Mäkkýše a ich nervová sústava

Mäkkýše (Mollusca) sú suchozemské, sladkovodné i morské živočíchy s mäkkým, nečlánkovaným telom a nervovou sústavou uzlového, teda gangliového typu. Nervová sústava je zložená z nervových uzlov uložených v hlave, vnútornostnom vaku a nohe. Z nich vybiehajú nervové vlákna k zmyslovým orgánom, ktoré zabezpečujú zrak, čuch, chuť, hmat a rovnováhu.

U primitívnejších mäkkýšov majú nervové vlákna rebríčkové usporiadanie, zatiaľ čo u hlavonožcov sa hlavové gangliá zväčšujú, splývajú do jedného centrálneho mozgu a umožňujú mimoriadne rýchle reakcie, pamäť i učenie. Nervová sústava mäkkýšov sa považuje za neurohumorálnu, lebo v nej bola dokázaná prítomnosť hormónov.

Charakteristika mäkkýšov

Mäkkýše (Mollusca) predstavujú jednu z najrozsiahlejších a morfologicky najrozmanitejších skupín živočíchov. Ich štúdiom sa zaoberá vedný odbor malakológia. Poznáme asi 130 000 mäkkýšov.

Mäkkýše sú suchozemské, sladkovodné i morské živočíchy. Majú mäkké, nečlánkované telo, ktoré je bez štetín a členených príveskov. Telo je dvojstranne symetrické alebo nesymetrické, pričom u ulitníkov dochádza k druhotnej asymetrii.

Celóm v embryonálnom vývine je potom nahradený zmiešaným typom telovej dutiny, mixocél, vyplnenou hydrolymfou. Mäkkýše patria medzi prvoústovce, u ktorých sa nervová sústava nachádza na brušnej strane.

Stavba tela mäkkýšov

Telo sa skladá zvyčajne z hlavy, vnútornostného alebo útrobného vaku, ktorý je prekrytý plášťom, a svalnatej nohy. Hlava nesie zmyslové orgány a ústny otvor, vnútornostný vak obsahuje väčšinu vnútorných orgánov a svalnatá noha zabezpečuje pohyb.

Typickým kožným záhybom na povrchu tela je plášť, odborne pallium. Plášť prekrýva vnútornostný vak a ohraničuje plášťovú dutinu, do ktorej ústia vývody vnútorných orgánov. Na okraji plášťa sa vytvára vonkajšia kostra v podobe ulity alebo lastúry.

Produktom plášťa je vonkajšia schránka, ktorá je tvorená najmä uhličitanom vápenatým. Produkujú ju povrchové bunky plášťa. U niektorých skupín, napríklad u nahých ulitníkov alebo hlavonožcov, môže byť schránka druhotne redukovaná, prípadne presunutá dovnútra tela v podobe sépiovej kosti.

Hlava

Hlava nesie tykadlá, zmyslové orgány, ústny otvor a hlavové ganglion. Kratšie tykadlá majú hmatovú funkciu, na dlhších sú umiestnené oči, často na stopkách.

U jednoduchších mäkkýšov sa vyskytuje jamkovité alebo miskovité oko. U vývojovo dokonalejších druhov, najmä u hlavonožcov, sa vyvinulo komorové oko, ktoré je stavbou podobné oku stavovcov.

Ulitníky majú na hlave jeden alebo dva páry tykadiel. Kratšie tykadlá slúžia najmä na hmat, zatiaľ čo oči sa nachádzajú na konci dlhšieho páru tykadiel alebo pri ich báze.

Vnútornostný vak a plášť

Vo vnútornostnom vaku sú uložené vnútorné orgány. Plášť je kožný záhyb, ktorého bunky vylučujú vápenatú schránku. Medzi plášťom a telom vzniká plášťová dutina, do ktorej ústia vývody vnútorných orgánov.

Do plášťovej dutiny ústi análny komplex orgánov, ktorý tvorí análny otvor, párové vylučovacie orgány a pohlavné žľazy. Plášťová dutina má význam pri dýchaní, vylučovaní i odvádzaní vody z tela.

Noha

Noha je svalnatá a tvorí ju prevažne hladká svalovina. Umožňuje plazivý alebo iný aktívny pohyb. Na jej spodnej strane sa často nachádza svalnaté chodidlo s množstvom hlienových žliaz.

Noha môže byť prispôsobená na rôzne spôsoby pohybu. U lastúrnikov má sekerovitý tvar a slúži na zavŕtavanie do dna alebo na plazenie. U hlavonožcov sa premenila na ramená a lievikovitý útvar.

Hlavonožce pomocou lievika nasávajú vodu do plášťovej dutiny a potom ju prudko vytláčajú von. Reakčný pohyb vody ich poháňa opačným smerom.

Nervová sústava mäkkýšov

Funkciou nervovej regulácie je prijímať podnety, reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a spolu s hormonálnou sústavou zabezpečiť rovnovážny stav organizmu, teda homeostázu.

Podstatou nervovej regulácie je pohotovo premeniť podnet z okolia na signál, ktorý zmenou elektrického, teda akčného potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka, neurón.

Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža dosiahnutý stupeň dráždivosti organizmov, teda schopnosti prijímať podnety a primerane na ne reagovať. Úmerne tomu sa nervová sústava štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a neuróny sa u jednotlivých skupín organizovali do príslušných typov nervových sústav.

Gangliová nervová sústava

Osobitnou a vysoko organizovanou vetvou bezstavovcov sú mäkkýše. Pôvodne majú gangliovú nervovú sústavu, tvorenú typicky niekoľkými pármi uzlín, napríklad mozgovými, nožnými a vnútornostnými gangliami, ktoré riadia jednotlivé časti tela.

Nervová sústava mäkkýšov je uzlová alebo gangliová. Jej základom sú nervové uzliny, teda gangliá, ktoré sú navzájom spojené nervovými vláknami alebo spojkami.

Riadenie vnútorných orgánov zabezpečuje nervová sústava zložená z nervových uzlov uložených v hlave, vnútornostnom vaku a nohe. Z týchto uzlov vybiehajú nervové vlákna k zmyslovým orgánom a k svalom.

Rebríčková nervová sústava

Gangliá sú pospájané nervovými vláknami, čím vzniká rebríčková nervová sústava. Nervové povrazce vedú pozdĺž tela a priečne spojky ich prepájajú, takže sústava pripomína rebrík.

U primitívnejších mäkkýšov je nervová sústava jednoduchšia a nervové uzliny sú menej koncentrované. U vývojovo dokonalejších druhov dochádza k zväčšovaniu a spájaniu ganglií.

Ulitníky majú nervovú sústavu zloženú zo šiestich párov ganglií: mozgových, bukálnych, pedálnych, pleurálnych, parietálnych a viscerálnych. Bukálne gangliá inervujú ústnu dutinu, pedálne gangliá nohu, pleurálne gangliá vnútornostný vak, parietálne gangliá žiabre a chemoreceptory a viscerálne gangliá vnútorné orgány.

Gangliá jednotlivých častí tela

Hlavové alebo mozgové ganglion riadi hlavu, zmyslové orgány a časť tráviacej sústavy. Kožné, nožné alebo pedálne ganglion riadi svaly nohy a pohyb.

Útrobný alebo viscerálny ganglion riadi vnútorné orgány. Nervové uzliny sú spojené nervovými pásmi, ktoré vedú k svalom, žiabram, plášťu a ďalším orgánom.

U lastúrnikov sa pôvodných päť párov ganglií redukuje na tri páry. Ide o cerebropleurálne gangliá, ktoré inervujú hlavu a vnútornostný vak, visceroparietálne gangliá, ktoré riadia vnútorné orgány a žiabre, a pedálne gangliá, ktoré inervujú nohu.

Vývoj nervovej sústavy mäkkýšov

Prechodom k dvojstranne súmerným živočíchom sa predný koniec tela dostával do kontaktu s prostredím ako prvý. To viedlo k procesu zvanému cefalizácia, pri ktorom sa zmyslové orgány a nervové bunky začali koncentrovať v prednej, hlavovej časti tela.

V hlavovej časti postupne vzniklo dominantné nervové centrum, hlavové ganglium alebo primitívny mozog. Zhluky nervových buniek sa následne prepojili a vzniklo viacero typov uzlovej nervovej sústavy, ktorá sa u prvoústovcov typicky nachádza na brušnej strane tela.

U ploskavcov sa stretávame s pásovou nervovou sústavou. Z párových cerebrálnych ganglií v hlave vybiehajú smerom do tela pozdĺžne nervové pásy, ktoré sú na viacerých miestach priečne prepojené.

U obrúčkavcov sa páry nervových uzlov opakujú v každom telovom článku. Uzly jednotlivých článkov sú priečne prepojené spojkami, čím pod tráviacou rúrou vzniká typická rebríčková nervová sústava.

U mäkkýšov sa gangliová organizácia prispôsobila odlišnému spôsobu života jednotlivých skupín. Najvýraznejšiu koncentráciu nervových centier dosiahli aktívne dravé hlavonožce.

Zmyslové orgány mäkkýšov

Informácie z prostredia prijímajú mäkkýše viacerými dobre vyvinutými zmyslami. Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči, statocystu, chemoreceptory a hmatadlá.

Zrakové vnemy zabezpečujú oči rôznej zložitosti, od jednoduchých jamkových očí až po evolučne najdokonalejšie komorové oči hlavonožcov. Komorové oči hlavonožcov sú stavbou podobné očiam stavovcov.

Hmatové tykadlá prijímajú mechanické podnety. Chemické podnety zachytávajú chemoreceptory a osfrádiá. Statocysta je orgán rovnováhy, ktorý pomáha určovať polohu tela a orientovať sa v priestore.

U sladkovodných lastúrnikov sa oči ani tykadlá zvyčajne nevyskytujú. Niektoré druhy však majú v bunkách kože mäkké časti, ktoré veľmi citlivo reagujú na svetlo.

Nervová sústava jednotlivých tried mäkkýšov

Ulitníky

Ulitníky majú dobre vyvinutú hlavu, ktorá nesie oči a hmatadlá. Ich nervová sústava pozostáva zo šiestich párov ganglií a nervových spojok.

Laterálna torzia, typická pre ulitníky, spôsobuje ich druhotnú asymetriu a prekríženie nervových povrazcov, ktoré sa označuje ako chiastoneuria. Nervové centrá riadia pohyb nohy, činnosť tráviacej sústavy, dýchanie, vylučovanie a rozmnožovanie.

Sladkovodné spodnooké ulitníky majú jeden pár nezatiahnuteľných tykadiel, pričom oči sa nachádzajú pri ich báze. Suchozemské stopkatooké ulitníky majú dva páry tykadiel a oči sú umiestnené na konci druhého, dlhšieho páru.

Lastúrniky

Lastúrniky majú nervovú sústavu prispôsobenú pasívnemu, prisadnutému alebo málo pohyblivému spôsobu života. Hlava je úplne redukovaná a s ňou sa zmenšili aj hlavové nervové centrá.

Dôležitým znakom nervovej sústavy lastúrnikov je redukcia piatich párov ganglií na tri páry. Cerebropleurálne gangliá inervujú hlavu a vnútornostný vak, visceroparietálne gangliá vnútorné orgány a žiabre a pedálne gangliá nohu.

Lastúrniky nemajú tykadlá ani radulu. Ich zmyslová sústava je jednoduchšia než u aktívne sa pohybujúcich ulitníkov a hlavonožcov.

Hlavonožce

Hlavonožce sú najdokonalejšie mäkkýše. Majú pomerne veľkú hlavu, v ktorej sa sústreďujú zmyslové orgány a vyvinuté nervové centrá.

Všetky ich hlavové gangliá splývajú do jedného masívneho centrálneho mozgu. Ako analógia k lebke stavovcov je tento mozog chránený chrupavkovitým puzdrom.

Hlavonožce majú vyvinutý mozog, ktorý umožňuje mimoriadne rýchle reakcie, pamäť a schopnosť učiť sa. Výskumy ukazujú, že sú schopné krátkodobej i dlhodobej pamäti.

Hlavonožce dosiahli absolútny vrchol rozvoja nervovej sústavy bezstavovcov. Ich nervová sústava koordinuje pohyb ramien, zmenu sfarbenia, lov, únikové reakcie, orientáciu i zložité správanie.

Porovnanie nervovej sústavy mäkkýšov

Tráviaca sústava

Tráviaca sústava sa začína ústnym otvorom, pokračuje hltanom, pažerákom, žalúdkom a črevom. Do žalúdka ústi mohutne vyvinutá tráviaca žľaza, hepatopankreas, teda pečeňovo-podžalúdková žľaza.

Hepatopankreas produkuje tráviace šťavy a zároveň je miestom zhromažďovania zásobných látok, najmä glykogénu a tukov. U niektorých skupín sa na chrbtovej strane čreva vytvára záves, typhlosolis, ktorým sa zväčšuje vstrebávacia plocha.

V ústach ulitníkov sa nachádza jazýček, radula. Je to chitinózny jazýček so zúbkami, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Slimák ním zoškrabáva potravu z podkladu.

Niektoré dravé morské druhy majú radulu s ostrými zúbkami a jedové žľazy. Korisť môžu usmrcovať aj jedom alebo ju napádajú modifikovanou radulou a zvláštnym zobákom.

Lastúrniky radulu nemajú, pretože sa pri ich prispôsobení na filtrovanie potravy druhotne stratila. Potravu získavajú filtráciou mikroskopických organizmov z vody.

Cievna sústava

Cievna sústava mäkkýšov je prevažne otvorená. Tvorí ju srdce a cievy, pričom krv alebo hemolymfa sa voľne vylieva do telovej dutiny a obmýva jednotlivé orgány.

Živiny a kyslík v tele rozvádza telová tekutina, krvomiazga. Koluje v otvorenej obehovej sústave a činnosťou srdca sa znovu nasáva do ciev.

Srdce je uložené v osrdcovníku. U väčšiny mäkkýšov sa skladá z predsiene a komory. U lastúrnikov má jednu komoru a dve súmerné predsiene.

Krv obsahuje hemocyanín alebo hemoglobín. Hemocyanín obsahuje meď a sfarbuje krv do modra, zatiaľ čo hemoglobín obsahuje železo.

U vysoko aktívnych hlavonožcov je cievna sústava uzavretá alebo takmer uzavretá. Tento typ krvného obehu súvisí s ich rýchlym pohybom a vysokou spotrebou kyslíka.

Dýchacia sústava

Dýchacím orgánom mäkkýšov sú pľúcne vaky alebo žiabre. Vodné mäkkýše dýchajú najmä žiabrami, zatiaľ čo suchozemské druhy využívajú bohato prekrvenú stenu plášťovej dutiny, ktorá funguje ako pľúcny vak.

Žiabre sú tenkostenné výbežky pokožky bohato prekrvené a zasahujú do plášťovej dutiny. U hlavonožcov a väčšiny vodných mäkkýšov zabezpečujú účinnú výmenu dýchacích plynov.

Pri sladkovodných ulitníkoch však úplne neplatí pravidlo, že vodné druhy dýchajú žiabrami a suchozemské pľúcnym vakom. Veľká časť našich sladkovodných ulitníkov, napríklad vodniaky a kotúľky, patrí medzi pľúcnatce a dýcha pľúcnym vakom, nie žiabrami.

Lastúrniky dýchajú žiabrami. Vodu nasávajú do tela prívodným sifónom, voda obmýva žiabre a vyteká vyvrhovacím sifónom.

Vylučovacia sústava

Vylučovacia sústava filtruje telové tekutiny a odvádza z tela odpadové látky. Vylučovacími orgánmi sú nefrídie alebo metanefrídie, ktoré sú stavbou podobné vylučovacím orgánom obrúčkavcov.

Nefrídie sú lievikovité útvary s brvami a odvodným kanálikom. U ulitníkov sa špecializovaná metanefrídia označuje ako Bojanova žľaza.

Bojanova žľaza je uložená za srdcom, v blízkosti osrdcovníka, a vylučuje odpadové látky. Vyúsťuje do plášťovej dutiny.

Rozmnožovanie a vývin

Mäkkýše sa rozmnožujú pohlavne. Vyskytujú sa medzi nimi hermafrodity aj gonochoristy, teda živočíchy oddeleného pohlavia.

U hermafroditov sa samčie a samičie pohlavné bunky produkujú často v časovej postupnosti. Pri ulitníkoch najprv vznikajú a dozrievajú spermie a potom vajíčka, čo sa označuje ako proterandrický hermafroditizmus.

K samooplodneniu u hermafroditov nedochádza. Na rozmnožovanie je nevyhnutná kopulácia dvoch jedincov.

Oplodnenie je vnútorné. Vývin suchozemských druhov je priamy, zatiaľ čo u mnohých morských druhov prebieha nepriamo cez larvu.

U morských mäkkýšov sa môže vyskytovať larva trochofóra, z ktorej vzniká pre mäkkýše typická larva veliger. U lastúrnikov môže veliger určitý čas plávať vo vode a potom sa usadí na podklade.

Sladkovodné lastúrniky majú špecifickú parazitickú larvu zvanú glochídium. Glochídium sa dočasne prichytáva na žiabre alebo plutvy rýb a po čase klesá na dno, kde sa vyvíja na mladého lastúrnika.

Systém mäkkýšov

Kmeň mäkkýše sa z hľadiska fylogenézy a stavby tela primárne rozdeľuje na dva základné podkmene: mäkkýšovce (Amphineura) a schránkovce (Conchifera).

Podkmeň Mäkkýšovce

Mäkkýšovce, niekedy nazývané prvomäkkýše, sú primitívne morské živočíchy. Majú dlhé, pretiahnuté a ploché telo bez celistvej schránky.

Hlavu majú slabo diferencovanú a nemajú oči, hmatadlá ani statocysty. Ich tráviaca sústava nemá znaky dorzálnej flexie.

Červovce

Červovce sú výlučne morské mäkkýše s červovitým telom. Úplne im chýba vápnitá schránka a telo pokrýva len pevná pokožka, kutikula.

Pohybujú sa pomocou obrveného epitelu. Nemajú typické metanefrídie, noha je často redukovaná a nemajú žiabre. Dýchajú zriaseným okrajom kloakálnej dutiny na konci tela.

Chitóny

Chitóny sú prevažne morské mäkkýše s ploským telom a bilaterálnou symetriou. Sú prispôsobené na život na skalách.

Ich najtypickejším znakom je systém ôsmich prekrývajúcich sa vápenatých platničiek na chrbtovej strane. Platničky sú pružné a chránia mäkké telo.

Chitóny sa živia spásaním rias, na čo využívajú radulu. Majú jednoduchú rebríčkovú nervovú sústavu a dýchajú pomocou žiaber umiestnených v žiabrovom priestore pod okrajom tela.

Podkmeň Schránkovce

Schránkovce sú charakteristické prítomnosťou jednej alebo viacerých tvrdých schránok spojených s telom pomocou svalových úponov. Patria sem všetky najznámejšie triedy mäkkýšov.

Čiapočkovce

Čiapočkovce sú starobylé morské mäkkýše, ktoré boli dlho známe len z fosílií starých 400 až 550 miliónov rokov. V roku 1952 bol však objavený žijúci zástupca Neopilina galatheae v hlbokomorských priekopách Mexika.

Telo týchto vzácnych „živých skamenelín“ zhora chráni jednoduchá, jednodielna čiapkovitá schránka. Ich nervová sústava má primitívny rebríčkový charakter a nemajú ani dorzálnu flexiu, preto sa ústa aj análny otvor nachádzajú na opačných koncoch tela.

Ulitníky

Ulitníky sú asymetricky stavané mäkkýše so špirálovite stočenou ulitou. Hlava je zreteľne oddelená od tela a nesie oči a hmatadlá.

Vnútornostný vak je stočený do špirály a plášť na jeho chrbtovej strane produkuje vápenatú schránku. Ulita je zložená z organickej, vápenatej a perleťovej vrstvy.

Ulitníky sa pôvodne vyvinuli v mori, ale časť druhov prešla do sladkej vody a na súš. Žijú aj v extrémnych podmienkach, napríklad v Grónsku zamŕzajú a znova ožívajú a na Sahare prežijú aj 70 °C.

Živia sa najmä rastlinami a riasami, ale poznáme aj dravé druhy. Dravé druhy používajú radulu s ostrými zúbkami a niektoré majú aj jedové žľazy.

Ulitníky dýchajú žiabrami alebo pľúcnym vakom. Suchozemské druhy využívajú vnútornú stenu plášťa ako pľúcny vak.

Väčšina morských ulitníkov je gonochoristická, zatiaľ čo pľúcnaté suchozemské a sladkovodné ulitníky a niektoré morské druhy sú hermafrodity.

U suchozemských druhov môže zaviečkovanie pomáhať pri prekonávaní nepriaznivých podmienok. Ulitníky majú schopnosť zatiahnuť dlhšie tykadlá aj oči pomocou svalov.

Zástupcovia ulitníkov

Vodniak malý je veľmi hojný ulitník dlhý 7-10 mm. Žije v malých vodných nádržiach i potokoch, obyčajne blízko brehu, a rád vylieza z vody na pobrežné rastliny.

Vodniak malý je medzihostiteľom motolice pečeňovej. Vyskytuje sa v celej Európe, Severnej Amerike a severnej Ázii.

Vodniak vysoký je väčší príbuzný vodniaka malého a vizuálne sa odlišuje nápadne špicatou ulitou. Kotúľka veľká má do tvaru kolieska stočenú ulitu a žije v tečúcich vodách potokov.

Močiarka živorodá žije v stojatých vodách. Dýcha žiabrami, ktoré má v plášťovej dutine pred srdcom, a viečko má trvalo prirastené o nohu.

Slimák záhradný je hermafrodit. Kratšie tykadlá na hlave sú sídlom hmatu a na dlhších tykadlách sú oči.

Slizniaky a slizovce nevytvárajú ulitu. Slizniaky majú v zadnej časti chrbta viditeľný chrbtový kýl a dýchací otvor v zadnej polovici kožného štítu.

Slizovce majú chrbát zaoblený bez kýlu a dýchací otvor v prednej polovici štítu. Prítomnosť alebo neprítomnosť schránky je ekologický znak, nie prísna systematická kategória.

Lastúrniky

Lastúrniky sú prevažne morské a menej často sladkovodné mäkkýše. Majú dvojstranne súmerné telo a dvojdielnu schránku, ktorá sa skladá z dvoch lastúr.

Obe časti schránky sú spojené pružným väzom na chrbtovej strane a svalmi, ktoré ich držia pri sebe alebo ich otvárajú. Niektoré druhy majú v prednej časti lastúry zámok tvorený do seba zapadajúcimi zubami.

Hlava lastúrnikov je úplne redukovaná a nemajú ani radulu, ani čeľusť. Potravu prijímajú filtrovaním planktónu z vody.

Noha má sekerovitý tvar a slúži na plazivý pohyb alebo rytie v dne. Na spodnej strane môže byť Byssova žľaza, ktorej sekrét tuhne a umožňuje pripevnenie na podklad.

Lastúrniky dýchajú žiabrami. Vodu nasávajú prívodným sifónom, voda obmýva žiabre a potom vyteká vyvrhovacím sifónom.

Žiabrové lupienky druhotne strácajú svoju pôvodnú dýchaciu funkciu a menia sa na filtračný aparát na získavanie planktónu. Dýchanie môže u niektorých druhov preberať aj prekrvený plášť.

Lastúrniky sú významné pri samočistení vôd, pretože filtrujú mikroskopické organizmy a čiastočky z vody. Živia sa mikroskopickými organizmami, ktoré získavajú filtráciou.

Zástupcovia lastúrnikov

Škľabka veľká, uvádzaná aj pod názvom korytko rybničné, žije v stojatých vodách. Jej hnedozelená lastúra má vo vnútri modrasté sfarbenie a dosahuje dĺžku 9-20 cm.

Korýtko maliarske žije v stojatých až mierne tečúcich vodách. V rýchlejšie tečúcich vodách žije korýtko riečne.

Perlorodka riečna bola kedysi v európskych tokoch pomerne hojná. V dôsledku znečistenia tokov je dnes kriticky ohrozená.

Ustrica jedlá a slávka jedlá patria medzi jedlé druhy. Lastúrniky sa lovia ako potrava pre človeka a chovajú sa aj v akvakultúrach.

Perlorodka morská vytvára perly. Ak sa do lastúry dostane cudzie teleso, napríklad piesok alebo parazit, obalí ho perleťou a vznikne perla ako obranný mechanizmus.

Hlavonožce

Hlavonožce sú najdokonalejšie mäkkýše a žijú výlučne v moriach, najmä v teplých moriach. Majú dravý spôsob života a dosahujú veľkosť až niekoľko desiatok metrov.

Ich hlava je veľká a sústreďuje sa v nej mozgový uzol a dokonalé komorové oči. Vnútornostný vak tvorí za veľkou hlavou dlhý trup a je prekrytý plášťom.

Noha sa premenila na lievikovitý útvar a ramená okolo ústneho otvoru. Ramená obsahujú prísavky a slúžia na pohyb, uchopovanie koristi a jej držanie.

Schránka je redukovaná. U sépie zostal jej vnútorný zvyšok v podobe sépiovej kosti, zatiaľ čo u chobotníc je schránka silne redukovaná alebo úplne chýba.

Hlavonožce dýchajú žiabrami a majú uzavretú cievnu sústavu. Uzavretý krvný obeh umožňuje účinnejší transport kyslíka pri rýchlom pohybe.

V pokožke majú pigmentové zrniečka alebo chromatofory, vďaka ktorým dokážu meniť farbu podľa prostredia. Niektoré druhy svetielkujú.

V nebezpečenstve môžu vystreknúť tmavý sekrét z atramentovej žľazy a uniknúť prudkým vytlačením vody cez lievik. Korisť chytajú ramenami a usmrcujú modifikovanou radulou alebo zvláštnym zobákom.

Živia sa rybami a inými morskými živočíchmi. Niektoré veľké hlavonožce napádajú aj veľryby.

Hlavonožce sú gonochoristy, teda živočíchy oddeleného pohlavia. Vyskytuje sa u nich pohlavný dimorfizmus.

U samcov sa jedno rameno premieňa na kopulačný orgán, hektokotylové rameno, v ktorom sa nachádzajú spermie. Pred oplodnením boli u niektorých druhov pozorované svadobné tance.

Vývin hlavonožcov je priamy. Samičky po prvom rozmnožovaní obyčajne hynú.

Sépia obyčajná žije v príbrežných vodách teplých morí a loví sa aj na získavanie sépiovej kosti, ktorá sa používa ako minerálna výživa pre chovateľov domácich vtákov.

Chobotnice a kalmáry sa lovia ako potrava pre človeka. Dosahujú veľkosť až niekoľko desiatok metrov a niektoré žijú v hlbinách morí.

Lodienka alebo nautilus patrí medzi žijúce skameneliny. V dávnych dobách bola skupina hlavonožcov početná, dnes má oveľa menej druhov.

Význam mäkkýšov

Mäkkýše žijú v mori, v sladkých vodách i na suchej zemi. Osídlili veľmi rozmanité prostredia a prispôsobili sa bylinožravému, dravému, filtrujúcemu i parazitickému spôsobu života.

Lastúrniky filtráciou vody prispievajú k jej samočisteniu. Sú potravou pre iné živočíchy a významnú úlohu majú aj v potravových reťazcoch vodných ekosystémov.

Mnoho druhov sa loví ako potrava pre človeka, napríklad ustrice a slávky. Významný je aj chov mäkkýšov v akvakultúrach.

Niektoré mäkkýše vytvárajú perly a ich perleťová vrstva sa využíva na výrobu ozdobných predmetov. Mäkkýše môžu byť aj medzihostiteľmi pásomníc a motolíc.

Vodniak malý je medzihostiteľom motolice pečeňovej. Niektoré ulitníky, najmä slizniaky a slizovce, poškodzujú pestované rastliny.

tags: #makkyse #nervova #sustava