Nervová sústava človeka a chrbtica: miecha, nervy a ich funkcie

Nervová sústava je hlavný riadiaci systém organizmu, ktorý prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, triedi ich, spracúva a vytvára výstupné signály privádzané k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

V súvislosti s chrbticou má rozhodujúce postavenie centrálna nervová sústava, ktorú tvoria mozog a miecha. Chrbtica vytvára pevný ochranný obal pre miechu a nervové korene, zatiaľ čo miecha zabezpečuje komunikáciu medzi mozgom a zvyškom tela, vedie nervové vzruchy a funguje aj ako reflexné ústredie.

Čo je nervová sústava a aké má funkcie

Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú rolu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napr. tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

Nervová sústava, skladajúca sa z mozgu, miechy a siete nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela, je zložitým a fascinujúcim aspektom biológie ľudského tela. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz, a tak podporujú naše celkové zdravie a pohodu.

• Zmyslová funkcia spočíva v prijímaní informácií z receptorov, napríklad z kože, úst a očí.
• Motorická funkcia zabezpečuje vysielanie príkazov k efektorom, najmä ku kostrovým svalom.
• Integračná funkcia zahŕňa triedenie, spracovanie a vyhodnocovanie prijatých informácií, ako aj myslenie, pamäť a vedomie.

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi.

To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie. Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie.

Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni). U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Členenie nervovej sústavy

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu a periférnu nervovú sústavu. Centrálnu nervovú sústavu (CNS) tvoria mozog a miecha.

Periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy. Periférne nervy prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy k orgánom a svalom alebo naopak, privádzajú signály do nervovej sústavy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický), ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém (vegetatívny), ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

• Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy a funguje ako hlavné riadiace stanovište systému.
• Periférna nervová sústava je tvorená nervami, ktoré prepájajú centrálnu nervovú sústavu so zvyškom tela.
• Somatický nervový systém je možné ovládať vôľou a riadi najmä pohyb kostrových svalov.
• Autonómny nervový systém riadi funkcie vnútorných orgánov, ktoré nevieme ovládať vôľou.

Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju miecha (medulla spinalis) a mozog (encephalon).

Centrálny nervový systém sa skladá z mozgu a miechy. Tento systém riadi motorické reakcie organizmu, koordinuje pohyb, rovnováhu, ako aj životne dôležité funkcie tela a závisí od neho celé vedomie človeka.

V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov (vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru) a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

Tieto podporné funkcie sú kritické, pretože vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak (až na vzácne výnimky) strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

K ďalším dôležitým gliovým bunkám CNS patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.

Chrbtica a jej význam pre nervovú sústavu

Chrbtica ako centrálna os ľudského tela je dômyselná štruktúra, ktorá plní rad dôležitých funkcií. Svojím usporiadaním prepája rôzne časti pohybového aparátu a umožňuje nám realizovať pohyb, nesie váhu nášho tela a vytvára ochranné prostredie pre chrbticovú miechu.

Chrbtica predstavuje funkčný systém zložený z viacerých častí, ktoré do seba presne anatomicky a funkčne zapadajú. Delí sa na päť základných častí: krčnú, hrudnú a driekovú chrbticu, krížovú kosť a kostrč.

Základnými stavebnými súčasťami chrbtice sú stavce, medzistavcové platničky a nervy. Základnou funkciou zdravej chrbtice je udržiavať naše telo vo vzpriamenej polohe.

Chrbtica zabezpečuje statiku ľudského tela, zabezpečuje to, aby sa telo jednoducho nezosypalo na zem. Chrbtica anatomicky a funkčne spája dolnú časť tela s hornou časťou tela.

Pomocou chrbtice dokáže telo niesť hlavu, hrudník i plecia. Pohyblivosť chrbtice zabezpečuje nášmu telu hybnosť a mobilitu.

Umožňuje nám prakticky všetky druhy pohybov. Umožňuje predklony, záklony i úklony do boku. Umožňuje rotáciu, teda otáčanie hornej polovice tela i vtedy, keď dolná zostáva v statickej polohe.

Zabezpečuje súhru a kombináciu všetkých týchto pohybov. Chrbtica je akési pohybové prevodové centrum celého tela.

Chrbtica je miestom, na ktoré sa pripájajú ďalšie dôležité funkčné časti pohybového aparátu. Na chrbticu sa pripájajú šľachy, svaly a väzivo. Na chrbticu sa upínajú svaly a celé svalové skupiny.

Chrbtica je nenahraditeľný nástroj udržania rovnováhy. Je to orgán, ktorý chráni vo svojom vnútri mnohé dôležité štruktúry.

Anatómia chrbtice

Chrbticu tvorí 33 až 34 prstencovitých kostí - stavcov a delí sa do piatich hlavných častí. Krčná (cervical) chrbtica má 7 stavcov s označením C1-C7, hrudná (thoracic) chrbtica má 12 hrudných stavcov (Th1-Th12) a bedrovú (lumbar) chrbticu tvorí 5 bedrových stavcov (L1-L5).

Kosť krížová (os sacrum) vzniká zrastom 5 krížových stavcov s označením S1-S5. Kostrč (os coccygis) je zakrpatená časť chrbtice, ktorá vzniká zrastom 4 až 5 kostrčných stavcov (Co1-Co5).

Prvé dva vyššie zmienené krčné stavce majú svoju špecifickú stavbu, ostatné sa všeobecne skladajú z troch hlavných častí - tela, oblúka a výbežkov.

Atlas je prvý, najvyšší stavec krčnej chrbtice (C1), ktorý umožňuje kývanie hlavy vpred a vzad. Pretože rovnako nesie hlavu, je jeho označenie také „nosič“.

Váhu hlavy, ktorá je okolo 4,5 kg, pomáha nosiť aj druhý krčný stavec Axis alebo čapovec (C2), ktorý zároveň umožňuje otáčanie hlavy do strán.

Najmasívnejšou časťou stavcov je ich telo. Telá krčných stavcov sú úzke, ich výška sa pohybuje okolo 1,4 až 1,6 cm a majú skôr trojuholníkový tvar.

Smerom nadol sa prirodzene zvyšujú nároky na nosnosť stavcov vzhľadom na váhu orgánov a ostatných štruktúr, ktoré musí chrbtica nosiť. Preto sa telá stavcov stávajú silnejšími.

Pri hrudných stavcoch činí ich výška okolo 2 až 2,5 cm, bedrové stavce s telami obličkovitého tvaru a výškou 3 cm sú potom najťažšími a najmohutnejšími.

Zakryvenie a mechanické vlastnosti chrbtice

Hoci sa môže zdať, že chrbtica je ako rovná tyč, v skutočnosti je zakrivená do dvojitého „S“. Zakrivenie chrbtice umožňuje držať rovnováhu, stáť vzpriamene a niesť našu telesnú váhu.

Chrbtica má cez 120 svalov, okolo 220 jednotlivých väzov a 100 kĺbov, ktoré zaisťujú rozsah a flexibilitu pohybu. Chrbtica tvorí cca 35 % výšky človeka - v priemere u muža je to okolo 70 cm, u ženy 60 cm.

Chrbtica je pružná oveľa viac, než si myslíme. Pokiaľ by sa oddelila od tela, mohla by vytvoriť až 2/3 celého kruhu.

Miecha uložená v chrbticovom kanáli

Vo vnútri chrbtice je uložená a chránená miecha a nervové korene. Chrbtica pomocou nich spája centrálny nervový systém uložený v mozgu s ostatnou časťou tela.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Má tvar splošteného valca a je väčšinou len o niečo silnejší ako tužka.

Miecha sa tiahne od mozgu až k lumbosakrálnemu úseku chrbtice. Chrbtica spoločne s väzmi a svalmi miechu ohýba, ale zároveň chráni.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Chrbticová miecha ako jedna z najdôležitejších častí nášho tela váži iba 35 gramov. Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov medzerami medzi stavcami, ktoré od seba oddeľujú platničky.

Mozgovomiešny mok prebiehajúci chrbticovým kanálom funguje ako tlmič otrasov. Chrbticový (epidurálny) priestor chráni zase miechu ako vankúš z tuku a spojivových tkanív.

Stavba miechy

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy (fissura mediana anterior, sulcus medianus posterior) a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy.

Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do troch povrazcov:

Prednými povrazcami prechádzajú zostupné dráhy. Vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby.

Najdôležitejšia je tu takzvaná pyramídová dráha, hlavná motorická dráha, ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela.

Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu.

Bočné povrazce sú zmiešané, pretože obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

• Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom.
• Zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie.
• Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Miechové korene a miechové nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vlákien - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý, aferentný a senzitívny, pričom sa na ňom nachádza zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý, eferentný a motorický. Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).

Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár takýchto nervov, sa nazýva miechový segment. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Každý z týchto nervov obsahuje senzorický, teda citlivostný, a motorický, teda pohybový, axón, ktorý je výbežkom nervovej bunky. Miecha predstavuje dráhu, ktorou sa šíria informácie do mozgu.

Tie prichádzajú z receptorov, napríklad z kože, úst a očí. Z mozgu potom idú informácie k efektorom, teda svalom.

Inými slovami, miecha zaisťuje komunikáciu medzi mozgom a periférnymi nervami. Informácie, ktoré prichádzajú z ľavej polovice miechy, prechádzajú do pravej polovice mozgu a opačne.

Prevodová funkcia miechy

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií.

Nervové vlákna uložené v chrbtici vedú impulzy z mozgu ku všetkým vnútrohrudným a vnútrobrušným orgánom tela. Impulzy z nich zase prenášajú spätne do mozgu.

Centrálny nervový systém integruje funkciu celého organizmu. Na to potrebuje stály prísun potrebných informácií. Tie prichádzajú systémom nervových vlákien.

Chrbtica je niečo ako ústredná dráha. Nervy riadia telesné funkcie vrátane životne dôležitých orgánov, citlivosti a pohybu.

Nervový systém prijíma informácie a spúšťa príslušnú odpoveď. Tento proces je ovplyvnený vnútornými a vonkajšími faktormi.

Nervy sledujú dráhy a prechádzajú cez spoje, ktoré nazývame synapsy. Zjednodušene, ide o komplexný komunikačný proces medzi nervami, ktorý je riadený chemickými a/alebo elektrickými zmenami.

Reflexná funkcia miechy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha, teda aferentná dráha, je zabezpečená zadným miechovým koreňom.
3. Reflexné centrum tvorí sivá hmota miechy.
4. Odstredivá dráha, teda eferentná dráha, je zabezpečená predným miechovým koreňom.
5. Efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom.

Príkladom je patelárny reflex, teda trhnutie nohou po údere kladivka pod jabĺčko. Pri polysynaptických reflexoch je medzi senzitívnym a motorickým neurónom vložený jeden alebo viacero interneurónov, čiže vmedzerených neurónov.

Polysynaptické reflexy slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené, teda vrodené, reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu.

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie.

Obaly miechy a mozgu

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny alebo meningy. Pred mechanickými nárazmi chráni miechu chrbtica, telá stavcov a mäkké mozgové obaly.

• Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
• Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
• Cievnatka (pia mater) je vnútorná, mäkká plena, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha na mozog i miechu.

Medzi obalmi sa nachádza epidurálny priestor a mozgovomiechový mok. Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis).

Mozgovomiešny mok je číra, bezfarebná tekutina, ktorá sa nazýva aj likvor. V priemere má každé ľudské telo asi 150 ml mozgovomiechového moku.

Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné množstvo bielkovín.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Jeho úlohou je tiež chrániť organizmus proti infekcii a vyživovať mozog a miechu.

Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán, teda meningitídy.

Lumbálna punkcia

Vďaka tomu, že sa miecha kužeľovito zužuje a končí už vo výške 1. až 2. driekového stavca (L1-L2), je možné nižšie, medzi 3. a 4. stavcom, bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostiku bez rizika poškodenia miechy.

Tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia. Vyšetrenie mozgovomiechového moku sa robí pomocou lumbálnej punkcie.

Cauda equina a nervové korene

Pod dolným koncom miechy, asi v úrovni bedrových stavcov L1-L2, sa miechové nervy označujú termínom cauda equina, čo v preklade z latinčiny znamená „konský chvost“, ktorý tieto vlákna svojím usporiadaním pripomínajú.

Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov medzerami medzi stavcami, ktoré od seba oddeľujú platničky. Dráždenie nervov v dôsledku poškodenia platničky je príčinou bolesti chrbta.

Pri útlaku alebo dráždení nervových koreňov v tejto oblasti, najmä vysunutím platničky, vzniká vzácne ochorenie, takzvaný syndróm kaudy.

Pre syndróm kaudy je typická porucha hybnosti a citlivosti končatiny, vystreľujúca bolesť chrbta do končatín, niekedy s prejavom inkontinencie alebo poruchou funkcie močového mechúra či čriev.

Mozog ako druhá časť centrálnej nervovej sústavy

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog alebo veľký mozog a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria takzvaný mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Z fylogenetického hľadiska sa mozog rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú tri dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov:

• Kosohranový mozog (rhombencephalon) - zadný mozog v širšom zmysle slova.
• Stredný mozog (mesencephalon).
• Predný mozog (prosencephalon) - v širšom zmysle medzimozog a koncový mozog.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je dlhá asi 20-25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny, bez ostrejšieho anatomického rozdielu.

Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru. Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most.

Biela hmota je uložená na povrchu a prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy, hlavnej motorickej dráhy.

Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak. Sivá hmota je uložená vo vnútri a nachádzajú sa v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy:

• Obživné reflexy - cicanie, hltanie, slinenie a sekrécia žalúdočných štiav.
• Obranné reflexy - kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie a žmurkanie.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií, ako sú dýchanie, srdcová činnosť a krvný tlak.

Z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Varolov most a mozoček

Zadný mozog tvorí v užšom slova zmysle, ako takzvaný metencephalon, Varolov most a mozoček. Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val.

Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Zadná časť tvorí plynulý prechod z predĺženej miechy a skladá sa predovšetkým zo sivej hmoty.

Sú tu uložené jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie. Predná časť je tvorená bielou hmotou, ktorou prechádzajú nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby.

Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania, pneumotaxické centrum. Tieto respiračné centrá sú súčasťou retikulárnej formácie a usmerňujú dýchací rytmus.

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér.

Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“ (arbor vitae).

V kôre mozočka sú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, takzvané Purkyňove bunky. Mozoček monitoruje všetky proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy.

Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, teda svalového tonusu, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka, napríklad aj akútnou intoxikáciou alkoholom, vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru. V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina).

V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje aj ďalšie dôležité centrá. Červené jadro riadi svalový tonus a čierna hmota, teda oblasť s vysokým obsahom pigmentu, reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť.

V medzimozgu je uložená III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými, teda laterálnymi, mozgovými komorami predného mozgu.

Z anatomického hľadiska tvoria medzimozog tri kľúčové časti:

• Epithalamus tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko (epifýzu), ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu.
• Lôžko (thalamus) je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier.
• Hypotalamické oblasti sa podieľajú na regulácii vnútorného prostredia a autonómnych funkcií.

V lôžku sa križujú takmer všetky senzitívne, teda vzostupné, dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry, okrem čuchových. Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí.

Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“. Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, napríklad čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé, a citovo ich prifarbuje, teda rozhoduje, či je vnem príjemný alebo nepríjemný.

Prepojenie chrbtice, miechy a mozgu

Chrbtica chráni miechu, ktorá je predĺžením centrálnej nervovej sústavy a hlavnou komunikačnou dráhou medzi mozgom a perifériou. Miecha vedie informácie z receptorov do mozgu a príkazy z mozgu k svalom, žľazám a vnútorným orgánom.

Chrbtica zabezpečuje ochranné prostredie pre miechu a nervové korene. Nervové štruktúry uložené v chrbticovom kanáli prepájajú centrálny nervový systém so všetkými časťami tela.

Periférny nervový systém zahŕňa somatický nervový systém a autonómny nervový systém. Somatický nervový systém je možné ovládať vôľou a jeho úlohou je rýchly prenos informácií oboma smermi.

Je súčasťou mnohých reakcií nášho tela od jednoduchých pohybov až po napríklad zrýchlenú chôdzu. K tomu, aby tieto pohybové aktivity vedel mozog kontrolovať, sa musia pomocou periférnych nervov do neho preniesť základné informácie o polohe končatiny, o svalovom napätí alebo o bolesti z poranenia.

Autonómny nervový systém riadi funkcie vnútorných orgánov. Tie na rozdiel od svalov nevieme ovládať vôľou.

Bolesti a poškodenia nervových štruktúr chrbtice

Každá z častí chrbtice, či už sú to stavce, platničky, kĺby, svaly, väzy alebo nervy, je citlivá na poškodenie a zranenie, ktoré ľahko privodí bolesť chrbta.

Dráždenie nervov v dôsledku poškodenia platničky je príčinou bolesti chrbta. Pri útlaku alebo dráždení nervových koreňov môže vzniknúť porucha hybnosti a citlivosti končatiny, ako aj vystreľujúca bolesť chrbta do končatín.

Anatomické alebo funkčné poškodenie chrbtice má za následok vznik závažných zdravotných ťažkostí, zdravotných obmedzení a handicapov.

Vybrané vlastnosti chrbtice a miechy

Zmena výšky človeka súvisí s množstvom tekutiny v medzistavcových platničkách, ktorá sa v priebehu dňa mení. Počas spánku, keď je telo v pokoji, je chrbtica vystavená minimálnej záťaži a zmenám osmotického tlaku.

To spôsobuje, že v tele prítomnú tekutinu platničky „nasávajú ako huba“ a nadobúdajú na objeme. Ráno sa tak prebúdzame vyšší o cca 1 až 2 centimetre, o ktoré na konci dňa prichádzame, pretože zaťaženie platničiek váhou tela odvádza tekutinu do okolitých tkanív a spôsobuje ich stenčenie.

Uvádza sa, že denne prebehne prostredníctvom neurónov, čiže nervových buniek miechy, medzi mozgom a telom okolo milióna elektrických nervových správ.

Pokiaľ sa nám prihodí určitá bolestivá udalosť, potom si vnem bolesti zapamätá mozog aj telo po dlhší časový úsek. Príkladom je pribuchnutá ruka do dverí, kedy si bolesť ešte pár dní po udalosti uvedomujeme.

To je pre nás impulzom udržiavať chrbticu stále v dobrej kondícii ako prevenciu bolesti chrbta, obrazne povedané v dobrých „spomienkach“, ktoré si bude pamätať - ako je správny postoj, strečing a posilňovanie chrbtového svalstva.

tags: #nervova #sustava #cloveka #chrbtica