Pre správne fungovanie mozgu je dôležitý dostatočný prívod okysličenej krvi a tým zaistenie výživy pre mozog. Mozog je zásobený krvou, ktorú privádzajú dva páry tepien: aa. vertebrales a aa. carotides internae.
Ich vetvy sú na báze mozgu prepojené do circulus arteriosus cerebri, známeho ako Willisov okruh. Tento tepenný systém vyrovnáva tlak a prietok krvi v oboch riečiskách a vytvára dôležitú spojku medzi karotickým a vertebrobazilárnym systémom.
Úloha cievneho systému mozgu
Srdcovo-cievna, odborne kardiovaskulárna sústava, zabezpečuje neustále zásobovanie všetkých častí tela krvou, čím prináša bunkám kyslík a živiny a odvádza z nich odpadové látky. Tvoria ju dve základné zložky: srdce - centrálny motorický orgán obehovej sústavy, krvné cievy - uzavretý periférny systém rúrok.
Cievy zásobujú mozgové tkanivo kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Nedostatočné prekrvenie preto môže poškodiť nervové bunky už po krátkom čase.
Průtok krve mozkem závisí na věku. U mladého jedince proteče v klidu 750 ml/min, po 50 letech se průtok krve snižuje. Při intenzivní aktivitě neuronů může průtok krve stoupnout až o 50 %.
Základné usporiadanie mozgového krvného obehu
Mozog je zásobený krvou, ktorú privádzajú dva páry tepien: aa. vertebrales a aa. carotides internae. Vertebrálne tepny tvoria súčasť vertebrobazilárneho systému, zatiaľ čo vnútorné krčné tepny patria do karotického systému.
Na báze mozgu je vytvorený tepenný okruh z konečných vetiev aa. carotis internae a aa. vertebrales a ich spojok. Konečné vetvy a. carotis interna - a. cerebri anterior, a. cerebri media - sú spojené pomocou a. communicans anterior.
Aa. communicantes posteriores spájajú obidve aa. cerebri mediae s obidvoma aa. cerebri posterioribus. Tým vzniká vertebrobazilárny a karotický tepenný systém, ktorý vyrovnáva tlak a prietok krvi v oboch riečiskách.
Vertebrobazilárny systém
Arteria vertebralis
Arteria vertebralis je vetva a. subclavia. V krčnom úseku sa z nej odstupujú rr. musculares a rr. spinales.
A. cerebelli inferior posterior je najsilnejšia vetva a. vertebralis a zásobuje spodnú plochu mozočka.
Arteria basilaris
Arteria basilaris vzniká spojením dvoch aa. vertebrales na dolnom okraji pons Varoli. Cez sulcus basilaris pontis prebieha k hornému okraju pons Varoli, kde sa delí na dve aa. cerebri posteriores.
Arteria basilaris vydáva drobné vetvy pre predĺženú miechu, Varolov most, porus acusticus internus, kde odstupuje a. labyrinthi, a pre mozoček, kam smerujú aa. cerebelli inferiores anteriores a aa. cerebelli superiores.
Arteriae cerebri posteriores
Aa. cerebri posteriores sú konečné a najsilnejšie vetvy a. basilaris a zásobujú mediálnu a spodnú plochu spánkového a tylového laloka.
Aa. communicantes posteriores sú vetvy aa. cerebri posteriores a predstavujú spojky k pravej a ľavej a. carotis interna.
Vnútorná krčná tepna
Arteria carotis interna sa podľa priebehu delí na štyri časti: pars cervicalis, pars petrosa, pars cavernosa a pars cerebralis.
Pars cervicalis
Sinus caroticus je rozšírený začiatok a. carotis interna, kde sú v stenčenej stene receptory reagujúce na tlakové zmeny. A. carotis interna nevydáva na krku žiadne vetvy.
Pars petrosa
Pars petrosa prebieha cez canalis caroticus a vydáva drobné vetvy pre sliznicu stredoušnej dutiny, aa. caroticotympanicae.
Pars cavernosa
Pars cavernosa prebieha v sinus cavernosus a vydáva drobné vetvy pre hypofýzu, ganglion trigeminale a dura mater.
Pars cerebralis
Pars cerebralis sa mediálne od processus clinoideus anterior a laterálne od chiasma opticum delí na dve konečné vetvy: a. cerebri anterior a a. cerebri media.
Okrem toho vydáva a. ophthalmica, ktorá zásobuje orbitu, slznú žľazu, okohybné svaly, dutinu nosovú a očný bulbus, a a. choroidea anterior, ktorá zásobuje plexus choroideus postranných komôr.
Willisov tepenný okruh
Willisov okruh tvoria konečné vetvy vnútorných krčných tepien, vertebrálne tepny a ich spojky. Konečné vetvy a. carotis interna, teda a. cerebri anterior a a. cerebri media, sú navzájom spojené prostredníctvom a. communicans anterior.
Aa. communicantes posteriores spájajú obidve aa. cerebri mediae s obidvoma aa. cerebri posterioribus. Vďaka tomuto usporiadaniu môže okruh pomáhať vyrovnávať tlak a prietok krvi medzi jednotlivými časťami mozgového riečiska.
Confluens sinuum, teda sútok splavov v oblasti protuberantia occipitalis interna, má značnú variabilitu. K sútoku do jedného miesta dochádza asi v 10 % prípadov.
Korové tepny mozgu
Arteria cerebri anterior
A. cerebri anterior je konečná vetva a. carotis interna. Pravá a ľavá vetva sú po odstúpení spojené a. communicans anterior.
Arteria cerebri anterior zásobuje orbitálnu plochu lobus frontalis, gyrus frontalis superior, gyrus praecentralis, gyrus postcentralis, gyrus cinguli a praecuneus.
Uzáver spôsobí kontralaterálnu obrnu prevažne dolných končatín, teda hemiplégiu, frontálny syndróm, demenciu, poruchy správania a poruchy chôdze alebo expresívnu poruchu reči.
Vetvy a. cerebri anterior
- Pars precommunicalis je časť tepny od jej vzniku až po a. communicans anterior.
- Aa. centrales anteromediales smerujú do talamu a corpus striatum.
- Aa. striatae mediales proximales patria medzi hlboké vetvy prednej mozgovej tepny.
- A. supraoptica, aa. perforantes anteriores a aa. preopticae zásobujú chiasma opticum, hypothalamus a gyrus cinguli.
- Pars postcommunicalis začína od miesta spojenia s a. communicans anterior.
- A. striata medialis distalis, a. frontobasalis medialis, a. polaris frontalis a a. callosomarginalis patria medzi jej ďalšie vetvy.
- A. pericallosa prebieha pred lobulus paracentralis temenného laloka.
Arteria cerebri media
A. cerebri media je najsilnejšia vetva a. carotis interna. Beží laterálne a horizontálne k báze insuly a vydáva početné vetvy zásobujúce insulárnu kôru, capsula extrema, claustrum a capsula externa.
Na konvexite hemisféry zásobuje gyrus frontalis medius et inferior, väčšinu gyrus praecentralis a postcentralis, lobus parietalis, prednú časť lobus occipitalis, gyrus temporalis superior a medius a temporálny pól.
Uzáver cievy spôsobí kontralaterálnu hemiplégiu postihujúcu horné končatiny a mimické svalstvo a druhostrannú poruchu čitia.
Vetvy a. cerebri media
- Pars sphenoidalis prebieha medzi circulus arteriosus cerebri a kôrou inzuly.
- Aa. centrales anterolaterales zásobujú substantia perforata anterior.
- A. polaris temporalis a a. temporalis anterior patria medzi vetvy spánkového laloka.
- Pars insularis prebieha na povrchu inzuly a vydáva aa. insulares.
- Rami terminales inferiores sú koncovým úsekom a. cerebri media na povrchu čelného, temenného a spánkového laloka.
- Patria sem r. temporalis anterior, r. temporalis medius, r. temporalis posterior, r. temporooccipitalis a r. gyri angularis.
- Rami terminales superiores sa rozdeľujú pre oblasť čelného a temenného laloka.
- Patria sem a. frontobasalis lateralis, a. prefrontalis, a. sulci precentralis, a. sulci centralis, a. sulci postcentralis a a. parietalis anterior et posterior.
Arteria cerebri posterior
A. cerebri posterior sa nachádza okolo pedunculus cerebri a dostáva sa na mediálnu plochu lobus temporalis a lobus occipitalis. Zásobuje mediálnu plochu spánkového a tylového laloka.
Uzáver cievy spôsobí poruchu videnia v kontralaterálnom zornom poli pri zachovaní videnia v makulárnej oblasti.
Úseky a vetvy a. cerebri posterior
- Pars precommunicalis je segmentum P1.
- Pars postcommunicalis je segmentum P2.
- A. occipitalis lateralis zodpovedá úseku P3.
- A. occipitalis medialis zodpovedá úseku P4.
- Pars precommunicalis siaha po spojenie s a. communicans posterior.
- Aa. centrales posteromediales, aa. circumferentiales breves, a. thalami perforans a a. collicularis patria medzi jej hlboké vetvy.
- Pars postcommunicalis prebieha okolo stredného mozgu na spodnú plochu hemisféry.
- Aa. centrales posterolaterales, a. thalamogeniculata, rr. choroidei posteriores mediales et laterales a rr. pedunculares patria medzi jej ďalšie vetvy.
- A. occipitalis lateralis prebieha v kôre spánkového laloka a vydáva rr. temporales.
- A. occipitalis medialis vydáva r. corporis callosi dorsalis, r. parietalis, r. parietooccipitalis a r. calcarinus.
Centrálnе alebo bazálne tepny
Centrálnе, teda bazálne tepny, sú drobné tepny odstupujúce z počiatočných úsekov korových tepien. Zanořujú sa do mozgového tkaniva v okolí Willisovho okruhu.
- Aa. centrales anteromediales zásobujú prednú časť striata, preoptickú oblasť a prednú časť hypothalamu.
- Aa. centrales anterolaterales zásobujú nc. lentiformis, caput et corpus nuclei caudati, putamen, globus pallidus a prednú časť capsula interna.
- Aa. centrales posteromediales zásobujú zadnú časť thalamu a hypothalamu, subthalamus, globus pallidus a tegmentum mesencephali.
- Aa. centrales posterolaterales zásobujú zadnú časť thalamu, corpora geniculata, corpus pineale, capsula interna a tectum mesencephali.
Tepny zásobujúce cievnaté pletene
A. choroidea anterior vydáva vetvy pre plexus choroideus temporálneho rohu postrannej komory, glomus a plexus choroideus v centrálnej časti postrannej komory.
Ďalšie vetvy smerujú k hippocampálnej formácii, amygdale, globus pallidus a crus posterior capsulae internae.
- rr. choroidei ventriculi lateralis
- rr. choroidei ventriculi tertii
- rr. substantiae perforatae anteriores
- rr. chiastmatici
- rr. tractus optici
- rr. corporis geniculati lateralis
- rr. genus capsulae internae
- rr. cruris posterioris capsulae internae
- rr. partis retrolentiformis capsulae internae
- rr. globi pallidi
- rr. caudae nuclei caudati
- rr. hippocampi
- rr. corporis amygdaloidei
- rr. nucleorum thalami
- rr. substantiae nigrae
- rr. nuclei rubri
- rr. cruris cerebri
A. choroidea posterior vydáva vetvy pre plexus choroideus ventriculi III., tectum a mediálnu časť thalamu.
Žilový systém mozgu
Žilová krv z mozgového tkaniva odteká povrchovými a hlbokými mozgovými žilami do žilových splavov tvrdej mozgovej pleny. Žilové splavy sú široké žilové priestory uložené v riasach dura mater a z vnútornej strany kryté endotelom.
Povrchové mozgové žily
Vv. cerebri superiores odvádzajú krv z hornej časti konvexity hemisféry a ústia do sinus sagittalis superior.
V. cerebri media superficialis ústi do sinus sphenoparietalis alebo do sinus cavernosus. Jej spojka s v. cerebri superior sa nazýva v. anastomotica magna, teda Trolardova žila. Spojka so sinus transversus je v. anastomotica inferior, teda Labbého žila.
V. cerebri media profunda ústi do v. basalis. Vv. cerebri inferiores odvádzajú krv z dolnej časti konvexity a zo spodnej plochy hemisféry a ústia do sinus cavernosus a sinus petrosus superior et inferior.
V. basalis vzniká spojením v. cerebri media profunda a v. cerebri anterior, smeruje dozadu okolo crura cerebri a ústi do v. magna cerebri.
Hlboké mozgové žily
Vv. cerebri internae sú párové žily uložené na strope tretej mozgovej komory. Začínajú sútokom troch žíl v oblasti foramen interventriculare: v. anterior septi pellucidi, v. choroidea superior a v. thalamostriata superior.
Obidve vv. cerebri internae sa spájajú a vytvárajú v. magna cerebri, známu ako Galenova žila. V. cerebri magna je nepárová, vzniká sútokom oboch vv. cerebri internae v oblasti cisterna venae cerebri magnae, je dlhá iba 1-2 cm, prijíma povrchovú v. basalis a ústi do sinus rectus.
Žilové splavy tvrdej mozgovej pleny
Horný a dolný sagitálny splav
Sinus sagittalis superior prebieha v strednej čiare v hornom okraji falx cerebri, začína pred crista galli a končí pri protuberantia occipitalis interna v confluens sinuum.
Do sinu sa vyklenujú výbežky arachnoidey, ktorými sa mozgovomiechový mok vstrebáva do krvi.
Sinus sagittalis inferior prebieha v dolnom okraji falx cerebri a ústi do sinus rectus v mieste úponu falx cerebri na tentorium cerebelli.
Okcipitálny, priamy a priečny splav
Sinus occipitalis začína pri okraji foramen magnum a prebieha nahor po crista occipitalis interna, kde sa vlieva do confluens sinuum alebo do sinus transversus.
Sinus rectus je uložený v mieste spojenia falx cerebri a tentorium cerebelli a ústi doň v. magna cerebri.
Sinus transversus je párový a uložený v sulcus sinus transversi. Laterálne pokračuje do sinus sigmoideus.
Sinus sigmoideus dexter et sinister je pokračovaním sinus transversus, končí vo foramen jugulare a vlieva sa do v. jugularis interna.
Confluens sinuum
Confluens sinuum je sútok splavov v oblasti protuberantia occipitalis interna. Stretávajú sa tu sinus sagittalis superior, sinus rectus a sinus occipitalis, pričom krv odtiaľ tečie do sinus transversus.
K sútoku do jedného miesta dochádza asi v 10 % prípadov, pretože v tejto oblasti existuje značná variabilita.
Kavernózny a skalný splav
Sinus cavernosus sa rozprestiera od fissura orbitalis superior k hrotu pyramídy. Cez splav prebieha a. carotis interna a v jeho durálnej stene sa nachádzajú n. oculomotorius, n. trochlearis, prvá a druhá vetva n. trigeminus.
Do sinus cavernosus ústi v. ophthalmica superior. Sinus sphenoparietalis mediálne ústi do sinus cavernosus.
Sinus petrosus superior prepája sinus cavernosus so sinus sigmoideus. Sinus petrosus inferior spája sinus cavernosus a foramen jugulare.
Plexus basilaris je žilová pleteň na clivus occipitalis, ktorá prepája sinus cavernosus, sinus marginalis a žily chrbticového kanála.
Regulácia prietoku krvi mozgom
V riadení mozgovej cirkulácie prevažujú miestne humorálne, teda metabolické autoregulačné mechanizmy. Vazodilatačný účinok spôsobuje hypoxia, hyperkapnia, ale aj NO.
Průtok krve mozkem je dán tlakovým gradientem a periferním odporem. Vďaka účinnému autoregulačnému myogénnemu mechanizmu zostáva prietok krvi relatívne nemenný aj pri veľkých zmenách tlaku.
Autoregulácia umožňuje, aby mozgové tkanivo dostávalo primerané množstvo krvi podľa svojej metabolickej aktivity. Pri intenzívnej aktivite neurónov môže prietok krvi stúpnuť až o 50 %.
Hematoencefalická bariéra
Hematoencefalická bariéra je vysoko selektívna semipermeabilná bariéra medzi krvným obehom a mozgovým tkanivom. Jej hlavnou funkciou je chrániť mozog pred potenciálne škodlivými látkami v krvi a zároveň umožniť prechod nevyhnutných živín a kyslíka.
Za normálnych okolností fibrín neprechádza cez neporušenú hematoencefalickú bariéru. Hematoencefalická bariéra je navrhnutá tak, aby bránila prechodu veľkých molekúl, ako je fibrín, do mozgového tkaniva.
Pri traumatickom poranení mozgu, ischemickej cievnej mozgovej príhode, zápalových procesoch v mozgu a nádoroch mozgu sa však integrita hematoencefalickej bariéry môže narušiť.
Niektoré štúdie naznačujú, že za určitých patologických podmienok sa fibrín alebo fibrinogén môže dostať do mozgového tkaniva. Pri Alzheimerovej chorobe boli pozorované depozity fibrínu v mozgovom tkanive a pri roztrúsenej skleróze sa zistilo, že fibrín môže prispievať k neurodegenerácii.
Prítomnosť fibrínu v mozgovom tkanive môže prispievať k zápalu, neurodegenerácii a narušeniu normálnej funkcie neurónov.
Fibrín, krvné zrazeniny a D-dimér
Fibrín je vláknitý proteín, ktorý hrá kľúčovú úlohu v procese zrážania krvi. Vzniká z fibrinogénu, ktorý je rozpustný v krvnej plazme.
Keď dôjde k poraneniu cievy, enzým trombín premení fibrinogén na fibrín. Fibrínové vlákna sa spájajú a vytvárajú sieť, ktorá spolu s krvnými doštičkami tvorí krvnú zrazeninu, teda trombus.
D-dimér je produkt rozpadu fibrínu. Vzniká, keď sa fibrínová sieť v krvnej zrazenine rozpadá pôsobením enzýmu plazmínu. Tento proces sa nazýva fibrinolýza a je súčasťou prirodzeného mechanizmu rozpúšťania krvných zrazenín v tele.
Hladina D-diméru v krvi sa používa ako marker aktívnej koagulácie a fibrinolýzy. Zvýšené hladiny D-diméru môžu indikovať prítomnosť abnormálnej tvorby krvných zrazenín alebo ich rozpadu v tele, hoci nie sú špecifické len pre tieto ochorenia.
Meranie hladiny D-diméru sa často používa pri diagnostike tromboembolických ochorení, ako sú hlboká žilová trombóza a pľúcna embólia. Normálna hladina D-diméru môže pomôcť vylúčiť tieto stavy, zatiaľ čo zvýšená hladina môže naznačovať ich prítomnosť.
Zúženie a upchatie ciev mozgu
Zúženie ciev patrí medzi cerebrovaskulárne ochorenia, teda ochorenia mozgových ciev. Zúženie ciev v mozgu spôsobuje poruchu prekrvenia a môže viesť k ischemickej cievnej mozgovej príhode alebo ku krvácaniu.
Zúženie ciev v mozgu najčastejšie spôsobuje nahromadenie usadenín cholesterolu, tukov, vápnika a ďalších látok pozdĺž výstelky tepny. Toto zúženie alebo kôrnatenie tepien sa nazýva ateroskleróza.
V takto narušenej cieve môže nastať trombóza, ktorá cievu úplne uzavrie. Poškodenie mozgových ciev môže spôsobiť aj embólia, čiže zanesenie krvnej zrazeniny z iného miesta v organizme.
Zúžené cievy, najčastejšie v srdci, môžu spôsobiť upchatie menších tepien v mozgu, ak sa do nich krvným riečiskom dostane úlomok plaku alebo krvnej zrazeniny.
Artérioskleróza a ateroskleróza
Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. Ide o všeobecný pojem pre tvrdnutie tepien, sprievodný jav starnutia, pri ktorom steny ciev hrubnú, strácajú svoju prirodzenú pružnosť a tuhnú.
Jej špecifickým a oveľa nebezpečnejším typom je ateroskleróza. Kým artérioskleróza je samotná strata pružnosti, ateroskleróza je aktívne ochorenie, pri ktorom sa priesvit tepien zmenšuje následkom ukladania patologických nánosov v ich stene.
Príznaky poruchy prekrvenia mozgu
Zúžené cievy nemusia mať v počiatočných štádiách žiadne viditeľné príznaky. Ak však dôjde k nedokrveniu mozgu, nastáva náhla cievna mozgová príhoda.
- slabosť končatín na jednej strane tela,
- ochrnutie jednej strany tváre,
- ťažkosti s rozprávaním a porozumením reči,
- problémy s rozpoznávaním ľudí a predmetov,
- nevoľnosť a dezorientácia,
- bezvedomie.
Najzávažnejším dôsledkom cievnej mozgovej príhody v dôsledku zúženia ciev je smrť. Prvá pomoc a rýchly lekársky zásah dokážu pacienta zachrániť, no ak nedokrvené mozgové bunky odumrú, pacient môže byť po prekonaní mozgovej príhody ochrnutý alebo trpieť trvalým postihnutím.
Ak je prerušenie prietoku krvi do časti mozgu dočasné, môže spôsobiť prechodný ischemický záchvat. V tomto prípade sa prietok krvi obnoví ešte predtým, ako nedokrvenie trvalo poškodí mozgové bunky.
Príznaky prechodného ischemického záchvatu sú totožné s príznakmi mozgovej príhody, no odznejú v priebehu niekoľkých minút. Aj v tomto prípade je nevyhnutná okamžitá lekárska starostlivosť.
Krvácanie do mozgu
Poškodenie alebo prasknutie cievy v mozgu spôsobuje krvácanie, teda mozgovú hemorágiu. Hovoríme o krvácavej mozgovej príhode, ktorá rovnako ako upchatá cieva znižuje prístup kyslíka a živín do mozgu.
Prasknutie cievy v mozgu sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s neliečeným vysokým krvným tlakom. Prasknutiu cievy môže predchádzať psychické rozrušenie alebo namáhavá pohybová aktivita.
Vyšetrenie mozgových ciev
Ultrazvukové vyšetrenie
Ultrazvukové vyšetrenie pomáha skontrolovať prietok krvi do mozgu a odhaliť zúženie alebo upchatie tepien. Ide o neinvazívne, bezbolestné a rýchle vyšetrenie ultrazvukom, ktoré hodnotí stav hlavných tepien zásobujúcich mozgové tkanivo.
Počas vyšetrenia sa hodnotí priechodnosť ciev a prípadné poruchy prietoku. Výsledok môže pomôcť pri rozhodovaní o ďalšom diagnostickom alebo liečebnom postupe.
Cerebrálny angiogram
Cerebrálny angiogram je špecializované zobrazovacie vyšetrenie, ktoré využíva röntgenové lúče a kontrastné farbivo na vizualizáciu krvných ciev v mozgu a krku.
Tento postup pomáha diagnostikovať a zvládať rôzne stavy ovplyvňujúce cerebrálnu cirkuláciu, ako sú aneuryzmy, blokády alebo vaskulárne malformácie.
Ako angiogram funguje
Katéter sa vloží do veľkej tepny, zvyčajne do slabiny alebo zápästia. Kontrastné farbivo sa vstrekne do krvných ciev zásobujúcich mozog.
Röntgenové lúče zachytávajú obrázky, keď farbivo prechádza mozgovými tepnami a žilami, čím sa zvýrazňujú prípadné abnormality.
Priebeh angiografického vyšetrenia
- Pacient je umiestnený na röntgenový stôl.
- Na uvoľnenie možno podať sedatívum alebo miernu anestéziu.
- Miesto zavedenia v slabine alebo zápästí sa očistí a znecitliví lokálnym anestetikom.
- Urobí sa malý rez na zavedenie katétra do femorálnej alebo radiálnej artérie.
- Katéter sa vedie cez krvné cievy do tepien zásobujúcich mozog pomocou fluoroskopie.
- Kontrastné farbivo sa vstrekne cez katéter, vďaka čomu sú krvné cievy viditeľné na röntgene.
- Počas prechodu farbiva cerebrálnym obehom sa zhotoví séria röntgenových snímok.
- Katéter sa odstráni a na miesto zavedenia sa aplikuje tlak, aby sa zabránilo krvácaniu.
- Priloží sa obväz alebo uzatváracie zariadenie a pacient je niekoľko hodín sledovaný.
Pacient môže pri vstreknutí kontrastného farbiva pociťovať krátke teplo alebo sčervenanie. Procedúra zvyčajne trvá 30-60 minút.
Čo môže angiogram odhaliť
- blokády alebo zrazeniny spôsobujúce ischemickú cievnu mozgovú príhodu,
- vyduté alebo oslabené oblasti v stenách krvných ciev, teda aneuryzmy,
- abnormálne spojenia medzi tepnami a žilami, teda arteriovenózne malformácie,
- krvné cievy vyživujúce mozgové nádory,
- zúženia spôsobené aterosklerózou alebo embóliou.
Angiogram môže podporiť intervenčné postupy, ako je získanie zrazeniny, umiestnenie stentu alebo stočenie aneuryzmy.
Interpretácia výsledkov
Pre angiogram mozgu neexistuje špecifický „normálny rozsah“, pretože test hodnotí štrukturálne a funkčné charakteristiky krvných ciev.
Pri normálnom výsledku vyzerajú krvné cievy hladko a bez prekážok. Nie sú prítomné známky blokád, aneuryziem, abnormálnych spojení ciev ani netesností.
Abnormálny výsledok môže odhaliť blokády alebo zúženie, aneuryzmu, arteriovenóznu malformáciu alebo fistulu. Lekár na základe nálezu odporučí ďalší postup.
Príprava a zotavenie
- Vyhnite sa jedeniu a pitiu 6-8 hodín pred vyšetrením.
- Informujte lekára o všetkých liekoch, najmä o liekoch na riedenie krvi alebo protizápalových liekoch.
- Uveďte všetky známe alergie, najmä na kontrastné farbivo alebo jód.
- Deň pred zákrokom vypite veľa vody, pokiaľ nebolo uvedené inak.
- Zabezpečte si odvoz domov, pretože sedácia môže zhoršiť schopnosť šoférovať.
Po zákroku budete niekoľko hodín sledovaní, aby sa vylúčili komplikácie. Vyhnite sa namáhavým aktivitám počas 24-48 hodín a pite dostatok tekutín, aby sa kontrastné farbivo vylúčilo z organizmu.
Sledujte miesto zavedenia katétra a vyhľadajte lekársku pomoc pri pretrvávajúcej bolesti, horúčke, infekcii, opuchu alebo nadmernom krvácaní.
Prevencia ochorení mozgových ciev
Medzi preventívne opatrenia, ktoré môžu zabrániť problémom so zúženými cievami a vznikom následných komplikácií, patrí zdravá životospráva.
- dostatok pohybu,
- zdravá strava,
- udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti,
- zníženie stresu,
- nefajčenie,
- dodržiavanie liečby vysokého krvného tlaku, cukrovky a vysokého cholesterolu,
- pravidelné lekárske prehliadky.
Ochorenia, ktoré postihujú srdcovo-cievnu sústavu, patria vo väčšine vyspelých krajín medzi hlavné príčiny úmrtia. Dá sa im však výrazne zabrániť správnym životným štýlom, zdravou stravou, pravidelným pohybom a nefajčením.