Šoférovanie po mozgovej príhode: zdravotná spôsobilosť, riziká a postup

Šoférovanie po mozgovej príhode sa posudzuje vždy individuálne podľa rozsahu neurologického postihnutia, zraku, sluchu, pohyblivosti, pozornosti, rýchlosti reakcií a celkového zdravotného stavu. Samotná diagnóza automaticky neznamená stratu vodičského oprávnenia, niektoré následky však môžu vedenie vozidla dočasne alebo trvalo vylúčiť.

Po cievnej mozgovej príhode je vhodné možnosť šoférovania konzultovať s ošetrujúcim lekárom a schopnosť vedenia vozidla overiť pod dohľadom druhej osoby. Nebezpečné môžu byť najmä výpadky zorného poľa, necitlivosť končatín, dvojité alebo neostré videnie, výpadok sluchu, oneskorené reakcie a strata schopnosti porozumieť dopravným značkám.

Prečo môže mozgová príhoda ovplyvniť šoférovanie

Vedenie motorového vozidla si vyžaduje nielen vodičské schopnosti, ale aj dobrý zdravotný stav. Niektoré ochorenia totiž môžu ovplyvniť reakcie, pozornosť alebo schopnosť bezpečne zvládať situácie na ceste.

Mŕtvica nastáva, keď je prietok krvi do časti mozgu zablokovaný alebo keď krvná cieva v mozgu praskne. To môže spôsobiť odumieranie mozgových buniek, čo vedie k rôznym fyzickým a kognitívnym problémom.

Účinky mŕtvice sa môžu značne líšiť v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je ovplyvnená a ako rýchlo sa liečba dostáva. Pri resp. po mozgovej príhode dochádza najčastejšie k oslabeniu alebo úplnému obmedzeniu pohybu končatín na polovici tela, poruchám výslovnosti, porozumenia reči alebo úplnej strate schopnosti rozprávať.

• oslabenie alebo úplné obmedzenie pohybu končatín na polovici tela,
• poruchy výslovnosti, porozumenia reči alebo úplná strata schopnosti rozprávať,
• zhoršenie stability sedu, stoja a poruchy chôdze, neobratnosť pohybov končatín,
• „zanedbávanie“ jednej polovice tela, neuvedomovanie si jednej polovice tela,
• poruchy prehĺtania, obtiažne prehĺtanie tekutín,
• poruchy močenia alebo vyprázdňovania,
• ťažkosti s pamäťou, s myslením a riešením problémov,
• zhoršenie zraku alebo poruchy videnia,
• stuhnutosť,
• ťažkosti so sebaobsluhou a bežnými dennými činnosťami.

Nie všetky tieto následky musia priamo znemožniť šoférovanie, môžu však meniť spôsob posudzovania zdravotnej spôsobilosti. Pri vedení vozidla je rozhodujúce najmä to, či vodič dokáže bezpečne sledovať premávku, ovládať vozidlo, správne vyhodnocovať situácie a primerane rýchlo reagovať.

Rizikové stavy po mozgovej príhode

Niektoré následky mozgovej príhody predstavujú skutočne významné riziko a preto je vhodné sa šoférovania prechodne alebo aj trvale vzdať. Ak bráni šoférovaniu len určitý trvalý pohybový deficit, zostáva možnosť upraviť motorové vozidlo.

• porucha hybnosti ruky alebo nohy, teda paréza alebo plégia,
• poruchy zraku, najmä výpadky zorného poľa a dvojité videnie,
• poruchy alebo výpadky sústredenia,
• poruchy vnímania zraku, sluchu alebo reči,
• oneskorené reakcie,
• poruchy pamäti, myslenia a riešenia problémov,
• zanedbávanie jednej polovice tela,
• porucha rovnováhy a neistota pri pohybe,
• záchvatové stavy alebo poruchy vedomia,
• výrazná denná ospalosť a únava.

Vodič si niektoré obmedzenia nemusí hneď po nasadnutí do auta uvedomiť. Práve preto nestačí spoliehať sa iba na subjektívny pocit, že sa človek cíti dobre alebo že dokáže prejsť krátku trasu.

Je po mozgovej príhode možné šoférovať?

Táto otázka sa nedá stručne a všeobecne zodpovedať. Ak je miera postihnutia hybnosti končatín minimálna, môžete už z nemocnice odísť vlastným autom, no neodporúča sa to.

Obvykle je nutné overiť schopnosť vedenia vozidla pod dohľadom druhej osoby a konzultovať možnosť šoférovania s ošetrujúcim lekárom. Treba dávať veľký pozor najmä na iné než pohybové ťažkosti, ktoré môžu vedenie vozidla značne narúšať alebo výrazne zvýšiť riziko nehôd.

Preprava autom niekedy predstavuje nenahraditeľnú súčasť mobility pacienta. Preto treba úrady v mieste bydliska požiadať o vydanie parkovacieho preukazu, resp. zriadenie vyhradeného parkovacieho miesta tak, aby pacient s pohybovým deficitom mohol automobil využívať či už ako šofér alebo pasažier.

Čo rozhoduje o zdravotnej spôsobilosti

Zákon o cestnej premávke uvádza, že každý vodič musí byť zdravotne a psychicky spôsobilý na vedenie motorového vozidla. Znamená to, že človek musí mať dostatočný fyzický aj psychický stav na to, aby dokázal bezpečne reagovať v premávke a neohrozoval seba ani ostatných účastníkov cestnej premávky.

Samotná diagnóza však automaticky neznamená stratu vodičského preukazu. V mnohých prípadoch môže človek šoférovať aj naďalej, ak pravidelne navštevuje lekára, dodržiava liečbu a jeho zdravotný stav je stabilizovaný.

O zdravotnej spôsobilosti vždy rozhoduje odborné vyšetrenie a individuálne posúdenie konkrétneho prípadu. To, či človek môže zo zdravotného hľadiska šoférovať, posudzuje lekár pri zdravotnej prehliadke.

V niektorých prípadoch môže vodič šoférovať len pri splnení určených podmienok. Najčastejšie ide napríklad o povinnosť nosiť okuliare, používať zdravotnú pomôcku alebo viesť technicky upravené vozidlo.

Ako slovenské pravidlá riešia zdravotnú spôsobilosť

V prílohe č. 5 k vyhláške č. 9/2009 Z. z., ktorá upravuje zákon o cestnej premávke, sú uvedené zdravotné problémy a ochorenia, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo. Vyhláška stanovuje minimálne zdravotné a psychické požiadavky, ktoré musí vodič spĺňať, aby nepredstavoval riziko pre seba ani ostatných účastníkov cestnej premávky.

Vedeli ste, že už od roku 2009 je v platnosti zákon, podľa ktorého sú lekár a psychológ povinní nahlásiť zmenu zdravotnej spôsobilosti, ktorá by mohla ovplyvniť šoférovanie, najneskôr do piatich pracovných dní Policajnému zboru?

Pokiaľ všeobecný lekár zistí, že ste šofér a máte zdravotné problémy, ktoré majú na šoférovanie negatívny vplyv, musí to nahlásiť na polícii. Ak to nenahlási, môže dostať pokutu až do výšky 3 500 eur.

Cieľom týchto opatrení nie je vodičov trestať, ale zvýšiť bezpečnosť na cestách. Zároveň platí, že každá situácia sa posudzuje individuálne a samotná diagnóza automaticky neznamená stratu vodičského oprávnenia.

Úloha lekára po cievnej mozgovej príhode

Zdravotnú prehliadku vodiča vykonáva všeobecný lekár alebo pediater, ktorý má na takúto činnosť oprávnenie. Lekár pri vyšetrení posudzuje, či je človek zdravotne spôsobilý bezpečne viesť motorové vozidlo.

Ak lekár určí, že vodič môže šoférovať len za určitých podmienok, môže nariadiť aj pravidelné zdravotné kontroly v kratších intervaloch. Za vyšetrenie si vodič platí sám.

Pred samotnou prehliadkou musí vodič vyplniť čestné vyhlásenie o svojom zdravotnom stave, užívaní liekov alebo iných návykových látok. Lekár posudzuje nielen následky mozgovej príhody, ale aj ďalšie ochorenia, lieky a riziko náhleho zhoršenia stavu.

Psychická spôsobilosť a dopravný psychológ

Zákon o cestnej premávke hovorí, že vodič musí byť nielen zdravotne, ale aj psychicky spôsobilý na vedenie motorového vozidla. Znamená to, že človek musí mať dostatočnú pozornosť, schopnosť sústrediť sa, správne reagovať a zvládať stresové situácie v premávke.

Psychickú spôsobilosť posudzuje dopravný psychológ prostredníctvom psychologického vyšetrenia. Psychologické posúdenie spôsobilosti na šoférovanie môže vydať iba certifikovaný dopravný psychológ.

Ak psychológ zistí, že človek momentálne nie je schopný bezpečne šoférovať, ďalšie vyšetrenie môže absolvovať najskôr po troch mesiacoch. Náklady na vyšetrenie si vo väčšine prípadov hradí samotný vodič, prípadne ich môže zaplatiť zamestnávateľ.

Kedy je potrebné lekárske vyšetrenie

Lekársku prehliadku musia absolvovať najmä žiadatelia o vodičský preukaz a vodiči, ktorým to ukladá zákon. Pravidelné kontroly sú povinné hlavne pre profesionálnych vodičov, napríklad vodičov kamiónov, autobusov, taxislužieb či vozidiel s právom prednostnej jazdy.

Títo vodiči absolvujú prehliadku každých päť rokov a po dovŕšení 65 rokov každé dva roky. Ostatní vodiči musia po dosiahnutí 70 rokov absolvovať lekársku prehliadku každých päť rokov.

Ak lekár určí, že vodič môže šoférovať len za určitých podmienok, môže nariadiť aj pravidelné zdravotné kontroly v kratších intervaloch. Profesionálni vodiči a vodiči nad 65 rokov musia prejsť zdravotnou prehliadkou povinne a pravidelne, každé 2, resp. 5 rokov.

Ochorenia zraku

Vyhláška sa vo veľkej miere zameriava na zrak a sluch vodiča. Pri zraku sa posudzuje najmä ostrosť videnia, rozsah zorného poľa alebo závažné očné ochorenia.

Minimálna zraková ostrosť na oboch očiach musí byť 0,5, a to aj v prípade používania korekčných šošoviek. Binokulárne zorné pole musí mať najmenej 120 stupňov s rozsahom najmenej 50 stupňov doľava a doprava a 20 stupňov nahor a nadol.

V centrálnom poli nesmú byť žiadne výpadky zorného poľa. Problémom môže byť napríklad výrazné zhoršenie zraku, dvojité videnie či postupujúce očné choroby.

Pri progresívnej očnej chorobe sú povinné pravidelné lekárske prehliadky. Ak má osoba funkčné iba jedno oko, platia rovnaké podmienky.

Ochorenia sluchu

Pri sluchu sa prihliada na mieru straty sluchu a na to, či ju možno kompenzovať načúvacím prístrojom. Pri vyšetrení sluchu sa mimoriadna pozornosť venuje možnosti kompenzácie choroby alebo poruchy sluchu.

Obmedzená pohyblivosť po mozgovej príhode

Osobitne sa posudzujú aj ľudia s obmedzenou pohyblivosťou, pri ktorých môže byť potrebné používanie upraveného vozidla alebo zdravotných pomôcok.

Osoba s obmedzenou pohyblivosťou môže byť uznaná za zdravotne spôsobilú na vedenie motorových vozidiel len na základe stanoviska odborného lekára. Toto stanovisko musí byť založené na lekárskom vyšetrení poruchy alebo abnormality pohybového systému.

Ak je to nevyhnutné v záujme bezpečného ovládania motorového vozidla touto osobou, odborným vyšetrením sa môže zdravotná spôsobilosť tejto osoby podmieniť používaním jednej alebo viacerých zdravotníckych pomôcok alebo jednou alebo viacerými technickými úpravami vozidla.

Ak bráni šoférovaniu len určitý trvalý pohybový deficit, zostáva možnosť upraviť motorové vozidlo. V prípade progresívnej choroby sú nevyhnutné pravidelné lekárske prehliadky.

Srdcovo-cievne ochorenia a stav po mozgovej príhode

Dôležitou časťou vyhlášky sú ochorenia srdca a ciev. Rizikové sú najmä stavy, ktoré môžu spôsobiť náhlu stratu vedomia alebo zlyhanie organizmu počas jazdy.

Choroby, chyby alebo stavy, ktoré sa môžu prejaviť náhlym zlyhaním kardiovaskulárneho systému s následkom náhleho oslabenia alebo zlyhania cerebrálnych funkcií, predstavujú nebezpečenstvo pre cestnú premávku a vylučujú alebo obmedzujú zdravotnú spôsobilosť.

• vážna srdcová arytmia, teda porucha srdcového rytmu,
• angina pectoris instabilná a stabilná,
• hypertenzia s ťažkým orgánovým poškodením,
• závažná komplikácia po srdcovom infarkte,
• opakovaný výskyt tranzitórnych mozgových cievnych príhod ischemického alebo embolického pôvodu i bez trvalejšieho funkčného obmedzenia,
• stav po cievnej mozgovej príhode s ťažkým obmedzením fyzických alebo duševných funkcií,
• periférne cievne ochorenie,
• chronické zlyhanie srdca podľa klasifikácie New York Heart Association IV,
• ochorenie srdcovej chlopne s aortálnou regurgitáciou, aortálnou stenózou, mitrálnou regurgitáciou alebo mitrálnou stenózou, ak sa funkčná schopnosť odhaduje na hodnotu New York Heart Association IV alebo ak nastal prípad synkopy,
• Brugadov syndróm so synkopou alebo prerušením náhleho zastavenia srdca.

Zdravotná spôsobilosť osoby majúcej hypertenziu bez ťažkého orgánového poškodenia alebo osoby, ktorá prekonala srdcový infarkt je zväčša podmienená pravidelnou lekárskou prehliadkou.

Stav po cievnej mozgovej príhode s ťažkým obmedzením fyzických alebo duševných funkcií patrí medzi stavy, ktoré môžu zdravotnú spôsobilosť vylúčiť alebo obmedziť. O tom, či ide o dočasné alebo trvalé obmedzenie, rozhoduje odborné posúdenie konkrétneho človeka.

Neurologické ochorenia a poruchy vedomia

Medzi ďalšie rizikové ochorenia patria neurologické a psychické poruchy. Vyhláška spomína epilepsiu, poruchy vedomia, narkolepsiu, závažné poruchy nervového systému či syndróm spánkového apnoe, ktorý spôsobuje nadmernú dennú ospalosť.

• záchvatové neurologické ochorenia spôsobujúce poruchy vedomia,
• hyperkinézy a spasticity ťažkého stupňa,
• stavy po chirurgických zákrokoch, úrazoch alebo ochoreniach nervového systému s trvalými neutíšiteľnými bolesťami alebo poruchami pohybu, hlbokej citlivosti alebo ťažkými trofickými zmenami,
• choroby alebo stavy po zranení periférnych nervov s trvalými poruchami pohybu, citlivosti alebo trofickými zmenami v takom rozsahu, že zabraňujú bezpečnému vedeniu motorového vozidla,
• záchvatové stavy s poruchou vedomia alebo hybnosti, ako je narkolepsia a kataplexia.

Epilepsia sa vymedzuje ako dva alebo viac epileptických záchvatov, ku ktorým došlo v období kratšom ako päť rokov. Vyvolaný epileptický záchvat je na účely tejto vyhlášky vymedzený ako záchvat, ktorý má rozoznateľný príčinný faktor, ktorému je možné sa vyhnúť.

Psychické poruchy a kognitívne následky

Po mozgovej príhode sa môžu objaviť poruchy pamäti, myslenia, riešenia problémov, nálady a správania. Takéto zmeny môžu ovplyvniť šoférovanie aj vtedy, keď vodič dokáže vozidlo fyzicky ovládať.

Pri psychických poruchách sa posudzujú napríklad schizofrénia, bipolárna porucha, demencia alebo vážne poruchy správania a úsudku.

• schizofrénia, bipolárna efektívna porucha,
• organická porucha osobnosti,
• demencia každého druhu,
• trvalé ťažké psychické zmeny na podklade somatických ochorení,
• psychotické poruchy,
• organické poruchy osobnosti, konania, emotivity a myslenia v dôsledku chronickej intoxikácie,
• duševná zaostalosť.

Psychickú výkonnosť môže znižovať aj únava, úzkosť, depresia a poruchy spánku. Po mozgovej príhode je vysoké riziko rozvoja psychických ťažkostí - úzkosti, depresie, výkyvy nálad, dokonca i narušenie intelektových funkcií.

Vymenované problémy sa môžu prejavovať navonok veľmi nevýrazne, často len v podobe únavy, nízkej telesnej výkonnosti a nechuti do akejkoľvek činnosti, rehabilitácie alebo spoločenským kontaktom. Takéto prejavy treba tiež konzultovať s lekármi, lebo subjektívne pacienta veľmi obťažujú a pritom sú riešiteľné.

Únava, spánok a schopnosť bezpečne reagovať

Po mozgovej príhode prebiehajú v ľudskom tele mnohé patologické procesy. Často dochádza k nadmernej dennej únave, čo môže súvisieť priamo s poškodením mozgu, ale aj s nutnosťou väčšieho sústredenia sa pri pohybe alebo mentálnej aktivite.

Preto je po mozgovej príhode celkom bežná i zvýšená denná únava a ospalosť. Niekedy môže súvisieť s nekvalitným nočným spánkom.

Po mozgovej príhode sú priamo i nepriamo ovplyvnené spánok i bdenie. Môžu sa objaviť nové poruchy spánku, poruchy zaspávania, nočné prebudenia sa, nedostatočná kvalita i dĺžka spánku, živé sny a nepokojný spánok.

Poruchy spánku môžu veľmi negatívne ovplyvňovať telesnú výkonnosť, schopnosť rehabilitácie, náladu i iné telesné a duševné ochorenia. Pri šoférovaní je osobitne nebezpečná nadmerná ospalosť, pretože môže viesť k zníženej pozornosti a oneskoreným reakciám.

Lieky a šoférovanie

Vodič musí pred lekárskou prehliadkou uviesť užívanie liekov alebo iných návykových látok. Väčšina voľnopredajných liekov nemá vplyv na schopnosť viesť motorové vozidlo, ale mnohé lieky na predpis šoférovanie doslova vylučujú.

Nemožno zabúdať ani na riziká spojené s užívaním rôznych liekov. Lieky ovplyvňujúce zrážanie krvi môžu zvýšiť riziko krvácania a rizikové športy sa tak môžu stať ešte nebezpečnejšími.

Pri každom lieku je potrebné rešpektovať pokyny lekára a informáciu o možnom vplyve na pozornosť, ospalosť, koordináciu a rýchlosť reakcií. Po zmene liečby nie je vhodné sadnúť za volant bez overenia, ako na ňu organizmus reaguje.

Diabetes, obličky a ďalšie ochorenia

Vyhláška rieši aj diabetes mellitus, teda cukrovku. Problém predstavujú najmä stavy spojené s ťažkou hypoglykémiou, pri ktorej môže vodič stratiť orientáciu alebo vedomie.

Osoba, ktorá má diabetes mellitus a užíva lieky, ktoré môžu vyvolať hypoglykémiu, môže byť považovaná za zdravotne spôsobilú, iba ak sa pravidelne podrobuje lekárskej prehliadke zameranej na diabetes mellitus a preukáže čestným vyhlásením, že chápe riziko spojené s hypoglykémiou.

Táto osoba musí tento stav dokázať primerane ovládať, čo preukazuje pravidelným denným monitorovaním glukózy. Interval medzi jednotlivými lekárskymi prehliadkami sa určuje primerane každému prípadu, pričom nesmie presiahnuť päť rokov.

Zdravotná spôsobilosť osoby trpiacej na diabetes mellitus je vylúčená, ak je táto choroba sprevádzaná závažnými očnými, nervovými komplikáciami alebo opakovaným výskytom hyperglykemických alebo hypoglykemických príhod až komatóznych stavov.

Osobu, ktorá trpí chorobou, chybou alebo stavom spôsobeným vážnou nedostatočnosťou obličiek, možno uznať za zdravotne spôsobilú len na základe odborného vyšetrenia a za podmienky, že sa pravidelne podrobuje lekárskej prehliadke zameranej na choroby, chyby a stavy spôsobené vážnou nedostatočnosťou obličiek a závery lekárskej prehliadky zdravotnú spôsobilosť nevylučujú.

Transplantácia orgánu alebo umelý implantát

Osobu, ktorej bol transplantovaný orgán alebo zavedený umelý implantát, ak táto transplantácia alebo implantácia ovplyvňuje schopnosť viesť motorové vozidlo, možno uznať za zdravotne spôsobilú na vedenie motorového vozidla len na základe záverov odborného vyšetrenia.

Ak je to potrebné, zdravotná spôsobilosť sa môže podmieniť pravidelnou lekárskou prehliadkou zameranou na stav súvisiaci s transplantáciou alebo implantáciou.

Ako prebieha posúdenie po mozgovej príhode

Pri diagnóze mozgovej príhody najčastejšie pacient zostáva niekoľko dní až týždňov v nemocnici. V rámci diagnostiky absolvuje obvykle vyšetrenie počítačovým tomografom, niekedy i vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Pacientovi sa odoberie krv a určujú sa laboratórne parametre, napríklad hladiny minerálov, enzýmov, zápalových proteínov, krvný obraz a zrážanlivosť. Pravidlom je ultrazvukové vyšetrenie mozgových ciev, ktoré niekedy treba upresniť vyšetrením ciev s kontrastnou látkou.

Je taktiež nutné sledovať interný stav pacienta, najmä hodnoty tlaku krvi, a dopĺňa sa i echokardiografické vyšetrenie, teda ultrazvuk srdca. Tieto vyšetrenia pomáhajú posúdiť príčinu príhody, jej následky a riziko ďalších komplikácií.

Úlohou lekára, neurológa, rehabilitačného lekára, logopéda a ďalších odborníkov, ktorí pacienta po cievnej príhode ošetrujú, je diagnostikovať presný rozsah postihnutia a určiť, či je pre pacienta rehabilitácia vhodná a akou formou je vhodné ju aplikovať.

Význam rehabilitácie pre návrat k šoférovaniu

Už počas hospitalizácie sa podľa momentálneho stavu pacienta začína nielen jeho medikamentózna liečba, ale najmä intenzívna rehabilitácia. Po mozgovej príhode je práve cielené špeciálne cvičenie najdôležitejšou súčasťou rekonvalescencie.

Pomáha zlepšovať silu, koordináciu, výdrž i istotu a sebadôveru v pohyboch a postupne opäť získavať stratené schopnosti. Cieľom rehabilitácie po cievnej príhode nie je len tréning pohybu alebo reči.

Podstatou celého procesu je maximalizovať mieru nezávislosti, sebestačnosti a s tým súvisiaceho sebavedomia a pocitu zdravia. Stručne povedané, rehabilitácia má pomôcť pacientovi obnoviť stratené znalosti a schopnosti.

Väčšine pacientov po cievnej príhode sa stav a miera postihnutia postupne zlepšuje. Rýchlosť tohto zlepšovania a rozsah celkového zlepšenia môže rehabilitácia ovplyvniť výraznejšie než najdrahšie a najmodernejšie lieky.

Oblasti rehabilitácie

• Fyzioterapia: pomáha zlepšovať pohyb, rovnováhu, koordináciu a silu.
• Pracovná terapia: zameriava sa na každodenné činnosti, ako je obliekanie a jedenie.
• Logopédia: rieši problémy s rečou, jazykom a prehĺtaním.
• Kognitívna terapia: pomáha s pamäťou, riešením problémov a inými schopnosťami myslenia.

V rámci prevencie srdcovo-cievneho systému má veľký význam predovšetkým pravidelnosť športových aktivít. Na začiatok je potrebné dať sa vyšetriť lekárom, ktorý určí, aké športy sú vhodné a zároveň stanoví hranice pri zaťažovaní.

Ubudnuté svalstvo a z toho vyplývajúca nerovnováha robia najväčšie problémy na začiatku rehabilitácie po mozgovej príhode. Nasledovne sa používa špeciálny silový tréning na vyrovnanie síl a svalového množstva na oboch stranách tela.

Silovo-vytrvalostný tréning by sa mal precvičovať 2-3 krát týždenne, a to 2-3 série po 10-15 opakovaní. Pri statických cvičeniach môže ľahko dôjsť k zvýšeniu krvného tlaku.

Pre riziko skracovania svalstva po silovom tréningu je potrebné zaradiť cvičenia na naťahovanie svalov, takzvaný strečing. Tieto cviky by sa mali precvičovať po každom silovo-vytrvalostnom tréningu.

Špecializovaná neurorehabilitácia

V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň.

Do špecializovaného rehabilitačného zariadenia môže pacienta poslať jedine lekár z nemocnice, ktorá pacientovi poskytla akútnu zdravotnú starostlivosť. Ide teda o preklad z lôžka na lôžko.

Aktuálne podmienky pre preklad pacienta na včasnú neurorehabilitáciu zahŕňajú poistenca po ataku náhlej cievnej mozgovej príhody s postihnutím 2. až 4. stupňa podľa modifikovanej Rankinovej škály bez kontraindikácií.

Pacient musí byť stabilizovaný, schopný transportu, musí byť schopný absolvovať intenzívnu rehabilitáciu a musí mať nastavenú liečbu komorbidít.

Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta. Ak sa pacientov stav nezlepšuje, pacient je prepustený domov alebo zdravotná starostlivosť pokračuje na štandardnom ODCH lôžku.

Čo robiť, ak si pacient nie je istý svojou schopnosťou šoférovať

Ak si pacient nie je istý svojím zrakom, pozornosťou, reakciami, koordináciou alebo schopnosťou ovládať vozidlo, nemal by šoférovať bez konzultácie s lekárom. Rovnaký postup je vhodný aj vtedy, ak rodina pozoruje zmeny, ktoré si pacient sám neuvedomuje.

V prípade pochybností je bezpečnejšie dočasne využívať pomoc rodiny, verejnú dopravu, taxislužbu alebo inú formu prepravy, kým nebude zdravotná spôsobilosť riadne posúdená.

Ak chce vodič získať vodičák späť po obmedzení alebo odobratí, musí preukázať, že už spĺňa všetky potrebné podmienky na bezpečné vedenie vozidla.

Obmedzenie alebo odobratie vodičského oprávnenia

Zákon o cestnej premávke stanovuje, že vodičský preukaz môže byť obmedzený alebo odobratý nielen za porušenie pravidiel, ale aj zo zdravotných či psychických dôvodov.

Ak lekárska prehliadka, psychologické vyšetrenie alebo preskúšanie ukáže, že človek môže šoférovať len za určitých podmienok, polícia môže vodičské oprávnenie obmedziť.

Takéto obmedzenie sa zapisuje do vodičského preukazu formou špeciálneho kódu. Môže ísť napríklad o povinnosť nosiť okuliare, používať zdravotnú pomôcku alebo viesť len upravené vozidlo.

O vodičský preukaz môže človek prísť vtedy, ak lekári alebo odborné vyšetrenia potvrdia, že už nie je zdravotne alebo psychicky schopný bezpečne šoférovať. Vodičák môže byť odobratý aj tomu, kto odmietne povinnú lekársku alebo psychologickú kontrolu.

Po odobratí vodičského preukazu človek nesmie šoférovať, kým mu ho úrady znova nevrátia. V niektorých prípadoch musí absolvovať lekársku prehliadku, psychologické vyšetrenie, doškoľovací kurz alebo opätovne urobiť skúšky.

Život po mozgovej príhode a návrat k samostatnosti

Mŕtvica môže byť udalosťou, ktorá zmení život, ale nemusí definovať vašu budúcnosť. S náležitou starostlivosťou, rehabilitáciou a podporou mnohí ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, vedú plnohodnotný život.

Cieľom je, aby bol pacient čo najskôr nezávislý alebo čo najmenej závislý na pomoci druhej osoby. Napokon, pomáha to i jeho psychickému stavu.

Pacienti často potrebujú čas, aby prekonali pocity smútku, strachu, frustrácie a neistoty ohľadom ďalšieho života. Prekonať im ho pomôže empatia, porozumenie okolia a ústretová komunikácia s rodinou i lekármi.

Významné ciele či úlohy je vhodné rozdeliť na drobné úseky a nesnažiť sa ich dosiahnuť v krátkom čase. Zapisovanie alebo iné zaznamenávanie dosiahnutého pokroku môže pomôcť udržať motiváciu.

Po mozgovej príhode nie je jediným cieľom rehabilitácia a náprava stratených schopností či zručností. Netreba sa brániť zábave, filmom, knihám, počítačovým hrám a spoločenským kontaktom.

Bezpečnosť doma a mimo domácnosti

Návrat domov po mozgovej príhode môže byť náročný. Vhodné je nainštalovať madlá, odstrániť nebezpečenstvo zakopnutia a v prípade potreby zvážiť sprchovú stoličku.

Stoličky či kreslá v okolí pacienta by mali umožňovať stabilný sed, s trvalou oporou oboma nohami na zemi. Schody nesmú byť klzké a musia zabezpečiť aj oporu rúk.

Špeciálnu opatrnosť treba venovať kuchyni. Dôležité je prispôsobiť kuchynské náčinie a predísť neúmyselnému či neobratnému použitiu spotrebičov, ktoré môžu spôsobiť požiar či zranenie.

Potenciálne rizikové situácie sa však dajú identifikovať a predchádzať im. Rovnaký princíp platí pri rozhodovaní o šoférovaní: ak pacient vozidlo nedokáže bezpečne ovládať, rodina musí riziku zabrániť.

Podpora rodiny a opatrovníka

Osoby v najbližšom okolí pacienta, členovia rodiny alebo susedia či kolegovia, sa dostávajú do úlohy jeho pomocníka, asistenta alebo opatrovníka.

Po mozgovej príhode zažíva najviac problémov v dôsledku pacientových obmedzení práve jeho najbližšie okolie. Je potrebné asistovať pri pohybovom obmedzení, čeliť narušenej komunikácii, poruchám pamäti alebo orientácie.

Rola opatrovníka však neznamená, že sa dotyčná osoba má vzdať vlastného života alebo celkom zmeniť či zrušiť svoj celodenný program. Starostlivosť je vhodné organizovať a podľa možností rozdeliť medzi viaceré osoby.

Pri potenciálne nebezpečných situáciách treba zostať rozhodný a vyhnúť sa rizikám. Ak chce pacient šoférovať, hoci to sám nemôže zvládnuť, treba odstrániť kľúče od vozidla z jeho dosahu.

Je užitočné získať čo najviac informácií o starostlivosti a riešení možných problémov od lekárov v nemocnici alebo od rehabilitačného tímu. So starostlivosťou o pacienta môžu pomôcť i špecializované ústavy a agentúry, podrobnejšie informácie obvykle majú i pacientske organizácie.

tags: #soferovanie #po #mozgovej #prihode