Oblasť malého mozgu: funkcie, príznaky poškodenia a súvis s cievnou mozgovou príhodou

Malý mozog, po latinsky cerebellum, je oblasť mozgu zodpovedná najmä za koordináciu pohybov, udržiavanie rovnováhy, správne držanie tela a presnosť pohybov. Jeho poškodenie môže spôsobiť náhly závrat, neistotu pri státí a chôdzi, poruchu koordinácie, nepresné pohyby, dvojité videnie alebo zhoršenú artikuláciu reči.

Náhla porucha funkcie malého mozgu môže byť prejavom cievnej mozgovej príhody, preto si vyžaduje okamžité lekárske vyšetrenie. Pri náhlom vzniku závratu s poruchou stability, bez možnosti stáť alebo chodiť, pri dvojitom videní, poruche reči alebo náhlej prudkej bolesti hlavy ihneď volajte 155 alebo 112.

Čo je malý mozog

Malý mozog sa nachádza v zadnej časti lebky, pod záhlavnými lalokmi veľkého mozgu a za mozgovým kmeňom. Hoci je menší než veľký mozog, obsahuje veľké množstvo nervových buniek a vytvára hustú sieť spojení s mozgovou kôrou, mozgovým kmeňom, miechou a vestibulárnym systémom.

Malý mozog neovláda pohyb tak, že by sám vydával všetky príkazy na stiahnutie svalov. Skôr porovnáva plánovaný pohyb so skutočným pohybom tela a priebežne ho upravuje. Vďaka tomu sú pohyby plynulé, primerane silné, presné a časovo zosúladené.

Hlavné funkcie oblasti malého mozgu

• koordinácia pohybov končatín a trupu,
• udržiavanie rovnováhy a stability,
• kontrola držania tela,
• presné načasovanie pohybov,
• regulácia svalového napätia,
• koordinácia pohybov očí a hlavy,
• spolupodieľanie sa na artikulácii reči,
• učenie a automatizácia pohybových zručností.

Pri poruche malého mozgu nemusí byť svalová sila úplne stratená, ale pohyb býva nepresný, rozkolísaný a ťažko kontrolovateľný. Človek môže mať problém trafiť predmet, zapnúť gombík, napiť sa bez rozliatia alebo vykonať presný pohyb prstom.

Anatomické časti malého mozgu

Cerebelárne hemisféry

Malý mozog má pravú a ľavú hemisféru. Každá z nich je významne spojená s koordináciou pohybov na rovnakej strane tela. Poškodenie jednej hemisféry preto často spôsobuje poruchu koordinácie na tej istej strane.

Červ malého mozgu

Stredná časť malého mozgu sa nazýva červ. Podieľa sa najmä na stabilite trupu, udržiavaní postoja a koordinácii pohybov tela. Pri jeho poškodení môže byť výrazná neistota pri státí a chôdzi.

Predný, zadný a vločkovito-uzlíkovitý lalok

Malý mozog sa funkčne člení na predný, zadný a vločkovito-uzlíkovitý lalok. Jednotlivé časti spolupracujú pri regulácii svalového napätia, koordinácii končatín, udržiavaní rovnováhy a spracovaní informácií z vestibulárneho systému.

Ako sa prejavuje poškodenie malého mozgu

Príznaky poškodenia malého mozgu závisia od rozsahu a miesta postihnutia. Môžu vzniknúť náhle, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, alebo sa rozvíjať postupne pri nádoroch, degeneratívnych ochoreniach, zápale, úraze či iných neurologických poruchách.

• závrat a pocit točenia hlavy,
• porucha rovnováhy,
• neistota pri státí a chôdzi,
• ťahanie do strany alebo padanie,
• porucha koordinácie pohybov,
• nepresné zacielenie pohybu,
• tras pri približovaní ruky k predmetu,
• zhoršenie jemnej motoriky,
• poruchy pohybov očí,
• dvojité videnie,
• nezreteľná alebo rozkúskovaná reč,
• znížené alebo nepravidelné svalové napätie.

Pri poruche koordinácie pacient nedokáže dosiahnuť napríklad pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo, čo sa označuje ako ataxia. Obvykle sú tieto poruchy zapríčinené mozgovou príhodou po porušení centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa.

Ataxia

Ataxia je porucha koordinácie pohybov. Neznamená vždy úplnú stratu svalovej sily, ale pohyby sú nepresné, rozkolísané a zle načasované. Môže postihnúť chôdzu, pohyby rúk, reč aj koordináciu očí.

Pri chôdzi môže človek pôsobiť, akoby bol opitý, robiť široké kroky, odchádzať do strany alebo nedokázať udržať smer. Pri vyšetrení môže mať problém dotknúť sa prstom nosa alebo vykonať rýchle striedavé pohyby rúk.

Nystagmus a poruchy pohybu očí

Poškodenie malého mozgu môže narušiť koordináciu pohybov očí. Môžu sa objaviť zvláštne mimovoľné pohyby očí, neschopnosť zamerať pohľad na objekt alebo nystagmus, pri ktorom sa oči rytmicky pohybujú určitým smerom.

Poruchy pohybov očí môžu viesť k rozmazanému alebo dvojitému videniu. Náhle dvojité videnie v kombinácii so závratom, poruchou rovnováhy alebo problémami s rečou môže byť príznakom cievnej mozgovej príhody.

Porucha reči

Pri poškodení malého mozgu môže vzniknúť dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, pacient však môže mať zachované porozumenie aj správny výber slov. Reč môže byť pomalá, nepravidelná, rozkúskovaná alebo nezreteľná.

Porucha reči môže mať aj inú príčinu, napríklad poškodenie rečových centier veľkého mozgu. Ak sa objaví náhle, treba ju vždy považovať za urgentný príznak.

Cievna mozgová príhoda v oblasti malého mozgu

Cievna mozgová príhoda je zdravotná pohotovosť. Existujú dva typy - ischemická a hemoragická.

Ischemická cievna mozgová príhoda je bežnejším typom. Zvyčajne ju spôsobuje krvná zrazenina, ktorá blokuje alebo upcháva krvnú cievu v mozgu. To bráni prietoku krvi do mozgu. V priebehu niekoľkých minút začnú mozgové bunky odumierať.

Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.

Pri poškodení malého mozgu môže mozgová príhoda vyvolať najmä náhly silný závrat, poruchu rovnováhy, neschopnosť stáť alebo chodiť, výraznú nekoordinovanosť, dvojité videnie, poruchu pohybov očí, poruchu artikulácie a niekedy prudkú bolesť hlavy s nevoľnosťou alebo vracaním.

Prečo môže byť cievna mozgová príhoda v malom mozgu nebezpečná

Príznaky mozgovej príhody v oblasti malého mozgu sa niekedy podobajú bežnému vestibulárnemu závratu, migréne alebo poruche vnútorného ucha. To môže viesť k podceneniu stavu a oneskoreniu liečby.

Malý mozog sa nachádza v zadnej lebečnej jame, kde je obmedzený priestor. Opuch poškodeného tkaniva alebo krvácanie môže utláčať mozgový kmeň a narušiť odtok mozgovomiechového moku. Preto môže byť aj menšie ložisko v tejto oblasti klinicky závažné.

Závažnosť oslabenia môže prechádzať od takmer nepozorovateľnej, len naznačenej slabosti, až po úplnú nehybnosť končatiny a preto si niekedy možno všimnúť nie slabosť, ale len neobratnosť či nešikovnosť ruky alebo nohy pri určitých činnostiach.

Najčastejšie príznaky cievnej mozgovej príhody

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu. Najbežnejšie príznaky, ktoré môžete pozorovať, sú náhle oslabenie polovice tela, náhla porucha reči, neschopnosť vyjadriť sa, artikulovať či porozumieť reči, náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa, náhla prudká bolesť hlavy, dvojité videnie a náhly pocit závratu s poruchou stability, bez možnosti stoja alebo chôdze.

• náhla necitlivosť alebo slabosť tváre, ruky alebo nohy, najmä na jednej strane tela,
• náhly zmätok, problémy s rozprávaním alebo porozumením reči,
• náhle problémy s videním na jedno alebo obe oči,
• náhle problémy s chôdzou, závraty, strata rovnováhy alebo koordinácie,
• náhla silná bolesť hlavy bez známej príčiny.

Mŕtvici môže predchádzať silná bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou, prípadne vracaním. Poruchy rovnováhy, točenie hlavy alebo pocit neistoty v priestore patria k veľmi častým sťažnostiam pacientov.

FAST: rýchle rozpoznanie mozgovej príhody

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST. F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?

A - Arms (horné končatiny): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne? S - Speech (reč): požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?

T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112, nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Čo robiť pri náhlom vzniku príznakov

Pri ich výskyte ihneď volajte 112, aby sa k vám pomoc dostala včas. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Ak neviete presný čas vzniku, oznámte zdravotníkom, kedy bol človek naposledy bez príznakov.

Nečakajte, či príznaky ustúpia, a nesnažte sa ich vysvetliť únavou, vekom alebo bežným závratom. TIA treba riešiť rovnako urgentne ako rozvinutú mozgovú príhodu - bezodkladne vyhľadať lekára, nemocnicu alebo telefonicky kontaktovať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Prechodný ischemický atak

Prechodné ischemické ataky (TIA) sa vyskytujú, keď sa krátkodobo preruší prívod krvi do mozgu. TIA môže znamenať, že ste vystavení riziku závažnejšej cievnej mozgovej príhody.

Prechodná forma ischemickej cievnej mozgovej príhody sa nazýva tranzitórny ischemický atak (TIA). Ide len o prechodné obmedzenie prekrvenia v časti mozgu - príznaky a poruchy sa objavia a najneskôr do 24 hodín zmiznú.

Prekonanie TIA však signalizuje vysoké riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody a pacient preto musí byť podrobne vyšetrený a zostať pod odborným dohľadom.

Príčiny ischemickej cievnej mozgovej príhody

Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod. V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou.

Ďalšou príčinou je stenóza alebo zúženie tepny. Môže sa to stať v dôsledku aterosklerózy, ochorenia, pri ktorom sa vo vnútri tepien hromadí plak.

Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Menej časté príčiny upchatia tepny v mozgu sú napríklad zápalový proces, úraz tepny (disekcia) alebo porucha krvnej zrážanlivosti.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda tvorí asi 15 až 20 % cievnych mozgových príhod. Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Vzniká ako následok prasknutia patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly. Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy. Prejavuje sa veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia.

Diagnostika poškodenia malého mozgu a cievnej mozgovej príhody

Správna diagnostika mozgovej mŕtvice závisí od kvalitnej anamnézy, klinického nálezu a zobrazovacích metód. Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči - hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu či poruchy zrážania krvi.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás lekár pošle na CT mozgu. CT pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej a môže ukázať rozsah poškodenia.

Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). MRI mozgu je zvlášť užitočná pri hodnotení zadnej lebečnej jamy a malého mozgu.

Ak je CT s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.

Ďalšie vyšetrenia

• vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru a prítomnosti infekcie,
• testy zrážanlivosti krvi,
• echokardiografické vyšetrenie srdca,
• ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev,
• angiografické vyšetrenie mozgu pri podozrení na cievnu príčinu alebo zdroj krvácania.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.

Biochemické vyšetrenie krvi môže potvrdiť zriedkavú príčinu mozgovej mŕtvice - poruchu zrážanlivosti krvi.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach. Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov, a od toho, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická.

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Účinná liečba je možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov a jej účinnosť s časom klesá.

Intravenózna trombolýza

Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Intravenózna trombolýza je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.

Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Je dokázané, že rýchle podanie trombolýzy veľmi výrazne znižuje dôsledky cievnej mozgovej príhody.

Mechanická trombektómia

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter. Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.

Pri trombektómii sa mechanicky odstráni krvná zrazenina. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Liečba hemoragickej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii, rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Inou možnosťou je v niektorých prípadoch intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí. Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania.

Rehabilitácia po poškodení malého mozgu

Rehabilitácia po mozgovej príhode môže ľuďom pomôcť prekonať postihnutia spôsobené poškodením spôsobeným mozgovou príhodou. Jej rozsah závisí od toho, ktoré funkcie boli poškodené a aký veľký je problém s rovnováhou, chôdzou, koordináciou, rečou alebo zrakom.

• fyzioterapia sa zameriava na zlepšenie pohyblivosti, koordinácie a svalovej sily s cieľom podporiť mobilitu,
• ergoterapia sa zameriava na rozvoj zručností pri každodenných činnostiach s cieľom podporiť nezávislosť pacienta,
• logopédia pomáha pri poruchách artikulácie, reči a prehĺtania,
• neurologická rehabilitácia podporuje obnovu motorických a kognitívnych funkcií,
• tréning rovnováhy pomáha znižovať neistotu pri státí a chôdzi,
• tréning koordinácie podporuje presnosť pohybov rúk, nôh a očí.

Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.

Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však i tri mesiace, pre menšiu časť pacientov aj dlhšie.

Možné následky

Následky cievnej mozgovej príhody sú veľmi individuálne. Niekedy vám nemusia po prekonaní cievnej mozgovej príhody zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

• porucha koordinácie pohybov,
• poruchy chôdze a padanie na jednu stranu,
• ťažkosti s držaním predmetov v rukách,
• poruchy reči alebo artikulácie,
• poruchy prehĺtania,
• poruchy zraku a dvojité videnie,
• závraty a neistota,
• bolesti,
• úzkosť alebo depresia,
• znížená samostatnosť pri bežných činnostiach.

To, či po prekonaní porážky budete alebo nebudete mať následky, závisí od rozsahu mozgovej príhody a včasnosti liečby. Prognóza zdravotného stavu po mozgovej príhode závisí aj od príčiny NCMP, veku a ďalších prítomných ochorení.

Vyhliadky po NCMP môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek. Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: jednak pohybového aparátu, ale napríklad aj rehabilitácie reči, prehĺtania alebo stability, ergoterapie a podobne.

Rizikové faktory cievnej mozgovej príhody

Niektoré rizikové faktory nie je možné ovplyvniť, nazývame ich preto neovplyvniteľné. Medzi ne patria vek, pohlavie, rasa a genetické faktory, respektíve dedičná predispozícia.

• vysoký krvný tlak,
• fibrilácia predsiení,
• cukrovka,
• ischemická choroba srdca,
• porucha metabolizmu tukov a ateroskleróza,
• zúženie krčnej tepny,
• fajčenie,
• nadmerné pitie alkoholu,
• nedostatok pohybu,
• obezita,
• stres.

Významným rizikovým faktorom, a to najmä u mladých, je nezdravý životný štýl, ktorý sa ovplyvniť dá. Preto sa vyhýbajte fajčeniu, nadmernému pitiu alkoholu, stresu a nedostatku pohybu, ktorý vedie k obezite a tá zas k poruchám v metabolizme tukov či k cukrovke.

Prevencia

• dbajte na zdravú životosprávu,
• udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu,
• do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia,
• stravu majte pestrú a vyváženú,
• venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite,
• absolvujte pravidelné preventívne prehliadky,
• doma si pravidelne merajte krvný tlak,
• pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára,
• ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár,
• dodržiavajte odporúčanú liečbu po prekonanej cievnej mozgovej príhode.

Pri prepustení z nemocnice dostanete poučenie, aké lieky máte užívať. Určite si musíte dávať pozor na hladinu cholesterolu v krvi. Ak je to možné, upravte svoju životosprávu a stravujte sa zdravšie, primerane zaraďte fyzickú aktivitu.

Kedy okamžite vyhľadať lekára

Je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, ak sa objaví náhla zmätenosť alebo dezorientácia, ťažkosti s rozprávaním alebo porozumením reči, strata koordinácie alebo rovnováhy, náhla porucha zraku, dvojité videnie, jednostranná slabosť alebo náhla prudká bolesť hlavy.

Ak sa objaví jeden alebo viacero z týchto príznakov, je dôležité okamžite vyhľadať lekára. Rýchla diagnostika a liečba môžu pomôcť obmedziť rozsah mŕtvice a minimalizovať jej následky.

tags: #oblast #maleho #mozgu