Vyšetrenie svalovej sily je súčasťou komplexného neurologického vyšetrenia, pri ktorom neurológ posudzuje funkciu nervového systému, svalov, reflexov, citlivosti, koordinácie, rovnováhy a chôdze. Pomáha zistiť, či je slabosť spôsobená poruchou svalu, periférneho nervu, nervového koreňa, nervovosvalového prenosu, miechy alebo mozgu.
Samotné klinické vyšetrenie svalovej sily je spravidla neinvazívne a nebolestivé. Lekár pri ňom porovnáva silu jednotlivých svalových skupín na pravej a ľavej strane tela a podľa výsledku môže odporučiť ďalšie vyšetrenia, napríklad elektromyografiu (EMG), magnetickú rezonanciu, CT alebo laboratórne testy.
Čo je svalová sila a prečo sa vyšetruje
Svaly ľudského tela fungujú na základe príkazov z centrálnej nervovej sústavy (mozgu a miechy), ktorá pomocou nervov im odovzdáva informácie. Nervy vedú signály, ktoré sa podobajú elektrickým impulzom. Keď sa signál - vzruch dostane až na miesto kontaktu so svalstvom (toto miesto sa nazýva nervovosvalová platnička), zmení sa elektrická rovnováha vo svalových bunkách a vznikne sťah svalstva, teda tým aj určitý pohyb časti tela.
Neurologické vyšetrenie svalovej sily overuje, či pacient dokáže primerane aktivovať jednotlivé svalové skupiny a či je ich výkon na oboch stranách tela približne rovnaký. Výsledok môže lekárovi pomôcť lokalizovať miesto pravdepodobného poškodenia a zamerať naň ďalšiu diagnostiku.
Neurológia sa zaoberá diagnostikou, liečbou a dlhodobým sledovaním ochorení nervového systému. Ten zahŕňa mozog, miechu, periférne nervy a svaly, ktoré zabezpečujú pohyb, citlivosť, koordináciu, reč, pamäť aj ďalšie dôležité telesné funkcie.
Kedy je vhodné vyšetrenie svalovej sily
Vyšetrenie je vhodné pri subjektívnom pocite slabosti, náhlom alebo postupnom zhoršení hybnosti, ťažkostiach pri chôdzi, problémoch so zdvíhaním predmetov alebo pri bolestiach chrbtice vystreľujúcich do končatín. Dôležité je aj vtedy, ak slabosť sprevádza tŕpnutie, mravenčenie, porucha citlivosti, svalové kŕče alebo mimovoľné zášklby.
- tŕpnutie, mravenčenie alebo znížená citlivosť končatín,
- svalová slabosť, tras alebo mimovoľné pohyby,
- bolesti chrbtice vystreľujúce do rúk alebo nôh,
- poruchy chôdze a koordinácie,
- náhle alebo postupné zhoršenie hybnosti,
- bolesť spojená so svalovou slabosťou,
- zhoršenie jemnej motoriky,
- svalové kŕče a spazmy,
- ťažkosti s vykonávaním každodenných úloh, ako je zdvíhanie predmetov alebo lezenie po schodoch.
Neurológ posudzuje aj bolesti chrbtice s neurologickými príznakmi, najmä ak bolesť vystreľuje do končatiny, je spojená s tŕpnutím alebo stratou citlivosti, sprevádza ju svalová slabosť, spôsobuje zhoršenie chôdze alebo je spojená s poruchou ovládania končatiny.
Ako prebieha neurologické vyšetrenie svalovej sily
Vyšetrenie sa začína podrobným rozhovorom. Lekár sa pýta na aktuálne ťažkosti, čas ich vzniku a vývoj, okolnosti, ktoré príznaky vyvolávajú alebo zhoršujú, prekonané ochorenia a operácie, úrazy, užívané lieky, neurologické ochorenia v rodine a výsledky predchádzajúcich vyšetrení.
Pre určenie správnej diagnózy je dôležité, aby lekár výsledky vlastného vyšetrenia spojil so zisteniami z anamnestického rozhovoru, počas ktorého sa oboznámi nielen so súčasným stavom pacienta, ale aj s jeho osobným (lieky, alergie, iné ochorenia, operácie, úrazy), epidemiologickým (kontakt s chorou osobou, kontakt so zvieratami vrátane možného napadnutia zvieraťom, poštípanie hmyzom, návšteva zahraničia - predovšetkým v oblastiam s vyšším výskytom infekčných chorôb), sociálnym a rodinným (dedičné alebo vrodené ochorenia vyskytujúce sa u blízkych pokrvných príbuzných) zázemím.
Nasleduje samotné neurologické vyšetrenie. Jeho rozsah sa prispôsobuje ťažkostiam pacienta a môže zahŕňať hodnotenie vedomia, orientácie, reči, pamäti, hlavových nervov, svalovej sily, reflexov, citlivosti, koordinácie, rovnováhy a chôdze.
Základné fyzické a vizuálne vyšetrenie hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýliek od normálneho stavu lokalizuje miesto pravdepodobného poškodenia a zameriava sa naň pri ďalšom vyšetrení.
Manuálne testovanie svalovej sily
Pri manuálnom vyšetrení lekár vyzve pacienta, aby vykonal určitý pohyb, zatiaľ čo mu kladie odpor. Posudzuje sa napríklad ohnutie a vystretie končatiny, zdvihnutie ramena, stisnutie ruky, zdvihnutie nohy alebo pohyb v členku.
Lekár sleduje, či pacient dokáže pohyb vykonať v plnom rozsahu, či ho dokáže udržať proti odporu a či sa sila počas vyšetrenia nemení. Výsledok sa porovnáva medzi pravou a ľavou stranou tela a medzi jednotlivými svalovými skupinami.
Pri vyšetrení môže lekár sledovať aj držanie tela, chôdzu, napätie svalov a schopnosť pacienta regulovať svalové napätie. Súčasťou vyšetrenia sú aj činnosti ako je kladenie ukazováku na nos, predpaženie a natáčanie rúk, zdvíhanie nôh, poskok na jednej nohe, pričom niektoré z nich treba vykonať so zavretými očami.
Čo sa pri vyšetrení porovnáva
Pri hodnotení svalovej sily sa sleduje najmä rozdiel medzi pravou a ľavou stranou, hornými a dolnými končatinami a jednotlivými časťami končatiny. Lekár posudzuje aj to, či je oslabenie rovnomerné, alebo postihuje konkrétnu svalovú skupinu.
Dôležitá je aj súvislosť medzi svalovou slabosťou, zmenami citlivosti, reflexmi, bolesťou a charakterom chôdze. Rovnaký pocit slabosti môže mať viacero príčin, preto je dôležité komplexné odborné posúdenie.
Hodnotenie svalovej sily dynamometrom
Vyšetrenie svalovej sily možno doplniť meraním dynamometrom. V neurologickej ambulancii je dostupné vyšetrenie svalovej sily dynamometrom, ktoré umožňuje objektívnejšie zaznamenať silu pri vybraných pohyboch.
Dynamometer môže pomôcť pri porovnaní výkonu medzi končatinami, pri sledovaní vývoja ťažkostí a pri kontrole zmien počas liečby alebo rehabilitácie. Výsledok sa vždy interpretuje spolu s klinickým neurologickým nálezom a ďalšími príznakmi.
Čo môže znamenať svalová slabosť
Svalová slabosť môže súvisieť s ochorením samotného svalu, poškodením periférneho nervu, poškodením nervového koreňa pri ochorení chrbtice, poruchou nervovosvalového prenosu alebo ochorením centrálneho nervového systému.
Neuromuskulárne poruchy sú kategóriou ochorení, ktoré postihujú periférny nervový systém, ktorý zahŕňa nervy spájajúce mozog a miechu so svalmi. Tieto poruchy môžu vzniknúť z rôznych príčin vrátane genetických mutácií, autoimunitných reakcií, infekcií a faktorov prostredia.
Primárnou charakteristikou týchto porúch je narušenie komunikácie medzi nervami a svalmi, čo vedie k svalovej slabosti, kŕčom a iným oslabujúcim symptómom. Ich prejavy sa môžu značne líšiť v závislosti od konkrétneho stavu.
Ochorenia svalov
Mnohé neuromuskulárne poruchy majú genetický základ. Ochorenia ako svalová dystrofia a spinálna svalová atrofia sú dedičné a sú výsledkom mutácií v špecifických génoch.
EMG najčastejšie odhalí tieto choroby alebo poruchy: svalové poruchy - napríklad svalová dystrofia, myasténia gravis, radikulopatia, poruchy periférneho nervu - hlavne syndróm karpálneho tunela, nervové poruchy - napr. amyotrofická laterálna skleróza.
Ochorenia periférnych nervov a nervových koreňov
Poškodenie periférnych nervov sa môže prejavovať mravenčením, pálením, zníženou citlivosťou, bolesťou, svalovou slabosťou a zhoršením jemnej motoriky. Neurológ posudzuje, či ťažkosti vznikajú napríklad v dôsledku útlaku nervu, poškodenia nervových vlákien, ochorenia chrbtice alebo systémového ochorenia.
Pri radikulopatii môže byť svalová slabosť spojená s dráždením alebo útlakom nervového koreňa, napríklad pri výhreze platničky. EMG sa pri podozrení na poškodenie periférneho nervu alebo nervového koreňa používa podľa konkrétnej indikácie.
Poruchy nervovosvalového prenosu
Autoimunitné poruchy, ako je myasténia gravis, sa vyskytujú, keď imunitný systém omylom napadne vlastné tkanivá tela a naruší normálnu funkciu nervov a svalov.
Pri poruchách nervovosvalového prenosu sa slabosť môže meniť v priebehu dňa alebo po opakovanom používaní svalov. Na potvrdenie alebo spresnenie diagnózy môže neurológ odporučiť EMG a ďalšie vyšetrenia.
Príznaky, ktoré môžu sprevádzať svalovú slabosť
Príznaky neuromuskulárnych porúch sa môžu značne líšiť v závislosti od konkrétneho stavu, ale často zahŕňajú svalovú slabosť, ťažkosti s vykonávaním každodenných úloh, svalové kŕče a spazmy, pretrvávajúci pocit únavy, necitlivosť alebo mravenčenie.
- ťažkosti so zdvíhaním predmetov,
- problémy s lezením po schodoch,
- zakopávanie alebo neistota pri chôdzi,
- ťažkosti s postavením sa zo stoličky,
- problémy s udržaním predmetov v ruke,
- svalové kŕče a spazmy,
- únava, ktorá sa nezlepšuje ani po odpočinku,
- necitlivosť alebo mravenčenie končatín,
- ťažkosti s dýchaním alebo prehĺtaním.
Typickými príznakmi poškodenia periférnych nervov môžu byť brnenie v prstoch, pálenie v prstoch, bolesť zápästia, lakťov alebo rúk a syndróm karpálneho tunela.
Vyšetrenie svalovej sily v rámci prvého neurologického vyšetrenia
Vstupné neurologické vyšetrenie trvá približne 60 - 90 minút, počas ktorých sa lekár môže pacientovi dôkladne venovať. Pozostáva z odobratia anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a záveru s podrobným vysvetlením výsledku.
Vyšetrenie je nebolestivé a nie je dôvod sa ho obávať. Ak je diagnóza jasná už po prvom vyšetrení, lekár navrhne spôsob liečby.
Častejšie odporučí pomocné vyšetrenia (krv, CT, MRI, RTG), ktoré správnu diagnózu potvrdia - s úľavou od ťažkostí však možno začať okamžite symptomatickou liečbou.
Ako sa pripraviť na neurologické vyšetrenie
Na vyšetrenie si prineste výmenný lístok od všeobecného alebo odborného lekára, preukaz poistenca, doklad totožnosti, všetky dostupné lekárske správy, výsledky zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení, zoznam pravidelne užívaných liekov vrátane dávkovania a informácie o alergiách a prekonaných ochoreniach.
Pomôže, ak si vopred poznamenáte, odkedy ťažkosti trvajú, ako často sa opakujú, čo ich zhoršuje alebo zmierňuje a či sa podobné ochorenia vyskytli v rodine. Vhodné je zapísať si aj konkrétne situácie, pri ktorých sa slabosť objavuje, napríklad pri chôdzi, zdvíhaní predmetov alebo dlhšom držaní končatiny v určitej polohe.
Neurologické vyšetrenie zo strany pacienta nevyžaduje žiadnu zvláštnu prípravu, len niektoré vyšetrenia vyžadujú spoluprácu pacienta.
Kedy môže neurológ odporučiť EMG
Elektromyografia je vyšetrenie zachytávajúce elektrickú aktivitu svalov. Overuje sa ich stav a správne nervové zásobovanie = inervácia.
Elektromyografia (EMG) je diagnostická procedúra, ktorou sa skúma zdravie svalov, ale tiež nervových buniek, súvisiacich s činnosťou svalov. Vďaka signálom, ktoré EMG prístroj prekladá do reči grafov a čísel, lekár veľmi presne a pomerne rýchlo stanoví diagnózu.
EMG vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia. Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy.
Neurológ odporučí EMG najmä vtedy, ak má pacient príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, respektíve choroby. Najčastejšie je to brnenie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby, svalová bolesť alebo slabosť, až paralýza končatín.
Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov alebo nervových koreňov pri hernii disku, alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.
Ako EMG súvisí s vyšetrením svalovej sily
EMG pomáha zistiť, ako správne fungujú periférne nervy a svaly. Lekár vďaka nemu dokáže presnejšie určiť, či sú ťažkosti pacienta spôsobené poškodením nervu, jeho útlakom, postihnutím nervového koreňa alebo poruchou svalovej činnosti.
Meranie elektrickej aktivity svalov vyšetrovaného pomáha poodhaliť príčinu ich oslabenia, ochrnutia alebo príčinu mimovoľných zášklbov svalstva. Práve takto lekári odhalia mnoho nervových a svalových porúch, alebo ich kombinácie.
EMG môže pozostávať z dvoch častí: povrchové EMG, pri ktorom sa meria vodivosť motorických a senzitívnych nervov pomocou elektród priložených na kožu, a ihlové EMG, ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu priamo v svale pomocou jemnej ihlovej elektródy.
Ako funguje EMG
Vyšetrenie sa vykonáva pomocou špeciálneho prístroja = elektromyografu, ktorý sa skladá z elektród, zdroja elektrických pulzov, zosilovača, vyhodnocovača a monitora.
Bežne sa používajú dva druhy elektród, ktoré sa prikladajú na kožu alebo sa vpichujú pod kožu, pričom majú tvar ihly. Na vyšetrenie sa vždy používajú dve elektródy (stimulačná alebo vstupná elektróda, prijímacia elektróda), pomocou ktorých je možné sledovať zmeny elektrickej aktivity svalu pri činnosti.
Do svalu je pomocou stimulačnej elektródy privádzané slabé elektrické impulzy a prijímacia elektróda zachytáva odpoveď na toto elektrické podráždenie a rýchlosť vedenia vyvolaného vzruchu nervom. Výsledok sa zobrazuje na monitore ako krivka EMG.
Priebeh EMG vyšetrenia
Pacient si ľahne na lôžko alebo si sadne do sklopeného kresla. Lekár vydezinfikuje kožu a následne na dané miesto umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály.
Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú lekár vsunie priamo do svalového tkaniva a predtým ju dezinfikuje.
Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Počas vpichovania ihly môže pacient cítiť mierne nepohodlie alebo miernu bolesť.
Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie - podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti. EMG sa vykonáva ambulantne a je minimálne invazívne.
Príprava na EMG pri vyšetrení svalovej slabosti
Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi. Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch.
V prípade, že máte kardiostimulátor alebo implantovaný defibrilátor, opäť to nezamlčte. Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí.
V deň vyšetrenia si nenanášajte krémy ani masti na ruky a nohy. Pri tetanickom teste neužívajte aspoň 5 dní pred vyšetrením doplnky s obsahom horčíka alebo vápnika.
Príprava na samotné vyšetrenie nie je zložitá, ale oplatí sa ju dodržať: minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite, nepite kofeínové a energetické nápoje, doma sa dôkladne umyte, ale nepoužívajte žiadne krémy a zvoľte pohodlné oblečenie.
Ak ráno užívate lieky na upokojenie alebo magnézium, v deň vyšetrenia ich vynechajte.
Kedy nie je možné EMG vykonať
- pri infekciách alebo kožných ochoreniach v mieste elektród,
- pri výrazných opuchoch končatín, keď je povrchové EMG obmedzené,
- pri užívaní antikoagulačnej liečby, napríklad Warfarin, Eliquis alebo Pradaxa, keď je ihlové EMG obmedzené,
- pri implantovanom defibrilátore.
Riziká a výsledky EMG
Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Potom však môže pacient pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní.
V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravenčenie, podliatiny alebo opuchy na miestach vpichu ihly. V prípade, že pacient cíti intenzívnejšiu bolesť alebo sa opuch zväčší, treba stav konzultovať s lekárom.
Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch - môže pokračovať vo svojom bežnom programe.
Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku - spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť. Ak EMG odporučil iný lekár ako vyšetrujúci, výsledky sa pacient dozvie od neho.
Ak EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svaloch v stave pokoja, môže ísť o svalovú poruchu alebo poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal spôsobený poranením.
Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy, napríklad amyotrofickú laterálnu sklerózu, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.
Je možné, že na potvrdenie diagnózy bude potrebné absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy.
Ďalšie vyšetrenia pri svalovej slabosti
Podľa nálezu môže lekár odporučiť ďalšiu diagnostiku, napríklad magnetickú rezonanciu mozgu alebo chrbtice, CT vyšetrenie, elektromyografické vyšetrenie, elektroencefalografické vyšetrenie, ultrazvukové vyšetrenie krčných tepien, laboratórne vyšetrenia, očné, ORL, interné, kardiologické alebo psychiatrické vyšetrenie, rehabilitáciu alebo fyzioterapiu.
Laboratórne testy môžu pomôcť identifikovať špecifické markery spojené s určitými neuromuskulárnymi poruchami, ako sú zvýšené hladiny kreatínkinázy pri svalovej dystrofii.
Zobrazovacie štúdie, napríklad MRI alebo CT vyšetrenie, sa dajú použiť na vizualizáciu svalových a nervových štruktúr. Štúdie vedenia nervov hodnotia, ako dobre elektrické signály prechádzajú nervami.
Výber vyšetrení vždy závisí od zdravotného stavu, charakteru príznakov a výsledku neurologického vyšetrenia. Nie každý pacient potrebuje zobrazovacie alebo prístrojové vyšetrenie.
Liečba podľa príčiny svalovej slabosti
Liečba závisí od konkrétnej diagnózy a môže zahŕňať medikamentóznu liečbu, úpravu užívanej liečby, režimové opatrenia, rehabilitáciu a fyzioterapiu, lokálnu aplikáciu liečiva, pravidelné neurologické kontroly a odporúčanie ďalšieho špecializovaného vyšetrenia.
Podľa konkrétneho stavu môžu byť na zvládnutie príznakov a spomalenie progresie ochorenia predpísané kortikosteroidy, imunosupresíva a iné lieky. V niektorých prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok na nápravu štrukturálnych problémov alebo na zmiernenie tlaku na nervy.
Prispôsobené cvičebné programy môžu pomôcť zlepšiť silu a mobilitu. Pracovná terapia sa zameriava na pomoc jednotlivcom pri adaptácii na každodenné aktivity a udržiavaní si samostatnosti.
Pri niektorých ochoreniach je cieľom úplné odstránenie príčiny, pri iných zmiernenie príznakov, spomalenie progresie ochorenia a zachovanie čo najlepšej kvality života.
Kedy vyhľadať okamžitú pomoc
Okamžite volajte 155 alebo 112, ak sa náhle objaví ochrnutie alebo výrazná slabosť jednej strany tela, pokles kútika úst, náhla porucha reči alebo porozumenia, náhla strata videnia, náhla mimoriadne intenzívna bolesť hlavy, prvý záchvat s kŕčmi, dlhšie trvajúca porucha vedomia, náhla porucha chôdze alebo koordinácie alebo neurologické príznaky po úraze hlavy.
Niektoré príznaky si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc vrátane náhleho nástupu silnej svalovej slabosti, ťažkostí s dýchaním alebo prehĺtaním, silnej bolesti svalov alebo kŕčov a straty kontroly močového mechúra alebo čriev.
Takéto príznaky môžu signalizovať akútny stav, pri ktorom rozhoduje rýchlosť poskytnutia zdravotnej pomoci.
Čo si priniesť na vyšetrenie
- výmenný lístok od všeobecného alebo odborného lekára,
- preukaz poistenca,
- doklad totožnosti,
- všetky dostupné lekárske správy,
- výsledky zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení,
- zoznam pravidelne užívaných liekov vrátane dávkovania,
- informácie o alergiách a prekonaných ochoreniach,
- predchádzajúce EMG vyšetrenie, ak bolo vykonané,
- správy od ortopéda, fyzioterapeuta alebo iných špecialistov.
Čím viac informácií má neurológ k dispozícii, tým presnejšie a rýchlejšie stanoví diagnózu. Lekár pacienta oboznámi s výsledkami svojho vyšetrenia ihneď po jeho ukončení.
tags: #neurologicke #vysetrenie #svalovej #sily