Organická demencia mierneho stupňa je získaná porucha pamäti a ďalších kognitívnych funkcií, ktorá už ovplyvňuje každodenný život, no človek ešte často dokáže vykonávať časť bežných činností samostatne. Typické sú zabúdanie nedávnych udalostí, ťažkosti s hľadaním slov, plánovaním, rozhodovaním, orientáciou a zvládaním zložitejších úloh.
Demencia nie je prirodzenou súčasťou starnutia a nemožno ju potvrdiť jediným testom. Diagnostika zahŕňa rozhovor s pacientom a blízkymi, kognitívne testovanie, fyzikálne a neurologické vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia a podľa potreby zobrazovacie vyšetrenia. Liečba úplne neodstraňuje príčinu väčšiny neurodegeneratívnych demencií, ale môže zmierniť príznaky, spomaliť zhoršovanie a zlepšiť kvalitu života.
Čo znamená organická demencia
Demencia je termín, ktorým sa označujú neurodegeneratívne ochorenia. Pre tieto ochorenia sú typické najmä zmeny v správaní. Zároveň sú spojené so stratou mentálnych a koordinačných schopností.
Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaradzujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne: vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie.
Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností. Pričom tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností. Zároveň dochádza aj k zmenám osobnosti.
Demencia teda v pravom slova zmysle nie je choroba, je to skôr stav, ktorý nastáva vplyvom viacerých symptómov. Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie.
Demencia je získaná porucha pamäťových a ďalších kognitívnych funkcií (učenia, orientácie, abstraktného myslenie, vizuálne-priestorového vnímania, úsudku, rozhodovania, jazyka), ktorá je natoľko závažná, že narušuje bežné životné činnosti postihnutého jedinca.
Demencia je progresívne ochorenie mozgu, charakteristické stratou nervových buniek a postupným zhoršovaním príznakov. Charakteristické pre túto skupinu ochorení je, že dochádza k strate neurónov v určitých častiach mozgu a proliferácií gliových buniek.
Čo je mierny stupeň demencie
Mierna demencia je štádium, v ktorom človek pociťuje príznaky demencie a kognitívnych porúch, ktoré môžu ovplyvniť každodenný život. Strata pamäti, zmätenosť, zmeny osobnosti, strácanie sa, ťažkosti s plánovaním a vykonávaním úloh sú niektoré z bežných symptómov pozorovaných u jedincov s miernou demenciou.
V počiatočnom štádiu býva človek často ešte schopný samostatne sa obliecť, najesť, pohybovať sa v známom prostredí a vykonávať jednoduché rutinné činnosti. Ťažkosti sa výraznejšie prejavujú pri zložitejších úlohách, napríklad pri správe financií, plánovaní, platení účtov, organizácii dňa alebo užívaní liekov.
Jedinci s miernou demenciou majú zvyčajne skóre medzi 20 a 25 na MMSE. Výsledok testu však nemožno hodnotiť izolovane, pretože ho ovplyvňuje vek, vzdelanie, jazyk, sluch, zrak a celkový zdravotný stav.
Mierna demencia sa od miernej kognitívnej poruchy odlišuje najmä tým, že kognitívne ťažkosti už zasahujú do bežných aktivít. Pri miernej kognitívnej poruche môžu byť prítomné problémy s pamäťou alebo hľadaním slov, ale každodenné činnosti zostávajú zachované.
Demencia nie je normálnou súčasťou starnutia
Je mylné predpokladať, že u starších ľudí sa v určitom okamihu vyskytne jedna či druhá forma demencie. V skutočnosti existujú ľudia, ktorí si i vo veľmi pokročilom veku zachovajú kognitívne schopnosti až do svojej smrti.
Je treba si uvedomiť, že po skončení stredného veku medzi 60. a 65. rokom, prechádza ľudský mozog prirodzeným procesom degenerácie: zmenšuje sa jeho objem, mozog stráca niektoré neuróny a pri prenose nervových signálov prestáva byť taký účinný, ako to bolo predtým.
To všetko však neznamená, že človek bude trpieť demenciou, i keď tomu môžu nasvedčovať niektoré ochorenia (t. j. amnézia). Občasné zabúdanie k pribúdajúcemu veku patrí, ale pravidelné a postupne sa zhoršujúce výpadky pamäti vyžadujú odborné posúdenie.
Demencia sa najčastejšie spája s vyšším vekom, nie je však jeho prirodzenou súčasťou. Demenciou najčastejšie trpia osoby vo veku nad 65 rokov z toho vyplýva že vo väčšine prípadoch je to vekom podmienené ochorenie.
Najčastejšie príčiny a typy
Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov - mozgových buniek. Prípadne môže dôjsť k ovplyvneniu fungovania neurónov inými vplyvmi.
Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené - nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov - napríklad vitamínu D, reakciou na určité lieky.
Podľa etiológie demencie môžeme rozdeliť na primárne (neurodegeneratívne ochorenia) a sekundárne (pri metabolických chorobách, pri chronických ochoreniach CNS alebo systémových chorobách, pri štrukturálnom poškodení CNS ako je trauma, mozgový infarkt, meningoencefalitída, mozgové krvácanie, nádor, hydrocefalus.
Alzheimerova choroba
Najznámejší a najbežnejší typ demencie je Alzheimerova choroba. Niektorí ľudia si pojmy demencia a Alzheimerova choroba zamieňajú. Avšak, pravda je taká, že Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzherimerovou chorobou.
Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie - s postupujúcim časom sa zhoršujú príznaky ochorenia. Je spôsobená hromadením patologických proteínov v mozgu, čo vedie k odumieraniu neurónov.
Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie, ktorá predstavuje 60 až 80 % prípadov. Prejavuje sa postupnou stratou pamäti, zhoršením orientácie a neskôr aj poruchami reči a motoriky.
Vaskulárna demencia
Vaskulárna demencia je forma kognitívnej poruchy spôsobenej zmenou cerebrálneho krvného obehu. Je vyvolaná narušeným prietokom krvi v mozgu.
Rozvoj príznakov môže byť pomalý - trvajúci roky alebo náhly - najčastejšie sa tak deje pri mŕtvici. Následne sa objavujú problémy so sústredením, rozprávaním alebo porozumením reči, rovnako sa môže objaviť zmätok, strata pamäti či apatia.
Typická býva aj paralýza jednej strany tela či oslabenie svalov. Vaskulárna demencia môže vzniknúť v dôsledku chronickej hypertenzie, cukrovky, aterosklerózy alebo iných ochorení srdca a ciev.
Demencia s Lewyho telieskami
Demencia s Lewyho telieskami je spôsobená tvorbou malých abnormálnych štruktúr nazývaných Lewyho telieska vo vnútri mozgových buniek. Menia chémiu mozgu a môžu viesť k smrti mozgových buniek.
Tento typ demencie má veľa príznakov spoločných s Alzherimerovou chorobou. Pacienti môžu trpieť zrakovými halucináciami, poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti, depresiami a slabou reguláciou telesných funkcií, ktoré zahŕňajú telesnú teplotu a krvný tlak.
Objavuje sa u nich spomalenie pohybov či stuhnutosť alebo tras - tieto stavy sa označujú ako parkinsonizmus. Striedajú sa u nich stavy ospalosti a bdelosti, úroveň zmätenosti a koncentrácie sa u nich mení.
Frontotemporálna demencia
Frontotemporálna demencia postihuje najmä čelové a spánkové laloky mozgu. Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách - pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí.
Môžu mať netaktné či nevhodné poznámky, zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti a/alebo v správaní - to môže byť impulzívne a rovnako aj nevhodné. Môžu sa objaviť aj problémy s rečou - najtypickejší je problém nájsť správne slová na vyjadrenie myšlienok.
Zmiešaná a sekundárna demencia
Zmiešaná demencia je kombinácia dvoch alebo viacerých typov demencie. Príznaky sa odvíjajú od toho, ktorá časť mozgu je demenciou postihnutá, najčastejšie sa však vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.
Sekundárna demencia sa rozvinula v dôsledku choroby alebo zranenia hlavy. Môže súvisieť napríklad s Parkinsonovou chorobou, Huntingtonovou chorobou, nádorom, hydrocefalom, infekciou, metabolickou poruchou, úrazom alebo dlhodobým užívaním alkoholu.
Príznaky organickej demencie mierneho stupňa
Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Pacienti majú najčastejšie problémy s pamäťou, komunikáciou, rečou, premýšľaním a vnímaním okolia.
Problémy sa s postupujúcou demenciou väčšinou prehlbujú a zhoršujú. Príznaky sa objavujú postupne a časom sa zhoršujú, hoci rýchlosť vývoja sa líši podľa príčiny a individuálneho zdravotného stavu.
Porucha pamäti
Na úplnom začiatku rozvoja demencie sa objavuje najmä typická strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním - napríklad nových mien a „strácaním vecí“ - kedy si pacient nepamätá, kde dané veci odložil.
Pacienti si dobre pamätajú veci, ktoré sa stali v minulosti, avšak majú problém so zapamätávaním si nových vecí. Základným prejavom je strata pamäti, ktorá sa prejavuje neschopnosťou tvoriť nové spomienky, potrebou dlhšieho času na vybavenie informácie a neschopnosťou vybaviť informáciu keď to jedinec potrebuje.
- Zabudnutie nedávnej konverzácie.
- Zabúdanie mien osôb a problém s pomenovaním bežných predmetov.
- Strácanie predmetov, napríklad kľúčov, okuliarov alebo peňaženky.
- Zabúdanie termínov schôdzok, dátumov výročí a dávkovacích schém vlastných liekov.
- Neschopnosť zapamätať si nové informácie.
Poruchy reči a komunikácie
Veľmi typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú tie správne slová na formuláciu svojich myšlienok.
Často sa stáva, že pacienti nerozumejú významu slov. Nedokážu sledovať dej filmu alebo seriálu, ktorý sledujú.
V skorých štádiách ochorenia si pacienti najčastejšie všimnú ťažkosti s nájdením správnych slov pri konverzácií, zabúdanie mien osôb a problém s pomenovaním bežných predmetov.
Poruchy orientácie a priestorového vnímania
Rovnako sa môžu objaviť aj náhle a netypické zmeny nálady - veľmi často pacienti začínajú trpieť aj depresiami, zlým úsudkom, dezorientáciou v známom prostredí či neschopnosťou vykonávať známe činnosti - napríklad šoférovanie.
Problémy s orientáciou v čase a v priestore či porucha zrakovo-priestorových funkcií sa môžu objaviť už v miernom stupni. Človek môže zabudnúť, aký je deň, kde sa nachádza alebo ako sa dostal na známe miesto.
Ťažkosti s plánovaním a každodennými činnosťami
Problémy s pamäťou môžu byť prvým príznakom začínajúcej stareckej demencie. Postupne sa pridávajú ťažkosti s plánovaním, rozhodovaním a vykonávaním známych úloh.
Nedokážete robiť známe činnosti, ktoré ste predtým vykonávali bez problémov. Napr. varenie známeho jedla, telefonovanie, platenie v obchode.
Pacienti môžu mať aj problém pri manipulácii s peniazmi či platením účtov. Je pre nich veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky.
- Problémy s plánovaním a riešením problémov.
- Problém s dokončením bežnej činnosti.
- Neschopnosť samostatne narábať s financiami.
- Ťažkosti pri používaní liekov podľa správnej dávkovacej schémy.
- Znížený pracovný výkon.
Zmeny nálady, osobnosti a správania
Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí - strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou. Rovnako môžu stratiť záujem tráviť čas s rodinou a blízkymi osobami.
Môžu sa objaviť mierne výkyvy nálady, občasná zlá nálada a skoré príznaky depresie. Časté sú aj podráždenosť, úzkosť, ustráchanosť, podozrievavosť a strata iniciatívy.
U pacienta sa počas ochorenia neraz prejavuje úzkosť, povznesená nálada, nervozita, depresia, apatia, bludy, halucinácie, nepokoj, agresívne správanie, blúdenie, stereotypná motorika, zmeny osobnosti, poruchy spánku či stravovania.
Ďalšie možné prejavy
Medzi ďalšie príznaky patria nespavosť a únava, problémy s riadením auta, zmena chuti do jedla a problémy s chôdzou. V miernom stupni však nemusia byť prítomné všetky prejavy a ich intenzita sa môže výrazne líšiť.
Pri demencii sa môžu objaviť problémy s vyvážením, ťažkosti s rečou a jazykom, problémy s jedením alebo prehĺtaním, vizuálne problémy, náhly prejav hnevu a psychóza.
Rozdiel medzi miernou demenciou a bežným zabúdaním
Bežné starnutie môže priniesť občasné zabudnutie mena alebo miesta, kam človek odložil predmet, pričom si informáciu neskôr vybaví a naďalej zvláda každodenný život. Pri demencii sa výpadky opakujú, zhoršujú sa a zasahujú do samostatnosti.
Okolie si môže všimnúť že pacient si nevie zapamätať nedávne udalosti ale udalosti z predošlého života si detailne pamätá, taktiež až do neskorej fázy je pacient schopný riadiť auto alebo hrať na hudobný nástroj.
Veľké množstvo pacientov tie príznaky zľahčuje slovným spojením, “to je vekom”. Demencia už v skorých štádiách býva patrná v bežnej konverzácií, kedy si pacient nevie spomenúť na nedávne udalosti, nevie pomenovať osoby a predmety a dlho hľadá správne slovo na vyjadrenie potreby.
Priebeh a štádiá
Príznaky stareckej demencie vykazujú postupné zhoršovanie, ktoré je priamo závislé na postupnom odumieraní nervových buniek mozgu. U symptomatického progresu stareckej demencie sa obecne jedná o trojstupňový proces s ranou, strednou a neskorou fázou.
Odborníci rozdeľujú priebeh demencie do 7 štádií. Prvé 3 štádia sú označované ako štádiá pred samotnou demenciou.
| Štádium | Typické prejavy |
|---|---|
| 1. štádium | Nemáte významné problémy s pamäťou, nepociťujete zhoršenie schopností, fungujete normálne. |
| 2. štádium | Objavujú sa občasné výpadky pamäti, napríklad človek zabudne, kde položil nejaký predmet. |
| 3. štádium | Zabúdanie mien blízkych, problémy s uchovávaním informácií, koncentráciou a odkladanie predmetov na neobvyklé miesta. |
| 4. štádium | Ľahká demencia, problémy so správou financií, dezorientácia a problémy s rozpoznávaním tvárí a ľudí. |
| 5. štádium | Mierna demencia, pri každodenných aktivitách je potrebná pomoc okolia. |
| 6. štádium | Stredne ťažká demencia, bludy, nutkavé správanie, úzkosť, agresivita a poruchy spánku. |
| 7. štádium | Ťažká demencia, strácanie motorických funkcií, problémy s rečou, chôdzou, stravovaním a použitím toalety. |
V miernej demencii sa môžu objaviť problémy s pamäťou, anómia, problémy pri realizácii plánov, neschopnosť samostatne narábať s financiami, strácanie sa na nových miestach, zmeny osobnosti, sociálne odstúpenie a abnormálne ťažkosti pri práci.
V strednom štádiu sa príznaky pozorované v miernom štádiu zhoršujú. Jedinci so stredne ťažkou demenciou môžu potrebovať pomoc pri osobnej starostlivosti a hygiene, pripomienky pre jednoduché úlohy a pomoc pri vykonávaní jednoduchých domácich prác.
V ťažkej demencii pacient s demenciou nie je schopný vykonávať väčšinu domácich prác bez pomoci. V tomto štádiu postihnutý jedinec vyžaduje neustálu starostlivosť a dohľad.
Diagnostika miernej organickej demencie
Diagnostika demencie prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky, aby zistil celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva, pretože niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.
Praktický prístup prebieha v 3 krokoch, hneď na začiatku je nutné demenciu rozpoznať a odlíšiť stavy, ktoré demenciu môžu napodobňovať, v ďalšom kroku je potrebné určiť úroveň kognitívneho deficitu a rozsahu ďalších zložiek postihnutia, posledným krokom je stanoviť etiológie demencie a navrhnúť liečebný postup.
Rozhovor s pacientom a blízkymi
Počas rozhovoru lekár zisťuje začiatok a vývoj ťažkostí, zmeny v pamäti, reči, správaní, orientácii a schopnosti vykonávať každodenné činnosti.
Dôležité sú aj informácie od rodiny, pretože pacient si svoje ťažkosti nemusí uvedomovať alebo ich môže zľahčovať. Ľudia, ktorí trpia stareckou demenciou, si nemusia byť tohto ochorenia vedomí.
Kognitívne testovanie
Následne s pacientom lekár vykoná niekoľko mentálnych cvičení, ktoré sú zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť. Diagnózu demencie nie je možné vykonať jedným testom.
Na potvrdenie demencie je často potrebný široký skríningový proces, aby sa dôkladne porozumelo pacientovmu správaniu a symptómom, berúc do úvahy zdravotný stav a anamnézu pacienta.
Za najlepšie sa považuje mini vyšetrenie duševného stavu (MMSE). Ďalšie testy používané v rámci kognitívneho testovania zahŕňajú skrátené skóre mentálneho testu (AMTS), modifikované mini-mentálne vyšetrenie (3MS), nástroj na skríning kognitívnych schopností (CASI), Montrealské kognitívne hodnotenie (MOCA), test značenia stopy a test kreslenia hodín.
Detekcia miernej kognitívnej poruchy je lepšia pri MOCA ako pri MMSE. Niekedy by sa na analýzu kognitívneho fungovania osoby mohol použiť aj jednoduchý dotazník.
Laboratórne vyšetrenia
Laboratórne testy sa zvyčajne vykonávajú na vylúčenie iných možných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou poruchy.
Medzi bežné testy, ktoré je možné nariadiť, patrí kompletný krvný obraz, vitamín B12, kyselina listová, hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), C-reaktívny proteín, elektrolyt, vápnik, pečeňové enzýmy a testy funkcie obličiek.
Niekedy môže byť príčinou zmätenosti a dezorientácie u starších pacientov základná infekcia alebo nedostatok vitamínov. Medzi možné príčiny patria aj metabolické poruchy, poruchy štítnej žľazy, zlyhávanie pečene alebo obličiek a reakcia na lieky.
Zobrazovacie vyšetrenia a odlíšenie iných stavov
Podľa klinického nálezu môže lekár odporučiť zobrazovacie vyšetrenie mozgu. Zobrazovacie metódy môžu pomôcť objaviť cievne poškodenie, nádor, hydrocefalus, následky úrazu alebo iné štrukturálne zmeny.
Často sa delírium zamieňa s demenciou, keďže symptómy sa zdajú byť podobné. Delírium je však obmedzené na kratšie trvanie alebo epizódy, na rozdiel od demencie, ktorá je neustále prítomná.
Demencia má na rozdiel od delíria typický dlhý a pomalý nástup symptómov. Podozrenie na akútny stav zmätenosti máme v rámci skokovej zmene úrovne vedomia, správania alebo činnosti pacienta.
Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr, než tieto zmeny budeme považovať za prejav demencie, musíme vylúčiť iné patologické príčiny.
Čo môže vyvolať náhle zhoršenie
Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia.
Ďalšou frekventovanou príčinou zmätenosti je nesprávne užívanie liekov proti nespavosti, nervozite i depresii. Akútne epizódy zmätenosti navodzuje i fyzická bolesť.
Zhoršenie zraku či sluchu zvýrazňuje dezorientáciu a bráni pacientov správne vnímať okolie. K únave, úzkosti a stresu prispieva i nevhodné bývanie, zmena prostredia či vysoké nároky na pacienta zo strany príbuzných.
Liečba miernej organickej demencie
V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická - na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo.
Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. Lieky vždy predpíše lekár, ktorý zváži stav pacienta a najvhodnejšiu liečbu.
Farmakologická liečba
V prípade najčastejšej Alzheimerovej demencie poznáme medikamentóznu liečbu a nemedikamentóznu liečbu. Medikamentózna liečba alzheimerovej demencie sa v súčasnej dobe skladá z dvoch skupín liekov inhibítorov acetylcholínesterázy (Donepezil, Rivastigmin, Galantamin) a NMDA receptorového antagonistu (Memantin).
Medzi bežne používané lieky patria inhibítory acetylcholínesterázy, napríklad donepezil, a memantín, ktoré môžu pomôcť zlepšiť schopnosť pamätať si informácie a spomaliť zhoršovanie mentálnych schopností.
Pri vaskulárnej demencii je liečba zameraná aj na kontrolu ochorení, ktoré poškodzujú cievy, napríklad vysokého krvného tlaku, cukrovky, porúch tukového metabolizmu a ďalších kardiovaskulárnych rizík.
Liečba pridružených ťažkostí môže zahŕňať postupy pri depresii, poruchách správania, delíriu, pádoch, poruchách spánku, bolesti, poruchách príjmu potravy a inkontinencii.
Nefarmakologická liečba
Liečba však okrem liekov vždy zahŕňa aj zmenu životného štýlu. V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná je psychoterapia.
Zároveň sa odporúčajú rôzne relaxačné techniky - počúvanie známej upokojujúcej hudby, zníženie rušivých vplyvov prostredia, podporné skupiny, kognitívno-behaviorálne terapie, adaptačné terapie či využitie logopedickej pomoci.
Nemedikamentózna liečba sa v súčasnosti skladá z tzv. Person-centred care jej cieľom je zaistiť možnosť vykonávať pacientove obľúbené činnosť do konca života.
Ďalšou modalitou je tzv. Talking therapies ktorá je efektívna v začiatočných až stredných fázach ochorenia skladá sa z odborného poradenstvo(Counselling), psychoterapie, kognitívne-behaviorálnej terapie.
Kognitívna stimulácia a aktivizácia
Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby.
Tieto cvičenia sú obzvlášť užitočné v ranej fáze ochorenia, kde pomáhajú preklenúť medzery, spôsobené odumretými neurónmi. Dôležité je pristupovať k týmto aktivitám s trpezlivosťou, prispôsobovať ich aktuálnym schopnostiam osoby a zabezpečiť ich pravidelnosť.
- Socializácia. Toto odporučenie je zvlášť dôležité u seniorov nad 65 rokov: naučiť sa posielať e-maily, surfovať po internete, písať príspevky na Facebooku je zábavné a podnetné.
- Poľovačka na slová. Po dobu dvoch dní si desať minút denne zapisujte do poznámkového bloku všetky slová, ktoré sa začínajú na písmeno „A“, a postupne prejdite na všetky nasledujúce písmená.
- Hra na tri. Trom rôznym ľuďom hovorte dobrú správu a zakaždým sa snažte o čo najväčšiu presnosť tak, aby ste sa správu na konci naučili naspamäť.
- Šachy, karty, sudoku. Všetky tieto hry sú užitočné, aby udržali váš mozog fit.
- Meňte pravidlá. Chodíte vždy tou istou cestou? Poďme obvyklú trasu zmeniť. Poďme zmeniť pravidlá, uniknúť z každodennej rutiny.
- Spomínanie na deň. Večer tesne pred spánkom, keď už ste v posteli, skúste si vybaviť uplynulý deň.
Ďalšou technikou je reminiscenčná terapia, ktorá sa zameriava na povzbudenie pacientov, aby si spomínali na svoje minulé zážitky, čo môže zlepšiť ich náladu a posilniť ich pocit identity.
To sa často dosahuje prostredníctvom prezerania starých fotografií, počúvania obľúbených piesní alebo rozprávania príbehov z minulosti. Takéto aktivity môžu pomôcť znížiť úzkosť a zmätok, ktoré sú často spojené s demenciou.
Fyzická aktivita tiež zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní celkového zdravia a zmiernení symptómov demencie. Cvičenia ako prechádzky, jemné strečingové cvičenia alebo tancovanie podporujú cirkuláciu a zdravie mozgu, zároveň zlepšujú náladu a kvalitu spánku.
V neposlednom rade sú techniky ako arteterapia alebo muzikoterapia, ktoré umožňujú ľuďom s demenciou vyjadriť svoje emócie a pocity prostredníctvom umenia alebo hudby.
Starostlivosť o človeka s miernou demenciou
Ľudia, ktorí trpia stareckou demenciou, si nemusia byť tohto ochorenia vedomí. Najmä na začiatku choroby môžete pozorovať príznaky, ktoré naznačujú jej nástup.
Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je ten jediný, ktorý jej môžeme ponúknuť: zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a tak predísť akémukoľvek možnému riziku najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje.
Opatrujúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje.
Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti.
Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená. Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví.
Komunikácia
Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať.
Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať postihnutý možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou.
Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi.
Odporúča sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi. Okuliare a načúvací strojček musia efektívne korigovať oslabený zrak či sluch.
Podpora samostatnosti
Základným pravidlom starostlivosti o postihnutého (obliekanie, umývanie, jedenie…) je nezahrnúť ho prehnanou starostlivosťou. Ak ho nepovzbudíte, aby si denné úkony robil sám, rýchlo ich stratí.
Ak sa postihnutý ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať.
Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu pripraviť jednotlivé súčasti v poradí, v akom nasledujú, teda spodné prádlo, šaty, obuv. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne.
Stravovanie a tekutiny
Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje, nezriedka hneď po dojedení predchádzajúceho. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo používaním príboru.
Jeho strava má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín.
Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať.
Bezpečné domáce prostredie
Zásadné je prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.
Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.
Začnite osvetlením. Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách (spálňa - WC).
Podlahy majú byť čo najrovnejšie, koberce upevnite k podlahe a umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom. Zábradlia musia byť pevné a dostatočne dlhé. Držadlá môžu byť i v izbách, ale nesmú chýbať v kúpeľni a WC.
Dbajte o skrátenie hlavných trás a ich “vyčistenie” od kolíznych predmetov. Riziko straty rovnováhy sa zvyšuje v menej známom prostredí a pri presídlení.
Pády, preležaniny a inkontinencia
Prevencia pádov
Pády majú pre postihnutých zväčša vážne následky. Pri odstraňovaní príčiny treba posúdiť vplyv užívaných liekov a podiel ostatných chorôb, ktoré môžu pád tiež zapríčiniť.
Rovnako dôležité je i prostredie, v ktorom postihnutý žije. V spálni môže k pádu prispieť tma, zlé ovládanie spínača, osvetlenia, výška a poloha postele alebo kresla.
Najrizikovejšími miestami pádov sú kúpeľňa a WC s klzkými mokrými povrchmi i relatívne zložitými úkonmi, ktoré pri hygiene musí vykonať.
Preležaniny
Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky. Ich výskyt u starších postihnutých je vysoký.
Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť. Bez zníženia miestneho tlaku je iný preventívny a liečebný zásah neúčinný.
Chorých treba pravidelne polohovať. Nesmú spočívať na preležanine ani niekoľko minút. Polohuje sa každé dve hodiny, cez deň i v noci.
Inkontinencia
Inkontinencia je obvyklým príznakom u každej formy demencie. Objavuje sa už v strednom štádiu Alzheimerovej choroby.
Najčastejšou príčinou liečiteľnej inkontinencie moču je akútny stav zmätenosti, infekcia, zápcha, užívanie určitých liekov, ale napríklad aj imobilita. Skôr než ju označíme za trvalú, treba chorého dôkladne vyšetriť.
Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny vodiť na záchod. Človeku s demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu, preto musí mať k dispozícii ľahko snímateľný odev.
Rizikové faktory a možnosti prevencie
Rizikové faktory, ktoré sú zodpovedné za rozvoj demencie, zahŕňajú vek, pohlavie, rodinnú anamnézu, kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cholesterolu, obezitu, fyzickú nečinnosť, fajčenie, alkohol, depresiu a sociálnu izoláciu.
Demencia patrí medzi ochorenia, ktoré sú spôsobené súhrou viacerých faktorov medzi ktoré patrí vek, genetická záťaž, kognitívne rezervy, pohlavie, kardiovaskulárne faktory, strata sluchu, traumatické poranenia mozgu, depresia, chronické systémové ochorenia, znečistenie okolitého vzduchu a faktory životného štýlu.
Najnovšie výskumy však preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu. Na rozvoji demencie sa najviac podieľa hypertenzia a obezita stredného veku, fyzická nečinnosť, fajčenie, ale aj sociálna izolácia či depresia.
Niektorým druhom demencie sa teda dá predchádzať, prípadne oddialiť nástup príznakov zmenou životného štýlu.
- Ak fajčíte, pokúste sa to obmedziť, prípadne skončiť s fajčením úplne.
- Začnite sa zdravšie stravovať - pridajte do svojho jedálnička čerstvú zeleninu a ovocie, znížte konzumáciu vysokospracovaných potravín na minimum, zvýšte príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínu D.
- Vyhýbajte sa konzumácii alkoholu.
- Pravidelne a adekvátne sa hýbte.
- Kontrolujte krvný tlak, cukrovku, telesnú hmotnosť a hladinu cholesterolu.
- Znížte mieru stresu.
- Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
- Udržiavajte sociálne kontakty a pravidelnú duševnú aktivitu.
Dedičnosť
Demencia nie je automaticky dedičná, no niektoré jej formy môžu mať genetickú zložku. Záleží na konkrétnom type ochorenia.
Väčšina demencií nie je dedičná viac ako 99 zo 100 prípadov Alzheimerovej demencie nie je dedičných, ale existujú dedičné formy pre ktoré je charakteristický skorý začiatok u Alzheimerovej demencie < 60 rokov.
Niektoré gény zvyšujú šancu, že sa u jedinca dané ochorenie rozvinie. Frontotemporálna demencia má výraznejšiu genetickú zložku a v niektorých prípadoch sa dedí priamo.
Pri vaskulárnej demencii zohrávajú väčšiu úlohu faktory ako vysoký krvný tlak, cukrovka či srdcovo-cievne ochorenia, ktoré môžu byť ovplyvnené genetickou predispozíciou, ale rovnako dôležitý je aj životný štýl.
Nootropiká a výživové doplnky
Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré napomáhajú zlepšiť duševnú výkonnosť ľudí, ktorá zahŕňa sústredenie, pamäť, kreativitu, ale aj inteligenciu či motiváciu.
Pred ich užívaním je však potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania alebo iných príznakov demencie a poradiť sa s odborníkom, lekárom alebo lekárnikom.
Nootropiká nenahrádzajú diagnostiku ani liečbu predpísanú lekárom. Pri miernej demencii je dôležité, aby pacient neužíval doplnky bez posúdenia možných interakcií s ostatnými liekmi.
Kedy vyhľadať lekára
Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách - zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientácia v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, ale aj prejavy, ako zmeny v emóciách, spomalené myslenie či problémy s rečou.
Navštíviť lekára by ste mali v prípade, ak u svojej milovanej osoby spozorujete stratu pamäti, ktorá ovplyvňuje každodenný život, problémy s plánovaním a riešením problémov, problém s dokončením bežnej činnosti, dezorientáciu v čase a priestore, problémy s priestorovým vnímaním, problém nájsť správne slová, strácanie vecí, nelogický úsudok, obmedzenie spoločenskej aktivity alebo časté zmeny nálad a zmenu osobnosti.
Na rýchlu diagnostiku ochorenia a na zastavenie alebo spomalenie jeho priebehu je zásadné včasné rozpoznanie prvotných príznakov a neodkladné kontaktovanie odborníka.
Ak máte podozrenie, že vaša milovaná osoba môže trpieť demenciou, nepanikárte a navštívte lekára. Čím skôr bude u vašej milovanej osoby diagnostikovaná demencia, tým skôr dostane liečbu, ktorá jej pomôže zvýšiť kvalitu života a oddialiť rozvoj ďalších fáz ochorenia.
