Odumieranie mozgu môže označovať rôzne formy poškodenia nervového tkaniva, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, úraze, infekcii, nádore alebo neurodegeneratívnom ochorení. Ak však ide o mozgovú smrť, znamená to úplné a nezvratné zastavenie všetkých mozgových funkcií vrátane funkcie mozgového kmeňa.
Mozgová smrť je nezvratný stav, z ktorého sa človek nemôže „vyliečiť”, je to smrť človeka. V súčasnosti neexistujú žiadne liečebné postupy, ktoré by dokázali zvrátiť mozgovú smrť.
Čo je mozgová smrť
Mozgová smrť je definovaná ako úplné a nezvratné zastavenie všetkej mozgovej aktivity vrátane mozgového kmeňa. Pri mozgovej smrti neexistuje možnosť zotavenia a jedinec je právne a klinicky považovaný za mŕtveho.
Kritériá mozgovej smrti sú medicínsky a legislatívne akceptované vo svete už viac ako polstoročie. Cieľom diagnostiky je potvrdiť nezvratnú stratu všetkých mozgových funkcií podľa medicínskych a právnych pravidiel platných v danej krajine.
Smrť mozgu (mozgová smrť) je vážny stav, pri ktorom nenávratne zlyhá všetka mozgová činnosť, všetky časti mozgu prestanú pracovať. Človek je teda mŕtvy, hoci vďaka prístrojom môže vyzerať, že to tak nie je.
Rozdiel medzi mozgovou smrťou, kómou a vegetatívnym stavom
Mozgová smrť nie je to isté ako kóma. Kóma znamená, že mozog človeka je ešte schopný funkcie, existuje nádej na uzdravenie. Pri mozgovej smrti je stav nezvratný a mozog už nikdy nebude plniť svoju funkciu.
Mozgová smrť je nezvratná strata všetkých mozgových funkcií, zatiaľ čo kóma je stav dlhodobého bezvedomia, pri ktorom môže stále pretrvávať určitá mozgová aktivita.
Nie, vegetatívny stav je stav, v ktorom človek môže mať cykly spánku a bdenia a niektoré reflexné reakcie, ale mozgová smrť naznačuje úplnú a nezvratnú stratu mozgových funkcií.
Čo môže viesť k odumieraniu mozgu
K mozgovej smrti dochádza v situáciách, keď je zásobovanie mozgu krvou a kyslíkom znížené alebo úplne zablokované. Príčiny môžu byť rôznorodé.
Úrazové poškodenie mozgu
Poškodenia mozgu v dôsledku poranení, ako sú strelné poranenia, úder tupým predmetom, pád na hlavu a podobne, sú jednou z najčastejších príčin mozgovej smrti.
Vystavenie toxickým látkam alebo závažné poranenie hlavy pri nehodách môžu viesť k rozsiahlemu neurologickému poškodeniu.
Cievna mozgová príhoda
Cievna mozgová príhoda je ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva dvoma spôsobmi - nedokrvením mozgu, teda ischemickou cievnou mozgovou príhodou, alebo krvácaním do mozgu, teda hemoragickou cievnou mozgovou príhodou.
Príčinou nedokrvenia mozgu je zúženie alebo uzáver cievy, ktorá zásobuje mozog alebo jeho jednotlivé časti. Príčinou krvácania do mozgu je prasknutie cievy alebo jej výdute, teda aneuryzmy.
Približne 85 - 90 % cievnych mozgových príhod vznikne v dôsledku nedokrvenia mozgu. Čím skôr sa obnoví prietok v postihnutej cieve, tým väčšia je šanca, že dôjde u pacienta k obnove postihnutej funkcie mozgu.
Mozgová smrť býva zapríčinená aj mozgovocievnymi príhodami. Ide o stav, keď je mozog poškodený vinou poruchy jeho prekrvenia. V tomto prípade je nutné okamžité lekárske ošetrenie.
Krvácanie do mozgu a subarachnoidálne krvácanie
Hemoragické cievne mozgové príhody sú menej časté, no majú veľmi podobné príznaky ako ischemické CMP. Jednoznačne odlíšiť tieto dva typy CMP možno len pomocou CT mozgu, v ojedinelých prípadoch až magnetickou rezonanciou.
Subarachnoidálne krvácanie do priestoru medzi mozgom a lebkou má iné príznaky aj iné diagnostické a liečebné postupy. Jeho hlavným príznakom je náhla, prudká bolesť hlavy.
Zastavenie srdca a nedostatok kyslíka
Ak srdce prestane vykonávať svoju činnosť, mozog nie je okysličovaný a postupne nastáva mozgová smrť. K srdcovému infarktu dochádza, keď je zablokovaný prísun krvi k srdcu, čo negatívne vplýva aj na prívod kyslíka do mozgu.
Infekcie a zápal mozgu
Aj niektoré infekcie môžu mať za následok mozgovú smrť. Ide napríklad o encefalitídu, teda zápal a opuch mozgu.
Závažné prípady meningitídy alebo encefalitídy môžu spôsobiť rozsiahly zápal a poškodenie mozgového tkaniva.
Nádory a metastázy
Aj rôzne druhy nádorov na mozgu zvyšujú riziko mozgovej smrti. Mozgová metastáza je relatívne častá komplikácia zhubných nádorov primárne postihujúcich iné orgány a je významnou príčinou rastu morbidity aj mortality.
Metastatické emboly sa zachytávajú v mieste vetvenia drobných ciev. V mozgu k tomu typicky dochádza na rozhraní medzi sivou a bielou hmotou.
Hematoencefalická bariéra je v metastatických nádoroch výrazne porušená. Endotelové bunky nie sú k sebe pevne pripojené, preto umožňujú unikanie bielkovín spolu s vodou do okolia a rozvoj mozgového edému.
Neurodegeneratívne a autoimunitné ochorenia
Neurodegeneratívne ochorenie je súhrnný pojem pre celý rad ochorení, ktoré postihujú predovšetkým neuróny v ľudskom mozgu. Neuróny sú stavebnými prvkami nervového systému, ktorý zahŕňa mozog a miechu.
Neurodegeneratívne ochorenia sú nevyliečiteľné a oslabujúce ochorenia, ktoré vedú k postupnej degenerácii a/alebo odumieraniu nervových buniek. To spôsobuje problémy s pohybom alebo s mentálnym fungovaním.
Medzi neurodegeneratívne ochorenia patria napríklad Parkinsonova, Alzheimerova a Huntingtonova choroba. Tieto ochorenia však neznamenajú automaticky mozgovú smrť.
Niektoré genetické poruchy a autoimunitné ochorenia môžu predisponovať jednotlivcov k stavom, ktoré môžu viesť k závažnému neurologickému poškodeniu. Tieto stavy nemusia priamo spôsobiť mozgovú smrť, ale môžu prispieť k celkovému riziku.
Sclerosis multiplex a odumieranie nervových buniek
Sclerosis multiplex (SM) je neurologické ochorenie postihujúce centrálny nervový systém, čiže mozog a miechu. Ide o chronické a progredujúce ochorenie.
Podstatou postihnutia centrálneho nervového systému u SM je autoimunitný zápal. Zápal postihuje myelínové obaly nervových vlákien.
Myelín umožňuje, aby bol nervový vzruch rýchlo a správne vedený a tiež ochraňuje nervové vlákno pod ním. Ak je myelín porušený, vlákno je zraniteľné a postupne sa stenčuje a rozpadá, a s ním zaniká aj nervová bunka, ku ktorej vlákno patrí.
Sclerosis multiplex je autoimunitné zápalové a neurodegeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému, t. j. mozgu a miechy. Ide o chronické ochorenie s veľmi variabilným klinickým obrazom a priebehom.
Keďže zápal môže poškodiť akúkoľvek časť mozgu a miechy, môže mať choroba veľmi rozmanité prejavy. SM sa najčastejšie prejavuje relabujúcimi príznakmi, pričom stupeň postihnutia môže kolísať od relatívne benígneho až po malígne formy vedúce k ťažkej invalidite pacientov v priebehu niekoľkých rokov.
Sclerosis multiplex nie je to isté ako mozgová smrť. Pri SM dochádza k zápalu a poškodeniu myelínu a nervových vlákien, zatiaľ čo pri mozgovej smrti ide o úplnú a nezvratnú stratu všetkých mozgových funkcií.
Príznaky a priebeh sclerosis multiplex
SM je ochorenie s veľmi širokým spektrom symptómov, od nešpecifických, ako je únava, až po závažné motorické či senzitívne poruchy.
Pri dlhodobom sledovaní väčšina ľudí so SM dosiahne značné a nezvratné fyzické a psychické zneschopnenie, tzv. disabilitu alebo invalidizáciu.
Stupeň postihnutia môže kolísať od relatívne ľahkého postihnutia až po ťažké formy vedúce k závažnej invalidite v priebehu niekoľkých rokov a neuropsychiatrickým prejavom, ako sú únava, poruchy pamäti a koncentrácie, úzkosť či depresia.
Prvé príznaky SM sa väčšinou objavujú u mladých ľudí vo veku medzi 20. - 40. rokom, ženy sú postihnuté približne 2- až 3-krát častejšie ako muži. Maximum výskytu je v produktívnom veku 20 až 50 rokov, ochorenie postihuje aj deti a čoraz častejšie sa aj v klinickej praxi stretávame s prípadmi SM nad 60 rokov.
Príčiny a rizikové faktory SM
Príčina SM nie je stále známa, etiológia ochorenia zahŕňa kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Viaceré štúdie poukázali na familiárne zoskupenie SM, určité zvýšené riziko existuje medzi príbuznými pacientov so SM, u jednovaječných dvojčiat však pravdepodobnosť výskytu SM u druhého dvojčaťa je len 30 %.
Z environmentálnych vplyvov je najčastejšie skloňovaná infekcia vírusom Epstein-Barrovej, nedostatok slnečného žiarenia, teda vitamínu D, a fajčenie. Ďalšími faktormi, ktoré sa môžu objaviť v predchorobí, sú infekcie, hlavne prechodené a recidivujúce, stres a hormonálne zmeny.
Existuje teda určité zvýšené riziko vzniku ochorenia medzi príbuznými pacientov so SM, je však minimálne a nadobúda význam až v súvislosti s ďalšími faktormi spúšťajúcimi ochorenie.
Diagnostika a liečba SM
SM stále zostáva predovšetkým klinickou diagnózou, diagnosticky nevyhnutné sú však také vyšetrenia, ako magnetická rezonancia mozgu a miechy aj s podaním kontrastnej látky, komplexné vyšetrenie mozgovomiechového moku a neurofyziologické metódy, napríklad evokované potenciály.
Akútna liečba SM spočíva v podaní kúry kortikoidmi, ďalšia, dlhodobá, tzv. imunomodulačná liečba, už spadá do kompetencie špecializovaných centier na liečbu SM.
Skorá diagnostika znamená možnosť skorej liečby a oddialenie ďalšieho ataku, teda progresie zneschopnenia pacienta. Oneskorená diagnostika SM je častá a môže mať závažné následky pre pacienta.
Skorá efektívna liečba je jedinou prevenciou progresie zneschopnenia. Hoci SM v súčasnosti stále nevieme vyliečiť, včasné a správne ovplyvnenie zápalu a zastavenie deštrukcie nervového tkaniva ho môže dlhodobo a aj trvale ochrániť.
Komplexný terapeutický prístup pri liečbe tohto chronického ochorenia je preto nevyhnutnosťou, úprava stravovacieho režimu a pohybová aktivita s individuálnym prístupom predstavuje pre pacientov možnosť účinného nefarmakologického zlepšenia stavu.
Každá liečba chronického ochorenia, akým je aj SM, závisí do veľkej miery od spolupráce, tzv. adherencie, pacienta. Pacient dobre nastavený na liečbu, ktorý dodržiava liečebný režim, má podstatne vyššiu šancu zostať stabilizovaný, čím sa jednoznačne zvyšuje jeho kvalita života.
Príznaky závažného poškodenia mozgu
Mozgová smrť je charakterizovaná absenciou všetkej mozgovej aktivity. Medzi príznaky môžu patriť:
- nereagovanie na podnety vrátane bolesti,
- absencia reflexných pohybov, ako je žmurkanie alebo ústup od bolesti,
- neschopnosť samostatne dýchať a potreba umelej ventilácie,
- fixné zreničky, ktoré nereagujú na svetlo,
- absencia prehĺtacieho a kašľového reflexu.
Mozgová smrť sa vyznačuje tým, že človek nereaguje na bolesť, jeho zreničky nereagujú na svetlo a nežmurká ani pri dotyku oka.
Ďalej sa skúša reakcia pri vstreknutí studenej vody do oboch uší, pričom oči sa držia v otvorenej pozícii kvôli sledovaniu reakcie. Ak je mozog mŕtvy, pacient bude bez akejkoľvek reakcie.
Ak sa u niekoho prejavia príznaky závažného poranenia mozgu, ako je dlhotrvajúce bezvedomie alebo nereagovanie, je potrebná okamžitá lekárska pomoc. Včasný zásah môže niekedy zabrániť ďalšiemu poškodeniu mozgu.
Diagnostika mozgovej smrti
Klinické vyšetrenie
Diagnóza mozgovej smrti zahŕňa dôkladné klinické vyšetrenie. Lekári posudzujú históriu pacienta, okolnosti vedúce k jeho stavu, neurologické funkcie a jednotlivé mozgové reflexy.
Diagnóza mozgovej smrti sa stanovuje prostredníctvom série klinických vyšetrení a testov, ktoré potvrdzujú absenciu mozgovej aktivity.
Pri vyšetrení sa hodnotí reakcia na bolesť, reakcia zreníc na svetlo, rohovkový reflex, žmurkanie, reakcia na studenú vodu v ušiach, prehĺtací reflex, kašľový reflex a schopnosť spontánne dýchať.
Apnoický test a umelá ventilácia
Človek s mozgovou smrťou nie je schopný samostatne dýchať a potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu. Po odpojení od nej sa srdce zastaví.
Umelá ventilácia môže určitý čas udržiavať okysličovanie tela a činnosť niektorých orgánov, neobnovuje však mozgovú aktivitu ani neznamená možnosť zotavenia.
Doplnkové vyšetrenia
Na potvrdenie mozgovej smrti sa používa neurologické vyšetrenie, zobrazovacie štúdie a špecializované testy, ako je EEG, na potvrdenie absencie mozgovej aktivity.
Na identifikáciu poranení mozgu sa môžu použiť CT alebo MRI vyšetrenia. V niektorých situáciách sa využívajú aj ďalšie špecializované vyšetrenia podľa platných medicínskych a legislatívnych pravidiel.
Je nevyhnutné odlíšiť mozgovú smrť od iných stavov, ktoré ju môžu napodobňovať, ako je kóma alebo syndróm uzamknutia mozgu. To si vyžaduje starostlivé vyšetrenie a často viacnásobné posúdenia v priebehu času.
V prípade mozgovej smrti je veľmi dôležité stanoviť presnú diagnózu, pretože ide o tenkú hranicu medzi životom a smrťou. V niektorých krajinách je preto potrebné vyšetrenie a stanovenie diagnózy viacerými lekármi predtým, než človeka vyhlásia za mŕtveho.
Liečenie a možnosti medicínskej podpory
Liečba mozgovej smrti nie je možná, keďže ide o nezvratný stav. Po diagnostikovaní mozgovej smrti je prognóza taká, že sa jedinec nezotaví.
Hoci samotnú mozgovú smrť nemožno liečiť, môže sa poskytnúť podporná starostlivosť na udržanie telesných funkcií pacienta, kým nebude možné darovať orgány.
Na udržanie funkcie orgánov pre potenciálne darovanie môžu byť potrebné lekárske zákroky. Bez náležitej starostlivosti môžu začať zlyhávať orgánové systémy.
Osobitné populácie, ako napríklad pediatrickí alebo geriatrickí pacienti, môžu vyžadovať prispôsobené prístupy k starostlivosti a hodnoteniu.
Akútne poškodenie mozgu pri cievnej mozgovej príhode
Najčastejšie príznaky cievnej mozgovej príhody sú slabosť alebo tŕpnutie ruky či nohy na jednej strane tela, ochrnutie končatiny na jednej strane tela, poklesnutie ústneho kútika, poruchy reči, poruchy zraku, dvojité videnie, bolesti hlavy, epileptické záchvaty, problémy s prehĺtaním a bezvedomie.
Pri všetkých týchto príznakoch je potrebné zavolať rýchlu lekársku pomoc a čo najrýchlejšie sa dostať do nemocnice. To platí aj pre pacientov, u ktorých príznaky rýchlo uplynuli, často aj do jednej hodiny, pretože takýto problém sa označuje ako tranzitórny ischemický atak, teda TIA.
V takýchto prípadoch nie je potrebná akútna liečba, ale predovšetkým treba zistiť príčinu vzniku TIA a zahájiť adekvátnu sekundárnu prevenciu.
Akútna liečba cievnej mozgovej príhody
V súčasnosti máme možnosti, ako liečiť pacientov v akútnom štádiu CMP, ale musia prísť do nemocnice včas. Existujú dve možnosti akútnej liečby:
- liečba preparátom, ktorý rozpustí krvnú zrazeninu v cieve, teda rTPA - rekombinantný tkanivový plazmínogénový aktivátor, ktorý sa podáva vnútrožilovo,
- mechanické odstránenie zrazeniny z cievy, teda trombektómia.
Časový limit pre podanie akútnej liečby rTPA je 4 a pol hodiny, ale je dokázané, že čím skôr liečbu podáme, tým lepší je výsledný stav.
Mechanické odstránenie trombu, teda krvnej zrazeniny, sa môže vykonať do 8 hodín od príhody, ale aj tu platí, že čím skôr príde pacient do nemocnice, tým má väčšiu šancu na lepší výsledok.
Preto je dôležité prísť do nemocnice včas a najmä je potrebné presne zaznamenať čas prvých príznakov. Takisto je dobré, ak má pacient so sebou údaje o liekoch, ktoré užíva, pretože pri niektorých liekoch je vylúčené podanie akútnej liečby.
Akútna liečba CMP má aj svoje riziká, o ktorých má byť pacient informovaný, ale nepodanie akútnej liečby u indikovaných pacientov zvyšuje riziko vážnych následkov NCMP, ako sú trvalé poruchy hybnosti, reči, zraku, prehĺtania a s tým spojenej potreby trvalej ošetrovateľskej starostlivosti.
Treba si uvedomiť, že cievna mozgová príhoda je rovnako akútny stav ako srdcový infarkt, a tak k nej treba aj pristupovať.
Následná liečba a sekundárna prevencia
Každý pacient po prekonaní náhlej CMP z nedokrvenia mozgu vyžaduje dlhodobú prevenciu opakovanej NCMP, teda tzv. sekundárnu prevenciu.
V sekundárnej prevencii sa užívajú buď lieky, ktoré zabraňujú vzniku a narastaniu nového trombu - kyselina acetylsalicylová, jej kombinácia s dipyridamolom alebo clopidogrelom - alebo tzv. antikoagulanciá, lieky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi.
Antikoagulanciá sú odporúčané iba u pacientov, ktorí majú súčasne fibriláciu predsiení, teda poruchu srdcového rytmu. V súčasnosti môžeme u pacientov s fibriláciou predsiení a prekonanou ischemickou cievnou mozgovou príhodou používať tzv. nové antikoagulanciá - dabigatran, apixaban a rivaroxaban.
Klinickým prínosom týchto liekov je, že znižujú riziko cievnej mozgovej príhody a súčasne znižujú riziko krvácania, čo je ich hlavná výhoda. Navyše pacient nemusí chodiť na pravidelné kontroly krvnej zrážanlivosti a tieto lieky nemajú interakcie s jedlom.
Odumieranie mozgového tkaniva pri metastázach
Mozgové metastázy môžu poškodzovať nervové bunky priamou kompresiou, perifokálnym edémom, krvácaním alebo ischemickým ložiskom. Klinické prejavy sa obyčajne vyvíjajú a zhoršujú postupne.
Príznaky spôsobuje zvýšený intrakraniálny tlak a lokálna iritácia alebo deštrukcia nervových buniek a dráh. Zvýšený intrakraniálny tlak zapríčiňuje priamo rast metastázy, edém mozgu, obštrukčný hydrocefalus alebo kombinácia faktorov.
Medzi ložiskové príznaky patrí hemiparéza, porucha zorného poľa, afázia, ataxia a lokalizované kŕče.
Diagnostika a liečba mozgových metastáz
Diagnostika pozostáva z vyhotovenia CT alebo MRI vyšetrenia s doplnením histológie. Najvhodnejšou zobrazovacou metódou u pacienta s intrakraniálnou metastázou je v súčasnosti MRI vyšetrenie.
MRI vyšetrenie je citlivejšie a špecifickejšie než CT vyšetrenie. Charakteristickým príznakom mozgových metastáz je viacpočetnosť ložísk, výrazný vazogénny edém v ich okolí a okrúhly alebo oválny tvar lézie.
Základná liečba metastáz spočíva v chirurgickej resekcii a rádioterapii celého mozgu, prípadne v rádiochirurgickom zákroku. Možnosťou pri viacerých metastázach je rádioterapia celého mozgu a rádiochirurgia.
Symptomatická liečba je indikovaná pri zvýšenom intrakraniálnom tlaku a edéme v dôsledku metastáz. Najčastejšie sa používa dexametazón vzhľadom na minimálny mineralokortikoidný efekt.
Pri epileptických stavoch sa používajú antiepileptiká. Pri ich nasadení je však potrebné zvážiť to, že niektoré z nich znižujú účinnosť steroidov a niektoré urýchľujú metabolizmus väčšiny cytostatík, čím znižujú ich účinnosť.
Prevencia poškodenia mozgu
Hoci mozgovej smrti sa nedá vždy zabrániť, určité stratégie môžu toto riziko znížiť.
- Očkovanie poskytuje ochranu pred infekciami, ktoré môžu viesť k poraneniu mozgu.
- Hygienické postupy znižujú riziko infekcií.
- Vyvážená strava podporuje celkové zdravie.
- Vyhýbanie sa zneužívaniu návykových látok a bezohľadnej jazde znižuje riziko závažných poškodení.
Prevencia cievnej mozgovej príhody zahŕňa aj dlhodobú kontrolu zdravotného stavu a liečbu ochorení, ktoré zvyšujú riziko porúch prekrvenia mozgu.
Výskum nových možností ochrany nervových buniek
Rýchla diagnostika, trombolýza či mechanická trombektómia dnes dokážu zachrániť mozgové tkanivo, ktoré by bolo ešte nedávno nenávratne poškodené.
Jednou z perspektívnych možností je vzdialené ischemické kondicionovanie - jednoduchý, neinvazívny postup založený na krátkych, opakovaných epizódach slabého nedokrvenia končatiny alebo iného orgánu vzdialeného od poškodeného mozgu.
Tento zásah je neletálny a bezpečný, no dokáže aktivovať prirodzené ochranné mechanizmy tela. Ochranný signál sa následne prenáša do mozgu krvou a ďalšími systémovými cestami, kde môže podporiť prežívanie nervových buniek v mozgu postihnutom cievnou mozgovou príhodou.
Na experimentálnej úrovni prináša táto metóda výrazné neuroprotektívne účinky, no v klinických skúškach sa ich zatiaľ nepodarilo zopakovať.
V tíme preto skúmajú, ako krvné bunky po správnej stimulácii menia svoju „komunikáciu“ a začínajú produkovať signály vo forme biogénnych proteínov, ktoré podporujú prežívanie nervových buniek v mozgu postihnutom cievnou mozgovou príhodou.
Keď tieto proteíny izolujeme z krvi mladých a zdravých jedincov, dokážu na experimentálnej úrovni vyvolať neuroprotektívny účinok aj u rizikových skupín, teda tam, kde samotné vzdialené kondicionovanie už nestačí.
Tieto výsledky naznačujú, že aj keď pacienti nereagujú na rovnakú liečbu rovnako, ich vlastné bunky môžu byť zdrojom novej generácie personalizovaných, bezpečných a biologicky prirodzených terapií.
Darovanie orgánov a starostlivosť o rodinu
Pacienti s mozgovou smrťou sú vo väčšine prípadov vhodnými kandidátmi na darovanie orgánov. Mozgová smrť je často kritickým faktorom pri darovaní orgánov, pretože umožňuje zachrániť ďalšie životy prostredníctvom transplantácie.
Etické aspekty zahŕňajú dôsledky darcovstva orgánov, starostlivosť na konci života a emocionálny dopad na rodiny.
Rodiny môžu mať prospech z poradenstva, podporných skupín a otvorenej komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, aby sa zorientovali vo svojich emóciách a rozhodnutiach.
Krátkodobé komplikácie môžu zahŕňať fyzické účinky zlyhania orgánov, zatiaľ čo dlhodobé komplikácie postihujú predovšetkým rodinu a blízkych vrátane smútku a potreby podpory.
Kedy okamžite vyhľadať lekársku pomoc
Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak vy alebo niekto iný pocítite:
- náhlu stratu vedomia,
- silnú bolesť hlavy,
- zmätenosť alebo dezorientáciu,
- záchvaty,
- akékoľvek príznaky vážneho poranenia hlavy.
Pri náhlej slabosti alebo ochrnutí jednej strany tela, poklesnutí ústneho kútika, poruche reči, poruche zraku, problémoch s prehĺtaním alebo bezvedomí je potrebné okamžite zavolať rýchlu lekársku pomoc.
Diagnóza smrti 1979 Cz Dab
Informácie o mozgovej smrti a odumieraní mozgového tkaniva nenahrádzajú vyšetrenie u lekára. Pri náhlom neurologickom zhoršení, bezvedomí, záchvate, poruche reči alebo podozrení na cievnu mozgovú príhodu je potrebné okamžite vyhľadať odbornú zdravotnú pomoc.
tags: #semsa #liecenie #odumieranie #mozgu