Rehabilitačné oddelenie po poškodení mozgu

Rehabilitačné oddelenie po poškodení mozgu zabezpečuje odbornú starostlivosť po cievnej mozgovej príhode, traumatickom poranení mozgu a ďalších neurologických poškodeniach. Jeho cieľom je obnoviť pohybové, rečové, kognitívne a sebaobslužné schopnosti pacienta v čo najväčšej možnej miere a podporiť jeho návrat do každodenného života.

Rehabilitácia sa má začať čo najskôr, už počas hospitalizácie, hneď ako to stav pacienta dovolí. Po prepustení z akútnej nemocnice môže pokračovať na následnom lôžkovom oddelení, v špecializovanom neurorehabilitačnom zariadení, ambulantne alebo v domácom prostredí.

Čo znamená poškodenie mozgu a aké následky môže mať

Mŕtvica nastáva, keď je prietok krvi do časti mozgu zablokovaný alebo keď krvná cieva v mozgu praskne. To môže spôsobiť odumieranie mozgových buniek, čo vedie k rôznym fyzickým a kognitívnym problémom.

Účinky mŕtvice sa môžu značne líšiť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je ovplyvnená a ako rýchlo sa liečba dostáva. Bežnými následkami sú slabosť alebo paralýza na jednej strane tela, ťažkosti s rečou a jazykom, problémy s videním, pamäťové a kognitívne problémy a emocionálne zmeny.

Najčastejšie diagnózy prijímané na neurorehabilitáciu

• Stavy po cievnej mozgovej príhode: ischemická alebo hemoragická cievna mozgová príhoda, tranzitórny ischemický atak, opakované poruchy krvného obehu, chronické poruchy mozgovej cirkulácie a spinálna mozgová príhoda.
• Traumatické poškodenia mozgu: traumatické poranenie mozgu, pomliaždenie alebo stlačenie mozgu, difúzne axonálne poškodenie mozgu, traumatické krvácanie do mozgu, zlomeniny lebky a minimálne vedomie alebo vegetatívny stav.
• Iné neurologické diagnózy: meningitída, meningoencefalitída, encefalitída, intracerebrálny alebo epidurálny hematóm, myelitída, spondylitída a encefalomyelitída.

Neurorehabilitácia dospelých sa zameriava na obnovenie pohybových funkcií pacienta v čo najväčšej možnej miere, zmiernenie paralýzy alebo minimalizáciu parézy končatín s cieľom získania väčšej autonómie.

• mobility,
• schopnosti sebaobsluhy,
• samostatnej chôdze,
• voľnosti pohybu končatín,
• rečových funkcií, ak sú zasiahnuté.

A to bez ohľadu na formu, stupeň alebo závažnosť zdravotného stavu.

Kedy začína rehabilitácia po poškodení mozgu

Rehabilitácia je najdôležitejšou súčasťou rekonvalescencie po mozgovej príhode. Začať by sa s ňou malo čo najskôr, už počas hospitalizácie, hneď ako to stav pacienta dovolí.

Včasná rehabilitácia začína na neurologickom oddelení už počas akútnej liečby. Jej úlohou je stabilizácia zdravotného stavu, predchádzanie komplikáciám a začiatok skorej rehabilitácie.

Štúdie ukazujú, že skorá rehabilitácia dokáže skrátiť dobu liečby - napríklad skrátiť pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti a v nemocnici o niekoľko dní. Metaanalýza všetkých doteraz publikovaných kontrolovaných štúdií hodnotiacich prínos rehabilitačných pracovísk, ktoré poskytujú intenzívnu, multidisciplinárnu a kvalifikovanú odbornú liečbu, dospela k záveru, že takto organizovaná zdravotná starostlivosť je schopná znížiť mortalitu CMP, skracuje dobu hospitalizácie o 25 % a zvyšuje počet pacientov schopných následnej domácej starostlivosti.

Fázy rehabilitačnej starostlivosti

Včasná rehabilitácia v nemocnici

Táto fáza začína bezprostredne po cievnej mozgovej príhode a zvyčajne trvá prvých niekoľko dní alebo týždňov. Dôraz sa kladie na stabilizáciu stavu, predchádzanie komplikáciám a začiatok skorej rehabilitácie.

Následná lôžková rehabilitácia

Ak pacient po prepustení z akútnej nemocnice nie je schopný samostatne fungovať doma, prechádza na oddelenia dlhodobo chorých alebo špecializované lôžkové oddelenia, kde pokračuje cielená fyzioterapia.

Ide o fázu, v ktorej sa obnovujú stratené zručnosti, pacient sa učí nové spôsoby vykonávania úloh a prispôsobuje sa prípadným trvalým následkom mŕtvice.

Intenzívna a špecializovaná neurorehabilitácia

Vysoko špecializované centrá často využívajú moderné technológie, robotické prístroje a intenzívne denné terapie. Po prepustení z nemocnice je dôležité pokračovať v intenzívnom rehabilitačnom programe, ideálne na špecializovanom pracovisku.

V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň. Takáto starostlivosť umožňuje sústrediť sa na viacero oblastí naraz a zároveň priebežne upravovať rehabilitačný plán podľa zdravotného stavu a pokroku pacienta.

Dlhodobá rekonvalescencia

Dlhodobá rekonvalescencia môže trvať roky po mŕtvici a zahŕňa pokračujúcu terapiu a cvičenia, prispôsobenie sa životu doma a v komunite a riadenie rizikových faktorov na prevenciu budúcich mozgových príhod.

Aj keď sa zotavenie môže spomaliť, mnohí ľudia naďalej dosahujú zlepšenia aj roky po mŕtvici, najmä pri dôslednej terapii a úsilí.

Hlavné ciele rehabilitačného oddelenia

Hlavným cieľom rehabilitácie je návrat pacienta k čo najväčšej možnej samostatnosti. Rehabilitačný program sa preto nezameriava iba na svalovú silu, ale aj na schopnosť bezpečne sa pohybovať, komunikovať, prijímať potravu, vykonávať hygienu a zvládať bežné domáce činnosti.

• Obnovenie hrubej a jemnej motoriky, funkcie reči a prehĺtania, zlepšenie kognitívnych schopností a pamäti u pacienta.
• Opätovné získanie schopnosti chôdze a sebaobsluhy pre dosiahnutie väčšej samostatnosti a nezávislosti od príbuzných.
• Dosiahnutie prínosných pokrokov tam, kde sa žiadne neočakávajú a iní odborníci nepredpokladajú žiadny posun.
• Odhalenie rehabilitačného potenciálu po tom, čo bola ďalšia liečba zamietnutá ako nevhodná alebo dokonca „zbytočná“.

Motorické poruchy

• neschopnosť otočiť sa, sedieť, stáť alebo chodiť,
• problémy s udržaním rovnováhy,
• spasticita alebo atónia,
• paréza alebo paralýza končatín,
• neschopnosť vykonávať základnú sebaobsluhu,
• ochrnutie jednej polovice tela.

Poruchy reči, prehĺtania a príjmu potravy

• ťažkosti s prehĺtaním alebo slinením,
• dusenie sa pitím alebo jedlom,
• strata chuti do jedla,
• gastrostómia,
• tracheostómia,
• nezrozumiteľná reč,
• neschopnosť formulácie myšlienok.

Kognitívne a psychologické poruchy

• neuvedomenie si seba samého,
• dezorientácia,
• neporozumenie v prípade oslovenia,
• nerozpoznávanie príbuzných a priateľov,
• zabudnutie jednoduchých slov,
• zdeprimovanosť, demotivácia alebo agresivita.

Pridružené zdravotné ťažkosti

• inkontinencia alebo zadržiavanie moču,
• problémy s vyprázdňovaním alebo močením,
• hypertenzia alebo hypotenzia,
• epilepsia,
• baklofénová pumpa,
• dekubity.

Multidisciplinárny rehabilitačný tím

Najlepšie výsledky dosahuje multidisciplinárny prístup. To znamená, že na liečbe sa podieľa tím odborníkov, pričom každý rieši špecifickú oblasť následkov CMP.

• Neurológ a rehabilitačný lekár: posudzujú zdravotný stav, určujú medicínske ciele a koordinujú liečbu.
• Fyzioterapeut: zameriava sa na rehabilitačný pohyb, svalovú aktivitu, rovnováhu, koordináciu, vertikalizáciu a nácvik chôdze.
• Ergoterapeut: nacvičuje denné činnosti, jemnú motoriku a používanie pomôcok.
• Logopéd: pracuje s rečou, jazykom, komunikáciou a prehĺtaním.
• Psychológ alebo neuropsychológ: poskytuje psychickú podporu a venuje sa kognitívnemu tréningu.
• Sestry a sanitári: zabezpečujú každodennú ošetrovateľskú starostlivosť a bezpečnosť pacienta.
• Sociálny pracovník: pomáha s plánovaním ďalšej starostlivosti a návratu do domáceho prostredia.

Keď sa tieto terapie kombinujú, pacient napreduje ako celok - zlepšuje sa chôdza, reč, pamäť aj sebestačnosť paralelne. Rehabilitačný tím bude spolupracovať na vytvorení personalizovaného rehabilitačného plánu.

Jednotlivé druhy rehabilitácie

Fyzioterapia

Fyzioterapia pomáha zlepšovať pohyb, rovnováhu a koordináciu. Zahŕňa nácvik otáčania, sedu, stoja, presunov, vertikalizácie, chôdze a používania postihnutej končatiny.

Čím skôr sa začne s cvičením postihnutých funkcií, tým lepšie sa využije „okno plasticity“ - obdobie, keď je mozog najviac pripravený obnovovať poškodené nervové spojenia.

Ergoterapia

Ergoterapia sa zameriava na každodenné činnosti, ako je obliekanie a jedenie. Pomáha pacientovi znovu si osvojiť praktické úlohy, používať pomôcky a bezpečne fungovať v domácnosti.

Logopédia

Logopédia rieši problémy s rečou, jazykom a prehĺtaním. Súčasťou môže byť nácvik porozumenia, formulácie myšlienok, artikulácie, alternatívnej komunikácie a bezpečného príjmu potravy.

Kognitívna terapia

Kognitívna terapia pomáha s pamäťou, riešením problémov a inými schopnosťami myslenia. Venuje sa tiež pozornosti, orientácii, rozpoznávaniu osôb a schopnosti plánovať jednotlivé činnosti.

Psychologická podpora

Je bežné, že ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, zažijú emocionálne zmeny vrátane depresie, úzkosti, nálad a frustrácie. Tieto pocity možno riešiť vhodnou podporou.

Počiatočné nadšenie môže vystriedať vyčerpanie z dlhého boja a pomalého progresu. Psychológ alebo neuropsychológ pomáha pacientovi pracovať s motiváciou, zmenami nálady, frustráciou a prispôsobením sa novým možnostiam.

Robotická rehabilitácia a moderné technológie

Robotická rehabilitácia môže podporiť intenzívny a opakovaný nácvik pohybov po poškodení mozgu. Rehabilitačné roboty umožňujú vykonávať pohyby presne, bezpečne a opakovane, čo je pre mozog kľúčové.

Na to, aby sa mozog znovu naučil ovládať oslabenú nohu, potrebuje vykonať veľké množstvo opakovaní daného pohybu. Bežný fyzioterapeut dokáže s pacientom zopakovať určitý pohyb povedzme stokrát, kým sily dôjdu. Robotický prístroj však zvládne tisíce opakovaní, a to s nastavením ideálneho rozsahu a rýchlosti pohybu.

Tým sa výrazne podporí neuroplasticita - tvorba nových nervových spojení, vďaka ktorej mozog znovu preberá kontrolu nad telom. Kombinácia klasickej rehabilitácie s modernými metódami dáva najväčší efekt.

Robotický nácvik chôdze

Moderný robotický systém Lokomat umožňuje pacientom po mozgovej príhode bezpečne trénovať chôdzu vďaka závesnému systému a pohyblivým ortézam na nohách.

Pacient môže na tomto prístroji prejsť stovky až tisíce krokov počas jedinej terapie, čo predstavuje pre mozog obrovskú stimuláciu. Takúto intenzitu zaťaženia pri tradičnom cvičení nie je možné dosiahnuť - robot je neúnavný a presný, takže pomáha urýchliť obnovu správneho pohybu.

Je dokázané, že pacienti, ktorí absolvujú roboticky asistovaný tréning chôdze popri bežnej rehabilitácii, majú vyššiu šancu opäť chodiť samostatne. Samostatná chôdza je pritom jedným z hlavných cieľov rehabilitácie a podmieňuje návrat k bežnému životu.

Robotická rehabilitácia ruky a rovnováhy

Robotické prístroje dnes pokrývajú rôzne oblasti rehabilitácie: existujú roboty na nácvik chôdze, robotické systémy na cvičenie ruky a úchopu, senzomotorické prístroje na rovnováhu a koordináciu, či dokonca virtuálna realita pre kognitívny tréning a motiváciu pacienta.

Okrem nácviku chôdze roboty pomáhajú aj pri iných funkciách: existujú systémy na robotickú rehabilitáciu ruky a prstov, ktoré pomáhajú obnoviť úchop a jemnú motoriku, robotické dynamické ortézy na cvičenie ramena a lakťa, či inteligentné trenažéry rovnováhy.

Virtuálna realita a motivácia

Virtuálna realita môže rehabilitáciu zatraktívniť a podporiť motiváciu. Pacient počas chôdze na Lokomate vidí pred sebou na obrazovke virtuálny park a zbiera predmety, čo ho motivuje viac sa snažiť a zároveň precvičuje mozgové centrá pozornosti.

Táto gamifikácia rehabilitácie vie prebudiť súťaživosť a radosť z tréningu aj u ľudí, ktorí sú inak apatiční a deprimovaní. Výsledkom je, že pacienti cvičia dlhšie a častejšie, lebo ich to začína baviť - a to vedie k lepším výsledkom.

Úloha fyzioterapeuta pri robotickej terapii

Robotické terapie sa kombinujú s prácou skúseného fyzioterapeuta, ktorý pacienta pripraví, nastaví prístroj na mieru jeho potrebám a celú terapiu vedie.

Spojenie robota a človeka prináša najlepšie výsledky - robot zvládne intenzívnu fyzickú prácu a precíznosť, kým fyzioterapeut dohliada na správny priebeh a motivuje pacienta.

Medikačná a lekárska podpora

K popisu komplexnej starostlivosti patrí aj pokračovanie lekárskej liečby. Po mŕtvici pacienti často užívajú viacero liekov na tlak, na riedenie krvi, na cholesterol, prípadne antidepresíva či lieky proti bolesti.

Tie majú spoločný cieľ: stabilizovať zdravotný stav a znížiť riziko ďalšej príhody. Je dôležité brať lieky presne podľa predpisu a chodiť na pravidelné kontroly k lekárovi.

Ak by sa vyskytli nové ťažkosti, napríklad epileptické záchvaty po CMP, spasticita svalov alebo silná depresia, lekár navrhne úpravu liečby alebo špeciálne zákroky, napríklad aplikáciu botulotoxínu proti spasticite alebo antiepileptiká.

Moderná medicína ponúka aj pokročilé možnosti - napríklad neurostimulácia, teda neinvazívna stimulácia mozgu elektromagnetickými pulzmi, sa skúma ako podporná liečba pri rehabilitácii ťažkých poškodení.

Vždy však platí, že základom úspechu je poctivá rehabilitácia a starostlivosť o životosprávu - žiadna tabletka ani prístroj to neurobia namiesto pacienta.

Kedy môže byť pacient preložený na včasnú neurorehabilitáciu

Do špecializovaného rehabilitačného zariadenia môže pacienta poslať jedine lekár z nemocnice, ktorá pacientovi poskytla akútnu zdravotnú starostlivosť. Ide teda o preklad z lôžka na lôžko.

Lekár posúdi, či je pacient na takúto rehabilitáciu vhodný, a následne dohodne preklad do špecializovaného rehabilitačného zariadenia.

Podmienky pre preklad

• poistenec po ataku náhlej cievnej mozgovej príhody s postihnutím 2. - 4. stupňa podľa modifikovanej Rankinovej škály,
• bez kontraindikácií,
• stabilizovaný stav,
• schopnosť transportu,
• schopnosť absolvovať intenzívnu rehabilitáciu,
• nastavená liečba komorbidít.

Pod stabilizovaným stavom sa pre tento účel rozumie splnenie nasledujúcich podmienok súčasne:

• GCS ≥ 9,
• kardiopulmonálna kompenzácia,
• bez známok renálneho zlyhávania,
• iniciovaná liečba komorbidít,
• rozšírená Nortonovej škála od 19 bodov.

Priebeh včasnej neurorehabilitácie

Ide o priamy preklad stabilizovaného pacienta v subakútnom štádiu ochorenia na včasnú neurorehabilitáciu po vzájomnej dohode zdravotníckych zariadení.

Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta. Ak sa pacientov stav nezlepšuje a efekt rehabilitácie je nedostatočný, pacient je prepustený domov alebo zdravotná starostlivosť pokračuje na štandardnom ODCH lôžku.

V špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré poskytujú včasnú neurorehabilitáciu, musí byť dvojnásobný počet fyzioterapeutov a sanitárov oproti minimálnym personálnym požiadavkám a musí byť tiež zabezpečená internistická starostlivosť.

Časový priebeh zotavenia

Zotavenie z mŕtvice je cesta, ktorá sa u každého človeka líši. Často začína v nemocnici a pokračuje dlho po návrate domov.

Časová os je iba všeobecným rámcom. Každý pacient reaguje na liečbu inak a výsledok závisí od rozsahu poškodenia, celkového zdravotného stavu, motivácie, podpory rodiny a pravidelnosti rehabilitácie.

Podpora rodiny a blízkych

Žiadna rehabilitácia sa nezaobíde bez sociálnej podpory. Pacient po mozgovej mŕtvici často potrebuje pomoc pri bežných úkonoch, ako sú hygiena, obliekanie a presun, a takisto psychickú oporu.

Rodina by mala byť trpezlivá a povzbudzujúca. Je vhodné zapojiť sa do rehabilitačného procesu - naučiť sa, ako pomôcť pri cvičení doma, ako bezpečne asistovať pri chôdzi a ako komunikovať s človekom, ktorý má narušenú reč.

Dôležité je nechať pacientovi dostatok priestoru na samostatnosť a rozhodovanie, aby si udržal pocit dôstojnosti. Zároveň však treba byť nablízku, keď je potrebná pomoc.

Ako môže rodina pomáhať

• Prečítajte si o mŕtvici a jej účinkoch.
• Podporujte nezávislosť a pomôžte blízkemu robiť úlohy samostatne, ak je to možné, aj keď to trvá dlhšie.
• Buďte trpezliví, pretože obnova si vyžaduje čas a pokrok môže byť pomalý.
• Pomôžte dodržiavať rehabilitačný plán.
• Učte sa bezpečné presuny, asistenciu pri chôdzi a správnu komunikáciu.
• Dávajte pozor aj na vlastné zdravie, pretože starostlivosť môže byť náročná.

Nájsť rovnováhu medzi pomocou a podporou samostatnosti nie je ľahké - aj príbuzní si prechádzajú náročným obdobím plným stresu. Nebojte sa preto osloviť aj podporné skupiny či združenia pre pozostalých po CMP, vymieňať si skúsenosti s inými rodinami a v prípade potreby využiť služby psychológa aj pre rodinných príslušníkov.

Prispôsobenie domáceho prostredia

Návrat domov po mozgovej príhode môže byť náročný. Domáce prostredie by malo byť bezpečné a prispôsobené aktuálnym schopnostiam pacienta.

• Vykonajte domáce úpravy: nainštalujte madlá, odstráňte nebezpečenstvo zakopnutia a v prípade potreby zvážte sprchovú stoličku.
• Použite adaptívne vybavenie: špeciálne náradie, pomôcky na obliekanie alebo komunikačné zariadenia môžu pomôcť pri každodenných úlohách.
• Vytvorte si rutinu: usporiadajte deň tak, aby zahŕňal terapeutické cvičenia, obdobia odpočinku a spoločenské aktivity.
• Prijmite pomoc: v prípade potreby požiadajte rodinu a priateľov o pomoc.

Motivácia a osobné ciele pacienta

Osobná vôľa a snaha patria medzi dôležité faktory zotavovania. Motivácia však často kolíše a počiatočné nadšenie môže vystriedať vyčerpanie z dlhého boja a pomalého progresu.

Tu je dôležité spomenúť si na svoje ciele a sny: prečo sa chcem zlepšiť? Kvôli rodine? Kvôli deťom? Chcem sa vrátiť k tomu, čo ma bavilo - turistika, bicykel, záhrada, varenie?

Tieto osobné motivátory udržia človeka, aby nepoľavil. Keď sa podarí dosiahnuť čo i len maličký úspech, napríklad prvýkrát sa sám najesť, pacient pocíti radosť a nádej.

Preto sa snažte udržiavať pozitívne myslenie a vieru v zlepšenie. Aj keď to ide pomaly, usilovná rehabilitácia prináša ovocie - každý deň vášho snaženia znamená o čosi lepší zajtrajšok.

Prevencia ďalšej mozgovej príhody

Podniknutie krokov na zabránenie ďalšej mozgovej príhody je dôležitou súčasťou cesty k uzdraveniu. Liečba preto pokračuje aj po ukončení pobytu na rehabilitačnom oddelení.

• Spravujte základné ochorenia, najmä vysoký krvný tlak, cukrovku a vysoký cholesterol.
• Užívajte lieky podľa predpisu a dodržujte pokyny lekára týkajúce sa liekov na riedenie krvi alebo iných liekov.
• Prijmite zdravý životný štýl, jedzte vyváženú stravu, pravidelne cvičte a prestaňte fajčiť.
• Zúčastňujte sa následných stretnutí a pravidelných kontrol.

Pravidelné kontroly pomáhajú sledovať pokrok a upraviť plán liečby. Lekár zároveň sleduje prípadné komplikácie a rozhoduje o ďalšom postupe.

Možnosti rehabilitácie po prepustení z nemocnice

Rehabilitačná starostlivosť sa rozdeľuje do niekoľkých nadväzujúcich fáz: včasná rehabilitácia v nemocnici, následná lôžková rehabilitácia, intenzívna a špecializovaná neurorehabilitácia a kúpeľná liečba.

Okrem špecializovaných centier má každá regionálna a krajská nemocnica svoje vlastné oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Ak pacient nemôže hneď cestovať, prvou zastávkou pre ambulantnú alebo lôžkovú rehabilitáciu hradenú poisťovňou je spravidla najbližšia spádová nemocnica.

Špecializované neurorehabilitačné centrá

Tieto centrá sa špecializujú na vysoko intenzívnu, často robotickú rehabilitáciu. Pobyty v nich si pacienti často hradia sami, prostredníctvom zbierok, nadácií alebo s čiastočnou úhradou.

Špecializované ústavy a lôžkové zariadenia

Tieto zariadenia poskytujú komplexnú lôžkovú rehabilitačnú starostlivosť. Návrh na liečbu podáva ošetrujúci lekár, neurológ, rehabilitačný lekár alebo nemocničný lekár.

Kúpeľná liečba

Kúpeľná liečba predstavuje dôležitý krok na spevnenie svalstva, zlepšenie mobility a doliečenie nervového systému.

Domáca rehabilitácia

Pre pacientov, ktorí sú už doma, sú vhodnou možnosťou aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Tie zabezpečujú návštevy fyzioterapeuta priamo v domácom prostredí na základe poukazu od všeobecného lekára alebo neurológa.

Čo si všímať pri výbere rehabilitačného oddelenia

Pri výbere pracoviska je dôležité zohľadniť zdravotný stav pacienta, potrebu hospitalizácie, dostupnosť jednotlivých odborností a intenzitu rehabilitácie.

• či zariadenie prijíma pacientov po cievnej mozgovej príhode alebo traumatickom poškodení mozgu,
• či poskytuje lôžkovú alebo ambulantnú starostlivosť,
• či je dostupný multidisciplinárny tím,
• či je súčasťou programu fyzioterapia, ergoterapia, logopédia a kognitívna terapia,
• či zariadenie dokáže riešiť poruchy prehĺtania, spasticitu, epilepsiu, dekubity a ďalšie pridružené ťažkosti,
• či je dostupná intenzívna alebo roboticky asistovaná rehabilitácia,
• ako sa plánuje pokračovanie rehabilitácie po prepustení.

Bezpečnosť počas rehabilitácie

Rehabilitácia musí rešpektovať zdravotný stav pacienta a jeho aktuálne možnosti. Intenzita cvičenia sa nastavuje individuálne a priebežne sa upravuje podľa únavy, bolesti, krvného tlaku, schopnosti spolupráce a reakcie organizmu.

Pacient musí byť stabilizovaný, schopný transportu a schopný absolvovať intenzívnu rehabilitáciu. Lekár zároveň posudzuje komorbidity a riziko komplikácií.

Pri nových alebo náhle sa zhoršujúcich ťažkostiach je potrebné bezodkladne kontaktovať lekára. Osobitnú pozornosť si vyžadujú poruchy vedomia, nové oslabenie, zhoršenie reči, epileptické záchvaty, výrazná dýchavičnosť, dusenie, vysoká horúčka alebo náhle zhoršenie psychického stavu.

Čo môže pacient očakávať od rehabilitačného pobytu

Počas pobytu sa pacient podrobuje vyšetreniu funkcií, stanoveniu cieľov a pravidelnému hodnoteniu pokroku. Terapie sa zameriavajú na obnovenie stratených schopností aj na učenie sa nových spôsobov vykonávania úloh.

Cieľom nemusí byť iba samostatná chôdza. Významným výsledkom môže byť schopnosť bezpečne sedieť, presunúť sa z postele na vozík, samostatne sa najesť, používať postihnutú ruku, dorozumieť sa alebo zvládnuť osobnú hygienu.

Každý pacient je iný a rehabilitačný plán sa preto prispôsobuje jeho diagnóze, funkčnému stavu, kognitívnym schopnostiam, motivácii a domácim podmienkam.

Život po mozgovej príhode môže byť plnohodnotný, ak pacient dostane správnu starostlivosť a podporu. Pokroky síce môžu prichádzať pomaly, ale dejú sa - a s odbornou pomocou, vhodnou rehabilitáciou a podporou blízkych môže pacient dosiahnuť viac, než si na začiatku vedel predstaviť.

tags: #rehabilitacne #oddelenie #po #poskodeni #mozgu