Spinálna anestézia a epilepsia: bezpečnosť, riziká a výber anestézie

Spinálna anestézia je forma regionálneho znecitlivenia, pri ktorej pacient zostáva pri vedomí, ale dočasne necíti spodnú časť tela. Pri epilepsii sama osebe automaticky neznamená zákaz zákroku ani povinnosť použiť celkovú anestéziu; vhodnosť závisí od typu epilepsie, aktuálnej kontroly záchvatov, užívaných liekov, neurologického nálezu, dôvodu operácie a celkového zdravotného stavu.

O výbere anestézie rozhoduje anestéziológ v spolupráci s neurológom a ďalšími lekármi po zhodnotení rizík a prínosov. Pri plánovanom výkone je dôležité vopred oznámiť diagnózu epilepsie, posledný záchvat, všetky užívané lieky a prípadné zmeny v liečbe; antiepileptikum sa nesmie svojvoľne vysadiť ani znižovať jeho dávka.

Čo je epilepsia a prečo je dôležitá pri anestézii

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Tiež epileptické záchvaty môžu mať rôzny obraz.

Neuróny, čiže nervové bunky mozgu nie sú pasívne, ale vykazujú u každého z nás určitý stupeň elektrickej aktivity. Mozog pacienta s epilepsiou má však chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov.

Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne totiž ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu. Výsledkom je epileptický záchvat s náhlymi, často dramatickými, avšak prechodnými príznakmi.

Podľa toho, akú funkciu plní elektrickým výbojom zasiahnutá časť mozgu, závisia potom aj príznaky epileptického záchvatu. Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch.

Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal.

Pri anestézii sa preto posudzuje nielen samotná diagnóza epilepsie, ale aj to, či je ochorenie stabilné, ako často sa záchvaty vyskytujú, či sa objavujú po vynechaní liekov, či existujú známe spúšťače a či pacient dodržiava liečbu.

Spinálna anestézia: princíp a priebeh

Spinálna anestézia je metódou využívanou na lokálne znecitlivenie, pričom najčastejšie sa využíva počas pôrodného procesu, a to konkrétne pri pôrode formou cisárskeho rezu. Ide o spôsob zmiernenia pôrodných bolestí, no na rozdiel od epidurálnej anestézie slúži na kompletné znecitlivenie spodnej časti tela.

Pacient teda vníma všetko, čo sa okolo neho deje, no nepociťuje bolesť v znecitlivenej oblasti. Spinálna anestézia sa tiež používa pri iných zákrokoch v dolnej časti tela, ak to charakter výkonu a zdravotný stav pacienta umožňujú.

Spinálna anestézia sa vyznačuje omnoho rýchlejšou účinnosťou, a to v rozmedzí troch až šiestich minút od podania anestetika. K spinálnej anestézii sa pristupuje aj v urgentných prípadoch, keď zdravotný personál nemá dostatok času na to, aby čakal na účinky epidurálnej anestézie.

Čo sa týka zavedenia spinálneho katétra, vykonáva sa buď v polohe ľahu s kolenami pritiahnutými k hrudníku, alebo v predklonenom sede, aby došlo k rozostúpeniu stavcov chrbtice. Následne sa pristupuje k dezinfekcii miesta vpichu a znecitlivenia lokálnym anestetikom aplikovaným do kože pacientky.

Ihlu na zavedenie spinálnej anestézie lekár zapicháva do priestoru medzi druhým a tretím, resp. tretím a štvrtým stavcom v bedrovej oblasti chrbtice, pričom v tomto prípade je potrebné, aby ihla prenikla cez tvrdú plenu až k miechovému kanálu.

Dôvodom je nutný kontakt anestetika s obalom miechy, čím sa docieli pôsobenie na nervové bunky v tele rodičky, a tým pádom aj úplné znecitlivenie spodnej časti tela. Počas výkonu anestéziológ sleduje vitálne funkcie a podľa potreby upravuje liečbu.

Spinálna anestézia pri epilepsii

Samotná epilepsia neznamená, že spinálna anestézia je automaticky nevhodná. Rozhodnutie sa robí individuálne podľa priebehu ochorenia a konkrétneho zákroku, pretože anestézia, chirurgický stres, bolesť, nedostatok spánku, dehydratácia alebo vynechanie liekov môžu ovplyvniť riziko záchvatu.

Pacient by mal zdravotníckemu tímu presne oznámiť, kedy mal posledný záchvat, ako vyzeral, či išlo o stratu vedomia alebo kŕče, aké antiepileptiká užíva a či v minulosti po anestézii alebo operácii záchvat nastal. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.

Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne. Pred výkonom sa preto posudzuje aj celkový zdravotný stav, hydratácia, spánok, liekové interakcie a laboratórne výsledky.

Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.

Niektoré lieky môže byť potrebné pred operáciou upraviť alebo dočasne vysadiť, najmä antikonvulzíva. Je nevyhnutné dodržiavať pokyny lekára týkajúce sa liečby, aby sa minimalizovalo riziko záchvatov pred zákrokom.

Je pri epilepsii nevyhnutná celková anestézia?

Celková anestézia nie je pri epilepsii automaticky nevyhnutná. Môže byť zvolená vtedy, keď ju vyžaduje typ operácie, naliehavosť situácie, poloha pacienta, predpokladaná dĺžka výkonu, nemožnosť spolupráce alebo konkrétne neurologické a anestéziologické riziká.

Spinálna anestézia môže byť vhodnou možnosťou pri zákrokoch na dolnej polovici tela, ak pacient nemá kontraindikácie a anestéziológ ju považuje za bezpečnú. Pri operáciách, ktoré zasahujú hornú časť tela, hrudník, brucho alebo mozog, nemusí byť spinálna anestézia dostatočná.

O vhodnosti jednotlivých možností rozhoduje anestéziológ po zhodnotení zdravotného stavu. Pacient a jeho rodina by sa mali zúčastniť konzultačných stretnutí, aby prediskutovali operáciu, jej riziká, prínosy a očakávané výsledky.

Ak nie je celková anestézia pre vykonanie zákroku nevyhnutná, určite je lepšie voliť spinálnu anestéziu. Toto tvrdenie však nemožno použiť ako všeobecné pravidlo pre každého pacienta s epilepsiou, pretože konečný výber závisí od konkrétnej situácie.

Rozdiel medzi spinálnou, epidurálnou a celkovou anestéziou

Najpodstatnejší rozdiel medzi epidurálkou a spinálnou anestéziou spočíva v spôsobe zavedenia katétra. Kým spinálna anestézia vyžaduje prepichnutie tvrdej pleny, pri epidurálke je potrebné trafiť epidurálny priestor.

Epidurálka je najčastejšie využívaná počas prirodzeného pôrodu, keď rodičkám takáto forma znecitlivenia a zmiernenia bolestí dopomáha k lepšej spolupráci so zdravotným personálom pri rodení. Spinálna anestézia sa aplikuje pri cisárskom reze, keď je nevyhnutné znecitlivenie celej spodnej časti tela.

Isté diferencie sú aj v čase nástupu účinnosti jednotlivých anestetík. Zatiaľ čo epidurálka zaberie až po 15 či 20 minútach, spinálna anestézia účinkuje omnoho rýchlejšie, a to v priebehu 3 až 6 minút.

Pri celkovej anestézii pacient počas operácie spí a nie je si vedomý priebehu zákroku. Pri spinálnej anestézii zostáva pri vedomí, čo môže byť výhodou, ale u niektorých ľudí aj zdrojom úzkosti; podľa potreby možno zvažovať doplnkovú sedáciu.

Bezpečnostné otázky pri spinálnej anestézii

Obava z ochrnutia

Ochrnutie v dôsledku podania spinálnej anestézie rozhodne nehrozí ako bežný následok. Je potrebné si uvedomiť, že kým spinálna anestézia je zavádzaná buď medzi druhým a tretím, alebo tretím a štvrtým stavcom v bedrovej časti chrbtice, miecha sa končí vo vyšších miestach, a to približne na úrovni prvého stavca v tejto oblasti ľudskej chrbtice.

Tým pádom je vylúčené, aby ihla alebo látky obsiahnuté v spinálnom anestetiku poškodili miechu. V oblasti druhého až štvrtého bedrového stavca sa nachádzajú nervové korene, ktoré prepájajú nervy dolných končatín s miechou.

Ich vážnejšie poškodenie ihlou na zavádzanie spinálnej anestézie je však vylúčené. Môže sa stať, že po akejkoľvek forme anestézie človek registruje istú limitáciu motoriky dolných končatín, no tieto vedľajšie účinky majú krátkodobý charakter.

Epileptický záchvat počas alebo po zákroku

Epileptický záchvat môže byť vyvolaný rôznymi okolnosťami vrátane nedostatku spánku, stresu, bolesti, metabolických zmien alebo vynechania antiepileptickej liečby. Preto je dôležitá kontinuálna kontrola vitálnych funkcií, dostupnosť liekov a pripravenosť tímu riešiť prípadný záchvat.

Nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov.

Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa. Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie.

Kontraindikácie a situácie vyžadujúce zvýšenú opatrnosť

Pred akýmkoľvek zákrokom, ktorý by mohol vyžadovať prienik do miechového kanála, je nevyhnutné, aby pacientka podstúpila vyšetrenia očí. Vylúčiť by sa totiž mali problémy s vyšším tlakom vo vnútri lebky.

Za kontraindikáciu spinálnej anestézie sa považuje i užívanie medikamentov určených na riedenie krvi. Je preto veľmi dôležité, aby ich pacientka vysadila s dostatočným predstihom pred pôrodom v spinálnej anestézii.

Časové rozpätie medzi vyradením liekov a spinálnou anestéziou je vhodné konzultovať so svojím lekárom. Lieky na riedenie krvi sa nemajú vysadzovať bez presného pokynu lekára.

Aplikácia spinálnej anestézie sa však neodporúča ani v prípade, že je v mieste vpichu zistená infekcia. Spinálna anestézia sa vylučuje aj vo vážnych prípadoch ochorenia miechy, ktoré si pri cisárskom reze vyžadujú celkovú anestéziu.

Pri rozhodovaní o operácii alebo anestézii sa zohľadňujú aj ďalšie faktory: nekontrolované srdcové alebo pľúcne ochorenia, závažné psychické poruchy, nejasný neurologický stav, zvýšený vnútrolebečný tlak, poruchy zrážania krvi a konkrétne anatomické pomery.

Nežiaduce účinky spinálnej anestézie

Jedným z najvýraznejších a najčastejších nežiaducich účinkov po spinálnej anestézii je bolesť hlavy. Keďže musí dôjsť k prepichnutiu tvrdej pleny, často dochádza k unikaniu väčšieho množstva mozgomiešneho moku, v dôsledku čoho sa znižuje jeho tlak, čo sa prejavuje bolesťami hlavy.

Tie niekedy pretrvávajú niekoľko dní po pôrode, pričom liečba funguje buď na kombinovanom princípe užívania liečiv proti bolesti a príjmu dostatočného množstva tekutín, alebo špeciálnym zákrokom spočívajúcim v tvorbe tzv. krvnej záplaty.

Vykonáva sa formou vstreknutia 10 až 20 mililitrov pacientkinej krvi do miesta vpichu. Vznik krvnej zátky spôsobí postupné uvoľnenie bolestí hlavy.

Medzi ďalšie vedľajšie účinky spinálnej anestézie možno zaradiť slabosť, nevoľnosť, závraty či zvracanie, pričom častá je bolesť chrbta v mieste zavedenia spinálnej anestézie.

Je veľmi dôležité, aby anestéziológ správne odhadol množstvo podávanej anestézie, pretože po zákroku môže dochádzať ku krátkodobým poruchám v motorike dolných končatín.

Spinálna anestézia môže ovplyvniť aj nervy spájajúce močový mechúr s mozgom, a tým pádom pacientka na istý čas stráca kontrolu nad vylučovaním moču. Mozog totiž nedostáva jednoznačné signály od plného močového mechúra, čoho výsledkom sú nechcené nehody.

Aj z tohto dôvodu sa zvykne pacientkam na istú dobu zavádzať močový katéter. Obnovenie citlivosti a pohybu dolných končatín, ako aj močenia, sa sleduje počas zotavovania.

Zriedkavé, ale závažné riziká

Ako každý zákrok zasahujúci do najcitlivejších oblastí ľudského tela, aj spinálna anestézia má isté riziká. Sú však veľmi ojedinelé, no nemení to nič na fakte, že o nich treba šíriť osvetu.

V prvom rade ide o poranenie miechy a nervov. K takémuto dôsledku spinálnej anestézie dochádza naozaj zriedkavo, no nemožno ho vylúčiť.

To isté platí pre silné krvácanie po zavedení katétra. O niečo častejšie sa môže vyskytnúť infekcia v driekovej oblasti chrbtice, kde dochádza k punkcii na zavedenie spinálneho katétra, pričom vylúčená nie je ani alergická reakcia na podávané anestetikum.

Vplyv spinálnej anestézie sa môže prejaviť taktiež hypotenziou, a teda znížením krvného tlaku, no tiež poklesom srdcovej frekvencie. Tieto zmeny sa počas výkonu sledujú a zdravotnícky tím na ne podľa potreby reaguje.

Výhody spinálnej anestézie

Jednou z najväčších výhod spinálnej anestézie je fakt, že rodička je počas vykonávania cisárskeho rezu plne pri vedomí, a teda po úspešnom príchode dieťatka na svet môže dôjsť k prvému kontaktu medzi matkou a dieťaťom.

Keďže žena počas celého pôrodného procesu nepociťuje bolesti, k ustáleniu dôjde takisto z hľadiska krvného tlaku a dýchania, ktoré má pri spinálnej anestézii žena plne pod kontrolou.

Vysokú účinnosť spinálnej anestézie ocení nejedna čerstvá mamička po vykonaní cisárskeho rezu, ktorý je potrebné po narodení bábätka zašiť a ošetriť.

Katéter na spinálnu anestéziu má dlhodobé využitie v prípade, že je v priebehu rekonvalescenčného obdobia nutné podať pacientke analgetiká na tíšenie popôrodných bolestí.

Pri zákrokoch na dolnej časti tela môže byť výhodou rýchly nástup účinku, zachované vedomie a možnosť vyhnúť sa niektorým rizikám spojeným s celkovou anestéziou.

Spinálna anestézia pri cisárskom reze a epilepsia

Pri plánovanom cisárskom reze môže byť spinálna anestézia zvažovaná vtedy, keď neexistuje kontraindikácia a stav matky i dieťaťa to umožňuje. Epilepsia sama osebe ešte neurčuje, že cisársky rez musí prebehnúť v celkovej anestézii.

Rozhodnutie však ovplyvňuje charakter záchvatov, ich frekvencia, posledný záchvat, neurologický nález, liečba, prípadné užívanie liekov na riedenie krvi a naliehavosť cisárskeho rezu.

Ak je celková anestézia potrebná z dôvodu vážnych komplikácií pri pôrode, môže hroziť vdýchnutie žalúdočnej tekutiny. Čo sa týka dieťatka, je potrebné, aby bolo vytiahnuté z maternice matky čím skôr, aby nedošlo k útlmu dýchania či srdcového tepu v dôsledku liekov podaných rodičke.

Jednou z najväčších nevýhod celkovej anestézie pri pôrode je fakt, že rodička prichádza o možnosť prvého kontaktu s novorodencom na pôrodnej sále, čo neplatí pre pôrod pod spinálnou anestéziou.

Ak žena užíva antiepileptiká, liečba sa plánuje tak, aby sa minimalizovalo riziko záchvatu počas tehotenstva, pôrodu a po pôrode. Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.

Počas tehotenstva sa preto lieky nesmú vysadzovať svojvoľne. Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii a každú zmenu liečby treba vopred prekonzultovať s neurológom.

Príprava na zákrok

Príprava na operáciu epilepsie zahŕňa niekoľko krokov, aby sa zabezpečilo, že pacienti sú pripravení na zákrok a rozumejú tomu, čo môžu očakávať. Podobne aj pred iným chirurgickým výkonom sa vykonáva predoperačné zhodnotenie zdravotného stavu.

Pred operáciou pacienti podstúpia dôkladné vyšetrenie vrátane neurologických vyšetrení, zobrazovacích vyšetrení, ako sú MRI alebo CT vyšetrenia, a monitorovania EEG. Toto vyšetrenie pomáha určiť presnú lokalizáciu záchvatovej aktivity a či je operácia vhodná.

Pacienti môžu musieť podstúpiť ďalšie testy, ako sú krvné testy, vyšetrenia srdca alebo testy pľúcnych funkcií, aby sa posúdil ich celkový zdravotný stav a zabezpečilo sa, že sú spôsobilí na operáciu.

Pacienti by sa mali o svojich súčasných liekoch poradiť so svojím zdravotníckym tímom. Niektoré lieky môže byť potrebné pred operáciou upraviť alebo dočasne vysadiť, najmä antikonvulzíva.

Pacienti a ich rodiny by sa mali zúčastniť konzultačných stretnutí, aby prediskutovali operáciu, jej riziká, prínosy a očakávané výsledky. Je to príležitosť klásť otázky a riešiť akékoľvek obavy.

Pacientom sa môže odporučiť, aby pred operáciou vykonali určité zmeny životného štýlu. Môže to zahŕňať vyhýbanie sa alkoholu, zvládanie stresu a zabezpečenie zdravej stravy.

Pokyny týkajúce sa pôstu, užívania liekov a príchodu do nemocnice sa musia dodržiavať presne podľa anestéziológa. Pacientom sa zvyčajne odporúča, aby po polnoci pred zákrokom nič nejedli ani nepili.

Príprava na operáciu môže byť emocionálne náročná. Pacienti by mali zvážiť vyhľadanie podpory od rodiny, priateľov alebo podporných skupín.

Čo oznámiť anestéziológovi

• diagnózu epilepsie a jej typ, ak je známy;
• dátum posledného záchvatu;
• opis záchvatov vrátane straty vedomia, kŕčov a dĺžky trvania;
• všetky užívané antiepileptiká a ďalšie lieky;
• prípadné lieky na riedenie krvi;
• alergie a predchádzajúce reakcie na anestéziu;
• ochorenia srdca, pľúc, miechy alebo poruchy zrážania krvi;
• nedostatok spánku, horúčku, infekciu alebo inú akútnu zmenu zdravotného stavu;
• informáciu o tom, či pacient niekedy po operácii alebo anestézii dostal záchvat.

Priebeh chirurgického výkonu a zotavenie

Pacienti prídu do nemocnice v deň operácie. Zaregistrujú sa a môžu byť požiadaní, aby si obliekli nemocničný župan.

Zdravotná sestra vykoná záverečné vyšetrenie vrátane kontroly vitálnych funkcií a potvrdenia zákroku. Anestéziológ sa s pacientom stretne aj na prediskutovanie možností anestézie a vyriešenie akýchkoľvek obáv.

Počas operácie sa pacientovi do ramena zavedie intravenózna linka na podávanie liekov a tekutín. Pri spinálnej anestézii pacient zostáva pri vedomí, pri celkovej anestézii dostane lieky, po ktorých bude počas operácie spať.

Po zákroku strávia pacienti čas v pooperačnej miestnosti, kde zdravotnícky personál bude sledovať ich vitálne funkcie a úroveň vedomia. Je normálne cítiť sa ospalý, keď anestézia odznieva.

Podľa potreby bude poskytnutá úľava od bolesti. Pacienti môžu v mieste rezu pociťovať nepríjemné pocity, ale to sa dá zvládnuť liekmi.

Po prepustení pacienti absolvujú následné vyšetrenia na posúdenie zotavenia a prediskutovanie akýchkoľvek zmien v záchvatovej aktivite. Na prispôsobenie sa životu po operácii môže byť potrebná nepretržitá podpora a rehabilitácia.

Epilepsia a chirurgická liečba

Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov, alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.

Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov, alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia. Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu.

Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii. V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko.

Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.

Tak v prípade zachyteného záchvatu, vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné.

Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby.

Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry až pri 70 % epileptikov.

Typy chirurgických zákrokov pri epilepsii

Chirurgická liečba epilepsie zahŕňa niekoľko techník, pričom každá je prispôsobená špecifickým potrebám pacienta na základe miesta a povahy jeho záchvatov.

Resektívna chirurgia

Toto je najbežnejší typ operácie epilepsie, pri ktorej chirurg odstráni oblasť mozgu zodpovednú za záchvatovú aktivitu. Konkrétna cieľová oblasť závisí od výsledkov diagnostických testov.

Temporálna lobektómia, ktorá zahŕňa odstránenie časti spánkového laloku, je často vykonávaný zákrok u pacientov s epilepsiou spánkového laloku.

Funkčná hemisférektómia

V prípadoch, keď záchvaty pochádzajú z jednej mozgovej hemisféry a nie sú kontrolovateľné inými prostriedkami, môže sa vykonať funkčná hemisférektómia. Tento zákrok zahŕňa odstránenie alebo odpojenie postihnutej hemisféry od zvyšku mozgu, čím sa výrazne zníži alebo úplne eliminuje počet záchvatov.

Kalosotómia korpusu

Tento postup zahŕňa prerušenie corpus callosum, zväzku nervových vlákien spájajúcich dve hemisféry mozgu. Zvyčajne sa používa u pacientov s ťažkými, generalizovanými záchvatmi, ktoré nereagujú na lieky.

Odpojením hemisfér možno obmedziť šírenie záchvatovej aktivity.

Laserová intersticiálna termálna terapia

LITT je menej invazívna možnosť, ktorá využíva laserovú technológiu na zacielenie a zničenie oblasti mozgu spôsobujúcej záchvaty. Táto technika sa často vykonáva cez malé rezy a môže viesť k kratšej dobe rekonvalescencie v porovnaní s tradičnou operáciou.

Responzívna neurostimulácia

Ide o novší prístup, ktorý zahŕňa implantáciu zariadenia do mozgu, ktoré detekuje záchvatovú aktivitu a dodáva elektrickú stimuláciu na prevenciu záchvatov. RNS sa zvyčajne odporúča pacientom, ktorí nie sú kandidátmi na resektívnu operáciu.

Každý typ operácie epilepsie má svoje vlastné indikácie, riziká a prínosy. Výber postupu závisí od rôznych faktorov vrátane špecifickej diagnózy pacienta, miesta záchvatovej aktivity a celkového zdravotného stavu.

Multidisciplinárny tím neurológov, neurochirurgov a ďalších špecialistov spolupracuje na určení najvhodnejšieho chirurgického prístupu pre každého pacienta.

Ďalšie možnosti pri farmakorezistentnej epilepsii

Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu. Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.

Aj keď nie je celkom jasný mechanizmus, ako prístroj účinkuje, skúsenosti ukazujú, že dlhodobá stimulácia uvedeného nervu znižuje počet záchvatov o polovicu.

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje. Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy.

Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť. Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku, atď.

Ostaňme s pacientom, ale do záchvatu nezasahujme, nič mu nevkladajme do úst, nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk. Buďme bez obáv, pacient sa neudusí.

Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť. Záchvat síce vyzerá dramaticky, ale po chvíli sám odznie.

Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich. Zostaňme s chorým až do jeho prebratia.

Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155. Rovnako postupujeme, ak sa jedná o prvý záchvat v živote.

Kedy po anestézii vyhľadať pomoc

Po spinálnej anestézii je potrebné bezodkladne informovať zdravotnícky tím o pretrvávajúcej alebo zhoršujúcej sa slabosti dolných končatín, novej poruche citlivosti, silnej bolesti chrbta, horúčke, začervenaní v mieste vpichu, silnej bolesti hlavy alebo opakovanom vracaní.

Okamžitú pozornosť si vyžaduje aj epileptický záchvat trvajúci dlhšie ako 5 - 6 minút, opakované záchvaty bez návratu vedomia, poranenie hlavy alebo výrazné ťažkosti s dýchaním.

Pri prepustení pacient dostane pokyny týkajúce sa liekov, kontroly, fyzickej záťaže a príznakov, ktoré majú viesť k opätovnému vyšetreniu.

tags: #spinalna #anesteza #a #epilepsia