Porovnanie mozgu človeka so schizofréniou a zdravého človeka

Schizofrénia je chronická duševná porucha, pri ktorej dochádza k výrazným zmenám v myslení, vnímaní reality, emóciách a správaní. Neuroimagingové štúdie odhaľujú rozdiely v centrálnom nervovom systéme a štruktúre mozgu ľudí so schizofréniou, presné príčiny týchto zmien však zatiaľ nie sú známe.

Porovnanie mozgu človeka so schizofréniou so zdravým mozgom preto nemožno chápať ako jednoduché rozlíšenie dvoch úplne odlišných orgánov. Ide skôr o priemerné rozdiely v objeme niektorých oblastí, v ich prepojení a v spracovaní informácií. Tieto nálezy samy osebe neurčujú diagnózu a u konkrétneho človeka sa môžu výrazne líšiť.

Čo sa pri porovnaní mozgu sleduje

Pri výskume schizofrénie sa odborníci zameriavajú najmä na štruktúru mozgu, jeho chemické fungovanie a spôsob, akým jednotlivé oblasti navzájom komunikujú. K vzniku schizofrénie u osoby môže prispieť niekoľko faktorov vrátane genetiky, štruktúry a funkcie mozgu.

Schizofrénia je neurologická porucha, ktorá u jednotlivca spôsobuje niekoľko problémov. Významným dôsledkom schizofrénie sú nepravidelné zmeny v mysli, ľudskom správaní a časté zmeny emócií.

Štrukturálne rozdiely v mozgu

Klinická psychologička, psychoterapeutka a vysokoškolská pedagogička Bohumila Baštecká (2003) opisuje schizofréniu ako ochorenie spojené s atrofiou mozgu, teda úbytkom alebo zmenšením mozgového tkaniva. Vyznačuje sa výrazným narušením psychických funkcií, skresleným vnímaním reality a poruchami myslenia, emócií a správania.

V priemere sa u ľudí so schizofréniou pozorujú odlišnosti v objeme niektorých mozgových oblastí v porovnaní so zdravými ľuďmi. Tieto rozdiely však nie sú rovnaké u všetkých pacientov a nemožno ich použiť ako samostatný diagnostický test.

Niektoré príznaky možno pozorovať už v detstve. Deti môžu napríklad kresliť rovnako dobre alebo zle oboma rukami, mať o niečo menší mozog, mierne znížené kognitívne schopnosti, teda schopnosti súvisiace s myslením, a horšie sa sociálne prispôsobovať.

Pri schizofrénii sa v štúdiách často skúmajú oblasti súvisiace s pamäťou, emóciami, pozornosťou, rozhodovaním, jazykom a spracovaním zmyslových podnetov. Výskumníci sledujú aj rozdiely v prepojení týchto oblastí, pretože schizofrénia neovplyvňuje iba jednu izolovanú časť mozgu.

Šedá a biela hmota

Šedá hmota obsahuje telá nervových buniek a podieľa sa na spracovaní informácií. Biela hmota obsahuje nervové vlákna, ktoré prepájajú jednotlivé oblasti mozgu a umožňujú ich vzájomnú komunikáciu.

Pri schizofrénii sa skúmajú zmeny v objeme šedej hmoty aj v usporiadaní bielej hmoty. Zmenená komunikácia medzi mozgovými oblasťami môže prispievať k problémom so sústredením, usporiadaním myšlienok, vnímaním významu podnetov a reguláciou emócií.

Komory mozgu

Komory sú priestory vo vnútri mozgu, ktorými cirkuluje mozgovomiechový mok. Pri niektorých ľuďoch so schizofréniou sa pozoruje ich zväčšenie, ktoré môže súvisieť s menším objemom okolitého mozgového tkaniva.

Takýto nález však nie je špecifický pre schizofréniu a neznamená, že samotné zobrazovacie vyšetrenie môže potvrdiť alebo vylúčiť ochorenie. Na základe symptómov lekári vykonávajú niekoľko vyšetrení, aby hľadali neurologické vzorce v mozgu.

Oblasti spojené s pamäťou a emóciami

Výskum sa venuje aj oblastiam, ktoré sa podieľajú na pamäti, učení, emocionálnom prežívaní a vyhodnocovaní významu udalostí. Pri ich narušenej spolupráci môže človek ťažšie odlišovať dôležité podnety od nepodstatných a môže pripisovať bežným udalostiam osobitný význam.

Človek so schizofréniou občas vidí v udalostiach či správaní ľudí, ktoré sa nám zdá úplne bežné, nejaký skrytý zámer. Napríklad môže veriť, že nápisy na bilborde alebo slová v televízii sú určené špecificky jemu/jej.

Funkčné rozdiely: ako mozog spracúva realitu

Zdravý človek má koherentný obraz o sebe aj o vonkajšom svete. Pri schizofrénii sa tieto hranice stierajú a predpokladá sa, že práve to spôsobuje psychotické príznaky.

Myseľ človeka trpiaceho schizofréniou je rozptýlená. Je to, akoby sme mali jednu vec kúpiť vo veľkosklade v jednom meste, po druhú ísť o dva týždne na opačný koniec krajiny, tretiu objednať z tretieho mesta, a to všetko s cieľom zásobovať obchod v úplne inej lokalite.

Existuje teda jasný problém so zhromažďovaním všetkých informácií, ktoré prichádzajú do mozgu, do jedného koherentného obrazu, vysvetľuje v rozhovore pre poľský portál Medonet doktor Joachim Budny, psychiater z Centra terapie Dialog.

Porucha filtrovania podnetov

Človek so schizofréniou môže byť zahltený veľkým množstvom informácií. Súvisí to s narušenou schopnosťou sústrediť sa a odfiltrovať nepodstatné podnety.

Bežné udalosti mu nedávajú zmysel. Často prichádza k záverom, ktorým jeho okolie nerozumie.

Mozog neustále odhaduje, čo sa deje v okolí, a tieto očakávania porovnáva so signálmi zo zmyslov. Ak tento systém nefunguje správne, slabé alebo náhodné podnety môžu dostať príliš veľký význam.

Vlastné myšlienky sa môžu zdať cudzie. Hranica medzi predstavou a realitou sa môže rozostriť.

Porucha predpovedania

Vedci dnes vysvetľujú schizofréniu aj ako poruchu predpovedania. Mozog zdravého človeka si na základe predchádzajúcich skúseností vytvára očakávania a priebežne ich porovnáva s tým, čo prichádza zo zmyslov.

Ak sa význam senzorických signálov a očakávaní spracúva neprimerane, človek môže začať vnímať súvislosti, ktoré ostatní ľudia nevidia. Pacient môže začať byť nadmerne vzťahovačný, teda objavujú sa u neho paranoidné myšlienky.

Najčastejšie si myslí, že ho niekto prenasleduje či dokonca ovláda. Nemusí to byť iba konkrétny človek, ale aj nejaká abstraktná entita.

Úloha neurotransmiterov

Problémy s niektorými prirodzene sa vyskytujúcimi mozgovými chemikáliami, ako sú neurotransmitery nazývané glutamát a dopamín, prispievajú k schizofrénii.

Dopamín sa podieľa na spracovaní odmeny, motivácie, učenia a významu podnetov. Pri schizofrénii môže byť jeho aktivita v rôznych mozgových okruhoch narušená, čo môže súvisieť s bludmi, halucináciami a zmeneným pripisovaním významu udalostiam.

Antipsychotické lieky pomáhajú kontrolovať príznaky, ktoré vážne ovplyvňujú hladinu dopamínu. Antipsychotiká účinne znižujú halucinácie, bludy, zmätené myšlienky, bizarné chovanie, ale tiež normalizujú náladu, znižujú prežívanú úzkosť a skvalitňujú spánok.

Glutamát je látka dôležitá pre učenie a komunikáciu medzi nervovými bunkami. Glutamátové systémy sú aktívne aj v zrakovej kôre a v okruhoch, ktoré mozgu pomáhajú filtrovať dôležité informácie.

Výskum je zatiaľ na začiatku a vedci potrebujú viac dôkazov. Doterajšie údaje však naznačujú, že vrodená kortikálna slepota môže odhaliť niečo dôležité o tom, ako vzniká stabilné vnímanie reality.

Rozdiely v myslení, vnímaní a správaní

Schizofrénia patrí medzi ochorenia z okruhu psychotických porúch, čo znamená, že jej hlavným príznakom a psychopatologickým procesom je porucha myslenia.

Máme do činenia so zmenou spôsobu uvažovania, ktorý sa odchyľuje od normy a je ťažko zrozumiteľný pre ľudí, ktorí netrpia týmto druhom poruchy.

Poruchy myslenia

Ľudia so schizofréniou môžu mať ťažkosti s usporiadaním svojich myšlienok. Ich reč môže obsahovať slová a vety, ktoré samostatne dávajú zmysel, no v celku pôsobia chaoticky a nesúvisle.

Tento jav sa niekedy označuje ako „slovný šalát“. Súvisí s narušenou schopnosťou sústrediť sa a odfiltrovať nepodstatné podnety.

• Pocit ovládania myšlienok: človek môže mať pocit, že jeho myšlienky ovláda niekto zvonka.
• Pocit čítania myšlienok: môže byť presvedčený, že ostatní dokážu čítať jeho myšlienky.
• Pocit vysielania myšlienok: môže mať pocit, že jeho myšlienky sú vysielané do okolia.
• Pocity prenasledovania alebo ohrozenia: často sú súčasťou bludov, teda pevných presvedčení, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.

Poruchy vnímania

Pri poruchách vnímania môžu mať ľudia so schizofréniou pocit, že svet alebo ich vlastné telo sú odlišné a zmenené. Niektorí opisujú, že sa nespoznávajú v zrkadle alebo majú pocit odcudzenia od vlastného tela.

Halucinácie sú zmyslové zážitky, ktoré vznikajú bez prítomnosti reálneho vonkajšieho podnetu. Môžu byť zrakové, sluchové a ďalšie.

Poruchy vnímania patria medzi pozitívne príznaky schizofrénie spolu s bludmi a dezorganizovaným myslením. Tieto príznaky môžu výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie, pracovný výkon aj medziľudské vzťahy.

Človek môže mať napríklad problém sústrediť sa, plniť pracovné povinnosti alebo bezpečne vykonávať bežné činnosti.

Emócie, motivácia a sociálne fungovanie

Negatívne príznaky predstavujú schopnosti, ktoré sa „stratia“ z osobnosti človeka. Patria sem sociálne stiahnutie, nedostatok prejavu emócií, strata nadšenia a znížená motivácia.

Emočná sploštenosť znamená zníženú schopnosť primerane prejavovať emócie. Citové stiahnutie môže spôsobiť, že človek pôsobí uzavreto a menej prejavuje svoje emócie.

Znížená spontánnosť znamená, že človek môže mať problém prirodzene reagovať alebo začínať činnosti. Pri poruchách správania sa môžu objaviť aj strata záujmov, apatia, teda nezáujem a nedostatok aktivity, nečinnosť, bezcieľnosť a znížená motivácia.

U človeka so schizofréniou si absenciu prejavovania emócií môžeme všimnúť, máva neutrálny výraz tváre, monotónny hlas a vyhýba sa očnému kontaktu.

Negatívne symptómy často vedú k nízkej kvalite života a bývajú zaťažujúcejšie ako pozitívne symptómy. Negatívne príznaky môžu mať dlhodobý vplyv na kvalitu života.

Môžu znižovať schopnosť pracovať, učiť sa, udržiavať sociálne kontakty a zvládať bežné denné aktivity, ako je starostlivosť o seba, domácnosť či plánovanie každodenných povinností.

Akútna psychóza a obdobie negatívnych príznakov

Pre schizofréniu sú typické dva stavy - stav akútnej psychózy a obdobie negatívnych príznakov.

Akútna psychóza

V akútnom psychotickom stave u pacienta dominujú „pozitívne príznaky“. Vyznačujú sa poruchami myslenia, bludmi či halucináciami; keď je pacient často presvedčený o svojom prenasledovaní, dokonca vidí, počuje či inak cíti svojich prenasledovateľov.

Ocitá sa vo svojom vlastnom svete, do ktorého má tendenciu sa uzatvárať a správať sa podľa toho, čo prežíva. Navonok môže jeho správanie pôsobiť nepochopiteľne až bizarne.

Psychózu často sprevádzajú úzkosti, depresie, no vyskytuje sa aj prehnaná aktivita. Tieto príznaky pacienta vyčerpávajú, prinášajú mu do života utrpenie.

Obdobie negatívnych príznakov

Toto obdobie sa objaví väčšinou po odznení akútnej psychózy a môže mať rôznu intenzitu. Dochádza počas neho k poklesu schopnosti prežívať emócie, tešiť sa na zážitky, ktoré pacienta čakajú, znižuje sa plynulosť reči a objavujú sa stavy letargie.

Človek nie je schopný začať aktivitu či pri nej zotrvať. Stráca sa tiež pocit pôžitku a záujem o čokoľvek.

Práve negatívne príznaky patria medzi hlavné príčiny dlhodobej funkčnej záťaže u ľudí so schizofréniou.

Vývoj mozgu a schizofrénia

Schizofrénia sa najčastejšie prvýkrát prejaví v ranej dospelosti a v produktívnom veku. U mužov je to najčastejšie medzi 16. až 25. rokom, u žien medzi 25. až 30. rokom života.

Ľudia so schizofréniou sú zvyčajne diagnostikovaní vo veku 16 až 30 rokov, po prvej epizóde psychózy. Toto ochorenie je u mladších detí zriedkavé.

Výskumy však ukazujú, že postupné zmeny v myslení, nálade a sociálnom fungovaní sa často objavujú ešte pred prvou epizódou psychózy.

Počiatočné príznaky sa často prejavujú počas dospievania a často bývajú po určité obdobie prehliadané. Zvyčajne zahrňujú problémy v škole, sociálny a pracovný úpadok, ťažkosti v vzťahoch a problémy so zorientovaním sa v informáciách.

Tomuto obdobiu sa hovorí prodromálne a je to ideálny čas pre zahájenie liečby, vrátane psychoterapie. Medzi varovné signály ochorenie patrí podráždenosť, vzťahovačnosť, nesústredenosť či náladovosť.

Genetika, prostredie a mozgové zmeny

Schizofrénia vzniká v dôsledku kombinácie genetických a environmentálnych faktorov. Významnú úlohu zohráva dedičná predispozícia, teda vrodená náchylnosť na vznik ochorenia.

Riziko môžu zvyšovať aj vonkajšie faktory, ako užívanie psychoaktívnych látok, dlhodobý stres alebo prekonané psychické traumy. Príčiny zahŕňajú faktory prostredia, ako aj genetické faktory.

• genetika;
• štrukturálne a chemické zmeny v mozgu;
• tehotenstvo;
• komplikácie pri narodení;
• predčasná práca;
• trauma z detstva;
• posttraumatická stresová porucha;
• psychologické a environmentálne faktory;
• spoločenské faktory;
• vývojové faktory.

Dôležitú úlohu zohrávajú faktory prostredia, ako je výchova v meste, užívanie drog, ako je kanabis, počas dospievania, prítomnosť infekcií, vek rodičov, nedostatočná výživa počas tehotenstva atď.

Rôzne genetické faktory a rodinná anamnéza tiež spôsobujú schizofréniu. Pri schizofrénii zohráva úlohu aj niekoľko sociálnych faktorov, ako je dlhodobá nezamestnanosť a chudoba.

Štúdie preukázali, že v pároch identických dvojčiat (majú zhodný genóm) sa choroba prejavuje u oboch detí v 48 percentách prípadov. Je teda zjavné, že sa na rozvoji ochorenia podieľa mnoho ďalších faktorov, napr. stres, rodinné prostredie či závažné životné udalosti.

Vplyv psychoaktívnych látok

Spúšťačom nezriedka býva aj užívanie marihuany a iných drog. Ukazuje sa súvislosť medzi užívaním psychoaktívnych látok a výskytom schizofrénie, zvlášť vo veľkých mestách a medzi prisťahovalcami.

Ak však ide o jedinca, ktorý má predispozíciu k prepuknutiu choroby, užívanie marihuany uňho môže rozvoj psychózy urýchliť alebo naštartovať. Marihuana teda nie je niečo, čo by choroba sama od seba vyvolala, ale môže ju spustiť u ľudí, ktorí k nej majú predpoklady.

Medzi ďalšími spúšťačmi schizofrénie môžu byť napríklad zlé vzťahy v rodine, komplikácie u matky počas tehotenstva, stres, zlé sociálne podmienky či nadmerné užívanie alkoholu.

Čo ukazujú zobrazovacie vyšetrenia

Fyzická skúška sa vykonáva na vylúčenie iných problémov s rovnakými príznakmi. MRI a CT vyšetrenie sa vykonáva na vylúčenie iných príčin a robí sa skríning testov na alkohol a drogy.

Zobrazovacie vyšetrenia môžu odhaliť priemerné rozdiely v štruktúre mozgu alebo v aktivite jednotlivých oblastí. Samotný výsledok MRI alebo CT však schizofréniu nepotvrdzuje.

Psychiatrické vyšetrenie zahŕňa test duševného zdravia, kde sa lekár pýta na meniace sa nálady, halucinácie, zneužívanie návykových látok a potenciálne samovražedné hrozby.

Profesionál v oblasti duševného zdravia alebo lekár môže využiť kritériá Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-5), ktorý vydala Americká psychiatrická asociácia.

Prečo nemožno podľa mozgu stanoviť diagnózu

Normálny jedinec môže vykazovať príznaky a symptómy schizofrénie, ale nemôže byť považovaný za schizofrenického pacienta, pokiaľ takéto symptómy netrvajú minimálne 6 mesiacov.

Príznaky schizofrénie sú u každého človeka iné. Existujú rôzne typy schizofrénie, a dokonca aj jednotlivci s rovnakým druhom ochorenia môžu mať rôzne príznaky.

Od tradičného delenia, ktorého základy boli položené už v minulom storočí, sa už upustilo a medzi odborníkmi prebieha veľa diskusií, či je táto klasifikácia užitočná.

Aj pre výskum a ukazuje sa, že bude skôr potrebné sa zamerať na neurofyziologické nálezy ako len na samotnú fenomenológiu, ktorá sa môže v priebehu ochorenia meniť a de facto ju meníme aj použitou liečbou, tj. antipsychotikami.

Vrodená kortikálna slepota ako vedecká stopa

Nejde o bežnú slepotu ani o stratu zraku počas života. Dôležitý je konkrétny typ vrodenej slepoty a najmä to, ako sa mozog vyvíja od narodenia.

Kortikálna slepota vzniká vtedy, keď je poškodená časť mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovanie zrakových informácií. Oči pritom nemusia byť hlavný problém.

Rozhodujúce je, že zraková kôra od začiatku nedostáva bežné vizuálne vstupy. To je podstatný rozdiel.

Ľudia, ktorí oslepli neskôr, môžu schizofréniu dostať. Rovnako ju môžu dostať aj ľudia, ktorých slepota vznikla poškodením očí.

Čo ukázali pozorovania

Prvé upozornenie na tento jav sa objavilo už v roku 1950. Všimli si, že schizofrénia sa u ľudí slepých od narodenia akoby nevyskytovala.

Zásadnejší dôkaz priniesla až štúdia z roku 2018. Vedci v nej sledovali takmer pol milióna detí narodených v Západnej Austrálii v rokoch 1980 až 2001.

Zo sledovanej populácie sa schizofrénia vyvinula u 1 870 ľudí. Medzi 66 deťmi s kortikálnou slepotou sa však neobjavil ani jeden prípad.

Vzorka nevidiacich detí bola malá. Výsledok však zapadol do vzorca.

Význam pre vývoj mozgu

Vizuálne informácie sú v ranom živote silným zdrojom podnetov, podľa ktorých sa mozog učí predvídať svet. Zraková kôra patrí medzi veľké a silno prepojené oblasti mozgu.

Nesúvisí len so samotným videním. Zapája sa aj do učenia, pozornosti a emócií.

U ľudí s vrodenou kortikálnou slepotou je to inak. Zobrazovacie štúdie ukazujú, že mozog ju môže presmerovať na iné úlohy, napríklad jazyk, pamäť alebo uvažovanie.

Niektorí výskumníci predpokladajú, že takáto skorá prestavba môže vytvoriť stabilnejší spôsob spracovania informácií. Bez stáleho prúdu nejasných vizuálnych signálov sa mozog môže naučiť inak triediť, čo je dôležité a čo nie.

Toto zistenie neznamená, že slepota je riešením alebo praktickou ochranou pred schizofréniou. Význam je vedecký.

Liečba a fungovanie mozgu

Pacienti s diagnózou schizofrénie vyžadujú celoživotnú liečbu, aj keď sa symptómy zmiernia. Použitie psychologickej terapie a liekov môže pomôcť pacientom zvládnuť tento stav.

Neexistuje liek, ktorý by schizofréniu úplne vyliečil, liečba však môže pomôcť zmierniť príznaky a umožniť človeku viesť kvalitný a plnohodnotný život.

Liečba schizofrénie zahŕňa farmakologickú liečbu, psychoterapiu, psychoedukáciu a rodinnú terapiu. Psychoedukácia znamená získavanie informácií o ochorení, jeho prejavoch a možnostiach liečby.

Liečba sa zameriava aj na negatívne príznaky, ako sú sociálna izolácia, strata motivácie a záujmov či znížené emočné prejavy.

Antipsychotiká

Lieky sú základom liečby schizofrénie. Antipsychotiká pomáhajú predchádzať vzniku halucinácií a bludov alebo zmierňovať ich prejavy.

Lieky môžu mať rôzne nežiaduce účinky, preto je potrebný správny výber liekov pre konkrétneho pacienta a spolupráce s lekárom, ktorý sa snaží zvoliť najlepšie vhodné antipsychotikum.

Antipsychotiká sú najväčším pokrokom v liečbe schizofrénie a jednou z najbezpečnejších skupín liekov pri bežnom používaní.

O liečbe a jej prípadnej zmene rozhoduje psychiater. Náhle vysadenie liekov môže viesť k zhoršeniu stavu.

Psychoterapia a rehabilitácia

Tréning sociálnych zručností pomáha pacientovi zlepšiť svoje komunikačné schopnosti. Zlepšujú sa aj sociálne interakcie a schopnosť zapojiť sa do každodenných aktivít.

Individuálna terapia môže pomôcť rozpoznať skoré príznaky relapsu a naučiť sa zvládať stres. Psychoterapia môže pomôcť normalizovať vzorce myslenia.

Rodinná terapia poskytuje vzdelávanie a podporu členom rodiny, ktorá sa zaoberá pacientom so schizofréniou.

Rehabilitácia pomáha jednotlivcom obnoviť svoje zručnosti, ako je zamestnanie, varenie, rozpočtovanie, socializácia, riešenie problémov, zvládanie stresu, nakupovanie, upratovanie atď.

Zatiaľ čo lieky pomáhajú pri zvládaní tohto stavu, rehabilitácia zvyčajne zohráva hlavnú úlohu pri získavaní sebadôvery a zručností, ktoré človek potrebuje na to, aby mohol viesť produktívny život v komunite.

Každodenný život a prognóza

Schizofrénia môže viesť aj k zníženej schopnosti zvládať každodenné situácie a bežné životné nároky. Symptómy schizofrénie môžu sťažiť účasť na zvyčajných každodenných činnostiach, ale sú k dispozícií účinné liečby.

Mnoho ľudí, ktorí sa liečia, sa môže zapojiť do školy alebo práce, dosiahnuť nezávislosť a užívať si osobné vzťahy.

Pacient si môže udržať intelektové schopnosti a nemusí stratiť prácu. Mnoho ľudí so schizofréniou môže viesť šťastný a produktívny život.

Pri správnej medikácii a pravidelnej terapii môžu pacienti celkom dobre pracovať v pokojnom prostredí.

Schizofrénia sa vyskytuje v epizódach a so správnou starostlivosťou a pomocou sa môžete naučiť identifikovať periódu remisie a pokúsiť sa obmedziť frekvenciu epizód vyskytujúcich sa v budúcnosti.

Čo robiť pri zhoršení stavu

Pri zhoršení zdravotného stavu je dôležité čo najskôr kontaktovať psychiatra alebo navštíviť psychiatrickú ambulanciu. Včasná diagnostika a začatie liečby môžu zmierniť priebeh ochorenia, obmedziť jeho vplyv na každodenné fungovanie a znížiť riziko opakovaného výskytu psychotických epizód.

Pomoc vyhľadajte najmä vtedy, ak sa objavia výrazné zmeny v správaní, vnímaní reality alebo myslení. Medzi prejavy, ktoré by nemali zostať bez pozornosti, patria napríklad halucinácie, bludy, pocity prenasledovania, výrazná zmätenosť či neprimerané správanie.

Ľudia so symptómami schizofrénie si pravdepodobne neuvedomujú dané situácie, pretože majú bludy, sú vystrašení a zmätení. Ak spozorujete alebo máte pocit, že sa daná osoba izoluje, koná samovražedne alebo prejavuje nezvyčajné správanie, je čas vyhľadať lekársku pomoc.

Úloha rodiny a okolia

Tak ako to je aj pri iných diagnózach ako cukrovka či onkologické ochorenia, schizofrénia zasahuje do života nielen konkrétneho človeka, ale aj celého jeho okolia: rodiny a priateľov.

Významnú úlohu má podpora blízkych. Tí si môžu všimnúť zmeny v správaní a pomôcť človeku včas vyhľadať odbornú pomoc.

Komunikujte jednoducho, pokojne a pomaly. Buďte voči nemu podporní a chápaví.

Nesnažte sa mu vyvracať halucinácie, bludy ani jeho myšlienky. Uvedomte si, že ich vníma ako skutočné a je o nich presvedčený.

Pozerajte sa na neho ako na človeka, nie cez jeho diagnózu. Diagnóza ho nedefinuje.

Dôležité je tiež, aby sa vyhýbal psychoaktívnym látkam, ako sú alkohol, drogy či marihuana.

Stigma a mylné predstavy

Duševné ochorenia sú spojené s mnohými predsudkami. Spoločnosť sa duševne chorých bojí a odsúva ich na okraj.

Obavy z toho byť označený za „schizofrenika“ potom môžu spôsobiť, že sa pacient vyhýba lekárskej starostlivosti a prichádza až v pokročilom štádiu ochorenia, ktoré je už ťažšie liečiteľné.

Schizofrénia neznamená rozdvojenú osobnosť. Pojem rozdvojenie osobnosti je tradovanou, mylnou a stigmatizujúcou predstavou o tom, čo táto choroba prináša, čo chorí cítia a prežívajú.

Väčšina ľudí so schizofréniou nikdy nespácha násilný trestný čin. Naopak, ľudia trpiaci na schizofréniu bývajú často obeťami trestných činov najmä podvodov a krádeží.

Pacient nemôže pracovať je ďalšia mylná predstava. Pri správnej medikácii a pravidelnej terapii môžu pacienti celkom dobre pracovať v pokojnom prostredí.

Nie je to len genetická príčina. Ak je u vašich rodinných príslušníkov diagnostikovaná schizofrénia, potom ste tiež ohrození, ale túto poruchu môžu spustiť iné rizikové faktory ako gény.

tags: #porovnanie #mozog #u #schizofrenika