Posilňovacie cvičenie po prekonaní mozgovej príhody

Posilňovacie cvičenie po prekonaní cievnej mozgovej príhody je dôležitou súčasťou neurorehabilitácie, pretože pomáha obnovovať svalovú silu, koordináciu, stabilitu, rovnováhu a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Správne zvolená rehabilitácia a pravidelné cvičenie dokážu ak po mozgovej mŕtvici výrazne zlepšiť pohybové schopnosti pacienta.

Po prekonaní cievnej mozgovej príhody je potrebné čo najskôr začať rehabilitovať. Každý pacient má individuálne potreby, preto je dôležité prispôsobiť rehabilitáciu jeho konkrétnemu stavu.

Prečo je posilňovanie po mozgovej príhode dôležité

Cievna mozgová príhoda je závažný zdravotný stav, ktorý môže mať dlhodobé následky na pohyblivosť a motoriku postihnutých končatín. Po prekonaní mozgovej porážky je dôležité čo najskôr začať s rehabilitáciou, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky mozgovej mŕtvice a obnovila sa funkčnosť tela.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode je nevyhnutná na obnovenie stratených pohybových schopností a na obnovu schopnosti ovládať celé svoje telo. Pravidelné cvičenie podporuje regeneráciu nervových prepojení v mozgu, zlepšuje koordináciu a pomáha pri návrate k bežným denným činnostiam a plnohodnotnému životu.

Bez správnej terapie môže dôjsť k stuhnutiu svalov, strate sily a k celkovému ďalšiemu zhoršeniu motoriky. Obnova funkcie pohybu končatín je naliehavým problémom, ktorému čelia pacienti s cievnou mozgovou príhodou v rehabilitačnom procese.

Pacientov s mŕtvicou sprevádza svalová slabosť, abnormálny svalový tonus a s tým spojené pohybové vzorce, zlá rovnováha a funkcia jemnej motoriky. V dôsledku zníženej činnosti dorziflexorového svalu členka dochádza k zníženiu pohyblivosti kĺbu, kontraktúre kĺbu a poklesu chodidla, čo sťažuje chôdzu.

Neuroplasticita a posilňovanie

Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita alebo nervová plasticita, sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia. Tento koncept spochybňuje tradičnú predstavu, že štruktúra a funkcie mozgu sú po určitom veku pevné a nemenné.

Mozog je schopný nahradiť funkcie stratené v poškodených oblastiach reorganizáciou a prepojením - neuroplasticita mozgu. Mozog má prirodzenú schopnosť prepojiť svoje obvody po mŕtvici, čo vedie k určitému stupňu zlepšenia funkcie v priebehu mesiacov až rokov.

Včasnou rehabilitáciou aktivujeme neuroplasticitu mozgu - obnova funkcií požadovaných motorických vzorcov, reflexných oblúkov. Ak dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť obísť, nahradiť - miera prestavby závisí od rozsahu poškodenia a od času, ktorý uplynul do začiatku rehabilitácie.

Štrukturálna a funkčná plasticita

Štrukturálna plasticita: Týka sa to fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov (neurogenéza), tvorby nových synapsií (synaptogenéza) a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií (synaptické prerezávanie).

Štrukturálna plasticita hrá kľúčovú úlohu pri učení a pamäti, ako aj pri zotavovaní sa z poranení mozgu. Štrukturálna plasticita je schopnosť mozgu skutočne zmeniť svoju fyzickú štruktúru v dôsledku učenia.

Funkčná plasticita: Zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie.

Funkčná plasticita je schopnosť mozgu presúvať funkcie z poškodenej oblasti mozgu do iných nepoškodených oblastí. Tento typ plasticity sa často pozoruje v prípadoch poranenia mozgu alebo mŕtvice.

Plasticita pokračuje počas života, aj keď v menšej miere, a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane učenia, zmyslových skúseností, obohatenia prostredia a dokonca aj mentálnych cvičení.

Aktivity, ako je učenie sa novej zručnosti, hra na hudobný nástroj, zapojenie sa do kognitívneho tréningu a dokonca aj zotavovanie sa z poranení mozgu alebo mŕtvice, to všetko môže viesť k zmenám v štruktúre a funkcii mozgu, čo odráža adaptabilitu mozgu.

Potenciál synaptickej neuroplasticity a funkcie gliových buniek (výživa neurónov, fagocytóza, tvorba myelínu. ) podporuje neuroregeneráciu prostredníctvom opakovaných špecifických a starostlivo vyladených pohybov - adaptívny tréning.

Čo má posilňovacie cvičenie zlepšiť

Hlavným cieľom je stimulácia neuroplasticity a zlepšenie motorických funkcií. Špecifickými formami cvičenia podporujeme samoopravu a funkčnú reorganizáciu nervového systému pacienta a realizujeme obnovu motorických funkcií končatín.

Cielené, komplexné a sofistikované cvičenia s optimálnym počtom opakovaní, koordinované so synchronizovaným dýchaním, spolu s ďalšími terapeutickými postupmi, využívajú potenciál neuroplasticity na podporu zotavenia a obnovy funkcií narušených neurologickými ochoreniami, úrazmi či stavmi ako mozgová príhoda alebo traumatické poranenie mozgu.

Tento proces umožňuje postupné nadobúdanie stratených schopností a zručností a vedie k zlepšeniu celkovej kvality života prostredníctvom vytrvalého, cielene zameraného úsilia a reorganizácie nervovej štruktúry, spojení a funkčných vzorcov.

Neurorehabilitačný program prispôsobujeme individuálnym potrebám pacienta - zameriavame sa na zlepšenie zručností, ktoré boli ovplyvnené následkami cievnej mozgovej príhody. Môže ísť o oslabenie svalov, zníženú koordináciu pohybov, poruchy chôdze, poruchy citlivosti, problémy s úchopom, výpadky zorného poľa, poruchy reči alebo porozumenia.

Kedy a ako začať

Vďaka programu rôznych terapií včasnej a intenzívnej intervencii majú pacienti, ktorí prekonali mozgovú príhodu, schopnosť obnoviť funkčnosť mozgu. Včasná kontinuálna, cielene zameraná a zároveň holistická rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu pri obnove funkčného stavu pacienta a jeho návrate k životu s minimálnymi obmedzeniami.

Počas prvých 12 mesiacov po CMP je totiž možné najviac ovplyvniť výsledný stav. Kľúčové sú často najmä prvé tri mesiace. Po šiestich mesiacoch od CMP je pozitívny vplyv rehabilitácie už značne obmedzený.

Aj keď rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok. Niektorí z tých čo zažili mozgovú príhodu, sa zotavia úplne, iní budú mať navždy určité zdravotné postihnutie.

Aby sa pacient mohol zaradiť do akútnej špecializovanej rehabilitácie, je potrebné, aby zvládol minimálne tri hodiny (fázy) rehabilitačnej terapie denne. Cieľom vhodne zvolenej liečebnej rehabilitácie je chrániť pacienta pred vznikom sekundárnych zdravotných komplikácií, akými sú napríklad zápal pľúc, infekcie močových ciest, poranenia spôsobené pádmi, vznik krvných zrazenín vo veľkých žilách či opakovaná cievna mozgová príhoda.

Po prekonaní cievnej mozgovej príhody je potrebné čo najskôr začať rehabilitovať. Súčasne treba nastaviť alebo upraviť tabletkovú liečbu tak, aby sa príhoda už neopakovala (tzv. sekundárna prevencia).

Bezpečnosť a odborné vedenie

Na začiatok je potrebné sa dať vyšetriť lekárom, ktorý určí, aké športy sú vhodné a zároveň stanoví hranice pri zaťažovaní. Popri veku a telesných možnostiach je potrebné brať do úvahy aj sprievodné choroby, ako infarkt miokardum, cukrovka alebo epilepsia.

Fyzioterapia po mozgovej príhode by sa mala v prvom rade vykonávať pod dohľadom odborníkov v rehabilitačnom centre a potom v nej treba pokračovať aj v domácom prostredí. Aj keď je rehabilitácia po mozgovej príhode doma veľmi dôležitá, pacienti zvyčajne potrebujú odbornú starostlivosť.

Špecializované neurorehabilitačné centrum je zárukou individuálneho prístupu, prispôsobeného potrebám každého pacienta a istotou, že pacient sa bude liečiť a zotavovať pomocou moderných metód liečby. Cvičenie a rehabilitácia pod dohľadom profesionálneho tímu fyzioterapeutov je najlepším prvým krokom na ceste k návratu do plnohodnotného života.

Rehabilitačný proces zároveň podporuje neuroplasticitu - schopnosť mozgu reorganizovať sa a vytvárať nové nervové prepojenia, čím sa zvyšuje šanca na obnovu funkcií a návrat k samostatnosti. Kognitívno-behaviorálna terapia je vedecká, edukatívna, jej konečným cieľom je samostatnosť klienta.

Základné princípy posilňovania

Ubudnuté svalstvo a z toho vyplývajúca nerovnováha robia najväčšie problémy na začiatku rehabilitácie po mozgovej príhode. Nasledovne sa používa špeciálny silový tréning na vyrovnanie síl a svalového množstva na oboch stranách tela.

Zaťažovanie by malo byť na hranici medzi 40 až 70% maxima. Odporúča sa sledovať pulz počas cvičenia. Silovo-vytrvalostný tréning by sa mal precvičovať 2-3 krát týždenne, a to 2-3 série po 10-15 opakovaní.

Odporúčajú sa viac svalové cviky s krčením a narovnávaním. Postupne zaraďujeme algoritmy silového cvičenia. Pre riziko skracovania svalstva po silovom tréningu je potrebné zaradiť cvičenia pre naťahovanie svalov, takzvaný strečing.

Dýchanie pri posilňovaní

Celkovо pri silovo-vytrvalostných cvičeniach je potrebné dbať na dýchanie. Pri záťaži vydychujeme a pri uvoľnení sa nadýchneme.

Valsalvov manéver spočíva v tom, že pacient sa snaží vydýchnuť proti uzavretej hlasivkovej štrbine (rima glottidis), čo zvyšuje vnútrohrudný tlak, a následne spôsobuje zmeny v prietoku krvi a krvnom tlaku.

Najmä pri silových cvičeniach je po cievnej mozgovej príhode Valsalvov manéver všeobecne kontraindikovaný. Valsalvov manéver zahrnutý do cvičenia môže spôsobiť suprafyziologické zvýšenie krvného a očného tlaku, intrakraniálneho tlaku, čo môže viesť k poraneniu ciev a vážnym neurologickým následkom.

Treba podporovať správne dýchanie a u pacientov so známymi predisponujúcimi faktormi by sme mali zamedziť dýchaniu so zadržaným dychom (anaeróbne). Pri statických cvičenia môže ľahko dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku.

Pomôcky na posilňovanie

K pomôckam patria posilňovacie prístroje, malé jednoručné činky, ale aj gumené naťahovacie bandáže. Cvičenie s odporovými gumami pomáha spevniť svaly ruky a podporuje ich funkčnosť.

Odporové cvičenia môžu byť vedené fyzioterapeutom alebo vykonávané samostatne doma podľa odporúčaní odborníkov. Moderné rehabilitačné metódy, ako napríklad robotická rehabilitácia, môžu výrazne urýchliť proces obnovy a skrátiť dobu potrebnú na čiastočnú alebo úplnú odkázanosť a na rekonvalescenciu.

Využívanie pokročilých technológií umožňuje cielene stimulovať pohybové funkcie a dosahovať lepšie výsledky v kratšom čase. Ak pri rehabilitácii dolných končatín nemáme k dispozícii robotický exoskeleton, môžeme dosiahnuť úspešné výsledky prostredníctvom rehabilitačných algoritmov aplikovaných v hybridnom štvordimenzionálnom systéme cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice a algoritmami aqua rehabilitácie.

Tento prístup, podporený metódou EMG biofeedbacku, umožňuje komplexné pokrytie celého priebehu liečebnej rehabilitácie. Využívame neuroplasticitu mozgu a miechy rozšírením štandardnej rehabilitácie o kinezioterapiu a elektromagnetickú stimuláciu.

Cvičenie hornej končatiny

Efektívne cvičenia na ruku po mozgovej porážke je potrebné prispôsobiť konkrétnemu stavu pacienta. Pri cvičení na doma po mozgovej mŕtvici je dôležité pravidelne opakovať jednoduché pohyby a zapájať ruku do bežných aktivít, napríklad česania vlasov, zapínania gombíkov alebo miešania lyžičkou.

• Otváranie a zatváranie dlane - Jednoduché, no veľmi efektívne cvičenie na zlepšenie pohyblivosti prstov.
• Pacient sa snaží postupne otvárať a zatvárať ruku, čím posilňuje svaly a zlepšuje jemnú motoriku.
• Prenášanie predmetov - Pacient môže skúšať uchopovať a prenášať malé predmety, ako sú guličky alebo kocky.
• Tento tréning podporuje precíznosť úchopu a koordináciu.
• Cvičenia na predlaktie a zápästie - Kľúčové sú pohyby zápästím nahor a nadol, prípadne krúživé pohyby, ktoré pomáhajú obnoviť flexibilitu a silu svalov.
• Cvičenie s odporovými gumami - Pomáha spevniť svaly ruky a podporuje ich funkčnosť.

Strata alebo zhoršenie schopnosti rozprávať patrí medzi časté následky, ktoré môže priniesť cievna mozgová príhoda. Mentálne cvičenia a stimulácia mozgu, ako sú čítanie, pomenovávanie predmetov, sledovanie jednoduchých textov alebo počúvanie hovoreného slova, môžu pomôcť stimulovať jazykové centrá mozgu.

Zlepšené kognitívne funkcie, ako je pozornosť, vedú k obnoveniu motorickej kontroly horných a dolných končatín, v dôsledku lepšej angažovanosti pacienta. Obnova jedného faktora môže nepriamo prospieť obnove ďalších dvoch.

Cvičenie dolnej končatiny

Pre proces rehabilitácie dolných končatín sú kontinuálny pasívny pohyb a priame zdvíhanie končatín účinnými tréningovými metódami v ranom štádiu pripútania na lôžko, keď sú pacienti príliš slabí na to, aby uniesli svoju váhu.

Kontrolovane riešime spasticitu - recipročná inhibícia, osteochondrózu, skoliózu, poklesnuté chodidlo. Ochabnutá, spastická paréza je komplexný stav spojený s poškodením horných motorických neurónov, typicky spôsobený mŕtvicou.

Najúčinnejšia terapia pri ochabnutej a spastickej paréze vďaka terapii ETS (elektrostimulácia riadená kontrakciou). Znížená kĺbová flexia členku a kolena, zmenené medzikĺbové načasovanie, obmedzenia v abdukcii bedra a oneskorená stabilizácia rýchlosti ťažiska odrážajú ťažkosti s nervovosvalovou kontrolou počas prenosu hmotnosti po mŕtvici.

Rovnováha, stabilita a nácvik chôdze

Mediolaterálna dynamická stabilita je pre jednotlivcov s hemiplégiou najdôležitejším aspektom. Slabosť paretickej nohy spôsobuje pri iniciácii chôdze problémy udržať telesnú hmotnosť počas fázy postoja.

Jedinci s mŕtvicou majú tendenciu zaujať asymetrické držanie tela znížením zaťaženia paretickej dolnej končatiny nielen počas státia, ale aj pri chôdzi. Vyvolať chôdzu, predstavuje výzvu z hľadiska mediolaterálnej dynamickej stability, pretože pacienti majú rôzne problémy spojené s prenosom hmotnosti na paretickú končatinu (strata citlivosti zmyslov, svalová slabosť, strach).

Pre terapeuta je dôležitá mediolaterálna dynamická stabilita v iniciácii chôdze pacienta. Keď pacient používa ako vedúcu končatinu neparetickú nohu, miera stability v laterálnom smere býva nadmerne veľká v porovnaní s použitím paretickej končatiny.

Ak pacienti začnú chodiť pomocou paretickej prednej končatiny, panva je nadmerne dvihnutá. Zakorenené defektné pohybové vzorce sa vyvíjajú zo svalovej nerovnováhy, kĺbových obmedzení, zlej stability alebo z predošlého zranenia a v konečnom dôsledku ich riadi mozog.

Podľa výskumov je najväčším prínosom v predchádzaní takýchto pádov silový tréning zamierený na vyrovnanie síl strán tela pre docielenie vyváženej chôdze. V takýchto prípadoch sa vykonávajú cvičenia, ako prechádzky, nordicwalking a ľahký beh, pravdaže pod dohľadom terapeutov.

Aeróbne cvičenie a posilňovanie

Kardiovaskulárne cvičenie predstavuje účinný prostriedok rehabilitácie po mozgovej príhode. Podporuje mechanizmy neuroplasticity, zlepšuje kardiovaskulárne zdravie, urýchľuje zotavenie a zároveň znižuje riziko opakovanej cievnej mozgovej príhody.

Na zaistenie bezpečnosti pacientov odporúčame využívať špeciálne prístroje, ako sú napríklad recumbentné rotopedy. Tie umožňujú pohodlné a stabilné cvičenie v sede, čím minimalizujú riziko pádov a zranení v porovnaní s tradičnými bežeckými pásmi či vertikálnymi stacionárnymi bicyklami.

Varianty recumbentov umožňujú začať komplexnú rehabilitáciu následkov po cievnej mozgovej príhode a pokračovať v nej umožňuje orbitrek. Spočiatku je vhodné dostať sa pri aeróbnom cvičení nízkou intenzitou na úroveň 300-400 opakovaní , možno i viac, počas rehabilitačnej jednotky - 60 minút (cvičíme minimálne päťkrát do týždňa).

Viac opakovaní predstavuje rýchlejší a lepší výsledok. Aeróbne cvičenie aj silový tréning prispievajú k zvýšenej flexibilite mozgu a podporujú neuroplasticitu - schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na nové podnety, učenie či skúsenosti.

Vplyv intenzity na mozog

Cvičenie s nízkou intenzitou spúšťa mozgové siete zapojené do kontroly poznania a spracovania pozornosti, zatiaľ čo cvičenie s vysokou intenzitou primárne aktivuje siete zapojené do afektívneho/emočného spracovania.

Ukazuje sa, že aj nízkointenzívna aktivita zlepšuje konektivitu mozgových oblastí zodpovedných za poznávacie funkcie a pozornosť. Naopak, cvičenie vyššej intenzity stimuluje predovšetkým siete spojené s emocionálnym spracovaním a behaviorálnymi reakciami, čím prispieva k zlepšeniu nálady a celkového duševného stavu.

Faktory súvisiace s afektom, ako je depresia a úzkosť, majú obrovský negatívny vplyv na každodenný život pacientov. Lepšia motorická rehabilitácia koreluje s motiváciou a profilom nálady u pacientov po cievnej mozgovej príhode.

Pozoroval sa aj opačný vplyv, keď aeróbne cvičenia pred kognitívnou rehabilitáciou viedli k zvýšenému prietoku krvi mozgom a bdelosti, čo má tendenciu pripravovať mozog na kognitívny tréning.

Laktát, cvičenie a mozog

Pri týchto intervenciách využívame laktát ako energetický zdroj pre mozog, čím podporujeme jeho regeneráciu; cvičením vyvolaná tvorba laktátu + neurorehabilitácia = synergický efekt na obnovu motoriky a kognície.

Histónová laktylácia: mohla by to byť budúcnosť cvičenia podporujúceho zdravie mozgu. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohráva laktát, získaný z glykolýzy.

Histónová laktylácia sa podieľa na rôznych fyziologických a patologických procesoch. Keď sa staráme o svoje telo, staráme sa aj o svoj mozog.

Prevencia pádov a sekundárnych komplikácií

Až 39% všetkých ľudí po mozgovej mŕtvici spadne práve na postihnutú stranu! Pritom veľakrát dochádza k vážnym zlomeninám. Polovica z týchto zlomenín je zlomenina stehennej kosti.

Športovými aktivitami sa spomalí starobné odbúravanie kostí, posilní svalstvo a tým sa zmenší riziko pádu a následných zlomením. Cielené celostné cvičenia majú pozitívny vplyv aj na psychický stav.

Cieľom vhodne zvolenej liečebnej rehabilitácie je chrániť pacienta pred vznikom sekundárnych zdravotných komplikácií, akými sú napríklad zápal pľúc, infekcie močových ciest, poranenia spôsobené pádmi, vznik krvných zrazenín vo veľkých žilách či opakovaná cievna mozgová príhoda.

Domáca rehabilitácia

V rehabilitácii po mozgovej príhode však treba pokračovať aj doma. Dôležité je vytrvať a cvičiť pravidelne, pretože každá snaha o pohyb je krokom k lepšiemu zdraviu a nezávislosti.

Edukačné videá pre rodinných príslušníkov, ktorí sa chcú v domácom prostredí správne postarať o svojho blízkeho po prekonaní cievnej mozgovej príhody. Sprievodca, ktorý vás "krok za krokom" prevedie od manipulácie s ťažko mobilným pacientom na lôžku, cez základné cvičenie, ku nácviku chôdze.

Obsah domácej starostlivosti môže zahŕňať polohovanie na chrbte, polohovanie na postihnutej strane, polohovanie na zdravej strane, polohovanie v pasívnom sede, polohovanie v aktívnom sede, mobilitu, vertikalizáciu, transfer, trupovú aktiváciu, cvičenie hornej končatiny, cvičenie dolnej končatiny, cvičenie v sede, cvičenie do stoja, cvičenie v stoji, chôdzu, jemnú motoriku a používanie pomôcok.

Rodina a blízki zohrávajú pri komunikácii dôležitú úlohu. Trpezlivý prístup, dostatok času na vyjadrenie a povzbudzovanie môžu výrazne zlepšiť komfort pri komunikácii.

Pravidelnosť a dlhodobý tréning

Pravidelnosť športových aktivít má veľký význam. Turistika, prechádzky, nordicwalking a jazda na tricykli sú najviac odporúčané športy.

K už spomenutým športom sa pridáva plávanie alebo aquajogging, pričom teplota vody môže byť rozhodujúca, pretože príliš studená i príliš teplá voda môže zvýšiť krvný tlak.

Aj keď je vaša pohyblivosť ovplyvnená mozgovou príhodou, pravdepodobne existuje nejaký druh cvičenia, ktorý vám vyhovuje. Fyzioterapeut alebo ergoterapeut by vám mal pomôcť nájsť cvičenie, ktoré vám vyhovuje.

Ak ste prekonali mozgovú príhodu, pravidelné cvičenie môže znížiť riziko ďalšej mozgovej príhody, riziko vzniku demencie, zlepšiť zotavenie, pomôcť pri únave a zlepšiť celkovú pohodu.

tags: #posilove #cvicenie #po #prekonanie #mozgovej #prihode