Roztrúsená skleróza: prvá manifestácia, varovné príznaky a diagnostika

Roztrúsená skleróza, prvá manifestácia sa môže prejaviť náhle vzniknutou poruchou zraku, tŕpnutím alebo slabosťou končatiny, poruchou rovnováhy, neistou chôdzou či výraznou únavou. Príznaky bývajú často nenápadné, môžu prichádzať a odchádzať a niekedy sa podobajú prepracovaniu, unaveným očiam alebo iným ochoreniam.

Pri podozrení na roztrúsenú sklerózu je potrebné vyhľadať všeobecného lekára alebo priamo neurológa. Diagnostika sa opiera najmä o neurologické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu mozgu a miechy, doplňujúce laboratórne vyšetrenia a podľa potreby lumbálnu punkciu. Diagnóza sa stanovuje až po preukázaní poškodenia centrálneho nervového systému na viacerých miestach a v rôznych časových obdobiach a po vylúčení iných ochorení s podobnými prejavmi.

Čo znamená prvá manifestácia roztrúsenej sklerózy

Roztrúsená skleróza, skleróza multiplex alebo sclerosis multiplex je chronické zápalové a autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému. Postihuje mozog, miechu a zrakové nervy.

Pri ochorení imunitný systém napáda ochranný obal nervových vlákien. Tento obal obsahuje myelín, ktorý chráni nervové bunky a pomáha zabezpečovať rýchly prenos elektrických vzruchov. Keď dôjde k poškodeniu myelínu, komunikácia medzi mozgom, miechou a zvyškom tela sa spomaľuje alebo blokuje.

Ochorenie sa nazýva roztrúsené preto, že poškodenie nevzniká iba na jednom mieste, ale v rôznych oblastiach centrálneho nervového systému. Prvá manifestácia preto môže vyzerať veľmi odlišne podľa toho, ktoré nervové dráhy sú zasiahnuté.

Prvým prejavom pre jedného človeka nemusí byť rovnaký príznak ako u iného. Niekto najskôr zaznamená výpadok alebo zhoršenie videnia, iný tŕpnutie tela, slabosť nohy, neistotu pri chôdzi alebo neobvyklú únavu.

Najčastejšie prvé príznaky

Prvé príznaky sú často nenápadné a môžu prichádzať a odchádzať, čo vedie k oneskorenej diagnóze. Typicky ide o brnenie končatín, poruchy zraku, extrémnu únavu, problémy s chôdzou alebo rovnováhou.

Príznaky sa objavujú podľa toho, ktorá časť nervovej sústavy je zasiahnutá, a často sa zamieňajú s únavou, prepracovanosťou či unavenými očami. Práve preto môže trvať určitý čas, kým človek vyhľadá odbornú pomoc.

Poruchy zraku

Optická neuritída je častý prvý príznak sklerózy multiplex. Ide o zápal zrakového nervu, ktorý sa môže prejaviť bolesťou za očami a rozmazaným videním.

Najčastejším prvým príznakom sú zrakové poruchy, a to v dôsledku napadnutia obalu zrakového nervu, takže môže dôjsť k výpadku v zornom poli, dvojitému videniu alebo zhoršeniu zrakovej ostrosti. Pacient môže mať bolesti oka pri pohľade do strán.

• Čiastočná či úplná strata zraku, zvyčajne na jednom oku, často s bolesťou pri pohybe očí.
• Rozmazané alebo hmlisté videnie.
• Dlhodobé dvojité videnie.
• Výpadky v zornom poli.
• Zhoršenie videnia v noci alebo citlivosť na svetlo.

Zrakové problémy bývajú zvyčajne dočasné, ale môžu byť nepríjemné a môžu naznačovať sklerózu multiplex. Ak sa u vás tieto príznaky objavia, je dôležité navštíviť lekára.

Tŕpnutie, brnenie a zmeny citlivosti

Medzi prvé prejavy patria slabosť alebo necitlivosť v končatinách, najmä v rukách alebo nohách. Necitlivosť sa môže objaviť aj na tvári alebo na trupe.

Časté sú zvláštne pocity na koži, akými sú necitlivosť niektorých častí, mravenčenie či pocit drobného pichania. Brnenie alebo bolesť sa môžu objaviť v niektorej časti tela a niekedy sa šíria pozdĺž končatiny.

Pre roztrúsenú sklerózu môže byť charakteristický aj pocit elektrického šoku, ktorý sa objaví pri určitých pohyboch krku, najmä pri ohýbaní krku dopredu. Tento prejav sa označuje ako Lhermittov príznak.

Svalová slabosť a problémy s pohybom

Príznaky často ovplyvňujú pohyb. Môže ísť o slabosť jednej alebo viacerých končatín, zakopávanie na rovnom povrchu, stuhnutosť svalov, kŕče alebo zhoršenú koordináciu.

Medzi ďalšie prejavy patria poruchy pohyblivosti, niekedy až známky ochrnutia končatín alebo tváre. Zhoršovanie príznakov obvykle zahŕňa problémy s pohyblivosťou a chôdzou.

• Neistá chôdza.
• Problémy s koordináciou.
• Tras.
• Svalové spazmy alebo kŕče, najmä v nohách.
• Svalová stuhnutosť a spasticita.
• Slabosť dolných alebo horných končatín.
• Zakopávanie a pády.

Únava

Únava patrí medzi časté a niekedy prvé prejavy ochorenia. Ide o neobvyklú a vyčerpávajúcu únavu, ktorá nezmizne ani po oddychu a nemusí zodpovedať fyzickej alebo psychickej námahe počas dňa.

Veľmi silná únava môže ovplyvňovať každodenný život, pracovnú výkonnosť, schopnosť sústrediť sa aj sociálne kontakty. Na začiatku môže byť nesprávne pripisovaná prepracovaniu alebo nedostatku spánku.

Poruchy rovnováhy a závraty

Pacienti môžu mať pocit, že majú problém s chôdzou alebo udržiavaním rovnováhy. Objaviť sa môžu závraty, neistota pri státí, zhoršená koordinácia a následné pády.

Poruchy rovnováhy môžu byť spočiatku mierne, neskôr však môžu významne sťažiť pohyb v domácnosti, práci alebo vonkajšom prostredí.

Poruchy močenia, čriev a sexuálnych funkcií

Medzi prvé prejavy môže patriť časté nutkanie na močenie alebo problém s vyprázdnením močového mechúra. Neskôr sa môžu objaviť aj ďalšie urologické a črevné ťažkosti.

Roztrúsená skleróza môže ovplyvniť sexuálne funkcie. U mužov sa môže objaviť erektilná dysfunkcia, u žien neschopnosť dosiahnuť orgazmus v dôsledku porúch citlivosti a u oboch pohlaví znížené libido.

Ochorenie však nevedie k neplodnosti, ako si mnohí myslia. U žien môže počas tehotenstva nastať zmiernenie príznakov.

Poruchy reči a prehĺtania

Poruchy reči vznikajú v dôsledku poškodenia nervových dráh, ktoré riadia svaly zodpovedné za reč a koordináciu pohybov jazyka. Ťažkosti môžu ovplyvniť artikuláciu aj plynulosť reči.

• Nezreteľná alebo ťažko zrozumiteľná reč.
• Roztrasená reč.
• Monotónna reč bez emócií.
• Problémy s plynulosťou reči.
• Problémy s prehĺtaním.

Psychické a kognitívne prejavy

Psychické poruchy môžu vzniknúť v dôsledku zmien nervovej sústavy, ale aj ako reakcia na diagnózu a jej nepredvídateľný priebeh. Časté sú depresia, úzkosť, výkyvy nálad a poruchy spánku.

V neskorších fázach ochorenia môžu mať pacienti problémy s koncentráciou, krátkodobou pamäťou, myslením a učením. Psychické ťažkosti často súvisia s neistotou, nepredvídateľnosťou atakov a strachom z budúcnosti.

Prvá manifestácia ako atak

Pri relaps-remitujúcej forme sa nové alebo existujúce príznaky zvyčajne objavia na krátky čas, po ktorom nasledujú dlhšie obdobia bez príznakov. Relapsy sa objavujú v priebehu dní alebo týždňov a obvykle sa čiastočne alebo úplne zlepšia.

Po relapse nasleduje pokojné obdobie remisie, ktoré môže trvať mesiace alebo roky. Remisia znamená obdobie bez príznakov alebo s výrazným zlepšením ťažkostí.

Atak môže byť spojený s bakteriálnou alebo vírusovou infekciou, psychickým alebo fyzickým stresom, únavou a vplyvom tepla, napríklad v lete alebo pri saunovaní.

Nie každý nový pocit alebo každé krátkodobé zhoršenie však znamená atak. Posúdenie, či ide o relaps, patrí neurológovi.

Formy roztrúsenej sklerózy

Roztrúsenú sklerózu rozdeľujeme podľa aktivity príznakov a rýchlosti progresie ochorenia. V klinickej praxi sa rozlišuje najmä relaps-remitujúca, sekundárne progresívna a primárne progresívna forma.

Relaps-remitujúca forma

Relaps-remitentná forma je najčastejšia forma RS a predstavuje približne 85 až 90 percent prípadov. Je charakteristická striedaním atakov a remisií.

Príznaky ochorenia trvajú väčšinou krátku dobu a po nich dochádza k čiastočnej alebo úplnej remisii. Človek môže mať svalovú slabosť v nohách počas niekoľkých dní, ale potom nemusí mať problémy s chôdzou celé mesiace alebo roky.

Sekundárne progresívna forma

Pri sekundárne progresívnej forme dochádza k pomalému a pravidelnému stupňovaniu príznakov. Môže zahŕňať aktívne obdobia s relapsmi, ktoré úplne neustúpia, alebo môže zostať neaktívna s príznakmi, ktoré sa neustále zhoršujú.

Po niekoľkých relapsoch sa ochorenie môže stať chronicky progresívnym, pričom každý relaps zanecháva trvalejšie následky a zlepšenie je neúplné. Organizmus postupne vyčerpáva svoje regeneračné schopnosti.

Primárne progresívna forma

Primárne progresívna forma postihuje približne 10 až 15 percent pacientov. Od začiatku ochorenia je charakteristická pozvoľnou progresiou ťažkostí a invalidity bez výrazných zlepšení alebo iba so vzácnymi a minimálnymi zlepšeniami.

Táto forma sa častejšie začína v neskoršom veku, približne medzi 40. a 50. rokom života. Príznaky sa postupne zhoršujú bez typického striedania relapsov a remisií.

Čo môže stáť za vznikom ochorenia

Príčina roztrúsenej sklerózy nie je známa. Najpravdepodobnejšia sa javí kombinácia genetických a environmentálnych faktorov.

Genetická predispozícia neznamená, že sa ochorenie u človeka určite rozvinie. V prípade SM sa nededí samotné ochorenie, ale len vnímavosť naň.

• Vek: ochorenie sa môže objaviť v akomkoľvek veku, obvykle však nastupuje medzi 20. a 40. rokom života.
• Pohlavie: u žien je vyššia pravdepodobnosť ochorenia než u mužov.
• Rodinná anamnéza: riziko je vyššie, ak sa ochorenie vyskytlo u rodičov alebo súrodencov.
• Niektoré infekcie: roztrúsená skleróza sa spája napríklad s vírusom Epsteinovej-Barrovej.
• Nízka hladina vitamínu D a nedostatok slnečného žiarenia.
• Fajčenie.
• Niektoré autoimunitné ochorenia, napríklad ochorenia štítnej žľazy, perniciózna anémia, psoriáza, diabetes 1. typu alebo zápalové ochorenie čriev.
• Stres a nadmerná psychická záťaž.

Ochorenie sa objavuje najmä u mladších ľudí a častejšie u žien. Výskyt ochorenia u detí do 10 rokov a u starších nad 60 rokov je považovaný za vzácny.

Ako prebieha diagnostika po prvej manifestácii

Neexistuje žiadny jediný krvný test, sken alebo iné vyšetrenie, ktoré by dokázalo roztrúsenú sklerózu jednoznačne potvrdiť. Jej príznaky môžu prichádzať a odchádzať, postupovať pomaly alebo napodobňovať príznaky iných ochorení.

Diagnostika preto zvyčajne zahŕňa množstvo testov, neurologických vyšetrení, zobrazovacích vyšetrení a ďalších postupov. U niektorých pacientov môže trvať dlhšie, kým sa potvrdí, že majú roztrúsenú sklerózu.

Neurologické vyšetrenie a anamnéza

Zdravotník zisťuje zdravotnú anamnézu pacienta a podrobne hodnotí vznik, trvanie a vývoj príznakov. Dôležité je určiť, či sa ťažkosti objavili naraz, či sa opakovali a či po nich došlo k zlepšeniu.

K základnému vyšetreniu patrí podrobné neurologické vyšetrenie, pri ktorom sa hodnotí citlivosť, svalová sila, reflexy, koordinácia, rovnováha, chôdza, očné pohyby a ďalšie funkcie nervového systému.

Magnetická rezonancia

Kľúčové je zobrazenie mozgu a miechy pomocou magnetickej rezonancie, ktorá môže odhaliť ložiská poškodenia nervového systému. Vyšetrenie môže ukázať, či sú v centrálnom nervovom systéme prítomné ložiská typické pre demyelinizáciu.

Samotný nález na magnetickej rezonancii však nemusí automaticky znamenať diagnózu roztrúsenej sklerózy. Výsledok sa posudzuje spolu s príznakmi, neurologickým nálezom a ďalšími vyšetreniami.

Lumbálna punkcia

Lumbálna punkcia je odobratie mozgovomiechového moku, teda likvoru. V ňom sa sleduje napríklad prítomnosť imunoglobulínov typu G a ďalšie ukazovatele zápalovej aktivity v centrálnom nervovom systéme.

Lumbálna punkcia môže byť potrebná na potvrdenie diagnózy alebo na vylúčenie iných ochorení, ktoré vyvolávajú podobné neurologické príznaky.

Krvné testy

Jediný definitívny krvný test určujúci RS nie je k dispozícii. Krvné testy však môžu pomôcť vylúčiť iné ochorenia, ktoré spôsobujú podobné príznaky.

Môže ísť napríklad o lymskú boreliózu, iné autoimunitné ochorenia, niektoré vzácne dedičné poruchy alebo AIDS.

McDonaldove kritériá

Diagnostické podmienky sú charakterizované v dokumente nazývanom McDonaldove kritériá. Tieto kritériá sa pravidelne aktualizujú spolu s postupujúcim výskumom a lepším pochopením ochorenia.

Na jednoznačné stanovenie diagnózy musí lekár:

1. Preukázať poškodenie centrálneho nervového systému v dvoch alebo viacerých rozdielnych oblastiach.
2. Preukázať, že k poškodeniu došlo v rôznych časových obdobiach.
3. Vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu napodobňovať príznaky roztrúsenej sklerózy.

V praxi sa hovorí o roztrúsenosti v priestore a v čase. Lekár musí určiť prítomnosť postihnutia centrálneho nervového systému minimálne v dvoch rozdielnych oblastiach a preukázať, že postihnutia vznikli postupne v rôznych časoch.

Čo robiť pri podozrivých príznakoch

V prípade objavenia nových alebo opakovaných neurologických príznakov je potrebné navštíviť lekára. Príznaky je vhodné prekonzultovať so všeobecným lekárom, ktorý po vyšetrení odporučí vhodnosť neurologických vyšetrení.

Praktickému lekárovi pomôže, ak pacient opíše, kedy sa príznak začal, ako dlho trval, ktorú časť tela zasiahol, či sa zhoršoval a či sa už v minulosti objavil podobný problém.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú nová porucha videnia, bolesť oka pri pohybe, náhle tŕpnutie alebo slabosť končatiny, problémy s chôdzou, výrazná porucha rovnováhy a nové poruchy močenia spojené s ďalšími neurologickými príznakmi.

Liečba po potvrdení diagnózy

Roztrúsenú sklerózu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť. Existuje však množstvo liečebných postupov, ktoré môžu kontrolovať priebeh ochorenia, zmierniť príznaky, znížiť počet relapsov a spomaliť progresiu.

Voľba konkrétnej liečby závisí od typu ochorenia, aktivity ochorenia, nálezov na magnetickej rezonancii, prítomných príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta.

Liečba relapsu

V akútnej fáze sa používajú lieky so silným protizápalovým účinkom, najmä krátke dávky steroidných liekov, ktoré urýchľujú zotavenie z relapsu.

Lieky modifikujúce ochorenie

Lieky modifikujúce ochorenie ovplyvňujú imunitné reakcie na rôznej úrovni, a tak ovplyvňujú imunitou podmienený zápalový proces. Ich cieľom je znížiť počet a závažnosť relapsov a spomaliť progresiu ochorenia.

Medzi nové lieky využívané v liečbe SM patria anti-CD20 monoklonálne protilátky, napríklad okrelizumab a ofatumumab. Ďalšími skúmanými liekmi sú inhibítory Brutonovej tyrozínkinázy a remyelačná terapia zameraná na podporu regenerácie myelínu.

Symptomatická liečba

Symptomatická liečba môže zmierniť fyzické a psychické účinky ochorenia. Zahŕňa lieky proti bolesti, liečbu svalovej stuhnutosti, liečbu porúch močového mechúra, zápchy, sexuálnych porúch, depresie, úzkosti a ďalších ťažkostí.

Rehabilitácia a podporná liečba

Fyzioterapia môže pomôcť s bolesťou, mobilitou, udržaním rovnováhy, únavou a poruchami močenia. Dôležité sú strečingové cvičenia vedené fyzioterapeutom, ktorý ich nastaví tak, aby ich pacient zvládol.

• Klinická psychológia pri problémoch s myslením, učením a pamäťou.
• Rečová terapia pri problémoch s rečou a prehĺtaním.
• Pracovná terapia pri posudzovaní domácnosti a úpravách uľahčujúcich každodenný život.
• Kognitívno-behaviorálna terapia pri únave, úzkosti a depresii.
• Relaxačné techniky, masáž, joga a meditácia.

Podpora mobility je dôležitá pre ľudí, ktorí majú svalovú slabosť, bolesť alebo spasticitu. Podľa potrieb môžu využívať individuálne ortopedické pomôcky, palicu, chodítko, neuromodulačné pomôcky alebo invalidný vozík.

Život po prvej manifestácii

Skleróza multiplex prebieha u každého inak. Skúsenosti každého človeka s SM sú jedinečné a priebeh môže byť mierny, ale aj rýchlejšie progresívny.

Včasná diagnostika a liečba môžu znížiť riziko výrazného zhoršenia fyzického stavu. Väčšina pacientov môže pri dodržiavaní liečby fungovať s minimálnym pohybovým obmedzením, hoci konkrétny priebeh sa nedá presne predpovedať.

Pravidelná fyzická aktivita zlepšuje kondíciu a celkové zdravie pacienta. Okrem toho zlepšuje silu a kardiovaskulárnu kondíciu, znižuje únavu a depresiu a môže zlepšiť funkciu močového mechúra a čriev.

Užitočné je prispôsobiť pohyb aktuálnemu stavu, vyhýbať sa preťaženiu a spolupracovať s fyzioterapeutom. Dôležitá je aj psychická pohoda, dostatok odpočinku a udržiavanie sociálnych kontaktov.

Strava, stres a každodenné návyky

Dodržiavanie zdravej a vyváženej stravy môže vývoj ochorenia do istej miery ovplyvniť. Dobrá strava a pohyb môžu zlepšiť aj prejavy, akými sú zápcha či únava.

• Čerstvé ovocie a zelenina.
• Nízkotučné mliečne výrobky alebo vhodné alternatvy.
• Celozrnné výrobky.
• Zdravé tuky, napríklad avokádo a olivový olej.
• Ľahké bielkoviny.
• Strukoviny a orechy.

Stres môže zhoršovať subjektívne vnímanie príznakov a celkovú kvalitu života. Pomôcť môže pokoj, dobrá nálada, cvičenie a odreagovanie sa od problémov.

Je veľmi dôležité, aby človek udržiaval sociálne kontakty, či už v práci, alebo mimo nej. Silu komunity netreba podceňovať, najmä po stanovení novej diagnózy.

CBD a roztrúsená skleróza

CBD môže pomôcť zmierniť niektoré sprievodné príznaky, ako sú bolesť, svalové kŕče, zápal alebo problémy so spánkom. CBD však nie je náhradou liekov predpísaných lekárom a nemá nahrádzať liečbu modifikujúcu ochorenie.

Aj CBD, rovnako ako ďalšie lieky či doplnky stravy, môže u niektorých jednotlivcov spôsobiť vedľajšie účinky. Môže ísť napríklad o ospalosť, závraty a nízky krvný tlak.

CBD môže interagovať s ďalšími liekmi na predpis. Pred užívaním CBD je potrebné poradiť sa so svojím lekárom.

CBD je možné užívať formou olejov alebo kapsúl, pričom voľba závisí od konkrétnej preferencie. Dávkovanie sa nemá určovať svojvoľne, ale má byť prekonzultované so zdravotníkom, najmä pri súbežnej liečbe roztrúsenej sklerózy.

Výskum a nové možnosti liečby

Aktuálne sa pri liečbe sklerózy multiplex dbá na využívanie personalizovanej liečby za pomoci identifikácie biomarkerov, ktoré ovplyvňujú vývoj ochorenia.

Na sledovanie aktivity ochorenia sa využívajú ľahké reťazce neurofilamentov. Protilátky proti neurofilamentom je možné stanoviť v likvore aj v sére.

Skúma sa remyelačná terapia, ktorá sa zameriava na podporu regenerácie myelínu. Veľký potenciál majú aj štúdie zamerané na terapiu upravujúcu imunitnú odpoveď a na transplantáciu kmeňových buniek pacientov s vysoko aktívnou SM.

Prognóza a význam včasného vyšetrenia

V minulosti sa o skleróze multiplex často hovorilo ako o ochorení, ktoré nevyhnutne vedie k invalidite. V súčasnosti sú dostupné presnejšie diagnostické metódy a účinnejšie liečebné postupy, ktoré môžu tomuto zvratu predchádzať.

Nedá sa však predpovedať, aký priebeh bude mať ochorenie u konkrétneho pacienta. Miernejší priebeh môže súvisieť s nízkym počtom lézií, nízkym počtom atakov, dlhým trvaním remisie a neprítomnosťou výrazných komplikácií počas prvých rokov.

Prvé príznaky roztrúsenej sklerózy netreba ignorovať ani vtedy, keď po určitom čase ustúpia. Opakované tŕpnutie, poruchy zraku, nezvyčajná únava, slabosť, problémy s rovnováhou alebo chôdzou si vyžadujú lekárske posúdenie.

tags: #roztrusena #skleroza #prva #manifestacia