Rozsah poškodenia po cievnej mozgovej príhode

Rozsah poškodenia po cievnej mozgovej príhode môže byť od mierneho a dočasného zhoršenia jednej funkcie až po masívne poškodenie mozgového tkaniva s následnou stratou samostatnosti. Najviac ho ovplyvňuje miesto a veľkosť poškodenia mozgu, typ cievnej mozgovej príhody, rýchlosť poskytnutia odbornej pomoci, čas do začatia urgentnej liečby, rozsah poruchy vedomia a priebeh rehabilitácie.

Cievna mozgová príhoda môže zanechať následky, ktoré ovplyvňujú pohyb, reč, pamäť, emócie aj schopnosť vykonávať bežné každodenné činnosti. Každý pacient je iný. Niektorí sa zotavia takmer úplne, iní potrebujú dlhodobú pomoc a rehabilitáciu.

Čo je cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda (CMP, mŕtvica) je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie. Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus.

Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom. Už po 3 - 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú.

Neurológovia uznávajú dva hlavné mechanizmy vzniku cievnej mozgovej príhody: upchatie tepny vyživujúcej mozgové tkanivo (ischemická mozgová príhoda) alebo prasknutie cievy s krvácaním (hemoragická mozgová príhoda). Typ a rozsah poškodenia ovplyvňujú, ktoré funkcie budú po príhode narušené.

Typy cievnej mozgovej príhody a ich vplyv na poškodenie

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje v 80% prípadov. Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách. Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať.

Príčinou sú “aterotrombotické pláty”, krvné zrazeniny v mozgovej tepne, ktoré uzatvárajú prietok krvi v cieve. Niekedy sa tepny upchajú vzduchovými bublinami alebo stlačia v dôsledku nádoru, či poranenia.

Rozsah následkov závisí od toho, ktorú tepnu zrazenina uzavrela, aká veľká oblasť mozgu bola nedokrvená a ako rýchlo sa podarilo obnoviť prietok krvi. Pri včasnej liečbe môže byť poškodenie menšie, pretože časť ohrozeného tkaniva sa ešte dá zachrániť.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia. Delí sa na intracerebrálnu a subarachnoidálnu.

Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy (vyklenutia steny tepny), porušenia celosti jej cievnej steny v dôsledku aterosklerózy.

Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom. Pri krvácaní sa príznaky spravidla objavia náhle a v krátkom čase sa vyvinú nezvratné zmeny v mozgu.

Rehabilitácia pacientov si vyžaduje viac času a úsilia ako v prípade ischemickej mozgovej príhody. Závažnosť následkov ovplyvňuje množstvo krvi, tlak na okolité štruktúry a miesto krvácania.

Tranzitórny ischemický atak

TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu. V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody “upchatie” cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov.

Ale aj dočasná “blokáda kyslíka” má pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane. Kumulatívne škody spôsobené tranzitórnymi ischemickými atakmi môžu byť porovnateľné so škodami spôsobenými jednou “plnohodnotnou” mŕtvicou.

TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.

Čo rozhoduje o rozsahu poškodenia

V závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblastí, rýchlosti a kvality prvej pomoci a individuálnych vlastností každého zotavujúceho sa organizmu môžu byť následky cievnej mozgovej príhody rôzne.

• typ cievnej mozgovej príhody
• veľkosť a lokalizácia poškodenia mozgu
• rýchlosť privolania odbornej pomoci
• čas do začatia urgentnej liečby
• prítomnosť krvácania alebo upchatia cievy
• vek a pridružené ochorenia pacienta
• rozsah poruchy vedomia
• kvalita a pravidelnosť rehabilitácie

Rozsah komplikácií závisí od veľkosti poškodenia mozgu, miesta, kde mozgová príhoda vznikla, od rýchlosti poskytnutia liečby a od priebehu rehabilitácie. Cievna mozgová príhoda môže postihnúť jednu funkciu, viacero navzájom súvisiacich funkcií alebo prakticky všetky oblasti každodenného fungovania.

Význam rýchlosti liečby

Keď sa objavia prvé príznaky mozgovej príhody, je potrebné čo najskôr vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc, pretože v priebehu niekoľkých hodín môžu vzniknúť nezvratné zmeny v mozgu. Pri mozgovej porážke hrá čas dôležitú úlohu, a to súvisí aj s nasadením liečby.

Ak príde pacient do nemocnice do 4,5 hodiny, tak mu dokážeme podať látku, ktorá zrazeninu rozpúšťa, a tým vieme zvrátiť alebo zmierniť príznaky. Ak príde do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť. Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu.

V momente, ako pacient alebo osoba v jeho bezprostrednej blízkosti spozoruje príznaky, treba okamžite kontaktovať záchranku na čísle 112 alebo 155. Základom úspešnej liečby je pri cievnej mozgovej príhode edukovaný pacient, resp. príbuzní či okolie, ktorí rozpoznajú príznaky možného akútneho mozgového infarktu a čo najskôr zabezpečia prevoz pacienta do nemocnice, najlepšie záchranným tímom.

Ako rozpoznať akútnu cievnu mozgovú príhodu

Každý človek dokáže rozoznať tri hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody - pokles ústneho kútika, slabosť, ktorá sa prejavuje ako neschopnosť udržať obe ruky v predpažení, a nezrozumiteľná reč. Tieto tri príznaky sa dajú ľahko zapamätať aj podľa anglickej skratky FAST (v preklade z angličtiny: rýchlo).

• F - Face, tvár: Náhle poklesnutie kútika úst na jednej strane, asymetria tváre.
• A - Arm, ruka: Slabosť alebo ochrnutie ruky či nohy na jednej strane tela.
• S - Speech, reč: Nezrozumiteľná reč, ťažkosti s vyslovením slov alebo porozumením.
• T - Time, čas: Čas je rozhodujúci - pri podozrení na CMP ihneď volajte 112 alebo 155.

Cievna mozgová príhoda môže zahŕňať množstvo ďalších príznakov, ako napríklad náhle oslabenie ruky alebo nohy, zvyčajne len na jednej strane tela, pokles ústneho kútika - vykrivenie úst, slepotu alebo dvojité videnie, problém s prehĺtaním, neschopnosť hovoriť alebo rozumieť slovám, poruchy rovnováhy a závraty, brnenie alebo necitlivosť.

Keďže cievna mozgová príhoda spravidla nebolí, pacienti si jej nástup často neuvedomujú, lebo sa nepozerajú stále do zrkadla a necítia to. Niekedy však pociťujú iba tŕpnutie na polovici tváre či končatine a vtedy netreba čakať, že to samo prejde, ale treba ihneď volať sanitku.

Najčastejšie pohybové následky

Medzi najčastejšie následky patria poruchy pohybu. Najbežnejším postihnutím je obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.

• slabosť jednej polovice tela
• ochrnutie ruky alebo nohy
• problémy s chôdzou
• poruchy rovnováhy
• zhoršená koordinácia pohybov
• spasticita, teda zvýšené svalové napätie
• bolesti ramena alebo končatín

Poruchy pohybu môžu mať podobu paralýzy, teda úplného znehybnenia, alebo parézy, teda čiastočného obmedzenia pohybov a slabej pohyblivosti. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Pacient môže mať problém zdvihnúť ruku v ramennom kĺbe, postaviť sa, udržať stabilný sed alebo prejsť niekoľko krokov. Ťažkosti s chôdzou môžu zahŕňať padanie na jednu stranu, ťahanie do strany, neistotu pri došľape alebo neschopnosť stáť.

Poruchy koordinácie, stability a rovnováhy

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Pacient môže mať ťažkosti pri uchopení predmetu, pri presnom pohybe rukou alebo pri koordinácii oboch končatín.

S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja (pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj) a následne i porucha chôdze. Strata koordinácie a rovnováhy môže viesť k pádom a ďalším zraneniam.

Pri cvičení sa preto nacvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela pokračuje v sede, stoji až po voľou ovládanú chôdzu.

Spasticita, svalové stuhnutie a kontraktúry

V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu. Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.

To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením. Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.

Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Ten je tým vyšší, čím rýchlejšie sa svaly v kĺbe natiahnu. Nie je vždy možné dopredu odhadnúť, u ktorého pacienta a kedy po cievnej príhode sa spasticita vyvinie. U niekoho sa môže začať vyvíjať už v prvých dňoch.

Po viac ako 3 mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody ju má približne 25 - 30 % pacientov. Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou.

Kontraktúry predstavujú pretrvávajúce napätie a následné skrátenie svalov a šliach, ktoré vedie k obmedzeniu pohybu v kĺbe. Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám.

Približne pätina pacientov so spasticitou si však vyžaduje komplexný prístup. Tu sa aplikuje botulotoxín do vybraných svalov, ktoré sú nadmerne aktívne. U týchto pacientov sa ešte väčší dôraz kladie na intenzívnu domácu fyzioterapiu.

Poruchy citlivosti a vnímania

Medzi možné komplikácie patria poruchy hmatu, pocity bolesti, chladu a tepla, dotyku, čiastočná alebo úplná necitlivosť. Porucha citlivosti môže postihovať jednu stranu tela, ruku, nohu alebo tvár.

Pacient nemusí správne vnímať dotyk, tlak, polohu končatiny ani teplotu, čo zvyšuje riziko úrazu a komplikuje pohyb aj sebaobsluhu. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií, ako sú vnímanie polohy, pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie a rozoznávanie predmetov v paretickej ruke.

Poruchy reči, porozumenia a komunikácie

Po mozgovej príhode môže dôjsť k problémom s komunikáciou. Najčastejšie ide o afáziu - poruchu porozumenia alebo tvorby reči, dysartriu - poruchu výslovnosti spôsobenú oslabením svalov, a problémy s čítaním a písaním.

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, teda porozumenia a/alebo tvorby slov a viet. Pacient, ktorý prekonal mozgovú príhodu, môže trpieť poruchou výslovnosti a reči, dokonca môže dôjsť až k úplnej strate reči.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať. Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.

Ako komunikovať s človekom po mozgovej príhode

• používajte krátke, jednoduché vety
• hovorte pomaly a zreteľne
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár
• na pacienta by nemalo rozprávať súčasne viacero osôb
• využite gestá a obrázky
• obmedzte ruch a hluk z okolia
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová
• povzbudzujte gestami i slovne pacienta
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačenými vzormi s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Dôležitá je logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností. V niektorých prípadoch už, žiaľ, obnova reči nie je možná.

Poruchy prehĺtania a riziko vdýchnutia

K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

Porucha prehĺtania môže zvýšiť riziko vdýchnutia jedla alebo tekutín, zápalu pľúc, podvýživy a dehydratácie. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri podozrení na poruchu prehĺtania je potrebné odborné vyšetrenie.

Bezpečnejšie jedenie a pitie

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede
• hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone
• pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie
• jedzte malé sústa
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou
• pri jedle nerozprávajte
• v prípade zostávania potravy v ústach i po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte
• nakoniec si vyčistite zuby

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.

Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie, napríklad pri sťaženom či nestabilnom úchope lyžice alebo pohára a pri krájaní porcií. Vtedy môžu pomôcť rôzne ergonomické pomôcky.

Poruchy zraku a priestorovej orientácie

Mozgová príhoda môže spôsobiť výpadky zorného poľa, dvojité videnie, problémy s priestorovou orientáciou a ťažkosti pri čítaní. Pacient môže mať zhoršený zrak, rozmazané videnie alebo stratu zraku na jednom či na obidvoch očiach.

Poruchy zraku môžu komplikovať chôdzu, orientáciu v priestore, čítanie, obliekanie i používanie predmetov. Aj tieto problémy je možné riešiť pomocou rehabilitácie a vhodných kompenzačných stratégií.

Poruchy pamäti, pozornosti a myslenia

Niektorí pacienti majú problémy s krátkodobou pamäťou, sústredením, plánovaním činností, riešením problémov a orientáciou. Problémy s pamäťou sa môžu prejaviť neschopnosťou zapamätať si každodenné činnosti alebo nové informácie.

Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcií, k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcií častá.

Ťažká mozgová príhoda môže spôsobiť problémy s logickým uvažovaním, plánovaním a organizovaním myšlienok, čo vedie k stavom podobným demencii. Tieto ťažkosti môžu ovplyvniť návrat do práce aj bežné fungovanie doma.

Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.

Možnosti kognitívneho tréningu

K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie alebrických úloh apod. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy (napr. Train the Brain, Rehacom a iné).

O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu. Pre bližšiu diagnostiku je niekedy nutné podrobné neuropsychologické vyšetrenie.

Psychické a emocionálne komplikácie

Mozgová príhoda môže ovplyvniť aj psychické zdravie. Môžu sa objaviť depresia, úzkosť, podráždenosť, výkyvy nálad, strata motivácie, plačlivosť alebo emočná labilita.

Mozgová príhoda môže ovplyvniť emocionálne centrum mozgu, čo ďalej vedie k výrazným zmenám v správaní, nálade a emocionálnej stabilite. Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba.

Psychologická podpora a psychoterapia pomáhajú pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi dôsledkami ich stavu. Ak psychické problémy pretrvávajú, je vhodné vyhľadať psychológa alebo psychiatra.

Pacient a jeho rodina môžu potrebovať podporu aj preto, že mozgová príhoda zasiahne nielen pacienta, ale aj jeho najbližších. Faktory súvisiace s afektom, ako je depresia a úzkosť, majú obrovský negatívny vplyv na každodenný život pacientov.

Únava po cievnej mozgovej príhode

Mnohí pacienti pociťujú výraznú únavu aj niekoľko mesiacov po mozgovej príhode. Táto únava nesúvisí len s fyzickou námahou, môže sa objaviť aj po krátkej duševnej aktivite a nezmizne vždy po odpočinku.

Únava môže obmedzovať cvičenie, komunikáciu, sústredenie, návrat do práce aj bežné domáce činnosti. Pri rehabilitácii je preto potrebné počítať s individuálnou záťažou a striedaním aktivity s odpočinkom.

Chronická a centrálna bolesť

Po mozgovej príhode sa môžu objaviť bolesti ramena alebo končatín. K približne 20 % osôb sa vyvinie bolesť v ramene. Chronická bolesť môže vzniknúť aj u pacientok a pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode, pokiaľ zasiahne jedno konkrétne centrum mozgu.

Hlboko v strede mozgu je centrum o veľkosti vlašského orecha nazývané talamus. Keďže talamus je zodpovedný za prenos zmyslových informácií z tela cez mozog, má niekoľko zásadných funkčných zložiek.

Medzi ne patrí regulácia bolesti, všetkých typov zmyslových informácií okrem čuchu, nálad a motivácií, prepojenia reči a motoriky i kognitívnych funkcií, ktorých pokles ovplyvňuje pamäť, pozornosť a spracovanie informácií.

V prípade poškodenia miesta pre reguláciu bolesti, sa môže vyvinúť syndróm Dejerine-Roussyho. Najskôr ho charakterizuje necitlivosť, potom brnenie a následne bolesť. Táto bolesť môže byť nezvyčajne silná a nezmizne bez cielenej liečby.

Všeobecne platí, že liečba pacientov s centrálnou bolesťou po mozgovej príhode zostáva výzvou. Okolie by ich preto malo podporovať a chápavo pristupovať k ich ťažkostiam.

Poruchy vylučovania

Po mozgovej príhode sa môžu objaviť poruchy močenia a vyprázdňovania. Únik moču alebo stolice sa väčšinou upraví sám do niekoľkých týždňov.

Poruchy vylučovacích procesov môžu byť spojené s obmedzenou pohyblivosťou, poruchou vnímania potreby vyprázdnenia alebo s ťažkosťami pri presune na toaletu. Pri pretrvávaní problémov je potrebné informovať ošetrujúceho lekára.

Obmedzenie sebaobsluhy a závislosť od pomoci

Po návrate z nemocnice je človek, ktorý prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu, v drvivej väčšine prípadov odkázaný na starostlivosť rodiny. Samostatný život výrazne komplikujú a obmedzujú najmä poruchy pohybu, komunikácie, prehĺtania, pamäti a koordinácie.

Pacient môže mať neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby. Ťažkosti sa môžu týkať umývania, kúpania, jedenia, pitia, obliekania, používania toalety, písania, telefonovania alebo pohybu v domácnosti.

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo.

• invalidný vozík
• chodúľka
• polohovacia posteľ
• držiak do sprchy či vane
• matrac proti preležaninám
• barle, chodítka a podporné rámy
• pomôcky na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov
• telefón s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľný hlasom

Úpravy domácnosti

• upraviť výšku sedu na stoličke
• upraviť výšku záchodovej misy
• inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia
• použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy
• použiť vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice
• na držadlá a kľučky inštalovať rozmernejšie násady
• využiť kompenzačné pomôcky na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov
• pri obmedzení písania používať počítačovú klávesnicu
• pri ťažkostiach s telefónom použiť telefón s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľný hlasom

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Výber konkrétnej pomôcky je dôležitý a o jej využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Preležaniny, pády a ďalšie telesné komplikácie

Pacienti po mozgovej príhode môžu zostať pripútaní na lôžko a odkázaní na starostlivosť iných. Dlhodobé ležanie zvyšuje nároky na polohovanie, hygienu, starostlivosť o kožu a prevenciu preležanín.

Poruchy stability, slabosť končatín a poruchy koordinácie zvyšujú riziko pádov. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze je preto dôležitý nácvik stability a prevencia pádov.

Cieľom vhodne zvolenej liečebnej rehabilitácie je chrániť pacienta pred vznikom sekundárnych zdravotných komplikácií, akými sú napríklad zápal pľúc, infekcie močových ciest, poranenia spôsobené pádmi, vznik krvných zrazenín vo veľkých žilách či opakovaná cievna mozgová príhoda.

Neuroplasticita a možnosti zotavenia

Mozog má prirodzenú schopnosť prepojiť svoje obvody po mŕtvici, čo vedie k určitému stupňu zlepšenia funkcie v priebehu mesiacov až rokov. Mozog je schopný nahradiť funkcie stratené v poškodených oblastiach reorganizáciou a prepojením - neuroplasticita mozgu.

Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita alebo nervová plasticita, sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia.

Štrukturálna plasticita: Týka sa to fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov (neurogenéza), tvorby nových synapsií (synaptogenéza) a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií (synaptické prerezávanie).

Funkčná plasticita: Zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie.

Plasticita pokračuje počas života, aj keď v menšej miere, a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane učenia, zmyslových skúseností, obohatenia prostredia a dokonca aj mentálnych cvičení.

Ak dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť obísť, nahradiť - miera prestavby závisí od rozsahu poškodenia a od času, ktorý uplynul do začiatku rehabilitácie.

Včasnou rehabilitáciou aktivujeme neuroplasticitu mozgu - obnova funkcií požadovaných motorických vzorcov, reflexných oblúkov. Rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže však podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok.

Rehabilitácia podľa rozsahu poškodenia

Rehabilitácia závisí od individuálnych charakteristík pacienta, pridružených diagnóz a aktuálneho stavu. Pre každého pacienta sa vyberajú špecifické metódy, ktoré sa v podobných prípadoch osvedčili ako účinné.

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Lekári dokážu pomocou liekov tlmiť bolesť, bolestivé svalové stuhnutia a kŕče, ale pohybové funkcie, ale i ďalšie, napríklad prehĺtanie, artikuláciu a pod., treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením, rehabilitáciou.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje.

Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.

S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.

Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta.

Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

Aktívne zapojenie pacienta

Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračovať v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď.

Súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne.

Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu.

Rehabilitácia reči, prehĺtania a kognície

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr.

Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia, riešenie zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií.

Intenzita a bezpečnosť cvičenia

Kardiovaskulárne cvičenie predstavuje účinný prostriedok rehabilitácie po mozgovej príhode. Podporuje mechanizmy neuroplasticity, zlepšuje kardiovaskulárne zdravie, urýchľuje zotavenie a zároveň znižuje riziko opakovanej cievnej mozgovej príhody.

Cvičenie s nízkou intenzitou spúšťa mozgové siete zapojené do kontroly poznania a spracovania pozornosti, zatiaľ čo cvičenie s vysokou intenzitou primárne aktivuje siete zapojené do afektívneho/emočného spracovania.

Aeróbne cvičenie aj silový tréning prispievajú k zvýšenej flexibilite mozgu a podporujú neuroplasticitu - schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na nové podnety, učenie či skúsenosti.

Na zaistenie bezpečnosti pacientov odporúčame využívať špeciálne prístroje, ako sú napríklad recumbentné rotopedy. Tie umožňujú pohodlné a stabilné cvičenie v sede, čím minimalizujú riziko pádov a zranení v porovnaní s tradičnými bežeckými pásmi či vertikálnymi stacionárnymi bicyklami.

Valsalvov manéver zahrnutý do cvičenia môže spôsobiť suprafyziologické zvýšenie krvného a očného tlaku, intrakraniálneho tlaku, čo môže viesť k poraneniu ciev a vážnym neurologickým následkom.

Treba podporovať správne dýchanie a u pacientov so známymi predisponujúcimi faktormi by sme mali zamedziť dýchaniu so zadržaným dychom (anaeróbne).

Význam multidisciplinárnej starostlivosti

Po prekonaní cievnej mozgovej príhody je však potrebné vyhľadať neurológa, ktorý sa špecializuje na ochorenia nervového systému a ktorý na základe vyšetrení stanoví liečbu, prípadne predpíše lieky na zlepšenie stavu.

V závislosti od štádia cievnej mozgovej príhody a od stupňa závažnosti či od rozsahu porúch, sa aj odvíja počet špecialistov na cievnu mozgovú príhodu.

• neurológ
• neurochirurg
• rádiológ
• rehabilitačný lekár
• fyzioterapeut
• psychológ
• logopéd
• všeobecný lekár

Samozrejme, nie je nevyhnutné, aby pacient vyhľadal pomoc u všetkých týchto špecialistov. Mnoho pacientov nemusí prejavovať napríklad poruchy s rečou alebo porozumením, a to znamená, že nemusí vyhľadať pomoc logopéda.

Pri cievnej mozgovej príhode je dôležitá i medziodborová spolupráca - neurológa, fyzioterapeuta, logopéda, urológa, psychológa. Takáto medziodborová spolupráca v niektorých centrách funguje.

V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.

Čo môže pacient očakávať od zotavovania

Proces zotavenia môže trvať mesiace až roky. Mozog môže postupne vytvárať nové nervové prepojenia a iné oblasti môžu čiastočne preberať funkcie poškodených oblastí.

Po šiestich mesiacoch od CMP je pozitívny vplyv rehabilitácie už značne obmedzený. Aj keď rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok.

Niektorí z tých čo zažili mozgovú príhodu, sa zotavia úplne, iní budú mať navždy určité zdravotné postihnutie. Dôležité je nastaviť si realistické očakávania a vnímať aj malé pokroky ako úspech.

Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Prevencia ďalšej cievnej mozgovej príhody

Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.

Obzvlášť ak máte hypertenziu, arytmiu, srdcové poruchy, spánkové apnoe, vysoký cholesterol, diabetes mellitus. Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať.

Je veľmi dôležité udržiavať hladinu krvného tlaku v normálnom rozmedzí. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu. A ak je zvýšená, upraviť si stravu.

Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať.

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť. Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu.

Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť. Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.

tags: #rozsah #poskodenia #po #cievnej #mozgovej #prihode