Orientačné neurologické vyšetrenie: priebeh, jednotlivé skúšky a príprava

Orientačné neurologické vyšetrenie pomáha objasniť príčinu ťažkostí súvisiacich s mozgom, miechou, periférnymi nervami, svalmi a pohybovým aparátom. Začína sa podrobným rozhovorom a pokračuje klinickým vyšetrením, pri ktorom neurológ hodnotí reflexy, svalovú silu, citlivosť, koordináciu, rovnováhu, chôdzu, reč, pamäť a ďalšie funkcie nervového systému.

Špecifická príprava na vyšetrenie u neurológa nie je potrebná. Najviac však pomôže, ak si vopred pripravíte presný opis svojich ťažkostí, zoznam užívaných liekov a dostupné výsledky predchádzajúcich vyšetrení.

Čo je orientačné neurologické vyšetrenie

Neurologické vyšetrenie sa vykonáva na základe odporúčania praktického lekára alebo iného špecialistu a pozostáva z komplexu metód slúžiacich na zistenie neurologickej choroby. Súbor lekárskych úkonov overuje stav centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy, a periférnych nervov.

Neurológ sa zaoberá ochoreniami mozgu, miechy, nervov a svalov. Neurológ vykonáva neurologické vyšetrenie: Testujú sa reflexy (klepaním neurologického kladivka), svalová sila, citlivosť (na teplo, chlad, dotyk). Odskúša sa reč, pamäť, celková orientácia, ako aj koordinácia pohybov a rovnováha.

Základné fyzické a vizuálne vyšetrenie hodnotí činnosť nervového systému a podľa zistených odchýliek od normálneho stavu lokalizuje miesto pravdepodobného poškodenia a zameriava sa naň pri ďalšom vyšetrení. Vyšetrenie je neinvazívne a prispôsobené individuálnemu zdravotnému stavu pacienta.

Kedy je vhodné absolvovať neurologické vyšetrenie

Neurológa odporúčame navštíviť pri problémoch ako: bolesti chrbtice a krku, bolesti hlavy a migrény, závraty a poruchy rovnováhy, tŕpnutie rúk alebo nôh, slabosť končatín, bolesti svalov a nervov, vyžarovanie bolesti do končatín, poruchy citlivosti, neurologické komplikácie po úrazoch, chronická únava alebo svalová slabosť.

Bežnými ťažkosťami pre vyšetrenia u neurológa sú pravidelné bolesti hlavy alebo migrény, bolesti chrbta alebo krku, závraty a poruchy koordinácie, zvýšený svalový tonus a kŕče. Neurológa pacienti navštevujú aj pri problémoch so spánkom a zaspávaním, nespavosťou alebo patologickou ospalosťou.

Medzi ďalšie príznaky, pri ktorých je potrebné navštíviť neurológa patria: kognitívne poruchy, zhoršenie pamäti, problémy s udržaním koncentrácie a zníženie duševnej výkonnosti, pichavé alebo vystreľujúce neuropatické bolesti, poruchy sluchu, šum alebo zvonenie v ušiach, zhoršenie sluchu alebo hluchota, poruchy zraku, čiastočná alebo úplná strata zraku, zatemnenie alebo rozmazané videnie, motorické poruchy, tremor, tiky, dystónia alebo mimovoľné svalové kontrakcie, zvýšená alebo znížená citlivosť kože na chlad, teplo alebo bolesť, ťažkosti s prehĺtaním, znecitlivenie alebo mravčenie rúk a nôh, poruchy vnímania vôní a chutí.

Neurologické vyšetrenie je potrebné aj na vyšetrenie nervovej sústavy alebo rehabilitáciu po prekonanej mŕtvici. Konzultácia s neurológom je potrebná aj pri prekonaných poraneniach hlavy, poškodeniach chrbtice alebo chirurgických zákrokoch, pri dedičnej predispozícii k neurologickým ochoreniam a pri zhoršení pamäti alebo duševnej výkonnosti.

Ako sa na vyšetrenie pripraviť

Najdôležitejšou súčasťou neurologického vyšetrenia je rozhovor. Práve z informácií, ktoré nám pacient poskytne, často získame najviac dôležitých údajov pre správne stanovenie diagnózy.

Základom je vedieť čo najpresnejšie opísať svoje ťažkosti. Lekár bude chcieť vedieť:

• aký typ bolesti alebo problémov pociťujete, napríklad tŕpnutie, pálenie alebo slabosť,
• kde sa vyskytujú a ako často,
• čo ich zhoršuje alebo zmierňuje,
• či sa pridružili iné príznaky, napríklad závraty, strata rovnováhy alebo bolesti hlavy,
• či ste mali v minulosti úrazy, operácie alebo neurologické ochorenia.

Je vhodné si tieto informácie vopred spísať - uľahčí to lekárovi diagnostiku a vám to pomôže na nič nezabudnúť. Preto je veľmi užitočné, ak si pacient vopred pripraví stručný zoznam otázok alebo bodov, ktoré chce počas návštevy prebrať.

Počas prípravy na vyšetrenie u neurológa je potrebné sa uvoľniť a upokojiť, najmenej deň pred vyšetrením sa zdržať konzumácie alkoholu. Pred vyšetrením je potrebné informovať lekára o užívaných liekoch, vitamínoch a doplnkoch stravy.

Čo si vziať so sebou

Pacient sa objedná k neurológovi na doporučenie praktického lekára alebo iného špecialistu. Prípadne aj sám. Na vyšetrenie si donesie kartičku poistenca, vhodná je aj zdravotná dokumentácia.

Užitočné je mať prehľad o užívaných liekoch vrátane dávkovania a vedieť poskytnúť informácie o predchádzajúcich vyšetreniach alebo liečbe.

• výmenný lístok, ak idete cez verejné zdravotníctvo,
• výsledky zobrazovacích vyšetrení, RTG, MRI alebo CT, ideálne na CD aj v správe,
• výpis od všeobecného lekára,
• zoznam užívaných liekov,
• výsledky krvných testov, ak sú dostupné,
• záznamy z EMG vyšetrenia alebo návštevy u ortopéda či fyzioterapeuta.

Ak používate okuliare, načúvací prístroj alebo pomôcky na chôdzu, vezmite si ich so sebou. Ak máte mimovoľné pohyby, tras, zášklby, epizódy závratov alebo iné príznaky, ktoré sa nevyskytujú neustále, môže byť užitočné priniesť krátke video alebo fotografiu zachytávajúce daný problém.

Ak si to želáte, môžete prísť v sprievode blízkej osoby. Pri niektorých ochoreniach, napríklad poruchách pamäti alebo Parkinsonovej chorobe, môžu byť informácie od rodinných príslušníkov prínosné.

Rozhovor a odber anamnézy

Neurológ sa pacienta dôkladne pýta na priebeh ochorenia - kedy a ako začalo, ako dlho trvá, či sa príznaky menia alebo zhoršujú. Dôležitý je prehľad o liekoch a výskyte podobných príznakov v rodine.

Vyšetrenie sa začína bežným vyšetrovacím postupom. Lekár najprv odoberie anamnézu, tzn. bude sa vás pýtať na ťažkosti, ktoré vás k nemu priviedli: kedy ťažkosti vznikli, aký majú charakter.

Ďalej sa pýta podľa charakteru ťažkostí. Napr. pri bolesti hlavy - v ktorých oblastiach vás hlava presne bolí, či bolesti niečo predchádza, či ju niečo sprevádza, nevoľnosť, vracanie, závraty.

Osobná anamnéza

Pokračuje osobnou anamnézou. Aké lieky užívate? Máte na niečo alergiu? Liečite alebo liečili ste sa na niečo iné, alebo chodíte na kontroly k iným odborníkom? Prekonali ste nejaké operácie? Mali ste doteraz nejaké úrazy?

Osobná anamnéza zahŕňa lieky, alergie, iné ochorenia, operácie a úrazy.

Epidemiologická a cestovateľská anamnéza

Epidemiologická a cestovateľská anamnéza: Boli ste v poslednom čase v zahraničí? Najmä v oblastiach so zvýšeným výskytom infekčných ochorení? Nepoštípal vás kliešť? Ste v kontakte so zvieratami? Nepohrýzlo alebo nepoškrabalo vás nejaké zviera? Boli ste v poslednom čase v kontakte s chorým?

Epidemiologická anamnéza môže zahŕňať kontakt s chorou osobou, kontakt so zvieratami vrátane možného napadnutia zvieraťom, poštípanie hmyzom alebo návštevu zahraničia, predovšetkým v oblastiach s vyšším výskytom infekčných chorôb.

Rodinná, pracovná a sociálna anamnéza

Rodinná anamnéza: Lekár sa pýta na vrodené, dedičné alebo iné závažné ochorenia u pokrvných príbuzných, najmä rodičov, súrodencov, deti.

Rodinná anamnéza sa týka dedičných alebo vrodených ochorení vyskytujúcich sa u blízkych pokrvných príbuzných. Pre určenie správnej diagnózy je dôležité, aby lekár výsledky vlastného vyšetrenia spojil so zisteniami z anamnestického rozhovoru, počas ktorého sa oboznámi nielen so súčasným stavom pacienta, ale aj s jeho osobným, epidemiologickým, sociálnym a rodinným zázemím.

Takúto podrobnú anamnézu lekár odoberá len pri prvom vyšetrení. Pri ďalších vyšetreniach kladie otázky vzhľadom na charakter vašich ťažkostí.

Prvé pozorovanie pacienta

Neurologické vyšetrenie sa začína už pri Vašom príchode do ambulancie. Lekár si môže všímať spôsob chôdze, držanie tela, pohyby, mimiku a celkové správanie.

Všíma si celého pacienta. Výraz tváre, sfarbenie kože, polohu, v akej sa nachádza, či je schopný zmeniť polohu, stav vedomia, orientáciu v čase a priestore.

Objektívne neurologické vyšetrenie zahŕňa stav vedomia, polohu tela, stav výživy, vzhľad kože a reč. Meriame tlak a pulz. Meriame telesnú teplotu, váhu, výšku.

Vedomie, orientácia, pamäť a správanie

Orientačné zhodnotenie zahŕňa bdelosť a pozornosť, orientáciu osobou, časom a miestom, posúdenie pamäti a správania počas vyšetrenia.

• aký je deň, teda presné dátum alebo deň v týždni,
• kde sa nachádzame,
• koľko vám je rokov,
• kde bývate.

Posúdenie pamäti sa vykonáva na základe vybavenia anamnestických údajov. Počas vyšetrenia sa posudzuje aj správanie pacienta.

Poruchy vedomia môžu mať rôznu hĺbku: somnolencia znamená chorobnú spavosť, sopor je stav, pri ktorom pacient reaguje až na bolestivé podnety, a pri kóme pacient nereaguje.

Orientačné vyšetrenie reči

Pri bežnej konverzácii v rámci odběru anamnézy a vlastného vyšetrenia sa orientačne posudzuje reč z hľadiska fatických funkcií, teda plynulosti, slovného obsahu, hľadania slov, vetnej stavby a porozumenia inštrukciám.

Reč sa hodnotí aj z hľadiska artikulácie a fonácie, teda hlasitosti, fonácie, artikulácie, plynulosti a melodičnosti.

Neurológ kontroluje správnosť a zreteľnosť reči pacienta a v prípade potreby vykoná testy pamäti, pozornosti a orientácie.

Pri poruchách reči sa môžu objaviť nemota, teda neschopnosť hovoriť, dysartria ako porucha výslovnosti, bradylália ako spomalená reč, tachylémia ako zrýchlená reč alebo afázia. Pri expresívnej afázii pacient rozumie, ale nevie hovoriť, pri perceptívnej afázii pacient nerozumie ani nevie povedať, pričom jeho reč môže mať podobu slovného šalátu.

Vyšetrenie hlavových nervov

Hlava sa vyšetruje pohľadom, poklepom a posluchom. Na hlave vyšetrujeme všetkých 12 hlavových nervov.

Lekár sa pýta na čuch, chuť, zrak a sluch. Tým zisťuje správnosť zrakového, čuchového a sluchového nervu.

Ak máte ťažkosti s niektorým z týchto zmyslov, pošle vás na ďalšie vyšetrenie k jednotlivým odborníkom - očný, ušno-nosovo-krčný lekár.

Vyšetrenie zorného poľa

Orientačné vyšetrenie zorného poľa sa vykonáva vo všetkých kvadrantoch vrátane obojstrannej simultánnej stimulácie.

Vyšetrujúci je proti pacientovi vo vzdialenosti cca 1 m, rozpaží obe horné končatiny tak, aby umiestnil svoje ruky doprostred vzdialenosti medzi sebou a pacientom. Vyzve pacienta, aby sa mu díval na nos a ohlásil, keď uvidí pohyb prstov v horných kvadrantoch zorného poľa.

Potom pohybuje prstami striedavo na pravej a ľavej ruke a potom aj súčasne na oboch rukách. Obdobne potom v dolných kvadrantoch zorného poľa. Vyšetrujúci kontroluje, že pohyb tiež sám vidí, čo je konfrontačné vyšetrenie.

Očné pohyby a zrenice

Najmenej na dĺžku paže od očí pacient sleduje predmet, napríklad prst alebo kladivko, v horizontálnom a potom vertikálnom smere, teda „do kríža“, bez pohybu hlavy. Pomôže inštrukcia, aby si pacient položil ukazovák na bradu.

Hodnotí sa rozsah a plynulosť pohybu očí a prípadný nystagmus. Lekár sa môže opýtať na diplopiu, teda dvojité videnie, a posúdiť šírku zreníc a izokóriu.

Lekár si všíma symetriu očných štrbín, postavenie očných gúľ, veľkosť zreníc, očné viečka, či nie je jedno poklesnuté a či sa oči úplne zatvárajú.

Vyšetrí reakciu zreníc na svetlo - fotoreakciu. Pri nepriamej fotoreakcii vám zakryje oko dlaňou. Po chvíli oko odokryje, zrenica by sa mala zúžiť. Potom vyšetrí druhé oko. Pri priamej fotoreakcii zasvieti z boku do oka baterkou. Zrenica by sa mala zúžiť.

Vyšetrenie okohybných nervov spočíva v sledovaní prsta očami, nie hlavou. Lekár si všíma pohyby očných gúľ a nystagmus.

Tvárový nerv, žuvacie svaly a jazyk

Hodnotí sa výraz a symetria obličeja v pokoji a pri bežnej konverzácii. Cielene sa skúšajú pohyby v inervačnej oblasti hornej a dolnej časti n. facialis: zvednutie obočia, kŕčovité zovretie očí a vycerenie zubov.

Pri vyšetrovaní motorickej zložky tvárového nervu si najprv všímame symetriu tváre v pokoji, pokles viečka, ústneho kútika, šírku očných štrbín a žmurkanie.

Senzitívna funkcia tvárového nervu sa vyšetrí tak, že prechádzame prstami alebo vatou po tvári pacienta a pýtame sa, či cíti dotyk a či ho cíti rovnako na obidvoch stranách.

Vyšetrujú sa aj reflexy tvárového nervu poklepaním kladivkom na koreň nosa, pred ušnicou, na hornú a dolnú peru.

Trojklanný nerv sa vyšetruje posúdením bolestivosti výstupov nervu tlakom palca v troch oblastiach - na obočí, v oblasti čeľustí a na brade.

Jeho motorickú funkciu vyšetríme tak, že pacient zatne zuby a prstami hmatáme napätie žuvacích svalov. Pri maseterovom reflexe pacient pootvorí ústa, na špachtľu, ktorá sa opiera o dolné rezáky, udrieme kladivkom. Žuvacie svaly by sa mali stiahnuť a ústa sa pouzatvárajú.

Posudzuje sa poloha jazyka v pokoji a pri vyplazení vrátane trofiky a fascikulácií. V ústnej dutine si lekár všíma aj uloženie jazyka a to, či je čapík, teda uvula, v strednej čiare.

Lekár si všíma reč a prehĺtanie, pričom môže podať pohár vody a požiadať pacienta, aby sa napil a prehltol.

Orientačné vyšetrenie krku a chrbtice

Pri vyšetrení krku si lekár všíma náplň žíl, pulzáciu karotíd, symetriu krku a to, či pacient nie je naklonený na jednu stranu. Všíma si pulzáciu oboch karotíd a pohyblivosť krku.

Pri vyšetrení chrbtice lekár posudzuje bolestivosť výbežkov stavcov na tlak, zakrivenie chrbtice a obmedzenie pohyblivosti.

Poprosí vás, aby ste sa predklonili a ruky dali dole najviac, ako sa dá. Vyšetrí pohyblivosť driekovej chrbtice, napríklad Stiborov, Schoberov a Thomayerov príznak.

Anteflexia hlavy slúži na testovanie bolestivosti a obmedzenia pohybu, pričom sa vždy skúšajú aj rotácie.

Vyšetrenie horných končatín

Neurológ si všíma symetriu končatín, farbu kože, svalstvo a rozsah pohybov vo všetkých kĺboch pri pasívnom aj aktívnom pohybe.

Pri pasívnom pohybe lekár hýbe končatinou pacienta, pri aktívnom pohybe končatinou hýbe pacient sám. Posudzuje sa aj postavenie končatín, úchopová schopnosť ruky a svalová sila.

Svalový tonus

Tonus je odpor kladený pasívnemu pohybu v zápästí a v lakti. Pomalý pohyb môže poukázať na rigiditu, rýchly pohyb na spasticitu.

Pri vyšetrení tonusu končatín sa používa rýchly pasívny pohyb; pri spasticite sa môže objaviť príznak vreckového nožíka a pri rigidite príznak ozubeného kolesa.

Svalová sila

Svalová sila sa vyšetruje v proximálnych a distálnych svalových skupinách. Pacient môže elevovať lakte nad horizontálu pri pokrčených horných končatinách v abdukcii alebo vykonať súčasný stisk oboch rúk.

Vyšetrujúci vloží pacientovi do každej dlane svoje dva prsty. Obe skúšky sa vykonávajú maximálnou silou proti odporu a vyšetrujúci posudzuje silu a symetriu.

Skúška Mingazzini a Dufour

Pri skúške Mingazzini sú horné končatiny predpažené do horizontály dlaňami nadol a hodnotí sa pokles.

Pri skúške Dufour sa obe horné končatiny predpažia do horizontály v maximálnej supinácii, pričom pacient má zavreté oči. Posudzuje sa prípadné stáčanie do pronácie alebo pokles hornej končatiny.

Reflexy horných končatín

Pri bicipitovom reflexe je lakeť pasívne v semiflexii, predlaktie je podopreté a svaly sú uvoľnené. Poklepáva sa na šľachu musculus biceps v oblasti lakťa a posudzuje sa výbavnosť a symetria.

Pri tricipitovom reflexe je rameno pasívne v abdukcii a lakeť v semiflexii, svaly sú uvoľnené. Priamo sa poklepáva na šľachu musculus triceps nad olecranon ulnae a posudzuje sa výbavnosť a symetria.

Vyšetrenie dolných končatín

Pri vyšetrení dolných končatín sa posudzuje tonus, svalová sila, reflexy, citlivosť, koordinácia, postavenie a schopnosť vykonávať aktívne aj pasívne pohyby.

Tonus a svalová sila

Tonus sa vyšetruje odporom kladeným pasívnemu pohybu v hlezne a v kolene. Pomalý pohyb poukazuje na rigiditu, rýchly pohyb na spasticitu.

Vyšetrujú sa proximálne a distálne svalové skupiny, sila flexie v kyčli, elevácia kolien a dorzálna a plantárna flexia nohy.

Obe skúšky sa vykonávajú maximálnou silou proti odporu a vyšetrujúci posudzuje silu a symetriu. Podľa potreby sa skúša aj chôdza po pätách a špičkách, pričom sa hodnotí výška elevácie a symetria.

Skúška Mingazzini

Pri skúške Mingazzini sú dolné končatiny zdvihnuté tak, aby sa nedotýkali, stehná sú vertikálne a bérce horizontálne. Vyšetrujúci môže končatiny nastaviť do symetrickej polohy a hodnotí pokles bérca.

Reflexy dolných končatín

Pri patelárnom reflexe sú dolné končatiny v semiflexii, päty sú opreté o podložku a vyšetrujúci môže podoprieť stehno. Poklepáva sa na šľachu musculus quadriceps pod patelou a posudzuje sa výbavnosť a symetria.

Pri reflexe Achillovej šľachy sú dolné končatiny v semiflexii a vyšetrujúci drží nohu tak, aby bol musculus triceps v primeranom predpätí. Poklepáva sa na šľachu, prípadne medioplantárne, a posudzuje sa výbavnosť a symetria.

Pyramidové javy

Pyramidové javy sa vyšetrujú dráždením planty primerane ostrým predmetom, nie špendlíkom, po vonkajšej hrane od päty a pod hlavičkami metatarzov smerom k palcu.

Vyšetrenie citlivosti

Citlivosť sa vyšetruje na dotyk, teplo, chlad a bolesť. Dotyky sa vykonávajú obojstranne na tvári, chrbte predlaktia alebo rukách a na stehne alebo bérci.

Pacient hlási, či dotyky cíti symetricky. Vyšetruje sa povrchová aj hlboká citlivosť, teda polohocit, pohybocit a vibračná citlivosť.

Využívajú sa jednoduché pomôcky, najmä vatové štetčeky a kovový hrot, ktorými lekár poklepkaním alebo dotykom testuje motorické a senzitívne nervy.

Neurológ vykonáva neurologické vyšetrenie: Testujú sa reflexy (klepaním neurologického kladivka), svalová sila, citlivosť (na teplo, chlad, dotyk).

Vyšetrenie koordinácie

Skúška prst-nos

Pri skúške prst-nos pacient rozpaží horné končatiny, má otvorené oči a postupne sa pravým a ľavým ukazovákom dotýka špičky nosa.

Pohyb by nemal byť príliš pomalý, optimálne trvá približne jednu sekundu. Pri patologických zmenách triafa pacient prstom na postihnutú stranu.

Koordinácia sa vyšetruje aj skúškami, ako je predpaženie a natáčanie rúk, zdvíhanie nôh alebo poskok na jednej nohe, pričom niektoré z nich treba vykonať so zavretými očami.

Skúška päta-koleno

Skúška päta-koleno sa vykonáva v ľahu bez kontroly zraku. Z výchozej polohy s natiahnutými dolnými končatinami pacient položí pätu z výšky na koleno a zíde po bérci ku kotníku.

Diadochokinéza a taxia

Taxia označuje presne cielené pohyby. Pri vyšetrení sa posudzuje dysmetria a hypermetria, teda prestreľovanie.

Diadochokinéza znamená schopnosť vykonávať rýchle striedavé pohyby.

Vyšetrenie postoja, rovnováhy a chôdze

Pri vyšetrení stoja pacient najprv stojí s mierne rozkročenými nohami a otvorenými očami, potom s nohami spolu a otvorenými očami a napokon s nohami spolu a zatvorenými očami.

Všíma sa rovnováha, držanie tela, nakláňanie sa na stranu a kolísanie. Niektoré postoje sú charakteristické pre určité poruchy. Napr. pri mozočkových poruchách je typický tzv. opilecký postoj s kolísaním.

Pri stoji spojnom pacient následne zavrie oči. Posudzuje sa zhoršenie stability počas 20 sekúnd po zavretí očí, prípadne rozšírenie bázy alebo úkrok do strany. Mierna neistota a oscilácia na mieste bez úkroku sú v medziach normy.

Vyšetrenie sedu hodnotí, či je sed stabilný a samostatný, či pacient potrebuje opierky, či sedí s vystretými nohami alebo na okraji postele a či nepadá.

Chôdza

Lekár vás poprosí, aby ste prešli napríklad od neho k dverám a naspäť. Hodnotí sa, či pacient chodí sám alebo s oporou, ako sa pohybuje a či sa nekolíše.

Chôdzu treba hodnotiť na vzdialenosť aspoň 3 m a späť. Posudzuje sa držanie tela, šírka bázy dolných končatín, dĺžka kroku, rýchlosť, symetria, súhyby horných končatín, otočky, nestabilita a zárazy.

Pri vyšetrení chôdze sa hodnotí aj to, ako pacient došľapuje, ako dvíha nohu od podložky a aké je postavenie trupu pri chôdzi. Posudzuje sa chôdza s pomôckou alebo bez nej a súhyby horných končatín.

Meningeálne príznaky

Meningeálne príznaky sú napínacie manévre, ktoré sú pozitívne pri dráždení mozgových plien.

Opozícia šije

Pri opozícii šije pacient predkloní hlavu a bradou sa dotkne hrudníka. U zdravého človeka je tento manéver možný v plnom rozsahu a nebolestivý.

Anteflexia hlavy slúži na testovanie bolestivosti a obmedzenia, pričom sa vždy skúšajú aj rotácie.

Kernigov príznak

Pri Kernigovom príznaku pacient leží na chrbte, lekár mu zdvíha vystreté dolné končatiny a pritom fixuje kolenné kĺby v extenzii.

Pri pozitívnom príznaku a teda meningeálnom dráždení pacient nohy krčí a pociťuje bolesť v driekovej časti chrbtice.

Pri pozitivite od určitého uhla manéver provokuje značnú bolesť v dolných končatinách a v chrbtici, pričom vzniká neprekonateľná flexia v kolenách.

Brudzinského a Amosov príznak

Pri Brudzinského príznaku sa pri pasívnom predklone hlavy pacientovi krčia dolné končatiny v bedrových kĺboch a v kolenách. Zdravý človek dolné končatiny krčiť nebude.

Pri Amosovom príznaku, ktorý sa označuje aj ako príznak trojnožky, lekár vyzve pacienta, aby si sadol. Pacient si sadá tak, že dáva horné končatiny dozadu; vtedy je príznak pozitívny.

Meningeálne príznaky sú pozitívne napríklad pri meningitíde, encefalitíde alebo krvácaní pod mozgové pleny.

Vyšetrenie podľa typu ťažkostí

Vyšetrenie vždy prispôsobujeme konkrétnemu problému. Každý pacient je iný, a preto sa snažíme pozerať na ťažkosti v širších súvislostiach.

Pri bolestiach chrbtice

Zameriavame sa najmä na chrbticu, nervové korene a pohybový aparát. Neurologické vyšetrenie chrbtice pomáha odlíšiť, či ide o svalový, kĺbový alebo nervový problém.

Odborné neurologické vyšetrenie chrbtice patrí k najpresnejším spôsobom, ako odhaliť príčinu bolesti chrbtice, brnenia končatín či obmedzeného pohybu.

Neurologické vyšetrenie chrbtice sa odporúča vždy, keď:

• pretrváva bolesť v krčnej, hrudnej alebo driekovej oblasti,
• objavuje sa brnenie, mravčenie alebo slabosť v končatinách,
• dochádza k zníženej citlivosti alebo hybnosti,
• sa objavia závraty, poruchy rovnováhy alebo chronické bolesti hlavy,
• máte podozrenie na výhrez medzistavcovej platničky,
• došlo k pádu, nehode alebo športovému zraneniu.

Aj bežné sťažnosti ako stuhnutosť krku, bolesti pri dlhom sedení či ranné bolesti chrbta môžu byť signálom, že niečo nie je v poriadku.

Pri bolestiach hlavy

Snažíme sa určiť typ bolesti a odhaliť prípadné varovné príznaky, ktoré si môžu vyžadovať ďalšie vyšetrenia. Medzi časté dôvody vyšetrenia patria bolesti hlavy a migrény, ale aj chronické bolesti.

Diagnóza sa opiera o anamnézu, neurologické vyšetrenie a výsledky pomocných a odborných vyšetrení.

V anamnéze zisťujeme, ako dlho pacient trpí na bolesti hlavy, či bolesť hlavy progreduje, či je trvalá alebo paroxyzmálna, či sa vzťahuje na nejakú aktivitu, aký je charakter a lokalizácia bolesti, či je s niečím asociovaná a aké sú ďalšie súvislosti.

Zisťujeme okolnosti vzniku bolesti hlavy, napríklad fyzickú námahu, silnú emóciu, smiech, sexuálne aktivity alebo fyzické cvičenia, a venujeme sa rizikovým faktorom a údajom z predchorobia.

Venujeme pozornosť, či sa nevyvíja meningeálny syndróm a iné príznaky. Vylučujeme zápalové ochorenie centrálneho nervového systému v kontexte s epidemiologickou situáciou.

Pri poruchách pamäti

Pri poruchách pamäti môžeme využiť testy, dotazníky a hodnotiace škály. Neurológ kontroluje správnosť a zreteľnosť reči pacienta a v prípade potreby vykoná testy pamäti, pozornosti a orientácie.

Pri Parkinsonovej chorobe a poruchách pohybu

Podrobnejšie hodnotíme chôdzu, rovnováhu, tras, stuhnutosť svalov a jemnú motoriku.

Medzi motorické poruchy patria tremor, tiky, dystónia, akatízia a myoklónia.

Ďalšie vyšetrovacie metódy

Neurológ hodnotí zobrazovacie metódy, ako sú röntgenové snímky, MR - magnetická rezonancia a CT - počítačová tomografia, a zmeny na mozgu, mieche a nervoch, ak sú prítomné.

Podľa charakteru vašich ťažkostí a nálezu pri základnom neurologickom vyšetrení vám môže neurológ odporučiť ďalšie vyšetrenia.

Zobrazovacie metódy

Röntgen sa používa napríklad pri zmenách chrbtice a lebky. Počítačová tomografia slúži napríklad na zobrazenie tkaniva mozgu alebo krvácania.

Magnetická rezonancia sa využíva napríklad na vyšetrovanie rozsahu postihnutia pri roztrúsenej skleróze. Ultrasonografia a angiografia slúžia na vyšetrenie tepien zásobujúcich mozog krvou.

Neurológ môže na magnetickú rezonanciu, RTG alebo CT odporučiť v prípade potreby, no mnoho diagnóz sa dá určiť už počas prvotného vyšetrenia.

Výsledky zobrazovacích vyšetrení je vhodné priniesť ideálne na CD aj v správe.

Elektrofyziologické vyšetrenia

Elektroencefalografia, teda EEG, meria elektrickú aktivitu mozgu a má význam hlavne v diagnostike epilepsie, ale aj pri iných poruchách mozgu.

Elektromyografia, teda EMG, sa využíva napríklad pri hodnotení funkcie periférneho nervu, nervovosvalovej platničky a svalu.

Ak sú podozrenia na poškodenie nervov, doplní sa neurologické vyšetrenie chrbtice aj o EMG vyšetrenie. Detailne zhodnotí, ako nervy komunikujú so svalmi - dôležitá informácia pri herniách alebo tunelových syndrómoch.

Pri niektorých vyšetreniach je potrebná spolupráca pacienta, napríklad pri EMG je potrebné 4 dni pred vyšetrením vylúčiť užívanie magnézia.

Polysomnografia slúži na vyšetrenie spánku pacienta, počas spánku sa pri nej meria 7 rôznych parametrov: očné pohyby, pohyby končatín, činnosť srdca, nasýtenie krvi kyslíkom, dýchanie, svalové pohyby brady a EEG.

Evokované potenciály sú vyšetrením rýchlosti vedenia informácií v mozgu. Využívajú sa pri zisťovaní funkcie príslušného zmyslu a ako metóda posudzujúca závažnosť postihnutia pri roztrúsenej skleróze.

Lumbálna punkcia

Odber likvoru je odber mozgovo-miešnej tekutiny. Najčastejšie sa robí lumbálnou punkciou - nabodnutím likvorového priestoru v driekovej oblasti.

Vpich sa robí v štrbine medzi 3. a 4. alebo 4. a 5. driekovým stavcom, prípadne medzi 5. driekovým stavcom a krížovou kosťou.

Miecha končí pri 2. driekovom stavci, preto sa nemusíte báť jej poškodenia pri tomto vyšetrení.

Lumbálna punkcia je odber a rozbor mozgomiešneho moku, pri ktorom sa hodnotí jeho tlak, farba a zloženie.

Laboratórne a odborné vyšetrenia

Podľa potreby môžeme odporučiť ďalšie vyšetrenia, napríklad odbery krvi, röntgenové vyšetrenie, počítačovú tomografiu, magnetickú rezonanciu, elektromyografiu, elektroencefalografiu alebo ďalšie špecializované vyšetrenia.

V ďalšom realizujeme fyzikálne vyšetrenie, orientačné neurologické vyšetrenie a následne odborné vyšetrenia, napríklad neurologické, ORL, očné, endokrinologické, interné alebo stomatologické, laboratórne vyšetrenia základné a rozšírené, vyšetrenie vízu a očného pozadia, RTG vyšetrenia, lumbálnu punkciu, EEG, CT, NMR, EMG a podľa potreby farmakologické testy.

Neurológ môže doporučiť aj vyšetrenie u iných špecialistov - otorinolaryngológ, ortopéd, psychiater a pod. Ďalšie postupy závisia od vašich príznakov neurologického nálezu.

Čo nasleduje po vyšetrení

Lekár pacienta oboznámi s výsledkami svojho vyšetrenia ihneď po jeho ukončení. Po vyšetrení Vám lekár vysvetlí svoje závery a odporučí ďalší postup.

V niektorých prípadoch je možné stanoviť diagnózu a začať liečbu okamžite, inokedy je potrebné doplniť ďalšie vyšetrenia. Ak nie je možné stanoviť diagnózu na základe informácií získaných od pacienta, neurológ môže nariadiť laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia.

Môžete dostať odporúčania týkajúce sa liekov, rehabilitácie, úpravy životného štýlu alebo kontrolného vyšetrenia. Na základe výsledkov navrhneme individuálny liečebný plán.

Môžeme upraviť alebo nasadiť liečbu, odporučiť rehabilitáciu, fyzioterapiu, infúznu liečbu, obstreky alebo ďalšie terapeutické postupy.

Výsledky týchto postupov a techník spolu s anamnézou a so základným vyšetrením poskytnú lekárovi dôležité informácie pre určenie správnej diagnózy. Jej súčasťou je zostavenie terapeutického plánu.

Ak Vám niečo nie je jasné, neváhajte sa opýtať na ďalšie kroky, očakávaný priebeh liečby alebo možné alternatívy.

tags: #orientacne #neurologicke #vysetrenie