Občianske združenie IKTUS vzniklo s cieľom zvýšiť informovanosť o živote po prekonanej mozgovej mŕtvici pre pacientov, ale najmä pre ich blízkych. Ľudia po cievnej mozgovej príhode sú často odkázaní len na kusé informácie z internetu a od zaneprázdnených lekárov.
Takáto organizácia sa môže venovať poskytovaniu informácií o živote po CMP i priamej pomoci ľuďom po CMP a ich blízkym, ktorí často nevedia, čo majú robiť. Ľudia po prekonanej CMP nemusia žiť len zatvorení za dverami svojho bytu, ale často pri správnej starostlivosti a kvalitných informáciách o stravovaní a pohybových aktivitách dokážu žiť plnohodnotný život.
Prečo je podpora po mozgovej príhode potrebná
Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mŕtvica či porážka, patrí medzi najvážnejšie diagnózy. Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo nazývaná aj porážka alebo mŕtvica, patrí v Európe medzi najčastejšie príčiny smrti a najčastejšie príčiny invalidity, teda trvalého narušenia zdravia a fyzickej spôsobilosti.
Na Slovensku ročne pribudne až 17 tisíc pacientov, ktorých postihla cievna mozgová príhoda. Napriek dostupnej liečbe je v akútnom štádiu zachytených len 11 % z nich. Po srdcovocievnych a nádorových ochoreniach ide o tretiu najčastejšiu príčinu smrti.
Na následky CMP zomrie do jedného mesiaca tretina pacientov, približne polovica ostáva invalidizovaná. To znamená, že ročne pribudne na Slovensku približne 10 000 invalidov po CMP! Zároveň je to najviac invalidizujúce ochorenie, ktoré pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť.
Bez potrebných informácií o následnej liečbe, rehabilitácii a optimálnej životospráve sú prakticky odkázaní na pomoc svojich blízkych, prípadne sami na seba. Za tohto stavu neprekvapuje skutočnosť, že už do jedného roka po prvej CMP vzniká recidíva u viac ako pätnástich percentách ďalších prípadov.
Čo je cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda (CMP, mŕtvica) je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie.
Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus. Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom.
Cievna mozgová príhoda vzniká v dôsledku náhleho prerušenia prietoku krvi do mozgu, čím dochádza k poškodeniu nervových buniek. Mozog je extrémne citlivý na nedostatok kyslíka. Už po niekoľkých minútach bez prívodu krvi začína odumierať mozgové tkanivo.
Základné druhy mozgovej príhody
Ischemická cievna mozgová príhoda
Väčšina mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu (ischémie). Cieva v mozgu sa upchá krvnou zrazeninou, ktorá vzniká najmä pri dlhodobom kôrnatení (ateroskleróze). Ischemická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje v 80% prípadov.
Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách. Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať. Niekedy sa tepny upchajú vzduchovými bublinami alebo stlačia v dôsledku nádoru, či poranenia.
Príčinou sú “aterotrombotické pláty”, krvné zrazeniny v mozgovej tepne, ktoré uzatvárajú prietok krvi v cieve. Poruchy krvného obehu sa môžu vyskytnúť aj na základe problémov so zrážaním krvi, alebo dlhodobého a intenzívneho stresu.
Hemoragická cievna mozgová príhoda
Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká po prasknutí mozgovej cievy a následnom krvácaní. Vyskytuje sa menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia. Delí sa na intracerebrálnu a subarachnoidálnu.
Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy (vyklenutia steny tepny), porušenia celosti jej cievnej steny v dôsledku aterosklerózy. Sú na ňu náchylní pacienti s mozgovou aterosklerózou, hypertenziou, ochoreniami krvi.
Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom. Príčinou je obvykle oslabenie cievnej steny v lebke kvôli výduti (aneuryzme).
Výduť môže prasknúť a stáva sa to aj u mladých ľudí bez akejkoľvek choroby alebo rizikových faktorov. Prasknutie aneuryzmy sa prejavuje veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia.
Tranzitórny ischemický atak
TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu. V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody “upchatie” cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov.
Ale aj dočasná “blokáda kyslíka” má pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane. TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.
Príznaky, ktoré treba rozpoznať
Prejavy mozgovej mŕtvice sú pritom veľmi zreteľné. Slabosť a tŕpnutie končatín na jednej strane tela, ochrnutie končatiny, poklesnutie ústneho kútika a porucha reči.
Typickými príznakmi mozgovej príhody sú náhle oslabenie polovice tela, poklesnutý kútik úst, porucha reči alebo porozumenia iným, výpadok zorného poľa alebo naopak dvojité videnie, náhla prudká bolesť hlavy a strata rovnováhy.
Cievna mozgová príhoda prichádza často náhle a bez varovania. Preto je dôležité poznať jej základné príznaky: pokles kútika úst, slabosť alebo ochrnutie končatiny, náhla porucha reči alebo porozumenia.
Prečo rozhoduje čas
Pri cievnej mozgovej príhode pritom rozhoduje čas. Čím skôr pacient zavolá pomoc, tým má lepšie šance na plnohodnotný život. Čas je rozhodujúca veličina.
Limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie krvnej zrazeniny je možné do 8 hodín od prvých príznakov. Časový limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanické odstránenie trombu môžeme vykonať do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody.
Čas sa dá ušetriť na strane pacienta, ak privolá pomoc rýchlo a rovnako je možné získať cenné minúty aj optimalizáciou manažmentu pacienta v rámci jeho zdravotnej starostlivosti. Výskumy a lekárske štúdie ukazujú, že jej účinnosť časom klesá.
V prípade, že sa tieto príznaky objavia, rozhoduje každá minúta. Okamžité privolanie lekárskej pomoci môže zachrániť život a znížiť následky ochorenia.
Akútna liečba a cesta pacienta
V súčasnosti sú dve možnosti adekvátnej liečby, ktorá spočíva buď v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom ktorý sa podáva vnútrožilovo, alebo v mechanickom odstránení trombu. Prioritou je podanie akútnej liečby: trombolýzy, teda infúzie s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny, alebo vykonanie mechanickej trombektómie, pri ktorej sa cez vpich priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina.
Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období. Určenie príčiny cievnej mozgovej príhody je dôležité pre zvolenie správnej urgentnej liečby.
Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode sa komplexné vyšetria v optimálnom čase s cieľom identifikovať druh, rozsah, rizikové faktory, mechanizmy vzniku a stanoviť individuálny režim účinnej liečby a prevencie opakovanej cievnej mozgovej príhody.
Ak chceme zlepšiť výhliadky pacienta s cievnou príhodou, musíme sa zamerať aj na jeho manažment. Od rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá musí konať v prípade, že ide o pacienta s cievnou príhodou urgentne, až po jeho zdravotnú starostlivosť na urgentnom príjme, CT či magnetickej rezonancii, jednotke intenzívnej starostlivosti, až po špecializované pracoviská intervenčnej rádiológie.
Život po prekonanej mozgovej príhode
Po odstránení život ohrozujúceho stavu sa lieči základná príčina ochorenia a predpisuje sa rehabilitácia. V období po stabilizácii stavu po príhode pacientovi sa predpisuje rehabilitácia a odporúča sa režim a úprava životného štýlu.
Prognóza po náhlej cievnej mozgovej príhode závisí od viacerých okolností. Najdôležitejším faktorom je rozsah, teda aká veľká oblasť mozgu bola poškodená. Vyhliadky môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek.
Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: okrem pohybového aparátu aj rehabilitácie reči, prehĺtania, stability, zručností a podobne. Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, u časti pacientov aj dlhšie.
Preto po nej môže v súčasnosti približne 60 percent pacientov žiť bez viditeľných následkov. Napriek tomu treba počítať s dlhodobou liečbou a pravdepodobne nevyhnutnou zmenou životného štýlu.
Rehabilitácia a možné následky
Rehabilitácia je dôležitým procesom, ktorý nie je možne vynechať. Bez profesionálnej rehabilitácie šanca na návrat stratených funkcií, pracovných schopností, či samostatnosti je desaťnásobne menšia.
Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode. Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.
V závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblastí, rýchlosti a kvality prvej pomoci a individuálnych vlastností každého zotavujúceho sa organizmu môžu byť následky cievnej mozgovej príhody rôzne:
- Poruchy pohybu - paralýza (úplné znehybnenie), alebo paréza (čiastočné obmedzenie pohybov, slabá pohyblivosť)
- Poruchy zmyslov - poruchy hmatu, pocity bolesti, chladu a tepla, dotyku, čiastočná alebo úplná necitlivosť
- Rôzne rečové poruchy
- Poruchy stability pohybu
- Poruchy zraku a sluchu
- Kontraktúry (pretrvávajúce napätie a následné skrátenie svalov a šliach, ktoré vedie k obmedzeniu pohybu v kĺbe)
- Poruchy vylučovacích procesov
- Iné, zriedkavejšie poruchy
Spasticita
Častým prejavom u pacientov po cievnej mozgovej príhode je spasticita, teda stav abnormálneho zvýšenia svalového napätia alebo stuhnutosti, ktorý sťažuje pohyb, reč a môže spôsobovať bolesť. Je spôsobená poškodením nervov v mozgu alebo mieche z rôznych príčin, pričom mozgová príhoda je jednou z nich.
Život silne obmedzujúca spasticita nie je nevyhnutným osudom po mozgovej príhode. Moderná liečba spolu s aktívnou rehabilitáciou ju dokážu výrazne zmierniť - ak sa nasadia dostatočne zavčasu.
Komunikácia s pacientom s poruchou reči
Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zníženie inteligencie. Pri komunikácii je dôležité rešpektovať tempo, možnosti a dôstojnosť človeka po mozgovej príhode.
- Používajte krátke, jednoduché vety
- Hovorte pomaly a zreteľne
- Využite gestá a obrázky
- Hovorte tak, aby pacient pritom mohol sledovať vašu tvár
- Nerozprávajte na človeka viacerí súčasne
- Obmedzte ruch a hluk z okolia (napríklad televíziu, rádio)
- Trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok.
- Poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť
- Povzbudzujte pacienta, že jeho stav sa čoskoro zlepší
- Na trénovanie porozumenia je možné využiť napríklad aj audioknihy, rádio a hudbu
- Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zníženie inteligencie - vyvarujte sa nevhodných vyjadrení
- Nerozprávajte o pacientovi pred ním v tretej osobe bez rešpektovania jeho súkromia
Otázky pri odchode z nemocnice
Od zdravotného stavu a závažnosti mozgovej príhody závisí, ktoré aktivity následne pacient môže robiť a čomu by sa mal vyhýbať. Ošetrujúceho lekára je vhodné sa spýtať tieto otázky:
- Môžem šoférovať?
- Môžem jazdiť na bicykli?
- Môžem pracovať na zmeny?
- Môžem pracovať v rizikových povolaniach? (napríklad vo výškach, s bremenami, pri páse alebo pri strojoch, v hromadnej doprave)
- Môžem cestovať lietadlom?
- Môžem sa potápať?
- Môžem robiť silové cvičenia vo fitnesscentre?
- Môžem športovať?
- Môžem darovať krv?
Prevencia a zníženie rizika
Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Takmer každý je ohrozený. Obzvlášť ak máte hypertenziu, arytmiu, srdcové poruchy, spánkové apnoe, vysoký cholesterol, diabetes mellitus.
Medzi najvýznamnejšie rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, fajčenie, cukrovka a obezita. Medzi rizikové faktory tiež patria obezita, diabetes, vysoká hladina cholesterolu, nízka fyzická aktivita a fajčenie.
Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová v pondelok na tlačovom brífingu na ministerstve zdravotníctva upozornila, že až 80 percentám cievnych mozgových príhod by sa dalo predísť lepšou kontrolou rizikových faktorov. „Ak znížime systolický tlak o desať milimetrov ortuťového stĺpca, zabránime 35 percentám mozgových príhod,“ povedala.
Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie. Výsledky mnohých štúdií potvrdzujú, že dodržiavanie jednoduchých pravidiel mnohonásobne znižuje riziko mozgovej príhody.
Kontrola krvného tlaku, cholesterolu a cukru
Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.
Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu. A ak je zvýšená, upraviť si stravu.
Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať.
Životospráva a pohyb
Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť. Zníženie hmotnosti už o 3 - 5 kg výrazne zníži riziko mozgovej príhody.
Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu. Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť.
Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná. Najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.
Mŕtvica u mladších ľudí
Cievna mozgová príhoda si nevyberá pacientov podľa veku. Už dávno neplatí, že je to ochorenie týkajúce sa len ľudí vo vyššom veku. Žiaľ, aj u nás v ostatnom období postihuje mladšie ročníky vo veku od 20 do 44 rokov.
Cievna mozgová príhoda sa často považuje za ochorenie starších ľudí, no realita posledných rokov ukazuje iný trend. Stále častejšie sa objavuje aj u mladých, aktívnych a zdanlivo zdravých jedincov.
Mŕtvica pred štyridsiatkou už nie je raritou. Môže postihnúť ľudí bez nadváhy, bez diabetu a s normálnym krvným tlakom. Príčiny sú rôznorodé, a to od genetických predispozícií až po vplyv životného štýlu.
Riziká u mladých pacientov
Jednou z najčastejších príčin mŕtvice u mladých je trombofília. Ide o dedičnú alebo získanú poruchu zrážanlivosti krvi, pri ktorej má organizmus zvýšenú tendenciu tvoriť krvné zrazeniny (tromby).
Mladí pacienti s autoimunitnými ochoreniami, ako je lupus erythematosus, antifosfolipidový syndróm alebo vaskulitídy, majú vyššie riziko vzniku cievnych komplikácií. Tieto stavy vedú k zápalu cievnej steny, čím sa vytvára prostredie vhodné pre tvorbu zrazenín alebo oslabenie ciev.
Chronicky vysoký tlak oslabuje cievne steny, spôsobuje ich praskanie a podporuje vznik aneuryziem. U mladých ľudí býva spúšťačom často chronický stres, nedostatok spánku, nadmerná konzumácia kofeínu alebo energetických nápojov.
U mladých žien predstavuje rizikový faktor najmä kombinácia hormonálnej antikoncepcie a fajčenia. K tomu sa pridáva nedostatok pohybu, stres, dlhé sedenie pri počítači a nepravidelný pitný režim, teda faktory, ktoré dlhodobo poškodzujú cievny systém.
Úloha občianskeho združenia
Cieľom občianskeho združenia IKTUS je zvýšiť informovanosť o živote po prekonanej mozgovej mŕtvici pre pacientov, ale najmä pre ich blízkych. Zvolili sme pre tento cieľ viacero ciest- prvou je webstránka pomrtvici.sk (doménu už máme zaregistrovanú), ktorá poskytne ucelené informácie zo všetkých oblastí, ktoré pacient potrebuje vedieť.
V ďalšej fáze plánujeme vydanie informačnej brožúry, ktorá bude bezplatne distribuovaná na neurologických oddeleniach i priamo ľuďom po CMP na ich žiadosť. Počítame s tým, že nie každý má k dispozícii internet a namä starší pacienti (a ich rodiny) uvítajú túto možnosť.
Plánujeme preto i vytvoriť Kluby CMP, kde by sa ľudia po CMP mohli stretávať, vymieňať si skúsenosti, športovať, proste vykonávať aktivity, na aké boli zvyknutí. Mozgovou príhodou sa totiž život nekončí.
Pre pacienta postihnutého mozgovou príhodou je dôležité, aby mal dostatok informácií a čo najširšiu dlhodobú podporu a pomoc. Nielen od zdravotníkov, ale aj príbuzných a ďalších osôb zo svojho okolia.
Osobná skúsenosť ako základ pomoci
Za týmto projektom je osobná skúsensoť. Predseda OZ IKTUS nemal ešte ani 49 rokov, keď ho postretla cievna mozgová príhoda - hemoragická s krvácaním do mozgu.
„Bolo to hrozné, prvé dni som sa nedokázal najesť, umyť, obliecť, ani sám ísť na záchod. Našťastie, porážka nebolo veľmi silná, neostalo mi žiadne postihnutie či nepohyblivá končatina. Všetky aktivity zvládnem bez cudzej pomoci.“
„Síce ešte aj 12 mesiacov po CMP mám stŕpnutú časť tváre a stále vidím dvojmo. To mi niekedy spôsobuje problém s koordináciou, preto chodím s paličkou.“
Keď Jozef odišiel z nemocnice, snažil sa zistiť, čo a ako ďalej. Internet je síce plný informácií, ale o živote po porážke sa tam veľa nedá nájsť. Ani o strave či vhodných pohybových aktivitách.
Informačné kampane a verejné povedomie
S cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o cievnych mozgových príhodách začína na Slovensku kampaň Čas je mozog. Pomôcť lepšie poznať tieto príznaky a apelovať na verejnosť, aby okamžite už pri prvých prejavoch ochorenia volali prvú pomoc má za cieľ kampaň Čas je mozog.
Kampaň „Čas je mozog“ identifikuje čas ako veličinu, ktorá je v prípade cievnych príhod rozhodujúca. Poukazuje na terapeutické okno, kedy je možné podať adekvátnu liečbu a zachrániť tak mozog.
Občianske združenie realizuje aj kampaň Čas je mozog. Slovensko nemá Národný program prevencie proti cievnym príhodám.
Na toto ochorenie zomiera dvakrát viac ľudí ako na srdcový infarkt. Každý deň zomrie na mŕtvicu štrnásť ľudí.
Cievná mozgová príhoda (MUDr. Jana Martinková PhD) - TVR
Činnosť a služby pacientskych organizácií
Pacientska organizácia môže poskytovať ucelené a zrozumiteľné informácie o rehabilitácii, životospráve, komunikácii, sociálnej podpore a návrate do bežného života. Dôležitou súčasťou je aj prepájanie pacientov, rodín a odborníkov.
Takáto podpora môže zahŕňať informačné články, brožúry, komunitné stretnutia, kluby CMP, podporu ľudí s afáziou a poruchami komunikácie a spoluprácu s odborníkmi z oblasti neurológie, klinickej logopédie, rehabilitácie a ďalších zdravotníckych odborov.
Cieľom je, aby boli všetky informácie odborné, zrozumiteľné a prakticky využiteľné pre pacientov aj ich rodiny. Lepšia informovanosť, prevencia a dostupnosť kvalitných informácií môžu pomôcť zachrániť zdravie, zlepšiť kvalitu života pacientov a podporiť ich návrat do aktívneho života.