Popôrodná paréza u sučky najčastejšie súvisí s prudkým poklesom hladiny vápnika v krvi počas laktácie a označuje sa aj ako eklampsia, hypokalcémia alebo mliečna horúčka. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý sa môže rozvinúť v priebehu niekoľkých minút až hodín a bez rýchlej veterinárnej liečby môže skončiť úhynom sučky.
Typickými prejavmi sú náhly nepokoj, vyčerpanie, tras, svalové zášklby, zrýchlené dýchanie, zvýšená teplota, poruchy chôdze až neschopnosť postaviť sa, kŕče, zvracanie alebo hnačka. Pri podozrení na eklampsiu treba šteňatá oddeliť od sučky a okamžite vyhľadať veterinárnu pomoc, pretože liečba spočíva v kontrolovanom intravenóznom podaní vápnika a podľa potreby aj glukózy a liekov na zvládnutie kŕčov a horúčky.
Čo znamená popôrodná paréza u sučky
Eklampsia alebo mliečna horúčka je životu ohrozujúci stav, ktorý bez riadnej medikácie a rýchlej adekvátnej liečby môže mať fatálne následky. Vzniká najčastejšie niekoľko hodín až dní po pôrode.
Popôrodné odvápnenie sa najčastejšie objavuje u súk približne 3-4 týždne po pôrode, kedy je laktácia na vrchole a do mlieka je odovzdávané maximum živín. V tele môže dôjsť k vyplaveniu vápnika, teda k hypokalcémii, a niekedy aj glukózy, teda k hypoglykémii, pod kritickú hodnotu.
Ochorenie postihuje najmä suky malých a stredných plemien, zvlášť tie s početnými vrhmi, nepokojné suky s rýchlo rastúcimi šteňatami, veľmi mliečne suky a suky s veľmi silným materským pudom. Eklampsia nie je ojedinelá ani u mačiek.
Ochorenie sa môže rozvinúť aj počas gravidity - potom hovoríme o tzv. preeklampsii.
Prečo eklampsia vzniká
Spúšťacím faktorom ochorenia je spravidla zle vyvážená strava, ktorá nedokáže pokryť nutričné nároky gravidnej či dojčiacej suky. Eklampsia je zapríčinená nadmerným výdajom vápnika z organizmu sučky na konci gravidity a pri laktácii.
Za nedostatkom vápnika v krvnom obehu ale môže byť aj dysfunkcia štítnej žľazy, kedy sa nevylučuje dostatok parathormónu. Nízke množstvo tohto hormónu negatívne ovplyvňuje spätnú vstrebateľnosť vápnika v obličkách - a znižuje tak jeho množstvo v krvi zvieraťa.
Vápnik je životne dôležitý minerál, ktorý je potrebný nielen počas vývoja kostí u mláďat. Riadi celý rad fyziologických funkcií v organizme a jeho výkyvy v krvnom riečisku nie sú úplne v poriadku.
Prečo môže byť nadbytok vápnika nebezpečný
Veľmi často jej spôsobí sám majiteľ v domnení, že robí pre svoje zviera dobre, keď bude ku koncu gravidity pridávať doplnky stravy s vysokým obsahom vápnika. Je tomu ale naopak.
Pokiaľ sa telu neustále dodáva nezmyselné množstvo vápnika navyše, zvyká si na jeho prísun a „zabudne“ si ho samo mobilizovať a riadiť jeho uvoľňovanie z kostí v tele. Vie, že dostáva vápnik bez práce.
Po pôrode dochádza k veľkým výkyvom a stratám vápnika vplyvom laktácie a môže dochádzať k úplnému vyčerpaniu hladiny v tele, pretože si samo nedokáže vyrovnať fyziologicky jeho hladiny a problém zvaný eklampsia je na svete.
Bohužiaľ preventívne podávanie liekov obsahujúcich vápnik gravidným a dojčiacim sukám vzniku ochorenia nezabráni, naopak paradoxne sa môže podieľať na jeho zrode.
Riziko podľa veľkosti sučky a vrhu
Dôvodom vzniku ochorenia je aj pomer medzi hmotnosťou sučky a šteniat. Vrh piatich yorkšírov predstavuje 15-20 % hmotnosti sučky, zatiaľ čo vrh piatich retrieverov iba 5-7 %.
Sučka malého plemena musí teda na tvorbu a výživu svojich mláďat vynaložiť relatívne 3-4x viac látok ako sučka veľkého plemena. To isté platí aj pre tvorbu a výdaj mlieka.
Ktoré suky sú najviac ohrozené
- suky malých a stredných plemien;
- suky s početnými vrhmi;
- suky s rýchlo rastúcimi šteňatami;
- suky s vysokou produkciou mlieka;
- suky so silným materským pudom;
- suky s nedostatočne vyváženou stravou;
- suky, ktoré počas gravidity alebo laktácie dostávali nevhodne vysoké množstvo vápnikových doplnkov.
Eklampsia je typická pre plemená čivava, biewer teriér, shit-tzu, maltézačky a pomeraniany.
Príznaky popôrodnej parézy
Eklampsia má často veľmi rýchly priebeh. Môže sa rozvinúť v priebehu niekoľkých minút až hodín, preto netreba čakať, či sa stav spontánne upraví.
Počiatočné príznaky
- náhly nepokoj;
- nervozita;
- akútna apatia a vyčerpanie;
- nechutenstvo;
- dezorientácia;
- zvýšený smäd;
- odchod od šteniat;
- vyhľadávanie tienistých miest;
- jemný tras alebo svalové zášklby;
- zvýšená salivácia;
- zrýchlené dýchanie;
- triaška;
- nepokojné trenie ňufáka labkami alebo otieranie hlavy o zem.
U sučky je spočiatku patrný nepokoj, chová sa nervózne, je vyčerpaná. Niekedy sa objavuje dezorientácia, tras. Fena si často trie ňufák labkami, prípadne si otiera hlavu o zem, je smädná.
Pokročilé príznaky
- pohybové ťažkosti;
- toporná chôdza;
- stuhnutosť;
- neistota pri pohybe;
- svalové kŕče;
- padanie pri pokuse o chôdzu;
- nemožnosť postaviť sa;
- nezáujem o šteňatá;
- nadmerné slinenie;
- vracanie;
- hnačka;
- zvýšená telesná teplota až horúčka;
- kolaps.
Postupne úplne stráca záujem o šteňatá, nadmerne sliní, pije, neskôr kolabuje. Ďalšou fázou je patologické prehriatie organizmu, ktoré je sprevádzané kŕčmi.
Fena pri pokuse o chôdzu padá a neskôr nie je ani schopná sa postaviť. Kvôli kŕčom nastupuje horúčka, teda hypertermia.
Neliečené zviera upadá do šoku a môže až uhynúť následkom prehriatia a edému mozgu.
Popôrodná paréza a paréza zadných končatín
Paréza zadných končatín pri eklampsii vzniká v dôsledku poruchy nervovosvalovej činnosti spôsobenej nízkou hladinou vápnika. Sučka môže mať najprv topornú a neistú chôdzu, neskôr sa pri pokuse o pohyb potáca, padá alebo zostáva ležať.
Nie každá slabosť panvových končatín po pôrode však znamená eklampsiu. Príčinou môže byť aj tlakové poškodenie nervu počas komplikovaného pôrodu.
Poškodenie nervu pri komplikovanom pôrode
Poškodenie nervus obturatorius pri pôrode súk doposiaľ nebolo opísané. V jednom prípade bolo po prvýkrát opísané poškodenie nervus obturatorius pri vaginálnom pôrode mŕtveho plodu sučky dlhosrstej čivavy pri prvej gravidite.
Vzhľadom na jednoplodovú graviditu mŕtveho plodu bol pôrod ukončený ťahom za hlavičku plodu pomocou pôrodníckych klieští dánskeho typu. Pri rutinnej kontrole na druhý deň po pôrode bola diagnostikovaná obojstranná paréza panvových končatín v dôsledku obojstranného tlakového poškodenia nervus obturatorius.
Dystokia súk s vaginálnym pôrodom môže byť za určitých okolností príčinou tlakového poškodenia nervus obturatorius s parézou panvových končatín, neschopnosťou ich úplnej addukcie v stoji a stredným stupňom krívania.
Podaním nesteroidného antiflogistika a doplnkového multivitamínu sa stav zlepšil už na druhý deň s úplnou regeneráciou poškodenia a úpravou chôdze a státia na 5. deň od začiatku terapie.
Ako rozlíšiť eklampsiu od poranenia nervu
Pri eklampsii sa okrem slabosti zadných končatín často objavujú systémové príznaky, ako nepokoj, tras, svalové zášklby, zrýchlené dýchanie, slinenie, horúčka, kŕče, vracanie alebo hnačka.
Pri poškodení nervu po dystokii môže byť výraznejšia lokálna porucha pohybu panvových končatín, krívanie alebo neschopnosť úplne ich priblížiť k telu, pričom nemusia byť prítomné typické príznaky hypokalcémie.
Presné rozlíšenie si vyžaduje veterinárne vyšetrenie. Pri podozrení na eklampsiu je potrebné konať okamžite, pretože čakanie na vývoj príznakov môže sučku ohroziť na živote.
Diagnostika
Diagnostika eklampsie je veľmi jednoduchá, stačí klasický odber krvi a stanovenie hladiny vápnika v krvi. Ak je pod hranicou referenčného rozmedzia, diagnóza takej sučky či mačky po pôrode je viac než jasná a je potrebné začať bezodkladne liečbu.
Veterinár však musí posúdiť aj celkový stav sučky a vylúčiť iné príčiny slabosti, kŕčov alebo poruchy chôdze. Môže ísť napríklad o komplikácie pôrodu, zadržané plodové obaly, zápal maternice, mastitídu, hypoglykémiu alebo neurologické poškodenie.
Čo robiť pri podozrení na eklampsiu
- Okamžite kontaktujte veterinárneho lekára.
- Oddeľte šteňatá od sučky, aby sa dočasne prerušilo dojčenie.
- Udržujte sučku v pokoji a zabráňte jej poraneniu počas kŕčov.
- Nedávajte jej svojvoľne vysoké dávky vápnika ani iné lieky.
- Nečakajte, či sa stav upraví sám.
- Čo najskôr zabezpečte veterinárne vyšetrenie a liečbu.
Preto je vždy nutné okamžite zájsť s fenkou k veterinárovi. Čím skôr je terapia zahájená, tým väčšia je šanca na úspech a stabilizáciu ohrozenej samice.
Liečba popôrodnej parézy
V prvom rade je nutné doplniť živiny, zvieraťu je zavedená intravenózna kanyla a aplikovaná infúzna tekutina s prídavkom vápnika, ktorá musí byť aplikovaná pomaly a kontinuálne.
Príliš vysoká hladina tohto prvku v krvi totiž spomaľuje srdcový tep a môže viesť až k arytmii či kolapsu až zástave srdca. Môže dochádzať aj k edému pľúc a ďalším komplikáciám.
Liečbu musí viesť veterinárny lekár, pretože intravenózne podanie vápnika vyžaduje kontrolu srdcovej činnosti a správnej rýchlosti aplikácie. Podľa klinického stavu môže veterinár doplniť aj glukózu, lieky tlmiace kŕče a lieky na zníženie horúčky.
Liečba spočíva v podaní vápnika a glukózy intravenózne, teda do žily, prípadne veterinár odporučí tiež lieky tlmiace kŕče a horúčku.
Potom je nutné podávať zvieraťu niekoľko dní kalciové preparáty. Veterinár ďalej odporučí vhodnú stravu pre matku i šteňatá, poradí s následnou starostlivosťou a dobou odstavenia.
Starostlivosť po stabilizácii
Po zlepšení zdravotného stavu sa sučka nemá bez kontroly okamžite vrátiť k plnému dojčeniu. Veterinár určí, kedy a v akom rozsahu môže opäť dojčiť, pretože pokračujúca laktácia môže zvyšovať nároky na vápnik.
Popôrodná eklampsia má tendenciu sa vracať približne u 20 % prípadov, preto je sučku nutné strážiť a šteňatá odstaviť včas.
V prípade, že už vaša sučka po pôrode bola ohrozená eklampsiou a plánujete ďalší vrh, je vhodné konzultovať s veterinárnym lekárom vhodnosť aplikácie vápnikových doplnkov stravy. V tomto prípade sa väčšinou vápnik odporúča nasadiť, ale v presne stanovenom množstve.
Výživa gravidnej a dojčiacej sučky
Výživa gravidnej sučky je základ úspechu. Tú by ste si mali naštudovať ešte pred krytím sučky a skonzultovať ju s veterinárnym lekárom na pravidelných kontrolách.
Odvíja sa totiž aj od počtu očakávaných šteniat, kondície sučky a celkového zdravotného stavu. Je dôležité kŕmiť kvalitnými a vysoko stráviteľnými vyváženými granulami určenými pre danú vekovú kategóriu.
V poslednej tretine gravidity je vhodné začať sučku kŕmiť granulami pre šteňatá a gravidné sučky, kvôli potrebnej energii a práve vyváženému obsahu minerálov v krmive.
Je veľmi dôležité kŕmiť vysoko kvalitným krmivom a tým vám odpadnú starosti práve s doplňovaním spomínaných minerálov.
Potom nie je potrebné akokoľvek upravovať a pridávať doplnky stravy a podobné suplementy. Niečo iné je, ak už sučka eklampsiou prešla alebo spadá do rizikovej skupiny - v tomto prípade konzultujte s vaším veterinárnym lekárom, či odporúča vápnik suplementovať.
Popôrodná starostlivosť ako prevencia komplikácií
V čase po narodení šteniatok je zvýšená potreba starostlivosti nielen o šteniatka a ich zdravý vývoj, ale aj o ich matku. Kvalitná popôrodná starostlivosť o sučku zohráva nesmierne dôležitú rolu.
Gravidita i samotný pôrod sú výraznou záťažou na organizmus. Preto sučke musíme okrem pokoja zabezpečiť kvalitné kŕmenie a odsledovať akékoľvek - aj minimálne zmeny v správaní sa a v zdravotnom stave.
Aby sa šteniatka čo najlepšie a bez problémov vyvíjali, je nutné zabezpečiť po každej stránke, fyzickej, psychickej i zdravotnej, komfort ich matke.
Pred pôrodom je vhodné skontaktovať sa so svojím veterinárnym lekárom. Je dôležité sa dopredu dohodnúť ohľadne jeho časovej dostupnosti pri riešení prípadných komplikácií.
Príjem vody a energie po pôrode
Zväčša sučka bezprostredne po pôrode nemá chuť do žrania, avšak ponúknite jej vodu s obsahom hroznového cukru. Jedná sa o monosacharid, ktorý sa rýchlo rozkladá a ihneď dodáva energiu vyčerpanému organizmu.
Med, ani klasický cukor nepodávajte, jedná sa o polysacharidy, ktoré organizmus v tomto čase skôr zaťažujú.
Kontrola, či pôrod prebehol úplne
Ak si nie ste istí ohľadom toho, či sučka porodila všetky šteniatka a ich súčasti, radšej absolvujte USG vyšetrenie do 12 hodín od vypudenia posledného šteniatka.
Ak si nie ste istí, či sučka porodila všetky šteniatka a ich súčasti, radšej absolvujte po skončení pôrodu veterinárne vyšetrenie. Tu USG vyšetrením, prípadne RTG vyšetrením veterinárny lekár zistí, či je alebo nie je maternica prázdna.
Čo sledovať po pôrode
Sledujte správanie sučky, ak by sa vyskytli príznaky ako rýchle dýchanie, teplota nad 38,5 C, triaška, nadmerné pitie, malátnosť, hnačka, zvracanie, neochota k pohybu či iné - v týchto prípadoch radšej kontaktujte svojho zverolekára.
Vyššia teplota po pôrode, 40 °C a viac, apatické správanie, nekľud či chýbajúci apetít nie sú normálne a je dôležité vyhľadať veterinárnu pomoc.
Ak je sučka aj naďalej nekľudná, nevie si nájsť miesto alebo polohu pre chvíľku oddychu, jej telesná teplota výrazne stúpa, môže to byť pre nás signál, že „niečo“ nie je v poriadku a je na mieste čo najrýchlejšie vyhľadať odbornú veterinárnu pomoc.
Ďalšie popôrodné komplikácie
Medzi najčastejšie popôrodné komplikácie patrí retencia sekundín, teda zadržanie plodových obalov, mastitída, teda zápal mliečnej žľazy, a eklampsia.
Retencia sekundín a zápal maternice
Pôrod je ukončený vypudením nielen plodov, ale aj jednotlivých placient, teda plodových obalov. Tu môže nastať jedna z popôrodných komplikácií, kedy v maternici môže zostať lôžko, respektíve plod, a dochádza ku zápalu maternice.
Príznaky sú nutkanie na močenie, pokračovanie kontrakcií a po dlhšom čase aj zvýšená teplota. Neriešením tohto problému nastávajú veľmi vážne život ohrozujúce komplikácie.
V prípade, ak v maternici zostali ešte sekundiny, určí sa nasledovný postup terapie.
Mastitída
Mastitída, teda zápal mliečnej žľazy, vzniká pri nadmernej tvorbe mlieka, respektíve pri zníženom saní šteniatkami, napríklad pri málopočetnom vrhu, úhyne šteniat, chýbajúcom sacom reflexe alebo nerovnomernom saní z jednotlivých strukov.
Príznaky mastitídy sú zvýšená teplota, bolestivá a zdurená mliečna žľaza, ktorá je horúca a na pohmat tvrdej konzistencie, prípadne zmena farby.
Pri neriešení problému môžu nastať komplikácie s absedáciou a následnou tvorbou fistúl. Často doma aplikované zachladzovanie mliečnej žľazy síce môže sučke uľaviť od bolestivosti a teploty, ale zároveň môže viesť ku zníženej tvorbe mlieka.
Preto pri prvých príznakoch treba radšej vyhľadať veterinárneho lekára.
Prevencia popôrodnej parézy
Bohužiaľ prevencia eklampsie nie je presne známa. Veľkú úlohu hrá vyvážená výživa počas gravidity aj laktácie, najlepšie vo forme kvalitných kompletných krmív určených pre gravidné a dojčiace suky.
- zabezpečte kvalitné a vyvážené krmivo;
- neprekrmujte sučku vápnikovými doplnkami bez odporúčania veterinárneho lekára;
- zohľadnite počet šteniat, kondíciu sučky a jej zdravotný stav;
- počas laktácie sledujte správanie, príjem potravy, pitie, teplotu a pohyb;
- pri predchádzajúcej eklampsii konzultujte ďalšiu graviditu a prípadnú suplementáciu vápnika;
- zabezpečte sučke pokojné, suché, čisté a bezprievanové prostredie;
- umožnite sučke prístup do priestoru s nižšou teplotou, než potrebujú šteňatá;
- zabezpečte pravidelnú veterinárnu kontrolu pri podozrivých príznakoch.
Treba pamätať aj na to, že prevenciou pred komplikáciami je aj dobrý zdravotný stav už pred krytím. To znamená celoročnú starostlivosť o sučku a dôkladnú rekonvalescenciu po predchádzajúcom pôrode.
V poslednej tretine gravidity je vhodné sučku začať kŕmiť granule pre šteňatá a gravidné sučky.
VYSOKÝ TLAK V TĚHOTENSTVÍ (Preklampsie) | Choďte na kontroly!
Príprava na pôrod a dohľad nad sučkou
Po pozitívnej diagnostike gravidity u sučky, ktorá sa najčastejšie vykonáva ultrasonografickým vyšetrením vo veterinárnej ambulancii približne od 25. - 30. dňa gravidity, alebo RTG vyšetrením po 45. dni gravidity, nastáva pre chovateľa alebo majiteľa sučky čas, kedy by mal začať plánovať pôrod.
Najneskôr v poslednom týždni pred predpokladaným termínom pôrodu by sa malo začať s pravidelným meraním a zaznamenávaním si telesnej teploty v konečníku suky 2-3 krát denne v približne rovnakú hodinu.
U asi 80 % súk dochádza približne 24-36 hodín pred nástupom pôrodu k poklesu telesnej teploty asi o 1 °C, teda z normálnej teploty 38,0 °C - 39,0 °C na teplotu 37,0 °C - 38,0 °C.
Počas pôrodu a prvé dva dni po pôrode teplota stúpa na normálne a mierne zvýšené hodnoty 39,0 °C - 39,5 °C.
Príprava pôrodného miesta
Ako miesto pôrodu je vhodné sučke pripraviť pôrodnú bedňu s dostatkom miesta pre matku a šteňatá. Steny bedne by mali byť dostatočne vysoké, aby sa cez ne šteňatá nedokázali preplaziť.
Miesto pre pôrod a odchov by malo byť na pokojnom mieste, bez prievanu, suché a dobre vetrané s normálnou izbovou teplotou.
Nad bedňu so šteniatkami je vhodné umiestniť lampu s infračervenou žiarovkou, ktorá zabezpečí teplotu okolo 32 °C. Novonarodené šteňatá nemajú schopnosť termoregulácie.
Treba ich chrániť pred podchladením, teda studenou podlahou, prievanom a vlhkosťou, ale i pred nadmerným prehriatím.
Sučke zabezpečte pokoj, kvalitné krmivo, pričom je vhodné v tomto období prejsť na radu puppy, a preventívne, hlavne pri väčšom množstve šteniatok, podávajte vápnikové preparáty iba podľa odporúčania veterinárneho lekára.
Sučka by mala mať možnosť využívať priestor s nižšou teplotou, ako potrebujú šteňatá.
Kedy vyhľadať veterinára
- ak je teplota po pôrode 40 °C alebo vyššia;
- ak sučka zostáva apatická alebo výrazne nepokojná;
- ak odmieta potravu;
- ak má zrýchlené dýchanie;
- ak nadmerne pije;
- ak sa objaví tras, svalové zášklby alebo kŕče;
- ak má hnačku alebo zvracia;
- ak sa nechce pohybovať alebo sa nedokáže postaviť;
- ak stráca záujem o šteňatá;
- ak pokračujú pôrodné kontrakcie;
- ak medzi dvoma šteniatkami uplynú viac ako 3 hodiny;
- ak pôrod nie je ukončený ani po 12 hodinách;
- ak sa objaví zelený, hnisavý, krvavý alebo zapáchajúci výtok;
- ak si nie ste istí, či boli vypudené všetky šteňatá a plodové obaly.
Ak si nie ste istí, či sučka porodila všetky šteniatka a ich súčasti, radšej absolvujte USG vyšetrenie do 12 hodín od vypudenia posledného šteniatka.
Pri prvých príznakoch eklampsie nečakajte na vznik kŕčov alebo kolapsu. Rýchle veterinárne vyšetrenie a kontrolované doplnenie vápnika môžu rozhodnúť o prežití sučky.