Detská mozgová obrna (DMO) je skupina neurologických porúch, ktoré trvalo ovplyvňujú pohyb tela, svalový tonus, držanie tela, rovnováhu a koordináciu. Vzniká v dôsledku abnormálneho vývoja alebo poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu, najčastejšie ešte pred narodením, počas pôrodu alebo krátko po narodení.
DMO je celoživotné a neprogresívne postihnutie, čo znamená, že samotné poškodenie mozgu sa časom nezhoršuje, hoci jednotlivé príznaky sa môžu meniť a bez vhodnej starostlivosti sa môžu zväčšovať svalové kontraktúry, stuhnutosť a obmedzenie pohybu. Liečba nedokáže prvotné poškodenie odstrániť, ale včasná, pravidelná a komplexná rehabilitácia môže výrazne zlepšiť funkčné schopnosti, samostatnosť a kvalitu života dieťaťa.
Čo je detská mozgová obrna
Detská mozgová obrna (DMO) označuje skupinu neurologických porúch, ktoré sa objavujú v dojčenskom alebo ranom detstve a trvalo ovplyvňujú pohyb tela, svalový tonus, držanie tela a koordináciu. Detská mozgová obrna (DMO) je spôsobená abnormalitami vo vnútri alebo poškodením vyvíjajúceho sa mozgu, ktoré narúšajú schopnosť nášho mozgu ovládať pohyb a udržiavať držanie tela, ako aj rovnováhu.
Pojem mozgová obrna sa vzťahuje na mozog; obrna označuje stratu alebo zhoršenie motorických funkcií. DMO je súhrnný pojem pre skupinu porúch, ktoré ovplyvňujú kontrolu pohybu a držanie tela.
Vo všetkých prípadoch sa DMO prejavuje poruchami motoriky. Prejavy ochorenia sú rôzne a zodpovedajú závažnosti stavu dieťaťa s detskou mozgovou obrnou: od celoživotnej potreby asistencie, až po schopnosť chodiť pomocou špeciálnych pomôcok, alebo dokonca úplne samostatne.
Detská mozgová obrna nie je infekčné ochorenie a nejde o to isté ako detská obrna spôsobená poliovírusom. CP nie je dedičná choroba v bežnom zmysle slova. To znamená, že matka alebo otec s DMO môžu mať úplne zdravé dieťa.
Vznik a príčiny detskej mozgovej obrny
Mozgová obrna vzniká v dôsledku abnormality alebo narušenia vývoja mozgu. K poškodeniu môže dôjsť počas tehotenstva, samotného pôrodu alebo krátko po pôrode. V mnohých prípadoch nie je presne známa priama príčina.
Detská mozgová obrna vzniká v dôsledku poškodenia nervového systému dieťaťa buď v maternici, alebo po narodení. Žiadny z rizikových faktorov nemusí nevyhnutne viesť k ochoreniu, ale ich prítomnosť zvyšuje riziko vzniku detskej mozgovej obrny.
1. Prenatálne príčiny počas tehotenstva
K poškodeniu mozgu môže dôjsť ešte pred narodením dieťaťa. Medzi prenatálne príčiny a rizikové faktory patria:
- infekčné ochorenia matky počas tehotenstva, ktoré zasiahnu plod;
- vírusové a infekčné ochorenia matky a plodu počas tehotenstva;
- toxoplazmóza, rubeola, cytomegalovírus, herpes simplex, syfilis a infekcia vírusom Zika;
- poruchy placentárneho obehu;
- krvácanie matky počas tehotenstva;
- metabolické poruchy matky;
- ochorenia štítnej žľazy u matky;
- Rh inkompatibilita;
- poruchy krvného obehu;
- ochorenia obličiek vedúce k hypoxii plodu;
- nedostatočná výživa;
- pôsobenie röntgenového žiarenia;
- traumy a stres u matky;
- užívanie alkoholu, cigariet, drog a iných škodlivých látok;
- náhodná mutácia v génoch riadiacich vývoj mozgu;
- genetické alebo metabolické poruchy.
2. Perinatálne príčiny počas pôrodu
Poškodenie môže vzniknúť aj v súvislosti s pôrodom. Medzi perinatálne príčiny patria komplikácie pri pôrode, napríklad kliešťový pôrod, nepostupujúci alebo veľmi dlhý pôrod, pôrod panvovým koncom, inštrumentálny pôrod a všetky stavy, pri ktorých je dieťa ohrozené nedostatkom kyslíka.
- nedonosenosť alebo predčasný pôrod;
- narodenie pred 37. týždňom;
- nízka pôrodná hmotnosť;
- prenášanie;
- komplikácie pupočníka;
- poranenia pri pôrode;
- ťažký alebo nesprávne vedený pôrod;
- nedostatok kyslíka počas pôrodu;
- krvácanie do mozgu;
- fetálna mŕtvica, ktorá naruší prietok krvi a vývoj mozgu.
Nedostatok kyslíka môže poškodiť mozgové bunky, ktoré patria medzi najcitlivejšie bunky v tele. Rozsah poškodenia motorických centier závisí aj od toho, ako dlho bol mozog bez dostatočného prísunu kyslíka.
3. Postnatálne príčiny po narodení
DMO môže vzniknúť aj po narodení, najmä v prvých mesiacoch alebo rokoch života. Medzi postnatálne príčiny patria infekcie dieťaťa, zápal mozgu, zápal mozgových blán, vírusová encefalitída, bakteriálna meningitída, krvácanie do mozgu, závažná novorodenecká žltačka, srdcové chyby, ťažká chudokrvnosť a poranenie hlavy alebo mozgu.
- infekcie prekonané v prvom roku života;
- čierny kašeľ;
- zápal mozgu alebo mozgových blán;
- zápal stredného ucha a hnisavé infekcie;
- zlyhanie dýchania;
- ťažká chudokrvnosť po pôrode;
- krvácanie a nezhoda Rh faktora;
- traumatické poranenie hlavy;
- pád alebo iné mechanické poškodenie mozgu;
- týranie dieťaťa.
Detská mozgová obrna môže byť vrodená alebo získaná. Vrodená DMO vzniká pred narodením dieťaťa, zatiaľ čo získaná DMO môže vzniknúť v prvých mesiacoch až rokoch života v dôsledku infekcie mozgu alebo mechanického poranenia.
Formy detskej mozgovej obrny
DMO sa rozdeľuje podľa typu poruchy svalového tonusu, charakteru mimovoľných pohybov, postihnutej časti mozgu a rozsahu postihnutia. Najčastejšie sa opisujú spastická, dyskinetická alebo nespastická, ataktická a zmiešaná forma.
Spastická forma
Spastická mozgová obrna je najbežnejším typom detskej mozgovej obrny a predstavuje približne 70-80 % všetkých prípadov. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým tonusom, ktorý obmedzuje alebo môže úplne znemožniť pohyb v postihnutých oblastiach.
Spasticita spôsobuje stuhnutosť kĺbov. Nohy môžu byť v bedrách ohnuté, vytočené dovnútra a chodidlá môžu byť v takzvanej špičkovej alebo ekvinovaróznej polohe. Stuhnutie môže postihovať aj lakte, zápästia a kolená, pričom palec býva otočený smerom dovnútra.
Spastická diparéza
Diparetická forma postihuje najmä obe dolné končatiny, pričom horné končatiny bývajú zasiahnuté menej. Dieťa môže chodiť po špičkách, pretože má stiahnuté lýtkové svaly. Jemná motorika rúk môže byť narušená, zatiaľ čo hrubá motorika môže zostať relatívne dobrá.
Deti môžu mať problémy s chôdzou a môžu potrebovať oporu, napríklad barle alebo iné pomôcky. Pri najťažších formách sa chôdza nemusí rozvinúť, pričom intelekt nemusí byť narušený.
Spastická hemiplégia alebo hemiparéza
Hemiparetická forma postihuje jednu polovicu tela, pravú alebo ľavú. Horná končatina býva často postihnutá viac než dolná končatina. Táto forma môže vzniknúť pri poškodení jednej polovice mozgu.
Hemiparetické končatiny rastú pomalšie oproti zdravej strane. Môže sa vyskytnúť mentálne postihnutie rôzneho stupňa a epilepsia.
Spastická triparéza
Triparetická forma zvyčajne postihuje obe dolné končatiny a jednu hornú končatinu alebo opačnú kombináciu. Ochorenie môže byť závažné a zvládanie jeho prejavov môže byť z terapeutického hľadiska náročné.
Spastická kvadruplégia alebo kvadruparetická forma
Quadruparetická forma postihuje všetky štyri končatiny spolu s trupom, hlavou a niekedy aj tvárou. Ide o jednu z najťažších foriem DMO, pri ktorej bývajú časté poruchy reči, prehĺtania, intelektu a epileptické záchvaty.
Dyskinetická alebo nespastická forma
Nespastická forma sa vyskytuje približne u 10-20 % pacientov a súvisí s poškodením bazálnych ganglií. Prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach.
Dyskinetická mozgová obrna môže spôsobiť napnutie alebo uvoľnenie svalu. Typické sú mimovoľné pohyby, zášklby tváre, pomalé alebo trhavé pohyby, nezrozumiteľná reč a problémy s prehĺtaním.
- Atetoidná forma sa prejavuje krútivými, pomalými a nepravidelnými pohybmi.
- Choreoatetoidná forma spôsobuje bezcieľne, nekontrolované a trhavé pohyby.
- Dystonická forma sa vyznačuje abnormálnym svalovým tonusom, pri ktorom sa obdobia uvoľnenia striedajú s výrazným napätím.
Hypotonická forma
Hypotonická forma sa prejavuje celkovým znížením svalového napätia na trupe a končatinách. Dieťa je chabé, má nadmerne uvoľnené svaly a môže mať väčší rozsah pohybu v kĺboch.
Hypotónia sa často objavuje v dojčenskom veku. V niektorých prípadoch sa počas prvých mesiacov života mení na hypertoniu alebo neskôr prechádza do spastickej či dyskinetickej formy.
Ataktická forma
Ataktická mozgová obrna je pomerne vzácna a postihuje približne 5-10 % pacientov. Súvisí s poškodením mozočku a ovplyvňuje rovnováhu, citlivosť a koordináciu pohybov.
Chôdza býva neistá, chodidlá sú kladené ďaleko od seba a môže pripomínať „opileckú chôdzu“. Objaviť sa môže aj intenčný tremor, teda tras, ktorý vzniká pri cielenej činnosti.
Zmiešaná forma
Zmiešaná mozgová obrna sa vyskytuje vtedy, keď súčasne prevažujú príznaky viacerých typov. Najčastejšia je kombinácia spastickej a dyskinetickej formy.
Príznaky detskej mozgovej obrny
Príznaky detskej mozgovej obrny sa líšia podľa rozsahu a miesta poškodenia mozgu. Nie všetky prejavy musia byť prítomné a funkčné schopnosti jednotlivcov sa môžu výrazne odlišovať.
Niektoré deti môžu chodiť samostatne, iné potrebujú chodítko, barle alebo invalidný vozík. Intelekt môže byť normálny, mierne znížený alebo výrazne narušený, pričom samotná DMO neznamená automaticky intelektové postihnutie.
Poruchy pohybu a svalového tonusu
- stuhnuté alebo ochabnuté svaly;
- zvýšené alebo znížené svalové napätie;
- tuhosť pri pohybe svalov;
- prehnané reflexy;
- nedostatok koordinácie svalov;
- nedobrovoľné, pomalé alebo kŕčovité pohyby;
- tras a nekoordinované pohyby;
- asymetrické postavenie končatín;
- zlé držanie tela;
- obmedzená pohyblivosť kĺbov;
- poruchy rovnováhy;
- ťažkosti pri držaní predmetov;
- ťažkosti s jemnou motorikou;
- ťažkosti pri chôdzi alebo neschopnosť samostatne chodiť.
Oneskorenie psychomotorického vývoja
Rodičia si často ako prví všimnú, že dieťa nedosahuje vývojové míľniky v očakávanom čase. Môže zaostávať v držaní hlavy, prevaľovaní, otáčaní sa z chrbta na brucho, sedení, plazení, státí, chôdzi, džavotaní alebo rozprávaní.
Celkový vývin pohybových schopností dieťaťa s DMO je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Jednotlivé motorické míľniky, ako sedenie, státie a chôdza, sa môžu objavovať neskôr.
Poruchy reči, jedenia a prehĺtania
- oneskorený vývoj reči;
- ťažkosti pri rozprávaní;
- nezrozumiteľná alebo pomalá reč;
- zajakávanie;
- dyzartria;
- ťažkosti s artikuláciou;
- narušené dýchanie, tvorba, modulácia a rezonancia hlasu;
- problémy so satím;
- ťažkosti pri žuvaní a prehĺtaní;
- nadmerné slinenie.
Pri dyzartrii je narušená pohyblivosť rečových orgánov, čo spôsobuje ťažkosti v artikulácii rôznej závažnosti. Ak sú postihnuté svaly tváre alebo úst, môžu sa pridávať problémy s rečou, žuvaním a prehĺtaním.
Poruchy zraku, sluchu a vnímania
Častá je nerovnováha očných svalov, pri ktorej oči nedokážu sústrediť pohľad na ten istý objekt. Môže sa objaviť škúlenie, slabé vnímanie hĺbky, porucha vizuálno-motorickej koordinácie alebo čiastočné zhoršenie zraku.
Niektoré deti majú poruchy sluchu alebo zmeny v zmyslovom vnímaní aj bez úplnej straty zmyslovej funkcie. Ťažkosti s vnímaním môžu ovplyvňovať učenie, koordináciu pohybov a orientáciu v priestore.
Ďalšie neurologické a psychické prejavy
- epileptické záchvaty;
- poruchy koncentrácie;
- ľahká unaviteľnosť;
- fragmentovaná alebo nekonzistentná pamäť;
- ťažkosti s učením;
- poruchy správania;
- problémy s emocionálnou reguláciou;
- psychiatrické zdravotné problémy;
- intelektové postihnutie;
- autizmus.
Epilepsia sprevádza DMO približne u 35-55 % detí. DMO nevzniká z epilepsie, ale poškodený mozog môže byť náchylnejší na vznik abnormálnej elektrickej aktivity a záchvatov.
Súvisiace poruchy a komplikácie
Detská mozgová obrna postihuje predovšetkým pohyb a držanie tela, ale mnoho jednotlivcov má aj ďalšie problémy známe ako pridružené poruchy. Tieto poruchy sa líšia závažnosťou a môžu ovplyvniť niekoľko oblastí vývoja, každodenného fungovania a celkového zdravia.
- Poruchy spánku: ťažkosti so zaspávaním alebo udržiavaním spánku môžu súvisieť s bolesťou, záchvatmi alebo problémami s dýchaním.
- Poruchy správania: môžu sa vyskytnúť problémy s emocionálnou reguláciou, hyperaktivitou alebo sociálnym správaním.
- Intelektové postihnutie: niektoré deti môžu mať ťažkosti s učením alebo vývojové oneskorenia.
- Zhoršenie zraku: môže sa vyskytnúť strabizmus, slabé vnímanie hĺbky alebo čiastočná strata zraku.
- Dýchacie ťažkosti: slabé svaly hrudníka a zlé držanie tela môžu sťažiť dýchanie.
- Problémy s kontrolou slín: ťažkosti so zvládaním slín môžu viesť k slintaniu, podráždeniu pokožky a infekcii.
- Problémy s močovým mechúrom: niektorí jedinci môžu mať močovú inkontinenciu.
- Poruchy komunikácie: oneskorený alebo poškodený vývoj reči a jazyka môže sťažiť verbálnu komunikáciu.
- Epilepsia: záchvaty sú častejšie u jedincov s detskou mozgovou obrnou.
Včasná diagnostika a intervencia pri týchto súvisiacich poruchách môže výrazne zvýšiť účinnosť terapie a zlepšiť dlhodobé výsledky. Na komplexné riešenie týchto výziev je často potrebný multidisciplinárny prístup zahŕňajúci neurológov, logopédov, ergoterapeutov, psychológov a ďalších špecialistov.
Diagnóza detskej mozgovej obrny
Detskú mozgovú obrnu možno diagnostikovať až po niekoľkých mesiacoch života, pretože úplný klinický obraz sa zvyčajne vyvíja postupne. Hneď po narodení je diagnóza náročná a pri mnohých deťoch je potrebné dynamicky sledovať vývoj.
Podozrenie na riziko rozvoja DMO možno vysloviť už v prvých týždňoch života na základe podrobného neurologického vyšetrenia, hodnotenia psychomotorického vývoja, polohových testov, ultrasonografie mozgu a ďalších vyšetrení.
Deti z rizikového tehotenstva alebo deti s predčasným narodením a nízkou pôrodnou hmotnosťou môžu potrebovať pravidelné kontroly u špecialistu. Dôležité je sledovať, či dieťa dosahuje míľniky, ako sú prevaľovanie, sedenie, plazenie, státie, chôdza a rozprávanie.
Neurologické a vývojové vyšetrenie
Detský neurológ hodnotí svalový tonus, reflexy, držanie tela, koordináciu, symetriu pohybov a psychomotorický vývoj. Diagnózu stanovuje na základe pozorovania pohybu, svalového tonusu a reflexov.
Pri vyšetrení sa sleduje aj schopnosť dieťaťa ovládať hlavu, meniť polohu, udržať rovnováhu, používať horné končatiny a reagovať na podnety. Súčasťou komplexného vyšetrenia môže byť konzultácia s ortopédom, logopédom, fyzioterapeutom, ergoterapeutom a psychológom.
Zobrazovacie vyšetrenia
Magnetická rezonancia
Magnetická rezonancia využíva rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailných trojrozmerných alebo prierezových obrazov mozgu dieťaťa. MRI môže identifikovať lézie alebo abnormality v mozgu a zvyčajne je preferovaným zobrazovacím testom.
Kraniálny ultrazvuk
Kraniálny ultrazvuk používa vysokofrekvenčné zvukové vlny na získanie snímok mozgu. Nevytvára tak detailný obraz ako MRI, ale môže poskytnúť cenné predbežné hodnotenie, najmä u novorodencov.
Počítačová tomografia
CT vyšetrenie môže pomôcť pri identifikácii niektorých abnormalít mozgu. Používa sa podľa klinickej situácie a rozhodnutia lekára.
Elektroencefalogram a laboratórne testy
Ak má dieťa záchvaty, EEG môže pomôcť zistiť prítomnosť alebo riziko epilepsie, ktorá sa u ľudí s mozgovou obrnou vyskytuje častejšie. Pri teste sa na vlasovú pokožku dieťaťa pripevní séria elektród.
Laboratórne testy môžu pomôcť odhaliť genetické alebo metabolické problémy. Lekár môže podľa potreby odporučiť aj krvné testy, vyšetrenie moču, testy zrážania krvi, vyšetrenia zraku a sluchu alebo ďalšie odborné vyšetrenia.
Kedy vyhľadať lekára
Je dôležité vyhľadať lekára, ak si rodičia všimnú poruchu pohybu alebo oneskorenie vo vývoji dieťaťa. Pozornosť si vyžadujú najmä ťažkosti s držaním hlavy, otáčaním, sedením, plazením, státím, chôdzou, prehĺtaním, koordináciou alebo nezvyčajný svalový tonus.
Čím skôr sa zistia abnormality vo vývoji dieťaťa, tým skôr možno začať cielenú liečbu. Včasná intervencia je dôležitá aj preto, že najväčší potenciál neuroplasticity mozgu je v prvých rokoch života.
Liečba detskej mozgovej obrny
Liečba detskej mozgovej obrny nemôže ochorenie úplne odstrániť. Lekári sa zameriavajú na zmiernenie dôsledkov, rozvoj zachovaných schopností, prevenciu komplikácií, zníženie bolesti a zlepšenie kvality života dieťaťa.
DMO je neprogresívne, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu. Rehabilitácia je preto dlhodobá a môže byť celoživotná. Jej rozsah a zloženie sa menia podľa veku, potrieb, zdravotného stavu a funkčných cieľov dieťaťa.
Včasná a pravidelná rehabilitácia
Rozhodujúci význam v liečbe má ucelená a pravidelná rehabilitácia. Včasná rehabilitácia, najmä v prvom roku života, môže zlepšiť kvalitu života detí s DMO aj ich rodiny.
Rehabilitačný program predpisuje rehabilitačný lekár a prispôsobuje ho celkovému zdravotnému stavu, schopnostiam a potrebám dieťaťa. Cieľom je zlepšiť základné funkcie, rozšíriť repertoár pohybov, zabrániť vzniku kontraktúr a podporiť úplnú alebo čiastočnú samostatnosť.
Rehabilitácia využíva neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu učiť sa nové veci a prispôsobovať sa im. Dieťa sa učí správnym pohybovým stereotypom, obmedzujú sa patologické vzorce pohybu a predchádza sa spasticite a kontraktúram.
Bobathov koncept
Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, nesprávne pohyby a prejavy. Cieľom je dosiahnutie maximálneho fyziologického a motorického výkonu u dieťaťa a zlepšenie koordinácie pohybov.
Vojtova metóda
Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Snaží sa o aktiváciu oslabených alebo nepoužívaných svalov a využíva sa aj od útleho veku.
Ďalšie rehabilitačné metódy
- kinezioterapia;
- fyzikálna terapia;
- Therasuit metóda;
- Fayova metóda;
- Roodova metóda;
- orofaciálna stimulácia;
- proprioceptívna dynamická korekcia;
- senzorická integrácia;
- bazálna stimulácia;
- kinesiotaping;
- oxygenoterapia;
- virtuálna realita;
- robotická rehabilitácia;
- vodoliečba a hydroterapia;
- ergoterapia;
- logopedická terapia.
Fyzioterapia a pohybový tréning
Fyzická terapia a cvičenia pomáhajú rozvíjať silu, flexibilitu, rovnováhu, motorický vývoj a pohyblivosť. Cvičenia môžu byť zamerané na správne lokomočné vzorce, kontrolu držania tela, vertikalizáciu, nácvik rovnováhy a chôdze.
V dojčenskom veku je rehabilitácia dôležitá aj preto, aby sa kĺby udržiavali v neutrálnej polohe a aby sa zabránilo skráteniu svalov, ktoré by mohlo obmedziť rast kostí.
Ergoterapia a podporné pomôcky
Ergoterapeuti pomáhajú dieťaťu získať väčšiu nezávislosť pri každodenných činnostiach doma, v škole a v komunite. Pracujú na sebaobsluhe, manipulácii s predmetmi, jemnej motorike a prispôsobení prostredia.
Na zlepšenie chôdze a pretiahnutie stuhnutých svalov sa používajú ortézy, dlahy, sadrovanie, špeciálna obuv, chodítka, barle, štvornohé palice, elektrické invalidné vozíky a sedacie systémy.
Logopedická terapia
Logopédi pracujú na rozvoji reči, artikulácie, dýchania, hlasu a komunikácie. Dieťa môžu učiť hovoriť zrozumiteľnejšie, používať posunkovú reč alebo ovládať komunikačné zariadenia, počítače a hlasové syntetizátory.
Logopedická terapia môže riešiť aj problémy s jedením, žuvaním a prehĺtaním.
Lieky a injekčná liečba
Lieky sa používajú na zníženie svalového napätia, liečbu bolesti a zvládanie komplikácií súvisiacich so spasticitou. Podľa potrieb dieťaťa sa môžu liečiť aj epilepsia, poruchy spánku, tráviace ťažkosti alebo iné pridružené problémy.
Pri stiahnutí konkrétneho svalu môžu lekári odporučiť svalové alebo nervové injekcie. Injekčná liečba sa zvyčajne opakuje podľa účinku a klinickej potreby. O vhodnosti liekov a injekcií rozhoduje odborný lekár.
Chirurgická liečba
Pri ťažkých deformáciách kostí alebo kĺbov môže byť potrebná chirurgická operácia. Ortopedická operácia môže upraviť polohu rúk, bokov alebo nôh, predĺžiť skrátené svaly a šľachy, opraviť poškodené kĺby alebo korigovať skoliózu.
Chirurgické zákroky pomáhajú zlepšiť funkciu, mobilitu a polohu tela, pričom dôvodom operácie môže byť aj zmiernenie bolesti. Po zákroku je potrebná nadväzujúca rehabilitácia.
Vo vážnych prípadoch, keď iné metódy zlyhajú, sa môže vykonať selektívna dorzálna rhizotómia. Ide o prerušenie nadbytočných senzitívnych nervových vlákien, ktoré môže uvoľniť svaly a znížiť bolesť, hoci môže spôsobiť dočasnú necitlivosť končatín.
Domáca rehabilitácia a doplnkové terapie
Domáca rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečby. Základné cviky učia rodičov rehabilitační pracovníci a patria sem aj hravé aktivity, ktoré prirodzene podporujú rôzne pohyby.
Podporné metódy môžu zahŕňať hipoterapiu, canisterapiu, muzikoterapiu, arteterapiu, snoezelen, oxygenoterapiu, kinesiotaping, bazálnu stimuláciu a vodoliečbu.
Adaptívne rekreačné a športové aktivity, ako plávanie, tanec a remeslá, môžu pomôcť zlepšiť motorické zručnosti, komunikáciu a celkovú pohodu dieťaťa.
Význam hyperbarickej oxygenoterapie
Hyperbarická oxygenoterapia sa v niektorých zariadeniach používa ako doplnková metóda rehabilitácie. Jej účinnosť a vhodnosť je potrebné posudzovať individuálne a nenahrádza štandardnú neurologickú a rehabilitačnú starostlivosť.
Štúdie skúmali kombináciu intenzívnej rehabilitácie a hyperbarickej oxygenoterapie pri zlepšovaní hrubej a jemnej motoriky detí s mozgovou obrnou. Výsledky jednotlivých štúdií nemožno automaticky preniesť na každé dieťa a o vhodnosti tejto metódy musí rozhodnúť odborný tím.
Ako žiť s detskou mozgovou obrnou
Deti aj dospelí s mozgovou obrnou často potrebujú dlhodobú a komplexnú starostlivosť. Ortopéd sa sústreďuje na liečbu porúch svalov a kostí, fyzioterapeut pomáha zlepšiť chôdzu a rozťahuje stuhnuté svaly a psychológ poskytuje podporu pri rozvoji sociálnych zručností a psychickej pohody.
Podľa individuálnych potrieb sa do starostlivosti zapájajú aj neurológ, rehabilitačný lekár, logopéd, ergoterapeut, oftalmológ, audiológ, odborník na výživu, špeciálny pedagóg a ďalší špecialisti.
Rodina je kľúčovou súčasťou liečby. Pravidelné cvičenie, vhodne upravené každodenné aktivity, podpora komunikácie a láskyplný prístup pomáhajú dieťaťu rozvíjať jeho schopnosti a posilňovať samostatnosť.
Deti s DMO by nemali byť izolované. Socializácia, kontakt s rovesníkmi, školské aktivity, výlety, spoločné podujatia a primerané športové či tvorivé činnosti podporujú psychickú pohodu a začlenenie do spoločnosti.
Život s DMO môže byť náročný a pre každé dieťa je iný. Pri vhodnej podpore však môžu lieky, terapie, rehabilitácia, kompenzačné pomôcky a spolupráca rodiny s odborníkmi pomôcť dieťaťu rozvíjať jeho schopnosti podľa najväčšieho možného potenciálu.
