím polovice tela, bolesťou hlavy, dezorientáciou, nevoľnosťou a závratmi.

Okrem týchto symptómov je možné na pacientovi spozorovať aj výrazné potenie či blednutie v tvári, ktoré sa však objavuje aj pri bežných ochoreniach.

Pomôcka FAST

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST.

• F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
• A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
• S - Speech (reč): požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
• T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.

Ide o príznaky ako ovisnutie tváre, slabosť v rukách, problémy s rečou a čas, ktorý identifikuje, že pri cievnej mozgovej príhode je potrebné konať rýchlo.

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.

Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Prasknutie cievy v mozgu

Pri prasknutí cievy v mozgu dochádza ku krvácaniu do mozgu, pre ktoré je najtypickejšia výrazná bolesť hlavy v záhlaví a zvracanie.

Pacient v tomto prípade môže pocítiť nevoľnosť, zvýšenú citlivosť na zvuky a svetlo a tiež stratiť pohyblivosť v oblasti šije a končatín.

Pri dlhotrvajúcom priebehu tiež dochádza ku strate vedomia, zmätenosti a môžu sa prejaviť aj epileptické záchvaty.

Následne sa dostavia aj zmeny psychického stavu, ospalosť, zmätenosť a poruchy reči.

Pri krvácaní sa príznaky spravidla objavia náhle a v krátkom čase sa vyvinú nezvratné zmeny v mozgu.

Pri prasknutí ciev ide skutočne o čas, a preto je potrebné čo najskôr vyhľadať pomoc lekárov.

Čo robiť pri podozrení na mozgovú príhodu

Keď sa objavia prvé príznaky mozgovej príhody, je potrebné čo najskôr vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc, pretože v priebehu niekoľkých hodín môžu vzniknúť nezvratné zmeny v mozgu.

Pri ich výskyte ihneď volajte 112, aby sa k vám pomoc dostala včas.

Je dokázané, že čím skôr dostane pacient potrebnú starostlivosť, tým nižšia je pravdepodobnosť trvalých následkov.

Pri podozrení na mozgovú mŕtvicu je nutné privolanie rýchlej záchrannej služby - 155 alebo 112.

Pacientovi nepodávajte jedlo, nápoje ani lieky bez pokynu zdravotníkov, pretože pri poruche vedomia alebo prehĺtania hrozí vdýchnutie obsahu do dýchacích ciest.

Diagnostika upchatých ciev a cievnej mozgovej príhody

Určenie príčiny cievnej mozgovej príhody je dôležité pre zvolenie správnej urgentnej liečby.

Správna diagnostika mozgovej mŕtvice závisí od kvalitnej anamnézy, klinického nálezu, zobrazovacích metód a biochemického vyšetrenia krvi.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Kvalitná anamnéza je rozhovor medzi lekárom a pacientom alebo rodinou, ktorého príznaky smerujú k diagnóze porážky.

Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči - hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu či poruchy zrážania krvi.

Pri klinickom vyšetrení sa hodnotí popis príznakov, kedy začali, ako dlho trvajú a objektívny nález lekára.

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu.

CT a magnetická rezonancia

Na prvom mieste je CT mozgu, keďže vizualizuje stupeň a rozsah zmien v ňom. Pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej.

Ak je CT s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.

Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI).

Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.

Vyšetrenie ciev

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.

USG vyšetrenie ciev je veľkou pomocou pri určení, či došlo k zúženiu tepny, a pravidelne sa vykonáva u pacientov, ktorým hrozí zvýšené riziko vzniku mozgovej príhody.

Zvláštne postavenie má angiografické vyšetrenie mozgu, prostredníctvom ktorého je možné nájsť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách.

Vyšetrenie krvi a srdca

Z krvi vám urobia vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a testy zrážanlivosti krvi.

Biochemické vyšetrenie krvi môže potvrdiť zriedkavú príčinu mozgovej mŕtvice - poruchu zrážanlivosti krvi.

Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca.

Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.

Liečba upchatých ciev a cievnej mozgovej príhody

Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období.

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach.

Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov. Taktiež je dôležité, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická, pretože liečba sa pri oboch typoch veľmi líši.

Výber individuálnej liečby cievnych príhod sa uskutočňuje na základe rozsahu, zistených príčin, mechanizmu a rizikových faktorov.

Integrovaný prístup k liečbe a prevencii je zabezpečený vzájomnou súčinnosťou odborníkov z rôznych špecializácií, ako napríklad lekári funkčnej diagnostiky, resuscitácie, kardiológovia, neurochirurgovia a iní.

Liečba ischemickej mozgovej príhody

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy.

Intravenózna trombolýza je liečba liekmi, ktoré rozpustia zrazeninu; je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.

Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu.

Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Je dokázané, že rýchle podanie trombolýzy veľmi výrazne znižuje dôsledky cievnej mozgovej príhody.

Inou možnosťou je endovaskulárny výkon, teda trombektómia, pri ktorej sa mechanicky odstráni krvná zrazenina.

Odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter sa vykonáva do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.

Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Úspešná liečba by mala zabezpečiť spriechodnenie cievy a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgu.

Súčasťou terapie je taktiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia.

Liečba hemoragickej mozgovej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.

Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu.

Farmakologická liečba sa používa iba u malých a hlboko lokalizovaných krvácaní.

Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania.

Najčastejšou príčinou je prasknutie aneuryzmy. Vo väčšine prípadov stav pacientov vyžaduje operačnú liečbu.

Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii, rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Následky upchatia ciev a mozgovej príhody

Následky cievnej mozgovej príhody závisia od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblasti, rýchlosti a kvality prvej pomoci a individuálnych vlastností každého zotavujúceho sa organizmu.

Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

Ak nedokrvené mozgové bunky odumrú, pacient môže byť po prekonaní mozgovej príhody ochrnutý alebo trpieť postihnutím.

• poruchy pohybu - paralýza alebo paréza,
• poruchy citlivosti,
• poruchy reči a porozumenia,
• poruchy prehĺtania,
• poruchy stability a chôdze,
• poruchy koordinácie,
• poruchy zraku a sluchu,
• kontraktúry,
• poruchy vylučovacích procesov,
• bolesti,
• úzkosť a depresia,
• znížená schopnosť postarať sa o základné životné potreby.

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné.

Všetky tieto ťažkosti sú sčasti riešiteľné, stále to však závisí od intenzity a rozsahu ochorenia, najmä dlhodobou rehabilitáciou, návštevou logopéda a kontrolami u neurológa.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Po odstránení život ohrozujúceho stavu sa lieči základná príčina ochorenia a predpisuje sa rehabilitácia.

Rehabilitácia je dôležitým procesom, ktorý nie je možné vynechať. Bez profesionálnej rehabilitácie šanca na návrat stratených funkcií, pracovných schopností či samostatnosti je desaťnásobne menšia.

Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode.

Liečebná rehabilitácia by mala začať ihneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení, ako to stav pacienta umožní.

Najneskôr však má začať hneď po prepustení z hospitalizácie. Liečebná rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti.

Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta.

Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.

Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad typ CMP, lokalizácia alebo motivácia pacienta.

Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP.

Platí, že pacienti s kompletnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie ako pacienti, ktorí boli zasiahnutí menej.

Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.

Po prepustení z hospitalizácie má pacient možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Má nárok opakovane žiadať svojho lekára o indikáciu na rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu.

Prevencia upchávania ciev v mozgu

Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov.

Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.

Výsledky mnohých štúdií potvrdzujú, že dodržiavanie jednoduchých pravidiel mnohonásobne znižuje riziko mozgovej príhody.

Kontrola krvného tlaku

Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať.

Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.

Je veľmi dôležité udržiavať hladinu krvného tlaku v normálnom rozmedzí.

Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.

Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.

Cholesterol a cukrovka

Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu. A ak je zvýšená, upraviť si stravu.

V prvom rade vylúčte zo stravy tučné a sladké jedlá.

Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať.

Ak máte cukrovku a hladina cukru je vysoká, odporúča sa ju znížiť inzulínom.

Strava, hmotnosť a pohyb

Dbajte na zdravú životosprávu, udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu.

Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia, stravu majte pestrú a vyváženú.

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť.

Ak vaša hmotnosť patrí do jednej z kategórií obezity, odporúča sa ju znížiť.

Zníženie hmotnosti už o 3 - 5 kg výrazne zníži riziko mozgovej príhody.

Venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite a absolvujte pravidelné preventívne prehliadky.

Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť.

Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná, najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať.

Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.

Fajčenie, alkohol a liečba srdcových ochorení

Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu.

Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Dôležité je taktiež dodržiavanie liečby existujúcich ochorení, hlavne vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu.

Dodržiavanie odporúčanej liečby je dôležité aj u pacientov po prekonanej cievnej mozgovej príhode.

Pri diagnostikovanom zúžení krčnej tepny môže byť potrebná včasná chirurgická alebo endovaskulárna liečba.

Zdravý životný štýl nielen zníži riziko mozgovej príhody, ale zároveň urobí váš život plnohodnotnejším, keďže posilní vaše zdravie, imunitu, odolnosť a vnútorný psycho-emocionálny stav.

tags: #upchavanie #ciev #v #mozgu