Diagnostika Alzheimerovej choroby: príznaky, vyšetrenia a postup stanovenia diagnózy

Alzheimerova choroba sa diagnostikuje podľa medzinárodných kritérií na základe poruchy epizodickej pamäte a abnormalít v aspoň jednom z pomocných vyšetrení (magnetická rezonancia mozgu, vyšetrenie mozgovo-miechového moku a podobne).

Súčasťou diagnostiky je aj neurologické a fyzikálne vyšetrenie. Tiež sa vykonávajú neuropsychologické vyšetrenia.

Diagnóza Alzheimerovej choroby je založená na kombinácii výsledkov vyššie uvedených metód.

Prečo je dôležité vyšetriť pamäť čo najskôr

Alzheimerova choroba je spojená s úbytkom mozgového tkaniva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre pamäť, učenie a orientáciu - najmä v hipokampe a častiach mozgovej kôry. Keď si človek alebo jeho okolie začne všímať problémy s pamäťou, môže byť už značná časť nervových buniek nezvratne poškodená.

Práve preto je včasná diagnostika nesmierne dôležitá - vďaka nej je možné získať prístup k najúčinnejšej dostupnej liečbe a oddialiť zhoršovanie. Včasná diagnostika umožňuje:

• Začať liečbu spomaľujúcu progresiu ochorenia.
• Poskytnúť podporu pacientovi a jeho rodine.
• Naplánovať budúcu starostlivosť a terapeutické prístupy.

Žiaľ, väčšina ľudí prichádza za odborníkom až v pokročilej fáze ochorenia, keď sú už príznaky výrazné a liečba má obmedzený efekt. Včasná diagnostika však môže zásadne ovplyvniť priebeh ochorenia aj kvalitu života.

Prvé príznaky, ktoré môžu upozorniť na Alzheimerovu chorobu

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Potichu sa vkráda do života a neodchádza, naopak, rozvíja sa.

Úplne na začiatku býva najčastejším príznakom porucha krátkodobej pamäti. Človek zabúda nedávne rozhovory, udalosti alebo informácie, ktoré by si za normálnych okolností zapamätal. Staršie spomienky pritom zostávajú ešte istý čas zachované.

Podľa Českej Alzheimerovskej spoločnosti existuje desať príznakov, ktoré upozorňujú na možnosť, že existuje pravdepodobnosť diagnózy Alzheimerovej choroby.

• úbytok (až strata) pamäti, ktorá ovplyvňuje schopnosť plniť bežné pracovné úlohy,
• problémy s vykonávaním bežných denných činností,
• problémy s rečou,
• časová a priestorová dezorientácia,
• zhoršujúci sa racionálny úsudok,
• problémy s abstraktným myslením,
• ukladanie vecí na nesprávne miesto,
• zmeny v nálade a v správaní sa,
• zmeny osobnosti,
• strata iniciatívy,
• časté zmeny nálad.

Úbytok pamäti sa prejavuje i neschopnosťou spomenúť si na nedávne udalosti, obtiažnym hľadaním správnych slov, neschopnosťou riešiť každodenné problémy.

Postupne sa pridáva zhoršenie pozornosti, schopnosti uvažovať, plánovať, riešiť problémy a porozumieť situáciám, v ktorých sa nachádza. Môže sa zdať, že chorý preceňuje svoje schopnosti, nedokáže správne posúdiť realitu a stráca schopnosť riešiť bežné situácie každodenného života.

Zmeny orientácie, reči a správania

Dezorientácia v priestore a v čase sa prejavuje možnosťou stratiť sa i na známych miestach.

Časté sú poruchy časovej orientácie, kedy chorý nie je schopný povedať, aký je deň či mesiac alebo rok.

Typickým znakom je, že človek si pamätá veci z dávnej minulosti a rád o nich hovorí stále dokola, no činnosť, ktorú vykonával pred krátkou chvíľou si nedokáže v pamäti vybaviť. Nedokáže popísať, čo robil v priebehu dňa.

Často sa pýta na úplne jednoduché veci, tieto otázky opakuje. Jeho reč je strohá a vety často nedávajú zmysel.

Problémy s rečou sa najčastejšie prejavujú nesúvislým hovorom s dlhými prestávkami a opakovaním slov.

V počiatočných štádiách jednotlivec s Alzheimerovou chorobou dokáže pomerne dobre vyjadrovať svoje potreby a názory. Postupne však dochádza k rozpadu osobnosti, čo má za následok sťaženú komunikáciu.

Nedokáže už svoje chyby dostatočne zakrývať a jeho vyjadrovanie a prejavy navonok tak začínajú byť pre neho stigmatizujúce.

Prestávajú ho baviť činnosti, ktoré predtým obľuboval. Chorý si svoj stav nepripúšťa, cíti sa zdravý, príznačná je pasivita, k činnostiam je ho treba vyzývať.

Časté sú aj emočné zmeny. V skorších štádiách sa často objavuje depresívna nálada, v neskorších naopak apatia - nezáujem, pasivita, ústup z kontaktov.

Nepriame dôsledky a zmeny správania

Zmeny osobnosti a vyššie uvedené príznaky sa môžu prejavovať v tzv. v nepriamych dôsledkoch (Podľa Huub Bujicena):

• vyhýbanie sa kontaktu a sťahovanie sa do seba,
• strata iniciatívy,
• budovanie fasády: klamstvá a (chytrácke) vyhýbavé odpovede,
• popieranie zabúdania,
• závislosť a nárokovanie si na iných,
• agresivita,
• depresia,
• podozrievavosť,
• hromadenie vecí,
• fyzický nekľud (chodenie sem a tam),
• nadmerná spotreba jedla, pitia a cigariet.

Na začiatku si to pacienti aj uvedomujú a snažia sa pred rodinou zamaskovať niektoré príznaky a pripisujú to únave, veku a stresu.

Už vtedy by mala rodina alebo najbližší vedieť rozpoznať , že niečo nie je v poriadku.

Hoci samotná choroba postihuje konkrétneho človeka, jej dôsledky sa týkajú celej rodiny, blízkych aj širšieho okolia. Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná po psychickej, fyzickej aj organizačnej stránke.

Ako prebieha diagnostika Alzheimerovej choroby

1. Anamnéza a rozhovor s pacientom a rodinou

Lekár sa podrobne zaujíma o:

• Zmeny v pamäti a správaní pacienta.
• Problémy s každodennými aktivitami (zabúdanie, dezorientácia, strácanie vecí).
• Rodinnú anamnézu demencie.

Dôležité sú aj informácie od blízkych osôb, ktoré si často všimnú príznaky ako prvé.

Diagnóza AN zahŕňa splnenie kritérií demencie a súčasne vylúčenie iných príčin demencie (diagnosis per exclusionem).

Klinický obraz AN sa vyvíja nenápadne, pomaly a plíživě.

2. Celkové a neurologické vyšetrenie

Takéto vyšetrenie je potrebné na posúdenie celkového zdravotného stavu a na hľadanie príznakov, ktoré môžu poukazovať na inú príčinu kognitívnych ťažkostí.

Lekár vykonáva:

• Celkové fyzické vyšetrenie (vrátane zistenia ďalších zdravotných problémov, ktoré môžu ovplyvňovať kogníciu).
• Neurologické vyšetrenie na zhodnotenie motoriky, reflexov a nervovej sústavy.

Súčasťou diagnostiky je aj neurologické a fyzikálne vyšetrenie.

3. Kognitívne a neuropsychologické testy

Tiež sa vykonávajú neuropsychologické vyšetrenia.

Používajú sa jednoduché testy na posúdenie pamäti, orientácie, reči, logického myslenia a schopnosti riešiť problémy.

Medzi najčastejšie patrí:

• Mini-Mental State Examination (MMSE).
• Montrealský kognitívny test (MoCA test )
• test kreslenia hodín.

Kognitívne testy pomáhajú zhodnotiť, či sa zhoršila pamäť, pozornosť, orientácia, jazykové schopnosti, abstraktné myslenie alebo plánovanie.

4. Kritériá demencie

Diagnostická kritéria demence (dle DSM-IV) sú táto: porucha paměti, alespoň jedno z následujícího: porucha abstraktního myšlení (např. schopnost definovat pojmy), porucha úsudku a plánovité činnosti, afázie, apraxie, agnózie, porucha orientace v prostoru, změna osobnosti, závažný kognitivní úbytek, který narušuje denní aktivitu nemocného, pokles schopností oproti minulosti.

Pri hodnotení sa neposudzuje iba výsledok jedného testu, ale aj to, ako sa zmenili schopnosti človeka v porovnaní s jeho predchádzajúcim stavom a do akej miery zmeny zasahujú do každodenného života.

5. Laboratórne vyšetrenia

Krvné testy pomáhajú vylúčiť iné príčiny zhoršenia kognície, ako sú:

• Nedostatok vitamínov (napr. B12).
• Problémy so štítnou žľazou.
• Infekcie alebo iné systémové ochorenia.

Pomocné vyšetrovacie metódy Alzheimerova choroba na MRI biochemické, hematologické a endokrinologické vyšetrenie, EKG, RTG pľúc a zobrazenie mozgu (viď nižšie).

Dle anamnézy a doprovodnej symptomatiky sa indikuje ďalej: sérologie lues a HIV, vyšetrenie metabolismu vitamínu B12 a kyseliny listovej, EEG, lumbálna punkcia, toxikológia.

6. Zobrazovacie metódy mozgu

Na potvrdenie alebo vylúčenie iných ochorení mozgu sa využívajú:

• CT (počítačová tomografia) alebo MRI (magnetická rezonancia) na zobrazenie mozgových štruktúr a posúdenie ich zmien (napr. atrofie).
• PET (pozitrónová emisná tomografia) môže ukázať metabolické zmeny v mozgu, ktoré sú typické pre Alzheimerovu chorobu.

Zobrazovací metódy prokáží kortiko-subkortikální mozkovou atrofii a současně vyloučí jiné příčiny onemocnění (tumory, vaskulární léze, ap.).

Atrofie môže byť globálna, to je ovšem pre AN nešpecifické.

Špecifickejšia sa ukazuje byť izolovaná atrofia mediálneho temporálneho laloku a hipokampu predovšetkým u mladších nemocných.

MRI vyšetrenie môže pomôcť odhaliť aj iné príčiny porúch pamäti, napríklad nádorové ochorenie, cievne poškodenie alebo hydrocefalus.

7. Vyšetrenie mozgovomiechového moku

Vyšetrenie mozgovo-miechového moku patrí medzi pomocné vyšetrenia, ktoré môžu podporiť diagnózu Alzheimerovej choroby.

Lumbálna punkcia môže byť indikovaná podľa anamnézy a sprievodnej symptomatiky.

Doteraz bolo možné amyloid a tau spoľahlivo zistiť len pomocou náročnejších metód, ako sú PET skeny alebo lumbálne punkcie, ktoré sú pre pacientov často stresujúce a nepríjemné.

8. Psychiatrické vyšetrenie

Pomáha vylúčiť depresiu, úzkosť alebo iné duševné ochorenia, ktoré môžu imitovať príznaky demencie.

Kromě anamnézy a psychiatrického vyšetření se používají výkonové škálovací metody typu MMSE, test kreslení hodin, apod.

Pomocné biomarkery a nové krvné testy

Alzheimerova choroba je úzko spätá s hromadením dvoch proteínov v mozgu - amyloidu a tau proteínu. Amyloidové plaky a zamotané vlákna tau môžu poškodzovať neuróny, čo postupne vedie k strate pamäti, orientácie a ďalších kognitívnych schopností.

Nový test sa zameriava na bielkovinu p-tau217, ktorá sa považuje za spoľahlivý biomarker poukazujúci na prítomnosť oboch patologických proteínov v mozgu.

Už v predchádzajúcich výskumoch sa ukázalo, že p-tau217 sa dá pomocou krvi zistiť s vysokou presnosťou.

Odborníci veria, že krvné testy - konkrétne tie založené na meraní plazmatického p-tau217 - dokážu tieto postupy nahradiť alebo aspoň výrazne doplniť.

Britskí vedci oznámili spustenie klinického skúšania krvného testu, ktorý by mohol úplne zmeniť spôsob diagnostiky Alzheimerovej choroby, píše portál Science Alert.

Ak sa potvrdí jeho účinnosť, pôjde o veľký krok vpred v boji s najčastejšou príčinou demencie.

Za projektom stojí University College London (UCL), kde odborníci budú skúmať, či môže test zlepšiť presnosť diagnostiky zo súčasných približne 70 percent na viac ako 90 percent.

Do skúšania sa zapojí okolo 1 100 pacientov, ktorí budú prijatí prostredníctvom približne 20 pamäťových kliník po celej krajine.

Výsledky ukážu, či sa test dokáže uplatniť aj v rámci britskej Národnej zdravotnej služby (NHS).

Teraz však vedci chcú overiť, či jeho použitie priamo pri prvotnom vyšetrení pamäťových problémov dokáže zásadne zlepšiť diagnostiku aj následnú liečbu.

Cieľom je preskúmať možnosti využitia krvných testov v diagnostike a posunúť ich bližšie k bežnej klinickej praxi.

Prečo samotný test nestačí na definitívnu diagnózu

„Jistou“ diagnózu AN preukážeme iba pomocou mozgové biopsie (post mortem), preto sa v praxi píše diagnóza „pravdepodobná AN“ alebo „možná AN“.

Nicméně ani přítomnost neuritických plaků a neurofibrilárních uzlíků v bioptickém vzorku není pro AN plně patognomická.

Neuritické plaky sa vyskytujú aj u osôb bez klinickej manifestácie demencie a neurofibrilárne uzlíčky sa vyskytujú aj u iných neurodegeneratívnych a priónových chorôb.

Pre stanovenie diagnózy AN je zapotrebí preukázať adekvátne množstvo neuritických plakov v zodpovedajúcom veku pacienta s klinicky diagnostikovanou demenciou.

Aj preto sa diagnóza v bežnej praxi opiera o kombináciu rozhovoru, pozorovania priebehu ťažkostí, kognitívnych testov, neurologického a fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych výsledkov a zobrazovacích alebo biomarkerových vyšetrení.

Diferenciálna diagnostika: čo môže Alzheimerovu chorobu napodobňovať

Pri diagnostike je potrebné vylúčiť iné príčiny demencie a kognitívneho úbytku.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho tělísky sa od AN líši väčšími výkyvmi klinického stavu, objavujú sa delíria, psychotické príznaky (zrakové halucinácie) a extrapyramídová symptomatika (napr. zvýšená svalová rigidita).

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia sa líši od AN náhlym začiatkom, stupňovitou deterioráciou, značným kolísaním klinického stavu v krátkom časovom horizonte a neurologickou symptomatológiou.

Demencia pri Parkinsonovej chorobe

Demencia pri Parkinsonovej chorobe sa prejavuje predovšetkým podkortikálnou symptomatológiou.

Tudíž sa nevyskytujú korové príznaky typu afázie, apraxie a agnózie.

Ďalej sa vychádza z anamnestických údajov.

Depresia a depresívna pseudodemencia

Depresívna pseudodemencia vykazuje pri neuropsychologickom testovaní pacientov nekonštantné výkony bez známok progresie v čase.

Pri adekvátnej liečbe depresie sa upraví kognitívna dysfunkcia.

Delírium

Delírium má rýchlo vznikajúce príznaky, premenlivú intenzitu a charakter, psychomotorický nepokoj, poruchy spánku a bdenia.

Delírium však môže na demenciu nasedať.

Bežná zabúdavosť vo vyššom veku

Benígna stařecká zapomnětlivost postihuje predovšetkým vybavovanie mien a časopriestorové zaradenie zážitkov, ktoré si pacient inak dobre pamätá.

Nespĺňa diagnostické kritériá demencie.

Ďalšie ochorenia

Demenciu pri progresívnej paralýze a AIDS odlíši od AN pozitivita séroreakcií.

Wilsonova nemoc sa vyskytuje u mladších dospelých, preukáže sa očným vyšetrením, stanovením ceruloplazmínu a vylučovaním medi, pečeňovou biopsiou.

Creutzfeldtova-Jakobova nemoc sa dá od AN okrem iného odlíšiť pomocou EEG.

Prejavy podľa štádia ochorenia

Onemocnění lze rozdeliť do troch štádií podľa tíže straty pamäti a soběstačnosti.

Počiatočné štádium

V počiatočnom štádiu dochádza k poruche učenia sa novým informáciám, pacient si obtiažne vybavuje recentné informácie, hľadá odložené predmety a zabúda robiť bežné úkony.

Pacient zostáva sebestačný.

V počiatočných štádiách jednotlivec s Alzheimerovou chorobou dokáže pomerne dobre vyjadrovať svoje potreby a názory.

Stredné štádium

V strednom štádiu sa prehlbuje deficit pamäti, kedy si pacient vybaví len hlboko vštepené informácie.

Pacient je dezorientovaný, nevybavuje si, kde je, kde býva, mená blízkych a podobne.

Sebestačnosť je vážne narušená.

Pokročilé štádium choroby sa môže prejavovať aj halucináciami a bludmi.

Typické je obviňovanie blízkych osôb z krádeže, klamstva, spiknutia.

Ťažké a záverečné štádium

V ťažkom štádiu je takmer úplná strata pamäti, pacient si vybaví len kusé útržky informácií a novému sa nedokáže naučiť ani na chvíľu.

Pacient nepoznáva ani blízke osoby a je nesobestačný.

Záverečné štádium choroby sa prejavuje problémami s chôdzou inkontinenciou, nechutenstvom, chorý je úplne odkázaný na pomoc iných osôb a vyžaduje špeciálnu starostlivosť.

Uzatvára sa do seba, používa iba pár slov alebo prestáva hovoriť úplne.

Prítomný môže byť psychomotorický nepokoj - nutkavé chodenie, opakované tlieskanie a pod.

Pacient býva inkontinentný.

Obvyklým príznakom sú i poruchy cyklu spánku a bdenia.

So západom slnka počína byť pacient zmätený, agitovaný, v noci sa často budí a vstáva v skorých ranných hodinách.

Únava núti pacienta spať aj v malých intervaloch cez deň.

Ďalšie príznaky, ktoré môže lekár pri vyšetrení hodnotiť

Kromě pamäti sú postihnuté aj iné kognitívne funkcie.

Vyskytuje sa afázia, poruchy priestorovej orientácie, poruchy exekutívnych funkcií (riešenie problému, cielená činnosť).

Obvykle nakoniec sa objaví kombinácia symptómov afázia-apraxia-agnózia.

Mení sa osobnosť, správanie (agitovanosť, úzkosť, agresivita), poruchy emotivity.

Môžu sa objaviť psychotické prejavy (halucinácie, bludy), Parkinsonský syndróm, poruchy chôdze, myoklonus či epileptické záchvaty.

Čo znamenajú zmeny v mozgu pri Alzheimerovej chorobe

Hlavnou makroskopickou zmenou je atrofia mozgovej tkaniva s rozšírením sulkov a komôr.

Atrofia postihuje celý kortex, pričom okcipitálna oblasť býva relatívne zachovaná.

Mikroskopicky je patrný úbytok neurónov, neuritické plaky a neurofibrilárne uzlíčky, granulovakuolárna degenerácia, neuropilové vlákna (neuropil threads) a amyloidová angiopatia.

Klasické neuritické plaky sú sférické útvary s jadrom tvoreným β-amyloidom, ktoré je obklopené dystrofickými zakončeniami neuritov.

Neurofibrilárne uzlíčky sú uložené intracelulárne a tvoria ich párovo helikálne filamentá hyperfosforylovaného τ-proteínu asociovaného s mikrotubulmi.

Alzheimerova choroba je úzko spätá s hromadením dvoch proteínov v mozgu - amyloidu a tau proteínu.

Amyloidové plaky a zamotané vlákna tau môžu poškodzovať neuróny, čo postupne vedie k strate pamäti, orientácie a ďalších kognitívnych schopností.

Rizikové faktory a súvislosti

Vek je hlavným rizikovým faktorom vzniku AN.

Incidencia AN stúpa exponenciálne s vekom.

Rizikovými faktormi sú vek, prítomnosť apolipoproteínu E4, AN alebo Downov syndróm v rodine a, mimo iné, ženské pohlavie a nízke vzdelanie.

Ďalším faktorom môžu byť úrazy hlavy spojené s bezvedomím, ochorenia mozgu spôsobené poruchou prekrvenia mozgu alebo dokonca vzdelanie - ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko ochorenia.

Skutočná príčina Alzheimerovej choroby zostáva stále neznáma, aj napriek neustále prebiehajúcemu výskumu rôznych príčin.

Ačkoliv je AN prevažne sporadické ochorenie, sú popísané aj prípady s autozomálne dominantnou dedičnosťou.

Forma sporadická a forma dedičná predstavuje 5-10 % prípadov AN.

Apolipoproteín E4 je druhý najdôležitejší rizikový faktor.

Zvyšuje riziko vzniku sporadickej formy AN a dedičnej formy s neskorým začiatkom.

Čo robiť pri podozrení na Alzheimerovu chorobu

Ak máte podozrenie na prvé prejavy Alzheimerovej choroby u seba alebo svojich blízkych, je dôležité nečakať a vyhľadať odbornú pomoc.

Na vyšetrenie je užitočné pripraviť si informácie o tom, kedy sa ťažkosti objavili, ako sa menia a ktoré každodenné činnosti začali byť problematické.

Dôležité sú aj informácie od blízkych osôb, ktoré si často všimnú príznaky ako prvé.

Pri posudzovaní má význam uviesť opakované otázky, zabúdanie nedávnych udalostí, strácanie vecí, problémy s orientáciou, zmeny reči, nálady, správania a schopnosti zvládať bežné povinnosti.

Choroba sa ale dá zachytiť včas.

Medzi prvé varovné príznaky patrí zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore.

Čo môže nasledovať po stanovení diagnózy

V súčasnosti ešte choroba nie je vyliečiteľná, lekári však majú k dispozícii lieky na zmiernenie priebehu ochorenia a zlepšenie kvality života postihnutých.

Čím skôr je choroba diagnostikovaná, tým skôr sa začne s liečbou.

Inhibítory acetylcholínesterázy znižujú degradáciu acetylcholínu a kompenzujú jeho nedostatok.

Sú základom farmakoterapie ľahkej a stredne ťažkej demencie.

Memantín je nekompetitívny antagonista NMDA receptorov.

Využíva sa v liečbe stredne ťažkej až ťažkej demencie.

V priebehu Alzheimerovej choroby sa môžu u chorých objaviť aj ďalšie prejavy ako depresia, úzkosť, nepokoj, agresivita či nespavosť, takže liečba musí byť komplexná a musí zahŕňať aj tieto príznaky.

V nemalej miere je dôležitá aj rehabilitačná liečba a podporná liečba, ktorá spočíva v špecifickom spôsobe komunikácie s chorým.

Ide o prácu so spomienkami, hry s pamäťou, tanečnú terapiu a veľmi dôležité sú prechádzky.

Liečba je komplexná a vyžaduje multidisciplinárny prístup lekárov, teda neurológa, psychiatra, psychológov a liečebných pedagógov.

Úloha rodiny počas diagnostiky a ďalšej starostlivosti

Väčšina pacientov žije doma po najdlhšie obdobie svojej choroby.

Na začiatku ochorenia sú schopní byť aktívni v rámci denných povinností, po určitom čase však potrebujú každodennú pomoc.

Najlepšie je nechať chorého vo svojom prostredí, na ktoré je zvyknutý.

Najdôležitejšie však je neustále zapájať postihnutého do všetkých jednoduchých činností a dodržiavať denný režim.

Je potrebné vychádzať z toho, aké fyzické schopnosti a zručnosti chorý ešte má.

Aktivity samozrejme treba prispôsobiť štádiu ochorenia a schopností pacienta.

Treba byť trpezliví, kľudní, povzbudzovať a chváliť každý úspech.

Najčastejšie otázky o diagnostike

Dá sa Alzheimerova choroba potvrdiť jediným testom?

Nie. Diagnóza Alzheimerovej choroby je založená na kombinácii výsledkov vyššie uvedených metód.

Samostatný výsledok kognitívneho testu, magnetickej rezonancie, krvného testu alebo PET vyšetrenia nemusí sám osebe vysvetliť všetky ťažkosti.

Je zabúdanie vždy príznakom Alzheimerovej choroby?

Nie. Benígna stařecká zapomnětlivost postihuje predovšetkým vybavovanie mien a časopriestorové zaradenie zážitkov, ktoré si pacient inak dobre pamätá.

Depresia, úzkosť, poruchy spánku, delírium, ochorenia štítnej žľazy, nedostatok vitamínu B12 a ďalšie zdravotné problémy môžu tiež zhoršovať pamäť alebo pozornosť.

Prečo sa pri podozrení vyšetruje aj rodina?

Dôležité sú aj informácie od blízkych osôb, ktoré si často všimnú príznaky ako prvé.

Pacient si svoje ťažkosti nemusí uvedomovať, môže ich zľahčovať alebo sa ich snažiť zakryť, zatiaľ čo rodina dokáže opísať zmeny v každodennom fungovaní.

Prečo je potrebné vylúčiť iné príčiny?

Diagnóza AN zahŕňa splnenie kritérií demencie a súčasne vylúčenie iných príčin demencie (diagnosis per exclusionem).

Niektoré príčiny kognitívneho zhoršenia môžu byť liečiteľné alebo si vyžadujú odlišný postup.

Môže krvný test nahradiť všetky ostatné vyšetrenia?

Odborníci veria, že krvné testy - konkrétne tie založené na meraní plazmatického p-tau217 - dokážu tieto postupy nahradiť alebo aspoň výrazne doplniť.

Ich použitie v bežnej klinickej praxi však závisí od overenia presnosti a od toho, ako sa výsledok začlení do celkového klinického vyšetrenia.

tags: #diagnostika #alzheimerovej #choroby