Poškodenie mozgu, keď lekári nedávajú nádej: prognóza a možnosti liečby

Ak lekári po poškodení mozgu nevedia dať priaznivú prognózu, neznamená to automaticky, že liečba sa končí alebo že zlepšenie už nie je možné. Prognóza závisí od príčiny poškodenia, jeho rozsahu a lokalizácie, od celkového zdravotného stavu, rýchlosti poskytnutia pomoci a od priebehu akútnej i následnej rehabilitácie.

Poškodenie mozgu môže vzniknúť po cievnej mozgovej príhode, úraze hlavy, krvácaní, nádore, nedostatku kyslíka alebo inom závažnom ochorení. V niektorých prípadoch zostávajú trvalé následky, no pri mnohých stavoch možno vhodnou liečbou, intenzívnou rehabilitáciou a podporou rodiny dosiahnuť zlepšenie pohybu, reči, prehĺtania, myslenia, sebestačnosti a kvality života.

Čo znamená, keď lekári nedávajú nádej

Preto i otázky príbuzných pacienta ohľadom prognózy prípadne dĺžky hospitalizácie alebo liečby nie je možné vždy jednoznačne zodpovedať. Prognóza sa môže meniť podľa toho, ako pacient reaguje na liečbu, či sa podarí zastaviť sekundárne poškodzovanie mozgu a aké funkcie sa začnú obnovovať.

Veľké percento ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku poranenia mozgu nezomiera ihneď, ale až o mnoho dní až týždňov po úraze. Primárne poranenia mozgu (tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu) nie sú obvykle posúdené ako adekvátne zhoršeniu ktoré nastalo. Zhoršenie stavu, resp. smrť zraneného nastáva pravdepodobne v dôsledku ďalších, sekundárnych poškodení, ktoré vzniknú v mozgu ako následok poranenia.

Pri poškodení mozgu preto nie je možné hodnotiť výsledok iba podľa prvých hodín alebo dní. Stav pacienta sa kontinuálne monitoruje jednak prístrojmi, jednak intenzívnou starostlivosťou lekárov. Pri cievnej mozgovej príhode aj traumatickom poranení mozgu môže ďalší vývoj ovplyvniť opuch mozgu, krvácanie, nedostatok kyslíka, zvýšený vnútrolebečný tlak, infekcia, epileptické záchvaty a ďalšie komplikácie.

Najčastejšie príčiny poškodenia mozgu

Traumatické poranenie mozgu (TBI) je poranenie, ktoré postihuje mozog, často v dôsledku silného úderu, nárazu alebo otrasu hlavy. Tento typ poranenia môže mať od miernych, dočasných príznakov až po vážne, život ohrozujúce komplikácie.

Medzi najčastejšie príčiny úrazov mozgu patria nehody (pády, náhodné údery do hlavy, nárazy hlavou do pevných prekážok), dopravné nehody, úrazy na stavbách a pri športových aktivitách. Pády resp. dopravné nehody na bicykloch a motocykloch sú celosvetovo hlavnými príčinami vážnych poranení mozgu.

Cievna mozgová príhoda (CMP) patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu. Tie pri nedokrvení odumierajú.

Najčastejšie neurologické ochorenia vyžadujúce v pokročilých štádiách paliatívnu liečbu sú stavy po cievnych mozgových príhodách, demyelinizačné ochorenia, Parkinsonova choroba, demencia, amyotrofická laterálna skleróza, nádory mozgu a následky ťažkých úrazových poškodení mozgu.

Cievna mozgová príhoda a jej následky

Náhla cievna mozgová príhoda patrí v Európe k tretej najčastejšej príčine smrti a je absolútne najčastejšou príčinou trvalej invalidity ľudí po päťdesiatke. V civilizovaných krajinách postihuje ročne najmenej troch ľudí z tisícky.

Už po 3 - 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú. Zasiahnutá je najčastejšie oblasť reči, koordinácie a pohybu.

Ak je mozog bez kyslíka 9 a viac minút, ide už o nezvratný proces a končí fatálne… Po prekonaní mŕtvice zostáva mnoho pacientov pripútaných na lôžko a odkázaných na starostlivosť iných.

Žiaľ, často sú nepriaznivé, s hrozbou, že zostanú trvalé. Po fyzickej stránke môže dôjsť k:

• oslabeniu alebo úplnému obmedzeniu pohyblivosti končatín na jednej polovici tela,
• zhoršeniu stability sedu, stoja a k poruche chôdze alebo celkovej paralýze väčšinou dolných končatín,
• poruchám prehĺtania, močenia a vyprázdňovania.

Oslabujú sa i kognitívne funkcie. Pacient, ktorý prekonal mozgovú príhodu, môže trpieť zhoršeným zrakom a poruchami videnia, poruchou výslovnosti a reči, dokonca môže dôjsť až k úplnej strate reči. Typickými nepriaznivými následkami sú ťažkosti s pamäťou a myslením.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba mozgovej príhody závisí od jej typu, príčiny, rozsahu poškodenia mozgu a od času, ktorý uplynul od vzniku prvých príznakov. Najdôležitejšie je, aby sa pacient dostal do nemocnice čo najskôr. Pri mozgovej príhode platí, že každá minúta je dôležitá.

Prvé vyšetrenia v nemocnici

Po príchode do nemocnice lekári najskôr zistia, či ide o ischemickú cievnu mozgovú príhodu alebo hemoragickú (krvácavú) cievnu mozgovú príhodu. Na určenie správnej diagnózy sa najčastejšie vykonáva:

• neurologické vyšetrenie,
• CT mozgu alebo magnetická rezonancia (MR),
• krvné vyšetrenia,
• EKG,
• podľa potreby ďalšie vyšetrenia srdca a ciev.

Výsledky týchto vyšetrení určia ďalší postup liečby. Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká uzáverom cievy, ktorá zásobuje mozog krvou. U niektorých pacientov je možné podať liečbu na obnovenie prietoku krvi alebo vykonať endovaskulárny zákrok na odstránenie krvnej zrazeniny.

O vhodnosti rozhoduje lekár podľa času od vzniku príznakov, výsledkov zobrazovacích vyšetrení a celkového zdravotného stavu pacienta. Ak tieto možnosti nie sú vhodné, liečba sa zameriava na stabilizáciu zdravotného stavu, prevenciu komplikácií a zníženie rizika ďalšej mozgovej príhody.

Pri krvácavej mozgovej príhode dochádza ku krvácaniu do mozgu. Liečba závisí od rozsahu krvácania, jeho príčiny a celkového stavu pacienta. V niektorých prípadoch je potrebný neurochirurgický zákrok, v iných sa postupuje konzervatívnou liečbou a intenzívnym sledovaním.

Traumatické poškodenie mozgu

Traumatické poranenie mozgu znamená každé poškodenie mozgu spôsobené vonkajšou príčinou. Príčinami môžu byť nehody, násilie a šport.

Úraz mozgu je nesmierne komplikované poškodenie orgánu spájajúceho milióny nervových buniek v presne zorganizovanom systéme. V okamihu úrazu môže byť mozog v lebke otrasený a narážať na lebečné kosti, môžu sa pretrhnúť nervové dráhy a krvné cievy.

Primárne a sekundárne poškodenie

V prípade poranenia mozgu sa spustí súbor bunkových procesov a tzv. biochemické kaskády. Tieto sekundárne procesy môžu dramaticky zhoršiť škody spôsobené primárnym zranením a zodpovedajú za vysoké percento úmrti a taktiež za dramaticky dlhé liečebné pobyty v nemocniciach a rehablitačných zariadeniach.

Primárne poškodenie spúšťa sériu buniek poškodzujúcich procesov opuch mozgu, nedostatok prekrvenia a nakoniec odumieranie buniek. Sekundárne poškodenie vedie k neskoršiemu odumieraniu mozgových oblastí, ktoré neboli pôvodne ovplyvnené traumou tým sa môže poškodenie mozgu zväčšiť bez ďalšieho traumatu.

Stupne závažnosti traumatického poranenia

Každé TPP je sprevádzané bolesťami hlavy. Fáza zotavenia pri ľahkom SHT trvá 7-10 dní. Počas tejto doby je mozog zraniteľný a každé ďalšie otrasenie je výrazne nebezpečnejšie. Aj ľahké otrasenie mozgu musí byť brané vážne!

Kontúzia, krvácanie a opuch mozgu

Kontúzia mozgu je morfologické úrazové poškodenie mozgu, ktoré sa klinicky prejavuje príznakmi jeho fokálneho alebo difúzneho postihnutia v závislosti od lokalizácie a rozsahu poranenia. Charakteristickým primárne fokálnym poranením mozgu je jeho kontúzia, pomliaždenie.

V centre kontúzneho ložiska sa zisťuje traumatická nekróza mozgového tkaniva. Na periférii sú potenciálne reverzibilné zmeny neurónov a astrocytov. Kontúzia môže byť spojená aj s laceráciou povrchu mozgu a s traumatickým subarachnoidálnym a subdurálnym krvácaním.

Kontúzne zmeny sa nachádzajú na miestach pôsobenia násilia na hlavu - COUP, a na protiľahlej strane - CONTRE COUP. Najčastejšie miestom výskytu kontúzii je pól frontálnej (čelovej) kosti a spánkového laloka.

V dôsledku drobných krvácaní v ložisku kontúzie a rozvoja perifokálneho edému sa kontúzne ložisko môže o 24-48 hodín, ale aj neskôr, začať správať expanzívne. Expanzívna kontúzia utláča okolité nepoškodené mozgové tkanivo a zvyšuje intrakraniálny tlak.

Výrazné zvýšenie ICP nastáva pri edéme mozgu. Jeho príčinou po úraze hlavy býva najmä porucha hematoencefalickej bariéry a hromadenie tekutiny v extracelulárnom priestore, neskôr v dôsledku ischémie sa rozvíja aj intracelulárny edém.

Intracelulárny edém astrocytov a ich perivaskulárnych výbežkov uzatvára lumen kapilár a ďalej prehlbuje ischémiu a hypoxiu mozgu. Uzatvára sa circulus vitiosus, zóna edému mozgu sa tak rozširuje až k jeho generalizácii.

Príznaky a dlhodobé následky poškodenia mozgu

Následky traumatického poranenia mozgu závisia od závažnosti poranenia, postihnutej oblasti mozgu a ďalších individuálnych faktorov. Po traumatickom poranení mozgu môže dôjsť k dočasnej strate vedomia. V závažnejších prípadoch môže nastať dlhotrvajúca kóma.

Bolesti hlavy a závraty sú bežnými príznakmi po traumatickom poranení mozgu a môžu trvať dlhší čas. Mnohí ľudia, ktorí utrpeli traumatické poranenie mozgu, majú problémy s pamäťou a koncentráciou.

Traumatické poškodenie mozgu môže spôsobiť zmeny v správaní a nálade. Obete môžu byť podráždené, úzkostlivé, depresívne alebo agresívne. V závislosti od závažnosti poranenia sa môžu vyskytnúť motorické problémy, ako sú ťažkosti s chôdzou, problémy s rovnováhou alebo koordináciou.

Traumatické poškodenie mozgu môže ovplyvniť reč a komunikačné schopnosti. Obete môžu mať problémy s hľadaním slov, plynulým rozprávaním alebo chápaním významu reči.

Aj po ľahkom SHT bez relevantných poranení zistených zobrazovacími metódami môžu v priebehu času nastať čiastočne závažné poškodenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť každodenný život dotknutých osôb. Detí sa to týka viac ako dospelých.

Po počiatočnom období bez príznakov môže najmä u dospelých dôjsť po týždňoch až mesiacoch k chronickému subdurálnemu krvácaniu. Aj po rokoch je možné zistiť poškodzovacie procesy v mozgovom tkanive, ktoré spôsobujú klinické príznaky.

• problémy s jemnou motorikou a rovnováhou,
• neurokognitívne a psychiatrické poruchy,
• problémy so sústredením, pamäťou a motiváciou,
• depresie a úzkostné poruchy,
• demencia,
• iné degeneratívne ochorenia,
• chronická traumatická encefalopatia (CTE).

Diagnostika poškodenia mozgu

Pacienti s podozrením na poranenie mozgu obvykle ihneď po transporte na pohotovosť absolvujú interné a neurologické vyšetrenie, bezodkladne sa realizuje CT alebo MR vyšetrenie mozgu a podľa výsledkov sa stanoví ďalší postup.

Diagnostika zahŕňa neurologické vyšetrenie vrátane GCS, zobrazovacie metódy, stanovenie závažnosti, vyhodnotenie edému a posúdenie indikácie k operačnému zákroku. Čoskoro sa môžu vykonať evokované potenciály na funkčné vyšetrenie a oftalmologické vyšetrenie.

CT vyšetrenie po úraze hlavy je potrebné najmä pri zlomenine lebky na RTG snímke, GCS < 15, koagulopatiách, alkoholizme, drogovej závislosti, epilepsii, predošlej neurochirurgickej operácii a vo vysokom veku.

Akútna liečba ťažkého poškodenia mozgu

V akútnom štádiu je primárnym cieľom zdravotníckeho personálu stabilizácia pacienta a prevencia ďalšieho zranenia, pretože veľmi často je možné touto stabilizáciou zastaviť ďalší rozvoj tzv. sekundárnych poškodení. Primárne poranenia sa ošetria bezprostredne po stabilizácii pacienta.

Prednemocničná starostlivosť o pacienta s úrazom hlavy zahŕňa zaistenie priechodnosti dýchacích ciest, dostatočnú oxygenáciu a udržiavanie primeraného arteriálneho tlaku.

V akútnej fáze liečby riešia lekári bezprostredné poškodenie mozgu a súvisiacich štruktúr. Pri prenikajúcich poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta sa realizuje operačný výkon urgentne.

Ak je stav pacienta stabilizovaný, je možné operačný výkon odložiť, kým sa nepripraví pacient čo najdokonalejšie na operáciu. Súčasťou prípravy môže byť kompenzácia strát krvi, úprava krvného tlaku, parametrov zrážanlivosti a iónovej rovnováhy, prípadne podanie antibiotík pri infekcii.

Pri závažnejších zraneniach je pravdepodobné, že liečenie bude prebiehať na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurochirurgickom oddelení. Pacient s poranením mozgu je vždy umiestnený na jednotku intenzívnej starostlivosti, prípadne na oddelenie akútnej medicíny a resuscitácie.

Možné neurochirurgické zákroky

V niektorých prípadoch si traumatické poranenie mozgu môže vyžadovať neurochirurgický zákrok na zastavenie krvácania do mozgu, opravu zlomenín lebky alebo zníženie opuchu mozgu. Tieto operácie sú často život zachraňujúce a môžu zabrániť dlhodobému poškodeniu mozgu.

Pri prenikajúcich poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta sa môže vykonať dekompresívna hemikraniektómia, odstránenie subdurálneho alebo epidurálneho hematómu, prípadne čiastočné odstránenie intracerebrálneho hematómu.

Na úpravu poúrazovej intrakraniálnej hypertenzie možno použiť infúziu Manitolu. Cielený terapeutický zákrok musí byť urobený zavčasu, aby predišiel fatálnemu generalizovanému edému mozgu.

Načasovanie chirurgického zákroku vyžaduje starostlivé klinické sledovanie stavu pacienta, sledovanie pomocou CT obrazu a monitorovanie ICP a stredného arteriálneho tlaku.

Chronická fáza liečby a neurorehabilitácia

Po stabilizácii stavu, po nevyhnutných operáciach a prípadnom zlepšení celkového stavu môže pokračovať druhá, chronická fáza liečby. Tá zahŕňa pokračovanie v nastavených liečebných postupoch, ako sú infúzie, podávanie perorálnych liekov, výživa a hydratácia, a zároveň intenzívnu rehabilitáciu a podpornú liečbu.

V tejto fáze sú do liečebného procesu zapojení lekári a odborníci z mnohých ďalších profesií. Pri liečbe spolupracujú často chirurgovia, internisti, intenzivisti, neurológovia, logopédi, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a mnohí ďalší.

Neurorehabilitačný tím môže zahŕňať lekára, ošetrovateľstvo, fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu, neuropsychológiu, sociálnu službu, rodinu a ďalšie špecifické terapie alebo duchovnú starostlivosť.

Od spolupráce a ochoty pacienta veľmi často závisí úspech tejto časti liečby. Okrem asistovanej rehabilitácie priebeh rekonvalescencie ovplyvní najviac pacient sám, ak je schopný cvičiť a trénovať podľa inštrukcii odborníkov.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode a úraze

Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou liečby mozgovej príhody a pomáha pacientovi znovu získať pohybové, komunikačné aj ďalšie schopnosti. Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré zasiahla a znefunkčnila.

S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, resp. od neurochirurgického zákroku. Po stabilizácii pacienta po úraze mozgu je rehabilitácia dôležitá na zníženie trvalých následkov a podporu návratu k čo najvyššej možnej samostatnosti.

Čím skôr sa začne s cvičením postihnutých funkcií, tým lepšie sa využije “okno plasticity” - obdobie, keď je mozog najviac pripravený obnovovať poškodené nervové spojenia. Štúdie s pacientmi s miernym a ťažkým SHT preukazujú pri včasnej rehabilitácii lepšiu účinnosť a dlhodobé výsledky.

Individuálny rehabilitačný plán

Základom je „na mieru šitý“ rehabilitačný plán. Má byť pre každého pacienta absolútne individuálny a vychádzajúci zo závažnosti konkrétnych následkov.

Fyzická časť liečby sa zameriava na zvládnutie mobility - aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách. Prvotným cieľom je aspoň čiastočná stabilizácia a spevnenie tela, ako aj schopnosť uniesť jeho váhu.

Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Ich opätovné ovládnutie má priamu súvislosť so samostatnosťou.

Fyzioterapia, ergoterapia a logopédia

Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života. Ergoterapeut pomáha s nácvikom denných činností a jemnej motoriky, logopéd sa venuje reči a prehĺtaniu.

Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie. Dôležitá je preto aj logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností.

Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností. Ale pozor: všetko závisí od závažnosti následkov. V niektorých prípadoch už, žiaľ, obnova reči nie je možná.

Rehabilitácia môže pomôcť obnoviť alebo zlepšiť pohyblivosť, silu, koordináciu, reč a kognitívne funkcie. Pri poruchách prehĺtania je potrebné odborné vyšetrenie a logopedická rehabilitácia.

Kognitívna a psychologická liečba

Mozgová príhoda nanešťastie nepostihuje len fyzickú stránku človeka - poväčšine aj psychickú. Účinným prostriedkom tu môžu byť cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií.

Liečba je zameraná predovšetkým na pamäť, sociálne zručnosti, reč, ale aj podvedomie. Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba.

V úplnom závere liečby, keď prichádza na rad celkové posilnenie osobnosti, pomáha neraz aj mladá disciplína - arteterapia. Veľmi nápomocné bývajú napríklad modelovacie techniky, za pomoci ktorých možno stimulovať viaceré dôležité centrá v mozgu.

Robotická rehabilitácia a moderné technológie

Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje. Účinné sú najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a tzv. pohybovú pamäť.

Rehabilitačné roboty umožňujú vykonávať pohyby presne, bezpečne a opakovane, čo je pre mozog kľúčové. Bežný fyzioterapeut dokáže s pacientom zopakovať určitý pohyb povedzme stokrát, kým sily dôjdu. Robotický prístroj však zvládne tisíce opakovaní, a to s nastavením ideálneho rozsahu a rýchlosti pohybu.

Tým sa výrazne podporí neuroplasticita - tvorba nových nervových spojení, vďaka ktorej mozog znovu preberá kontrolu nad telom. Existujú roboty na nácvik chôdze, robotické systémy na cvičenie ruky a úchopu, senzomotorické prístroje na rovnováhu a koordináciu, či virtuálna realita pre kognitívny tréning a motiváciu pacienta.

Moderný robotický systém Lokomat umožňuje pacientom po mozgovej príhode bezpečne trénovať chôdzu vďaka závesnému systému a pohyblivým ortézam na nohách. Pacient môže na tomto prístroji prejsť stovky až tisíce krokov počas jedinej terapie, čo predstavuje pre mozog obrovskú stimuláciu.

Robotické terapie sa majú kombinovať s prácou skúseného fyzioterapeuta, ktorý pacienta pripraví, nastaví prístroj na mieru jeho potrebám a celú terapiu vedie. Spojenie robota a človeka prináša najlepšie výsledky - robot zvládne intenzívnu fyzickú prácu a precíznosť, kým fyzioterapeut dohliada na správny priebeh a motivuje pacienta.

Čas liečby a prognóza zotavenia

Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká. Trvanie rehabilitácií závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali.

U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v pomerne krátkom čase, u iných treba rátať s dlhodobou odbornou fyzioterapeutickou pomocou. Teda v trvaní niekoľkých mesiacov, výnimočne aj rokov.

Dôležité je počítať s tým, že výsledky neprídu ihneď. Predpokladom úspechu a efektivity liečby je trpezlivosť a skutočne pedantná a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Väčšina poranení mozgu, ak sú skôr ľahkého až stredne ťažkého charakteru, nespôsobujú trvalé následky ani dlhodobejšie zdravotné postihnutie. Menšie percento, najmä ťažkých a mnohopočetných poranení mozgu, má tendenciu zanechať závažné, dlhotrvajúce zdravotné postihnutie.

Trvalé následky sa vyskytujú v 10% ľahkých zranení, 66% stredne ťažkých zranení a pri 100% ťažkých zranení. Pritom i u najľahších zranení bývajú príznaky prítomné priemerne 3 týždne po úraze.

Každý pacient je iný. Niektorí sa zotavia takmer úplne, iní potrebujú dlhodobú rehabilitáciu. Veľký význam má rýchlosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, rozsah poškodenia mozgu a pravidelná rehabilitácia.

Úloha rodiny pri zotavovaní

Po príchode do domácej starostlivosti je potrebná spolupráca zo strany príbuzných. Keďže pravidelnosť je v tomto prípade zásadná, niektoré rehabilitačné cviky potrebuje pacient vykonávať doma, no pod dozorom alebo s pomocou svojich najbližších.

Pacient po mozgovej mŕtvici často potrebuje pomoc pri bežných úkonoch, ako sú hygiena, obliekanie a presun, a takisto psychickú oporu. Rodina by mala byť trpezlivá a povzbudzujúca.

Je vhodné zapojiť sa do rehabilitačného procesu - naučiť sa, ako pomôcť pri cvičení doma, ako bezpečne asistovať pri chôdzi, ako komunikovať s človekom, ktorý má narušenú reč.

Dôležité je nechať pacientovi dostatok priestoru na samostatnosť a rozhodovanie, aby si udržal pocit dôstojnosti. Zároveň však treba byť nablízku, keď je potrebná pomoc.

Nájsť túto rovnováhu nie je ľahké - aj príbuzní si prechádzajú náročným obdobím plným stresu. Nebojte sa preto osloviť aj podporné skupiny či združenia pre pozostalých po CMP, vymieňať si skúsenosti s inými rodinami a v prípade potreby využiť služby psychológa aj pre rodinných príslušníkov.

Lieky a ďalšia lekárska podpora

K popisu komplexnej starostlivosti patrí aj pokračovanie lekárskej liečby. Po mŕtvici pacienti často užívajú viacero liekov na tlak, na riedenie krvi, na cholesterol, prípadne antidepresíva či lieky proti bolesti.

Je dôležité brať lieky presne podľa predpisu a chodiť na pravidelné kontroly k lekárovi. Ten sleduje progres v rehabilitácii aj prípadné komplikácie.

Ak by sa vyskytli nové ťažkosti, napríklad epileptické záchvaty po CMP, spasticita svalov alebo silná depresia, lekár navrhne úpravu liečby alebo špeciálne zákroky.

Moderná medicína ponúka aj pokročilé možnosti - napríklad neurostimulácia, teda neinvazívna stimulácia mozgu elektromagnetickými pulzmi, sa skúma ako podporná liečba pri rehabilitácii ťažkých poškodení.

Paliatívna liečba, keď je poškodenie nezvratné

Paliatívna liečba zabezpečuje komplexnú podpornú liečbu mnohých nepríjemných príznakov sprevádzajúcich pokročilé ochorenia. Aj v neurológii existujú mnohé degeneratívne nevyliečiteľné ochorenia, ktoré vedú k výrazným ťažkostiam pacienta a stresu pre rodinu.

Počas prolongovaného obdobia nevyliečiteľného ochorenia možno rozlíšiť dve fázy: podpornú a terminálnu. Paliatívna starostlivosť sa preto nemusí spájať iba s poslednými dňami života.

Jej cieľom je tlmiť bolesť a ďalšie nepríjemné príznaky, podporovať dôstojnosť pacienta, pomáhať rodine a prispôsobiť starostlivosť aktuálnemu zdravotnému stavu a potrebám človeka.

Pri ťažkom poškodení mozgu môže paliatívny tím spolupracovať s neurológmi, neurochirurgmi, intenzivistami, rehabilitačnými odborníkmi, psychológmi, ošetrovateľmi, sociálnymi pracovníkmi a rodinou.

Nádory mozgu a prognóza

Pri mozgových nádoroch nastupujú podľa okolností neurochirurgovia, ktorí nádor buď odstránia alebo odoberú jeho vzorku na vyšetrenie. Musíme mať dobrú stratégiu, pretože nádory sú často v oblastiach mozgu, ktoré veľmi ovplyvňujú kvalitu života.

Po odstránení nádoru sa čaká na histológiu, kontrolujú sa výsledky pooperačných vyšetrení a pacient je referovaný k onkológovi. Súčasťou tímu sú rôzni odborníci ako neurochirurg, neurológ, klinický onkológ, patológ, rádiológ, radiačný onkológ a ďalší.

Štandardom je rádioterapia a chemoterapia. Aj keď je tumor radikálne zoperovaný, tieto nádory sú infiltratívne. Nevieme vybrať úplne všetko a nádorové bunky v tele zostávajú.

Zatiaľ čo prežívanie pacienta s agresívnym glioblastómom je približne dva roky, pacienti s nízko agresívnymi tzv. low-grade nádormi prežívajú aj 20 rokov. Každý prípad však vyžaduje individuálne posúdenie podľa typu nádoru, jeho genetických vlastností, lokalizácie, rozsahu a odpovede na liečbu.

Umelá inteligencia môže pomôcť vyhodnocovať výsledky vyšetrení, keďže pracuje s obrovským množstvom dát a napríklad snímky dokáže čítať oveľa presnejšie ako ľudské oko. Umelá inteligencia nemôže urobiť finálne rozhodnutie, ale môže poskytnúť množstvo dát, ktoré napomôžu rozhodnúť.

Prevencia ďalšieho poškodenia a opakovanej mozgovej príhody

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.

K hlavným zásadám zdravého životného štýlu tu patrí úplná eliminácia fajčenia a zdravá a vyvážená strava. Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi.

Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov a, samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb. Pacienti, ktorí dodržiavajú predpísanú liečbu a prechádzajú na zdravší životný štýl, dokážu znížiť riziko opakovania mozgovej príhody až o 90 percent.

Rizikovými faktormi sú vysoký krvný tlak, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, cukrovka, nedostatok pohybu, BMI vyšší ako 30, poruchy srdcového rytmu a ateroskleróza. Nič z toho sa však netýka len starších, veková hranica sa aj v tomto prípade znižuje.

Prevencia úrazov mozgu

Vzhľadom k tomu, že jednou z hlavných príčin poranení mozgu sú dopravné nehody, ich prevencia alebo minimalizácia ich následkov môžu významne znížiť výskyt a závažnosť zranení mozgu.

• používaním bezpečnostných pásov,
• používaním bezpečnostných sedačiek pre deti,
• používaním motocyklových a cyklistických heliem,
• airbagmi.

V prípade malých i starších detí je kritický úraz mozgu najmä následkom pádov a športových úrazov. Nebezpečné situácie a závažné následky prípadných pádov je možné obmedziť napríklad inštaláciou držadiel alebo zábradlí v rizikových miestach.

V miestach s vysokým výskytom detí nie sú vhodné kusové koberce alebo vysoko leštené podlahy. Ihriská, pieskoviská a iné lokality vyhradené a určené na hry treba zbaviť vyčnievajúcich tyčí, nízkych múrikov alebo plotov.

Najdôležitejšou informáciou ohľadom liečby pre úraz mozgu je tzv. časový faktor. V prípadoch i veľmi ľahkých úrazov hlavy sa často pacienti dostávajú do nemocnice resp. na pohotovosť príliš neskoro a následky ich zranenia sú tak zbytočne závažné.

Čo môže ovplyvniť prognózu

• čas od vzniku príhody alebo úrazu po poskytnutie liečby,
• typ poškodenia, napríklad ischemické poškodenie, krvácanie, kontúzia alebo difúzne axonálne poškodenie,
• rozsah a lokalizácia poškodenia,
• trvanie poruchy vedomia alebo kómy,
• prítomnosť opuchu, zvýšeného vnútrolebečného tlaku alebo ďalšieho krvácania,
• vek a celkový zdravotný stav,
• rýchlosť stabilizácie pacienta,
• výskyt komplikácií,
• začatie a pravidelnosť rehabilitácie,
• spolupráca pacienta, rodiny a multidisciplinárneho tímu.

Samostatný život výrazne komplikujú a obmedzujú následky poškodenia mozgu. Len včasnou liečbou, ktorú po fáze zásahu urgentnej medicíny predstavuje predovšetkým fyzioterapia pod dozorom odborníkov, možno časom dosiahnuť zotavenie, výrazné zlepšenie samostatnosti a zvýšenie kvality života.

Pri hodnotení prognózy je dôležité pýtať sa lekárov nielen na otázku, či sa pacient úplne uzdraví, ale aj na to, ktoré funkcie sa môžu obnoviť, aké komplikácie treba sledovať, aký rehabilitačný program je vhodný a aké praktické úpravy bude potrebovať rodina.

Aj keď lekári hovoria o veľmi nepriaznivej prognóze, liečba môže mať stále konkrétne ciele: zachovanie života, stabilizáciu stavu, prevenciu ďalšieho poškodenia, zníženie bolesti a nepohody, zlepšenie komunikácie, bezpečnejšie prehĺtanie, lepšiu pohyblivosť a čo najvyššiu možnú dôstojnosť a samostatnosť.

tags: #poskodenie #mozgu #nedavali #nadej