Rehabilitácia po NCMP v Topoľčanoch: možnosti, postup a kúpeľná liečba

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode má zásadný význam, pretože pomáha pacientom obnoviť stratené funkcie, zlepšiť kvalitu života a minimalizovať dlhodobé následky. Ideálne je začať s rehabilitáciou čo najskôr po stabilizácii zdravotného stavu pacienta.

V Topoľčanoch a blízkom okolí existuje niekoľko zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú komplexnú rehabilitáciu po CMP. Medzi ne patria nemocnice, rehabilitačné centrá a kúpele. Rehabilitácia pokračuje aj po ukončení hospitalizácie v rehabilitačných centrách, ambulantnou formou a v domácom prostredí.

Cievna mozgová príhoda môže zanechať rôzne následky - od porúch pohybu a chôdze až po problémy s rovnováhou, koordináciou či rečou. Rehabilitácia je preto dôležitou súčasťou zotavovania a môže pokračovať aj po ukončení akútnej a následnej zdravotnej starostlivosti.

Čo je cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mozgová príhoda alebo mŕtvica, vzniká vtedy, keď dôjde k náhlemu narušeniu prívodu krvi do časti mozgu. Mozgové bunky tak nemajú dostatok kyslíka a živín, čo môže viesť k ich poškodeniu.

Cievna mozgová príhoda predstavuje závažné neurovaskulárne ochorenie, ktoré sa významne podpisuje na kvalite života postihnutého jedinca. Ide o závažný stav, pri ktorom je potrebné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.

Mozgový infarkt, o ktorom píšeme v tomto článku, je charakterizovaný ako náhly neurologický deficit s následkami pretrvávajúcimi dlhšie ako 24 hodín, spôsobený úplným alebo kritickým znížením prietoku v niektorej z mozgových tepien.

Oba prípady sú enormne nebezpečné, pretože mozog je veľmi náchylný na nedokysličenie či deficit glukózy, rovnako ako na zmenu PH svojho prostredia, ktorú spôsobuje už spomínané pretrhnutie cievy s následným „vlievaním“ krvi.

Ischemická a hemoragická mozgová príhoda

Podľa mechanizmu vzniku rozlišujeme dva hlavné typy cievnej mozgovej príhody:

• Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká v dôsledku upchatia alebo výrazného zúženia cievy, ktorá zásobuje mozog. Ide o najčastejší typ CMP.
• Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká v dôsledku prasknutia cievy a krvácania do mozgu alebo jeho okolia.

Pri ischemickej CMP dochádza k nedokrveniu určitých častí mozgu, najmä vznikom aterosklerózy konkrétneho úseku tepny. Hemoragická CMP je naopak stav, pri ktorom sa poškodí stena niektorej z tepien natoľko, že sa krv „vlieva“ priamo pomedzi mozgové tkanivo.

Niektoré nervové spojenia sa nenávratne poškodia, iné vieme včasným zákrokom a rehabilitáciou zachrániť. Po zvládnutí akútneho stavu môže byť potrebná dlhodobá rehabilitácia, ktorej cieľom je podporiť obnovu narušených funkcií a pomôcť pacientovi dosiahnuť čo najväčšiu mieru samostatnosti.

Ako rozpoznať cievnu mozgovú príhodu

Cievna mozgová príhoda sa zvyčajne prejaví náhle. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• poklesnutý kútik úst alebo asymetria tváre,
• náhla slabosť alebo necitlivosť ruky či nohy, často na jednej strane tela,
• porucha reči - nezrozumiteľné rozprávanie, problém vyjadriť sa alebo porozumieť,
• náhla porucha zraku alebo dvojité videnie,
• náhle závraty, porucha rovnováhy alebo koordinácie,
• náhla silná bolesť hlavy, najmä ak sa objaví bez zjavnej príčiny.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu je potrebné okamžite volať 155 alebo 112.

Aké následky môže mať mozgová príhoda

Následky cievnej mozgovej príhody sa líšia podľa miesta a rozsahu poškodenia mozgu. Môžu ovplyvniť pohyb, komunikáciu, rovnováhu aj každodennú samostatnosť.

• Oslabenie alebo ochrnutie končatín - najmä jednej strany tela, čo môže sťažovať chôdzu, pohyb rukou alebo bežné každodenné činnosti.
• Poruchy chôdze a rovnováhy - problémy so stabilitou, koordináciou a bezpečným pohybom.
• Poruchy reči a komunikácie - ťažkosti s rozprávaním, porozumením, čítaním alebo písaním.
• Poruchy citlivosti a vnímania - napríklad znížené vnímanie dotyku, bolesti či teploty alebo zmeny priestorového vnímania.
• Únava a znížená výkonnosť - bežné fyzické aj duševné aktivity môžu byť po mozgovej príhode náročnejšie.

Pacientov s mŕtvicou sprevádza svalová slabosť, abnormálny svalový tonus a s tým spojené pohybové vzorce, zlá rovnováha a funkcia jemnej motoriky.

V dôsledku zníženej činnosti dorziflexorového svalu členka dochádza k zníženiu pohyblivosti kĺbu, kontraktúre kĺbu a poklesu chodidla, čo sťažuje chôdzu.

Rozsah následkov je individuálny. Rehabilitácia preto zohráva dôležitú úlohu pri podpore obnovy narušených funkcií, zlepšovaní pohybových schopností a udržiavaní čo najväčšej miery samostatnosti.

Prečo je rehabilitácia po CMP dôležitá

Rehabilitácia je dôležitou súčasťou zotavovania po CMP. Pomáha pacientovi postupne obnovovať narušené funkcie a zlepšovať schopnosť zvládať bežné každodenné činnosti.

Cieľom rehabilitácie je tieto následky v čo najvyššej možnej miere minimalizovať tak, aby bol pacient čo najviac sebestačný a sebaobslužný.

Hlavné ciele rehabilitácie

• obnova pohybových schopností - zlepšenie svalovej sily, koordinácie a mobility,
• zlepšenie chôdze a rovnováhy - podpora bezpečnejšieho a istejšieho pohybu,
• zvýšenie samostatnosti - zvládanie bežných činností, ako je obliekanie, hygiena či pohyb,
• podpora návratu k bežnému životu - postupné zvyšovanie fyzickej kondície a sebadôvery,
• udržiavanie dosiahnutých výsledkov - pravidelný pohyb a cvičenie pomáhajú predchádzať zhoršovaniu funkcií.

Rehabilitácia po mozgovej príhode je dlhodobý proces. Jej rozsah a forma sa prispôsobujú zdravotnému stavu a individuálnym potrebám pacienta.

V liečebnej rehabilitácii pacientov CMP si kladieme za cieľ napomáhať spontánnej úprave hybnosti, nácvik chôdze a kompenzovať trvalé následky CMP tak, aby dopady ochorenia boli na funkčný stav pacienta čo najmenšie.

Kedy začať s rehabilitáciou po NCMP

Platí to jak pri poskytnutí neodkladnej lekárskej starostlivosti, tak pri zahájení individuálneho rehabilitačného plánu. Akonáhle je pacient dôsledne „zaliečený“ a stabilizovaný, môžeme pristúpiť k obnove stratených funkcií, ktoré zahŕňajú motorické, senzorické, optické či rečové nedostatky.

Rehabilitáciu je vhodné začať hneď po stabilizácii zdravotného stavu pacienta. Včasná intervencia môže výrazne zlepšiť prognózu a urýchliť proces obnovy.

Čím skôr sa začne s cvičením postihnutých funkcií, tým lepšie sa využije „okno plasticity“ - obdobie, keď je mozog najviac pripravený obnovovať poškodené nervové spojenia.

Pacient po CMP je automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne v dĺžke 10 dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie.

Skorá rehabilitácia dokáže skrátiť dobu liečby - napríklad skrátiť pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti a v nemocnici o niekoľko dní.

Čo ovplyvňuje priebeh a výsledok rehabilitácie

Rehabilitačný program sa bude líšiť od závažnosti postihnutia viacerých funkcií, času od príhody, ako aj stavu vedomia pacienta.

Aj pri sebe väčších obmedzeniach platí, čím skôr začne pacient rehabilitovať, tým sú jeho šance na vyššiu kvalitu života väčšie.

Treba brať do úvahy, ako závažne bol mozog poškodený po cievnej mozgovej príhode, aká je intenzita rehabilitačného procesu a či sa pacient súbežne lieči alebo zotavuje z iných ochorení.

Najrýchlejšie zotavenie sa väčšinou dostavuje počas prvých troch až štyroch mesiacov po prekonaní CMP. V niektorých prípadoch sa však pacienti zotavujú až do prvého a druhého roku po prekonaní CMP.

Mozog má prirodzenú schopnosť prepojiť svoje obvody po mŕtvici, čo vedie k určitému stupňu zlepšenia funkcie v priebehu mesiacov až rokov.

Po šiestich mesiacoch od CMP je pozitívny vplyv rehabilitácie už značne obmedzený. Aj keď rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok.

Neuroplasticita a obnova funkcií

Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita alebo nervová plasticita, sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia.

Ak dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť obísť alebo nahradiť.

Funkčná plasticita je schopnosť mozgu presúvať funkcie z poškodenej oblasti mozgu do iných nepoškodených oblastí. Štrukturálna plasticita je schopnosť mozgu skutočne zmeniť svoju fyzickú štruktúru v dôsledku učenia.

Štrukturálna a funkčná plasticita

Štrukturálna plasticita sa týka fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov, tvorby nových synapsií a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií.

Štrukturálna plasticita hrá kľúčovú úlohu pri učení a pamäti, ako aj pri zotavovaní sa z poranení mozgu.

Funkčná plasticita zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie.

Plasticita pokračuje počas života, aj keď v menšej miere, a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane učenia, zmyslových skúseností, obohatenia prostredia a dokonca aj mentálnych cvičení.

Aktivity, ako je učenie sa novej zručnosti, hra na hudobný nástroj, zapojenie sa do kognitívneho tréningu a dokonca aj zotavovanie sa z poranení mozgu alebo mŕtvice, to všetko môže viesť k zmenám v štruktúre a funkcii mozgu, čo odráža adaptabilitu mozgu.

Úloha fyzioterapeuta

Úlohou fyzioterapeuta je špecifikovať a pomenovať jednotlivé pohybové či iné deficity, pracovať na ich odstránení, usmerňovať a motivovať pacienta.

Pokiaľ je pre pacienta nemožné pohnúť s hornou či dolnou končatinou úplne alebo sú tam zjavné odchýlky od fyziologického pohybu, je nutné pristúpiť k pasívnej alebo aktívno-asistovanej terapii.

Týmto spôsobom stimulujeme činnosť poškodených mozgových centier pre rýchlejšiu obnovu a regeneráciu nervových spojení, keďže za hlavné príčiny obmedzenej hybnosti považujeme prerušenie komunikácie príslušných mozgových centier.

Fyzioterapeut doslova učí pacientov mozog opätovne si vytvoriť nervové spojenia motorických zručností, ktoré boli z časti poškodené alebo sú pre pretrvávajúce symptómy CMP obmedzené.

Po zvládnutí základných pohybov a nadobudnutí sily príslušných svalových skupín zvyšujeme náročnosť cvikov v zmysle koordinácie, balansu alebo vystavením pacienta novej polohe, napríklad sedu, šikmému sedu, polohe na štyroch či stoji.

Prečo je správne prevedenie pohybov dôležité

Rehabilitácia pacienta po CMP je mimoriadne špecifická a unikátna. Je dôležité, aby sa pacient dané pohyby, prechody do sedu, stoja a podobne naučil správne, pretože naučený motorický program je po čase prepísať takmer nemožné.

Je esenciálne, aby sme pacientovi ukázali, do akej miery si môže pomáhať zdravou končatinou, akým spôsobom a čo všetko môže alebo musí robiť postihnutou stranou samostatne.

Prílišné pomáhanie si zdravou stranou, druhou osobou alebo ergonomickými pomôckami pacienta oberáme o nemalú časť učenia a tréningu postihnutej strany tela, ako aj mozgu samotného.

Skorá vertikalizácia a chôdza v čase, kedy pacient nespĺňa elementárne predpoklady na dostatočnú stabilitu alebo hybnosť dolnej končatiny, vedie k patologickým pohybovým vzorom, v ktorých nebude nikdy samostatná chôdza či iné pohyby uskutočniteľné.

Jednotlivé oblasti rehabilitácie

Fyzioterapia a kinezioterapia

Veľkú časť rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode tvoria fyzické aktivity. Počas rehabilitácie sa precvičujú napríklad motorické zručnosti, vďaka čomu si pacient môže zlepšiť svoju svalovú silu a koordináciu.

Základom rehabilitácie je pohybová liečba - kinezioterapia, ktorá zlepšuje aktivitu primárneho motorického kortexu, a tým umožňuje vznik užitočných neuroplastických zmien v mozgu.

Ide o pohybovú liečbu, ktorej cieľom je udržať u pacienta svalovú a kĺbovú flexibilitu. Pri kinezioterapii sa zachováva rozsah pohybu a redukujú sa stratené funkčné schopnosti.

Rovnako pomáha podporiť spontánny návrat mozgových funkcií, ktoré v dôsledku CMP mohli prestať fungovať.

Nácvik chôdze, rovnováhy a mobility

Takisto sa trénuje mobilita používaním rôznych pohybových pomôcok, akými sú napríklad palička alebo chodítko.

Pacient môže pracovať najmä na zlepšení pohyblivosti a koordinácie, stabilite a bezpečnosti pri chôdzi, zvládaní bežných každodenných činností, udržaní dosiahnutých funkcií a fyzickej kondície.

Mediolaterálna dynamická stabilita je pre jednotlivcov s hemiplégiou najdôležitejším aspektom. Slabosť paretickej nohy spôsobuje pri iniciácii chôdze problémy udržať telesnú hmotnosť počas fázy postoja.

Jedinci s mŕtvicou majú tendenciu zaujať asymetrické držanie tela znížením zaťaženia paretickej dolnej končatiny nielen počas státia, ale aj pri chôdzi.

Ergoterapia

Táto časť rehabilitácie zahŕňa liečbu motoricko-intelektuálnych funkcií a sociálnych schopností. Cieľom ergoterapie je dosiahnuť čo najvyšší stupeň sebaobsluhy a samostatnosti v živote.

Táto terapia sa hlavne zameriava na vykonávanie činností, ktoré pacient považuje za potrebné a užitočné vo svojom živote.

Ide o činnosti, ktoré súvisia s každodennými aktivitami, prácou, ale aj rekreáciou.

Logopédia a kognitívna rehabilitácia

Neurorehabilitačný program prispôsobujeme individuálnym potrebám pacienta a zameriavame sa na zlepšenie zručností, ktoré boli ovplyvnené následkami cievnej mozgovej príhody.

Môže ísť o oslabenie svalov, zníženú koordináciu pohybov, poruchy chôdze, poruchy citlivosti, problémy s úchopom, výpadky zorného poľa, poruchy reči alebo porozumenia.

Kognitívno-behaviorálna terapia je vedecká, edukatívna, jej konečným cieľom je samostatnosť klienta.

Zlepšené kognitívne funkcie, ako je pozornosť, vedú k obnoveniu motorickej kontroly horných a dolných končatín v dôsledku lepšej angažovanosti pacienta.

Multidisciplinárny rehabilitačný tím

Najlepšie výsledky dosahuje multidisciplinárny prístup. To znamená, že na liečbe sa podieľa tím odborníkov - fyzioterapeut, ergoterapeut, logopéd, psychológ alebo neuropsychológ a lekár.

Každý z nich rieši špecifickú oblasť následkov CMP. Keď sa tieto terapie kombinujú, pacient napreduje ako celok - zlepšuje sa chôdza, reč, pamäť aj sebestačnosť paralelne.

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa.

Rehabilitačné zariadenie si pacient vyberá sám, pričom platí, že čím viac špecialistov sa o pacienta stará a čím viac hodín rehabilitácie absolvuje, tým výraznejšie je zlepšenie stavu.

Možnosti rehabilitácie v Topoľčanoch

V Topoľčanoch a blízkom okolí existuje niekoľko zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú rehabilitáciu po CMP.

V individuálnej fyzioterapii sa využívajú viaceré fyzioterapeutické metódy a techniky v závislosti od diagnózy pacienta.

Spravidla zahŕňa cvičenie, manuálne ošetrenie, využitie mäkkých techník, aplikáciu laseru, ultrazvuku alebo iných rehabilitačných intervencií.

Príklady metód a techník

• SM systém,
• DNS koncept,
• Bobath koncept,
• bankovanie,
• tejpovanie,
• suchá ihla,
• manuálna terapia,
• elektroterapia,
• laseroterapia,
• ultrazvuk.

Prístup ku každému pacientovi je vysoko individuálny, podľa aktuálneho klinického nálezu a stupňa funkčného postihnutia.

Rehabilitačná liečba pacienta po CMP sa zameriava na liečbu porúch motoriky a svalového tonusu, senzorických porúch a na prejavy týchto porúch v bežných denných aktivitách.

Ambulantná fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia v Topoľčanoch

Ambulancia špecialistu v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia vykonáva funkčnú diagnostiku pohybového systému, mobilizáciu kĺbov a manipuláciu chrbtice.

Financovanie a úhrada rehabilitácie

O ďalšie doliečovanie musí pacient, respektíve jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie.

Schvaľovanie rehabilitačného pobytu trvá poisťovniam dva až tri týždne.

Podmienky úhrady, rozsah starostlivosti a lehoty na podanie žiadosti sa môžu líšiť podľa zdravotnej poisťovne, diagnózy a typu zariadenia.

Robotická rehabilitácia zatiaľ nie je hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Robotická rehabilitácia

Rehabilitačné roboty umožňujú vykonávať pohyby presne, bezpečne a opakovane, čo je pre mozog kľúčové.

Bežný fyzioterapeut dokáže s pacientom zopakovať určitý pohyb povedzme stokrát, kým sily dôjdu. Robotický prístroj však zvládne tisíce opakovaní, a to s nastavením ideálneho rozsahu a rýchlosti pohybu.

Tým sa výrazne podporí neuroplasticita - tvorba nových nervových spojení, vďaka ktorej mozog znovu preberá kontrolu nad telom.

Robotické prístroje dnes pokrývajú rôzne oblasti rehabilitácie: existujú roboty na nácvik chôdze, robotické systémy na cvičenie ruky a úchopu, senzomotorické prístroje na rovnováhu a koordináciu či virtuálna realita pre kognitívny tréning a motiváciu pacienta.

Robotické terapie sa kombinujú vždy s prácou skúseného fyzioterapeuta, ktorý pacienta pripraví, nastaví prístroj na mieru jeho potrebám a celú terapiu vedie.

Je dokázané, že pacienti, ktorí absolvujú roboticky asistovaný tréning chôdze popri bežnej rehabilitácii, majú vyššiu šancu opäť chodiť samostatne.

Aké procedúry môže zahŕňať rehabilitácia

Konkrétne procedúry určuje rehabilitačný alebo kúpeľný lekár podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb pacienta.

• individuálny liečebný telocvik - cielené cvičenia na podporu pohybových funkcií, koordinácie a stability,
• hydrokinezioterapia a cvičenie vo vode - využitie vlastností vodného prostredia na uľahčenie pohybu,
• fyzikálna terapia - podľa indikácie môže byť využitá na podporu rehabilitácie a zmiernenie niektorých ťažkostí,
• masáže - môžu dopĺňať rehabilitačný program a prispieť k uvoľneniu svalového napätia,
• elektroterapia,
• laseroterapia,
• ultrazvuková terapia,
• magnetoterapia,
• oxygenoterapia.

Jednotlivé procedúry sa kombinujú tak, aby zodpovedali individuálnym potrebám pacienta a vhodne dopĺňali jeho rehabilitáciu.

Kúpeľná rehabilitácia po mozgovej príhode

Kúpeľná rehabilitácia prichádza do úvahy až po odznení akútneho štádia mozgovej príhody, keď je zdravotný stav pacienta stabilizovaný a umožňuje absolvovať rehabilitačnú liečbu.

Kúpeľná rehabilitácia pritom nenahrádza akútnu ani následnú zdravotnú starostlivosť, ale môže na predchádzajúcu rehabilitáciu nadviazať a podporiť ďalšie zlepšovanie alebo udržanie dosiahnutých funkcií.

Vhodnosť kúpeľnej liečby závisí najmä od zdravotného stavu a rozsahu následkov mozgovej príhody, schopnosti pacienta spolupracovať pri rehabilitácii, prítomnosti obnovujúcich sa alebo pretrvávajúcich funkčných porúch, posúdenia lekárom a splnenia podmienok konkrétnej indikácie.

Nárok na kúpeľnú liečbu po CMP

Cievna mozgová príhoda patrí medzi neurologické indikácie, pri ktorých môže byť kúpeľná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia, ak pacient spĺňa podmienky indikačného zoznamu.

Návrh na kúpeľnú liečbu môže pri týchto indikáciách vyhotoviť neurológ, lekár fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, internista alebo všeobecný lekár.

Pred podaním návrhu je pri indikáciách VI/6 a VI/7 potrebná aj konzultácia internistu z hľadiska možnosti záťaže kardiovaskulárneho systému.

Nárok na kúpeľnú liečbu nie je automatický pre každého pacienta po mozgovej príhode. O vhodnosti rozhoduje zdravotný stav pacienta a splnenie podmienok konkrétnej indikácie.

Ako často možno absolvovať kúpeľnú liečbu

Pri cievnej mozgovej príhode možno kúpeľnú liečbu hradenú z verejného zdravotného poistenia absolvovať opakovane najviac raz za dva roky, ak pacient naďalej spĺňa podmienky príslušnej indikácie.

O opakovaní liečby rozhoduje zdravotný stav pacienta a jeho lekársky návrh, ktorý následne posudzuje zdravotná poisťovňa.

Rehabilitačný pobyt v Dudinciach

Kúpeľná rehabilitácia v Dudinciach spája odbornú zdravotnú starostlivosť, rehabilitáciu a využitie prírodného liečivého zdroja.

Po príchode absolvuje pacient lekárske vyšetrenie, na základe ktorého sa stanoví individuálny liečebný program.

Počas pobytu sa pacient pravidelne venuje rehabilitácii a pohybovým aktivitám. Rehabilitačný program sa môže počas pobytu prispôsobovať aktuálnemu stavu a pokroku pacienta.

Dôležitý je pravidelný pohyb, dostatok času na regeneráciu a pokračovanie v nácviku schopností potrebných pre čo najväčšiu samostatnosť v každodennom živote.

Dudinská minerálna voda je charakteristická kombináciou oxidu uhličitého a sulfánu a je hlavným prírodným liečivým zdrojom využívaným pri kúpeľnej liečbe v Dudinciach.

Kúpele Dudince sa špecializujú aj na liečbu neurologických ochorení a medzi ich indikácie patria hemiparézy a paraparézy cievneho pôvodu po odznení akútneho štádia mozgovej príhody.

Čo môže pacient očakávať

Každý pacient po mozgovej príhode má iné funkčné obmedzenia a iné tempo zotavovania. Preto je dôležité prispôsobiť rehabilitáciu jeho aktuálnemu zdravotnému stavu a možnostiam.

• zlepšenie pohyblivosti a koordinácie,
• zvýšenie stability a bezpečnosti pri chôdzi,
• lepšie zvládanie bežných každodenných činností,
• udržanie dosiahnutých funkcií a fyzickej kondície,
• vytváranie návykov, ktoré môže pacient využiť aj po návrate domov.

Kúpeľná rehabilitácia preto nie je jednorazovým riešením, ale súčasťou dlhšieho procesu zotavovania po mozgovej príhode.

Podpora rodiny a psychickej pohody

Žiadna rehabilitácia sa nezaobíde bez sociálnej podpory. Pacient po mozgovej mŕtvici často potrebuje pomoc pri bežných úkonoch, ako sú hygiena, obliekanie alebo presun, a takisto psychickú oporu.

Rodina by mala byť trpezlivá a povzbudzujúca. Je vhodné zapojiť sa do rehabilitačného procesu - naučiť sa, ako pomôcť pri cvičení doma, ako bezpečne asistovať pri chôdzi a ako komunikovať s človekom, ktorý má narušenú reč.

Dôležité je nechať pacientovi dostatok priestoru na samostatnosť a rozhodovanie, aby si udržal pocit dôstojnosti. Zároveň však treba byť nablízku, keď je potrebná pomoc.

Faktormi, ktoré môžu negatívne ovplyvniť každodenný život pacientov, sú depresia a úzkosť. Pacienti, ktorí sú liečení na depresiu, majú tendenciu mať lepšie výsledky motorickej a kognitívnej rehabilitácie v porovnaní s neliečenými pacientmi.

Lieky, kontroly a prevencia ďalšej príhody

Po mŕtvici pacienti často užívajú viacero liekov, napríklad na tlak, na riedenie krvi, na cholesterol, prípadne antidepresíva či lieky proti bolesti.

Je dôležité brať lieky presne podľa predpisu a chodiť na pravidelné kontroly k lekárovi. Ten sleduje progres v rehabilitácii aj prípadné komplikácie.

Ak by sa vyskytli nové ťažkosti, napríklad epileptické záchvaty po CMP, spasticita svalov alebo silná depresia, lekár navrhne úpravu liečby alebo špeciálne zákroky.

Cieľom vhodne zvolenej liečebnej rehabilitácie je chrániť pacienta pred vznikom sekundárnych zdravotných komplikácií, akými sú napríklad zápal pľúc, infekcie močových ciest, poranenia spôsobené pádmi, vznik krvných zrazenín vo veľkých žilách či opakovaná cievna mozgová príhoda.

Ako pokračovať v rehabilitácii doma

Návratom domov sa rehabilitácia nekončí. Pravidelný pohyb a cvičenie sú dôležité aj naďalej, pričom ich rozsah a intenzita by mali zodpovedať zdravotnému stavu a odporúčaniam odborníkov.

• pokračovať v odporúčaných rehabilitačných cvičeniach,
• pravidelne sa hýbať podľa svojich možností,
• dodržiavať odporúčania lekára a fyzioterapeuta,
• pokračovať v potrebných kontrolách a liečbe,
• dbať na životosprávu a kontrolu rizikových faktorov cievnej mozgovej príhody.

Pravidelná rehabilitácia a aktívny prístup pacienta môžu pomôcť udržať dosiahnuté výsledky a podporovať ďalšie zotavovanie.

Je dôležité, aby rodina pomáhala pri bezpečnom cvičení a presunoch, ale zároveň podporovala pacienta v samostatnom vykonávaní činností.

Vždy však platí, že základom úspechu je poctivá rehabilitácia a starostlivosť o životosprávu.

Praktický postup po prepustení z nemocnice

1. Po stabilizácii zdravotného stavu pokračovať v rehabilitácii podľa odporúčania lekára.
2. Vyžiadať si potrebnú dokumentáciu a odporúčania pre ďalšiu zdravotnú starostlivosť.
3. Kontaktovať vhodné rehabilitačné zariadenie v Topoľčanoch alebo okolí.
4. Podľa zdravotného stavu zapojiť fyzioterapeuta, neurológa, logopéda, ergoterapeuta a psychológa.
5. Overiť podmienky úhrady rehabilitačného pobytu alebo kúpeľnej liečby v zdravotnej poisťovni.
6. Pokračovať v cvičení a odporúčanej liečbe aj po návrate domov.

Pacient po mozgovej príhode potrebuje pravidelnú, správne vedenú a individuálne prispôsobenú rehabilitáciu. V Topoľčanoch je možné využiť ambulantnú fyziatriu, fyzioterapiu a ďalšie rehabilitačné postupy, zatiaľ čo kúpeľná liečba v Dudinciach môže po odznení akútnej fázy nadviazať na predchádzajúcu starostlivosť.

tags: #rehabilitacia #po #ncmp #topolcany