Patofyziológia cievnych mozgových príhod

Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mŕtvica alebo porážka, je akútny, život ohrozujúci stav spôsobený náhlym prerušením prívodu krvi do mozgu alebo krvácaním do mozgového tkaniva či jeho okolia. Narušenie krvného obehu vedie k nedostatku kyslíka a živín, poškodeniu mozgových buniek a vzniku náhlych neurologických príznakov.

Patofyziológia CMP závisí od mechanizmu vzniku. Pri ischemickej príhode sa cieva upchá trombom, embólom alebo aterosklerotickým plátom, zatiaľ čo pri hemoragickej príhode cievna stena praskne a krv prenikne do mozgového tkaniva alebo medzi mozgové obaly. Keďže neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus, zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu.

Význam a výskyt cievnej mozgovej príhody

Cievna mozgová príhoda patrí medzi najnebezpečnejšie neurologické ochorenia. V rozvinutých krajinách predstavuje tretiu najčastejšiu príčinu smrti po ochoreniach srdca a nádoroch a zároveň najčastejší dôvod predčasnej invalidity.

Mozgová mŕtvica každý rok zasiahne približne 15 miliónov ľudí. Asi 13,6 milióna ľudí ročne na celom svete utrpí mozgovú príhodu, pričom jedna tretina pacientov na toto ochorenie zomiera a ďalšia prežíva s trvalými následkami.

Výskyt CMP stúpa s pribúdajúcim vekom, najčastejšie sa vyskytuje u mužov a žien nad 50 rokov, ale rizikové faktory ochorenia možno identifikovať v každom veku. Aj keď úmrtnosť na mozgový infarkt celosvetovo klesá, výskyt ochorenia stúpa nielen u seniorov, ale aj u ľudí v produktívnom veku.

Na Slovensku sa celkový výskyt mozgových príhod pohybuje medzi 100 až 150 prípadov na stotisíc obyvateľov. Náhle cievne mozgové príhody sú treťou najčastejšou príčinou úmrtia a invalidizácie vo vyspelých krajinách.

Základné mechanizmy vzniku CMP

Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo, ktoré spôsobí ischemickú mozgovú príhodu, alebo prasknutie cievy s krvácaním, ktoré spôsobí hemoragickú mozgovú príhodu.

Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.

Rozsah poškodenia závisí od oblasti mozgu, ktorú postihla porucha krvného obehu, od veľkosti postihnutej cievy, trvania nedokrvenia, prítomnosti kolaterálneho krvného zásobenia a od rýchlosti poskytnutia liečby. V závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická mozgová príhoda je typ mozgovej príhody, ktorá nastáva v dôsledku obštrukcie alebo uzáveru krvných ciev, čo vedie k nedostatočnému prívodu kyslíka a živín do mozgu. Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých náhlych mozgových príhod.

V dôsledku poruchy prietoku krvi mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou. V oblasti mozgu tak vzniká ischémia - nedostatočný prívod krvi, cez ktorú sa k mozgovým neurónom dostáva kyslík a živiny.

Takto sa postupne rozvíja infarkt mozgu, ktorý vedie k poškodeniu nervových funkcií, a to podľa konkrétnej oblasti mozgu, ktorú postihol. Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať.

Patofyziológia ischemického poškodenia

Po uzávere cievy sa znižuje prietok krvi v jej zásobovacom povodí. Najťažšie poškodenie vzniká v centre ischémie, kde je prietok krvi nedostatočný na zachovanie energetického metabolizmu a bunky rýchlo odumierajú.

Okolo centrálneho ischemického ložiska sa môže nachádzať tkanivo s čiastočne zachovaným prietokom krvi. Táto oblasť je funkčne narušená, ale pri včasnom obnovení krvného obehu môže zostať životaschopná. Úspešná urgentná liečba preto smeruje k čo najrýchlejšiemu spriechodneniu uzavretej cievy a záchrane ohrozeného mozgového tkaniva.

Príčiny ischemickej CMP

Ischemická cievna mozgová príhoda môže vzniknúť trombózou, embóliou, stenózou alebo oklúziou krčných ciev, vaskulopatiou či koagulopatiou.

• Trombóza: vytvorenie krvnej zrazeniny priamo v cievach mozgu alebo v blízkych cievach. Trombóza môže byť spôsobená aterosklerózou, zápalom alebo inými faktormi.
• Embólia: krvná zrazenina alebo cudzorodé teleso putuje k mozgu z iných miest v tele, často z oblasti srdca alebo krčných ciev.
• Stenóza alebo oklúzia krčných ciev: zúženie alebo úplný uzáver krčných ciev, ktoré zásobujú krvou mozog.
• Vaskulopatie a koagulopatie: ochorenia ciev alebo poruchy zrážania krvi, ktoré môžu podporiť vznik trombózy alebo embólie.

Aterotrombotický mechanizmus

Pri ateroskleróze dochádza k ukladaniu tukových usadenín na stenách ciev. Aterosklerotický plát zužuje lúmen tepny, narúša jej vnútorný povrch a môže vytvoriť podmienky na vznik trombu.

Ak trombus cievu úplne uzavrie, prietok krvi do príslušnej oblasti mozgu sa zastaví. Ak sa časť trombu uvoľní, môže putovať cievnym systémom a spôsobiť embóliu v menšej alebo vzdialenejšej mozgovej tepne.

Kardioembolický mechanizmus

Embólia je najčastejšie spôsobená srdcovými chorobami, ako sú fibrilácia predsiení, poruchy srdcových chlopní alebo srdcové infarkty. K tromboembolizmu mozgu dochádza najmä z oblasti srdca a chlopní.

Pri fibrilácii predsiení sa krv v predsieňach nepohybuje pravidelne, čo zvyšuje výskyt tvorby krvných zrazenín. Zrazenina sa môže uvoľniť, prejsť do aorty a následne do mozgových tepien.

Lakunárny infarkt

Lakunárny infarkt vzniká upchatím malých cievok vyživujúcich vnútorné štruktúry mozgu. Hlavnou príčinou je ich poškodenie pri dlhotrvajúcom vysokom krvnom tlaku alebo diabete.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická mozgová príhoda je typ mozgovej príhody, ktorá vzniká v dôsledku krvácania v mozgu. Krv vytečie z poškodenej cievy do mozgového tkaniva alebo do priestoru okolo mozgu.

Hemoragická príhoda tvorí približne 15 až 20 % cievnych mozgových príhod. Podľa presnej lokalizácie sa delí na intracerebrálne krvácanie a subarachnoidálne krvácanie.

Hemoragické mozgové príhody sú menej časté než ischemické mozgové príhody, ale zvyčajne majú závažnejšie následky. Hemoragická príhoda je typická vyššou úmrtnosťou a horšími následkami.

Intracerebrálne krvácanie

Intrakraniálna hemorágia je krvácanie do mozgového tkaniva, ktoré môže byť spôsobené ruptúrou malého cievneho vydutia, známym ako aneuryzma, alebo inými poruchami ciev.

Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy, porušenia celistvosti cievnej steny pri ateroskleróze, dlhodobo vysokého krvného tlaku alebo ochorení krvi.

Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu. Rastúci objem hematómu môže zvyšovať vnútrolebečný tlak, zhoršovať prekrvenie okolitých oblastí a spôsobovať poruchy vedomia alebo herniáciu mozgového tkaniva.

Subarachnoidálne krvácanie

Subarachnoidálne krvácanie predstavuje krvácanie do priestoru medzi mozgovými blanami, ktorý je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra, čiže prasknutie aneuryzmy.

Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra aneuryzmy v 75 až 80 % prípadov. Väčšina aneuryziem je podmienená vrodeným oslabením cievnej steny.

K ruptúre však dochádza až v dospelosti a pacienti o patologickom náleze v ich hlave vôbec nevedia. Krvácanie dráždi mozgové obaly a môže viesť k rozvoju meningeálneho syndrómu, poruche vedomia, zvýšeniu vnútrolebečného tlaku a sekundárnemu zúženiu mozgových tepien.

Príčiny hemoragickej CMP

• dlhodobo vysoký krvný tlak;
• ateroskleróza mozgových ciev;
• aneuryzma, teda vydutina na cieve;
• cievne malformácie;
• krvácanie do nádorov;
• krvácanie pri meningitíde alebo encefalitíde;
• hematologické krvácavé ochorenia;
• poruchy zrážania krvi;
• fajčenie, alkohol a nadmerná telesná hmotnosť, najmä pri subarachnoidálnom krvácaní.

Tranzitórny ischemický atak

Tranzitórny ischemický atak (TIA) je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu.

V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody „upchatie“ cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov. Aj dočasná „blokáda kyslíka“ má však pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane.

TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Po prvej TIA sa do troch mesiacov objaví mozgová príhoda u jedného z desiatich pacientov a niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Klinické príznaky CMP sa rozvíjajú náhle a môžu sa objaviť aj u človeka, ktorý sa predtým cítil úplne zdravý. Príznaky ischemickej príhody môžu prísť aj počas spánku bez akejkoľvek ťažkej fyzickej aktivity, najmä u starších ľudí.

Hemoragická mozgová príhoda sa najčastejšie rozvíja po telesnej námahe, psychickom vzrušení alebo aj stolici či kašli, najmä u pacientov s vysokým tlakom. Mŕtvici môže predchádzať silná bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou alebo vracaním.

Hlavné príznaky

• hemiparéza alebo ochrnutie jednej polovice tela;
• jednostranná slabosť tela;
• centrálna paréza tvárového nervu;
• jednostranný pokles ústneho kútika;
• poruchy reči, zlé porozumenie, bľabotanie alebo problémy s čítaním;
• náhla strata citlivosti alebo zmenená citlivosť jednej polovice tela;
• poruchy zraku, dvojité videnie, výpadky zorného poľa alebo náhla strata zraku na jednom oku;
• závraty, poruchy rovnováhy a poruchy chôdze;
• porucha koordinácie pohybov;
• poruchy vedomia od dezorientácie až po kómu;
• nutkanie na vracanie a vracanie;
• náhla a silná bolesť hlavy.

Špecifické prejavy subarachnoidálneho krvácania

Pre subarachnoidálne krvácanie je typická náhle vzniknutá veľmi prudká bolesť hlavy. Môže sa rozvinúť aj meningeálny syndróm, napríklad stuhnutosť šije, nevoľnosť, vracanie alebo porucha vedomia.

Rozpoznanie CMP podľa metódy FAST

FAST je skratka pre rýchlu a jednoduchú metódu na identifikáciu príznakov cievnej mozgovej príhody. Každá sekunda sa počíta, pretože rýchle rozpoznanie príznakov zvyšuje šance na úspešné zotavenie.

• F - Face (tvár): požiadajte postihnutú osobu, aby sa usmiala, a sledujte, či jej nepadá ústny kútik alebo či nemá nesúmerný úsmev.
• A - Arms (ruky): požiadajte osobu, aby predpažila alebo upažila obe ruky; pri porážke môže jedna ruka klesať do strany.
• S - Speech (reč): sledujte, či je reč zrozumiteľná, súvislá a či osoba rozumie jednoduchým pokynom.
• T - Time (čas): pri výskyte ktoréhokoľvek príznaku okamžite zavolajte núdzovú linku 112 alebo 155.

Ak zaznamenáte akýkoľvek z týchto príznakov, čas je kľúčový. Rýchly manažment pacienta v čo najkratšom časovom odstupe od prvých príznakov je rozhodujúci pre prežitie a rozsah následkov.

Diagnostika cievnej mozgovej príhody

Diagnostika CMP pozostáva z kvalitnej anamnézy, klinického a neurologického nálezu, laboratórnych vyšetrení a zobrazovacích metód. Určenie príčiny cievnej mozgovej príhody je dôležité pre zvolenie správnej urgentnej liečby.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Kvalitná anamnéza je rozhovor medzi lekárom a pacientom alebo rodinou, ktorého príznaky smerujú k diagnóze porážky. Dôležité je určiť čas, keď sa príznaky objavili, ich priebeh a najmä čas, keď bol pacient naposledy bez príznakov.

Treba spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči, najmä hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu srdca, fibriláciu predsiení, poruchy zrážania krvi a prekonanú CMP.

Klinický nález zahŕňa popis príznakov, určenie ich trvania a objektívne vyšetrenie lekárom. Pri anamnéze prechodnej slabosti končatín, tŕpnutia či porúch reči a správania treba myslieť na diagnózu cievnej mozgovej príhody.

CT mozgu

Počítačová tomografia mozgu je vzhľadom na dostupnosť a krátky čas vyšetrenia základnou diagnostickou metódou. V akútnom stave potvrdí alebo vylúči prítomnosť krvácania a môže ukázať lokalizáciu a rozsah ischemického ložiska.

CT vyšetrenie pomáha odlíšiť ischemickú príhodu od hemoragickej. Toto rozlíšenie je zásadné, pretože liečba zameraná na rozpustenie zrazeniny môže byť pri krvácaní nebezpečná.

Angiografické a ultrazvukové vyšetrenia

USG vyšetrenie extra- a intrakraniálnych ciev napomáha v diagnostike cievnych mozgových príhod. Pri auskultačne zachytenom šeleste nad karotickými cievami je vysoko pravdepodobná stenóza extrakraniálnych ciev.

CT angiografické vyšetrenie extra- alebo intrakraniálnych ciev pomáha určiť miesto uzáveru a rozsah cievneho postihnutia. Angiografia má zvláštne postavenie pri subarachnoidálnom krvácaní, kde je nutné do 72 hodín od vzniku realizovať angiografické vyšetrenie s cieľom identifikovať zdroj krvácania.

Digitálna subtrakčná angiografia môže presne zobraziť cievne abnormality, aneuryzmy, arteriovenózne malformácie a ďalšie zdroje krvácania. Magnetická rezonancia môže doplniť vyšetrenie pri vybraných prípadoch, najmä pri malých alebo časovo nejasných ischemických ložiskách.

Vyšetrenie srdca a laboratórna diagnostika

Pri ischemických cievnych mozgových príhodách je dôležitou diagnostickou metódou transtorakálna alebo transezofageálna echokardiografia. Pri negatívnom náleze na ultrazvuku magistrálnych ciev môže identifikovať kardioembolickú príčinu prekonanej príhody.

EKG Holter je 24-hodinové monitorovanie EKG, ktoré môže zachytiť poruchu srdcového rytmu, napríklad fibriláciu predsiení, ako príčinu ischemickej CMP.

Biochemické vyšetrenie krvi môže identifikovať zriedkavo sa vyskytujúce príčiny cievnych mozgových príhod, napríklad poruchy hemokoagulácie či antifosfolipidový syndróm. Súčasťou vyšetrenia býva aj posúdenie hladiny glukózy, lipidov a ďalších parametrov dôležitých pre určenie rizikových faktorov.

Akútna liečba ischemickej CMP

Pri podozrení na mozgovú mŕtvicu je nutné okamžite privolať rýchlu záchrannú službu na čísle 155 alebo 112. Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období.

Pre správnu liečbu je podstatné odlíšiť, či symptómy vznikli ako dôsledok krvácania alebo upchatia, teda ischémie tepien alebo žíl v mozgu. Liečba ischemickej a hemoragickej CMP sa líši v závislosti od etiológie a závažnosti.

Intravenózna trombolýza

Intravenózna trombolýza využíva lieky, ktoré rozpustia krvnú zrazeninu. Ak je príčinou ischemickej CMP akútna trombóza alebo embólia, trombolýza môže byť použitá na rozpustenie krvnej zrazeniny a obnovenie prietoku krvi.

Intravenózna trombolýza je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí. Táto liečba sa musí začať čo najskôr po vzniku príznakov.

Mechanická trombektómia

Endovaskulárny výkon, teda trombektómia, umožňuje mechanické odstránenie krvnej zrazeniny pomocou katétrov vedených cez krvné cievy. Zákrok obnovuje prietok krvi do mozgu otvorením blokovaných tepien pomocou katétrových zariadení zavedených cez slabinu alebo zápästie.

Trombektómia je časovo limitovaný urgentný endovaskulárny zákrok, ktorý je možné vykonať do 6 a za určitých okolností až do 24 hodín od objavenia sa prvých príznakov mŕtvice.

Je vysoko účinná a bezpečná pri ťažkých mozgových príhodách v dôsledku uzavretia veľkej tepny, ktorá zásobuje mozog krvou. Môže zvrátiť ochrnutie u pacientov s ťažkou mozgovou príhodou a zachraňuje životy.

Ďalšie postupy v akútnej fáze

Súčasťou terapie je úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a liečba ďalších komplikácií. Po stabilizácii pacienta sa lieči základná príčina ochorenia a pripravuje sa rehabilitácia.

Antikoagulačná terapia sa v určitých prípadoch zvažuje pri embolickej príčine, ak pacient nie je kandidátom na trombolýzu. Antiagregačná terapia sa používa na prevenciu tvorby krvných zrazenín a zlepšenie prívodu krvi do postihnutého mozgu.

Akútna liečba hemoragickej CMP

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody môže byť farmakologická alebo chirurgická. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii a rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu. Používa sa iba u malých a hlboko lokalizovaných krvácaní.

Medikamentózna liečba zahŕňa používanie liekov na kontrolu krvácania a jeho následkov vrátane liekov na zníženie krvného tlaku. Dôležité je tiež monitorovanie a kontrola tlaku v lebke, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu mozgu.

Chirurgická a endovaskulárna liečba

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania. Vo väčšine prípadov stav pacientov vyžaduje operačnú liečbu, najmä ak je príčinou prasknutie aneuryzmy.

V prípade hemoragickej mozgovej príhody spôsobenej krvácaním do mozgu môže byť potrebný chirurgický zákrok na zmiernenie tlaku a odstránenie nadbytočnej krvi.

Ak je možné chirurgicky odstrániť zdroj krvácania, zvažuje sa neurochirurgický zákrok, stereotaktické ožiarenie alebo sledovanie vývoja patológie pomocou kontrolných zobrazovacích metód.

Následky cievnej mozgovej príhody

Následky CMP závisia od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblasti, rýchlosti a kvality prvej pomoci, typu príhody a individuálnych vlastností pacienta. Niektorí pacienti sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu takmer bez ťažkostí, iní môžu zostať odkázaní na dlhodobú pomoc.

• poruchy pohybu, paralýza alebo paréza;
• poruchy citlivosti vrátane necitlivosti, bolesti, poruchy vnímania chladu, tepla a dotyku;
• poruchy reči a porozumenia;
• ťažkosti s chôdzou a padanie na jednu stranu;
• poruchy koordinácie končatín;
• ťažkosti s držaním predmetov v rukách;
• poruchy stability pohybu;
• poruchy zraku a sluchu;
• poruchy pamäti, vnímania a myslenia;
• kontraktúry spôsobené pretrvávajúcim napätím a skrátením svalov a šliach;
• poruchy vylučovacích procesov;
• strata chuti;
• bolesti, najmä bolesť ramena;
• úzkosti, depresie a iné poruchy nálady;
• demencia alebo poruchy vedomia.

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a ďalšie funkcie. Všetky tieto ťažkosti sú sčasti riešiteľné, stále to však závisí od intenzity a rozsahu ochorenia.

Rehabilitácia po CMP

Rehabilitácia je dôležitým procesom, ktorý nie je možné vynechať. Bez profesionálnej rehabilitácie je šanca na návrat stratených funkcií, pracovných schopností alebo samostatnosti výrazne menšia.

Liečebná rehabilitácia by mala začať ihneď, ako to stav pacienta umožní, zvyčajne už počas hospitalizácie na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurologickom oddelení. Najneskôr však má začať hneď po prepustení z hospitalizácie.

Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode. Na zlepšení kvality života pacienta sa podieľa tím odborníkov pod vedením lekára fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie.

Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.

Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnené typom CMP, lokalizáciou poškodenia, rozsahom príhody, pridruženými diagnózami a motiváciou pacienta.

Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP. Pacienti s kompletnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie ako pacienti, ktorí boli zasiahnutí menej.

Rizikové faktory vzniku CMP

Neovplyvniteľné rizikové faktory

Niektoré rizikové faktory nie je možné ovplyvniť, nazývame ich preto neovplyvniteľné. Medzi ne patria vek, pohlavie, rasa, genetické faktory a dedičná predispozícia.

• vyšší vek;
• genetická predispozícia;
• pohlavie;
• rasa;
• prekonaná CMP v minulosti.

Ochorenia zvyšujúce riziko CMP

• artériová hypertenzia;
• celková ateroskleróza;
• diabetes mellitus;
• poruchy metabolizmu lipidov;
• fibrilácia predsiení a iné poruchy srdcového rytmu;
• ischemická choroba srdca;
• stav po prekonanom infarkte myokardu;
• poruchy srdcových chlopní;
• zúženie krčnej tepny;
• hematologické poruchy a poruchy zrážania krvi;
• spánkové apnoe;
• úraz krčnej chrbtice;
• aneuryzma a cievne malformácie.

Výskyt cievnej mozgovej príhody súvisí predovšetkým s činnosťou kardiovaskulárneho systému, pretože neustále zvyšovanie krvného tlaku, ateroskleróza a iné ochorenia sú rizikovými faktormi pre poruchy mozgovej cirkulácie.

Modifikovateľné rizikové faktory

Významným rizikovým faktorom, a to najmä u mladých, je nezdravý životný štýl, ktorý sa ovplyvniť dá. Príčinu mozgovej príhody u mladých možno hľadať v zlom životnom štýle, strese a fajčení.

• fajčenie a pasívne fajčenie;
• nadmerné pitie alkoholu;
• nedostatok fyzickej aktivity;
• nadváha a obezita;
• nesprávna výživa;
• dlhodobý stres;
• neliečený vysoký krvný tlak;
• vysoká hladina cholesterolu;
• nedostatočne kontrolovaná cukrovka;
• nedodržiavanie predpísanej liečby.

Nedostatok pohybu vedie k obezite, ktorá následne prispieva k poruchám metabolizmu tukov a cukrovke. Fajčenie, nadváha a nedostatok fyzickej aktivity patria medzi najdôležitejšie rizikové faktory ischemickej cievnej mozgovej príhody.

Prevencia cievnej mozgovej príhody

Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.

Kontrola krvného tlaku

Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.

Je veľmi dôležité udržiavať hladinu krvného tlaku v normálnom rozmedzí. Chronicky vysoký krvný tlak môže poškodzovať cievnu stenu, podporovať aterosklerózu a zvyšovať riziko ischemického aj hemoragického typu CMP.

Kontrola cukrovky, cholesterolu a hmotnosti

Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a pri jej zvýšení upraviť stravu podľa odporúčania lekára.

Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné cukrovku pravidelne kontrolovať a dodržiavať odporúčanú liečbu.

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť a pri obezite ju postupne znižovať.

Životný štýl a pravidelné kontroly

Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a obmedzte alebo vylúčte konzumáciu alkoholu. Pravidelná fyzická aktivita pomáha znižovať nadbytočnú hmotnosť, zlepšuje kondíciu a podporuje zdravie ciev.

Fyzická aktivita má byť primeraná, najmä u ľudí v staršom veku. Treba dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku a vyhnúť sa preťažovaniu.

Prevencia zahŕňa aj pravidelné lekárske prehliadky, najmä u starších pacientov, pravidelné kontroly u neurológa a dodržiavanie odporúčanej liečby u pacientov po prekonanej CMP.

Sekundárna prevencia po CMP

Sekundárna prevencia spočíva v predchádzaní opakovanej CMP a závisí od etiológie. V prípade embolizačnej etiológie ischemickej CMP sa zvažuje antikoagulačná terapia, ak riziko krvácania neprevyšuje riziko trombózy.

Pri fibrilácii predsiení sú prvou voľbou priame orálne antikoagulanciá. V prípade paradoxnej embolizácie cez foramen ovale patens je metódou voľby jeho uzavretie.

Pri aterosklerotickej etiológii sa používa antiagregačná liečba. Pri ischémii malého rozsahu je vhodná predchádzajúca duálna antiagregačná liečba počas 3 týždňov až 3 mesiacov, následne sa pokračuje monoterapiou.

Ďalšími postupmi môžu byť karotická endarterektómia alebo stenting pri karotickej stenóze. Vždy je kľúčové súčasné ovplyvňovanie kardiovaskulárnych rizikových faktorov, ako sú fajčenie, hypertenzia, dyslipidémia a diabetes mellitus.

V prípade krvácania závisí liečba od toho, či príčina krvácania pretrváva, a od rizika jeho opakovania. Ak je možné chirurgicky odstrániť zdroj krvácania, zvažuje sa neurochirurgický zákrok, stereotaktické ožiarenie alebo sledovanie vývoja patológie pomocou kontrolných zobrazovacích metód.

tags: #patofyziologia #cievnych #mozgovych #prihod