Porucha reči po mozgovej príhode: príčiny, prejavy, liečba a rehabilitácia

Porucha reči po mozgovej príhode môže ovplyvniť schopnosť hovoriť, rozumieť hovorenému slovu, čítať, písať, pomenúvať predmety aj vytvárať vety. Najčastejšie ide o afáziu, dysartriu alebo apraxiu reči, pričom rozsah ťažkostí závisí od miesta a veľkosti poškodenia mozgu.

Ak sa porucha reči objaví náhle, môže ísť o príznak cievnej mozgovej príhody a je potrebné okamžite volať tiesňovú linku 155 alebo 112. Po stabilizácii zdravotného stavu má nasledovať čo najskoršia odborná diagnostika, logopedická terapia a multidisciplinárna rehabilitácia.

Prečo vzniká porucha reči po mozgovej príhode

Cievna mozgová príhoda (CMP) vzniká náhle v dôsledku poruchy prekrvenia časti mozgu, a to buď zablokovaním cievy (ischemická forma), alebo krvácaním (hemoragická forma). Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi a táto strata mozog poškodí.

Podobne ako ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok kyslíka na správne a nenarušené fungovanie. Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.

Ak je zasiahnutá časť mozgu zodpovedná za reč, pacient môže stratiť schopnosť hovoriť alebo rozumieť hovorenému slovu. Tento stav sa odborne nazýva afázia. Afázia je porucha spôsobená poškodením časti mozgu, kde je uložené rečové centrum.

Najčastejšie sú postihnuté oblasti v ľavej mozgovej hemisfére - konkrétne Brocovo centrum, zodpovedné za tvorbu reči, a Wernickeho centrum, ktoré súvisí s porozumením reči. Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov môžu byť v pravej polovici mozgu.

Poškodenie týchto centier vedie k rôznym formám afázie, a to od úplnej straty reči až po ťažkosti s hľadaním slov, nesprávne skladanie viet či nezrozumiteľné vyjadrovanie. Rozsah ťažkostí závisí od miesta a veľkosti poškodenia.

Aké typy cievnej mozgovej príhody môžu poškodiť reč

Viac ako 80 % náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu, teda ischémie. Prívod krvi do časti mozgu najčastejšie zastaví upchatie cievy krvnou zrazeninou.

Pri ischemickej dochádza k uzavretiu či upchatiu cievy v mozgu. Táto mozgová príhoda sa vyskytuje v 85 percentách prípadov. Druhý typ, v menšej miere, je hemoragická, alebo krvácanie do mozgu, keď nastane prasknutie či roztrhnutie cievy.

Je veľmi dôležité určiť, o ktorý typ ide. Vyzerajú rovnako, avšak v prvom prípade vieme pacientovi podať látku, ktorá zrazeninu rozpustí, prípadne vieme zrazeninu vybrať. Tým pacientovi pomôžu zvrátiť príznaky. V druhom prípade sú možnosti obmedzenejšie.

Treťou príčinou náhlych cievnych mozgových príhod je subarachnoidálne krvácanie. Príčinou subarachnoidálneho krvácania je obvykle oslabenie steny tepny vnútri lebky výduťou, teda aneuryzmou.

Náhla porucha reči ako varovný príznak

Medzi tri základné príznaky cievnej mozgovej príhody patrí pokles kútika úst, ochrnutie či slabosť ruky a porucha reči. Príznaky sú rôzne a líšia sa podľa toho, aká časť mozgu je zasiahnutá.

• náhla porucha reči, neschopnosť vyjadriť sa, artikulovať či porozumieť reči,
• poklesnutý ústny kútik alebo ochabnutie polovice tváre,
• náhle oslabenie alebo ochrnutie ruky, nohy či polovice tela,
• tŕpnutie alebo strata citlivosti na jednej strane tela,
• náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa,
• náhla prudká bolesť hlavy,
• dvojité videnie,
• náhly pocit závratu s poruchou stability, bez možnosti stoja alebo chôdze.

Príznaky sa podľa Adamson Chovancovej dajú naučiť pomocou anglickej skratky FAST. Face znamená sledovať, či má pacient symetrickú tvár, Arm upozorňuje na oslabenie alebo neobratnosť ruky, Speech označuje poruchu reči a Time pripomína, že rozhodujúci je čas.

Ak aj príznaky ustúpia alebo sa zmiernia, treba volať záchranku, pretože po čase zvyknú udrieť so silou o to väčšou. Prejavy mozgovej príhody môžu vzniknúť a v čase do niekoľko minút až hodín opäť zmiznúť.

V takom prípade ide o tranzitórny ischemický atak (TIA). Takýto stav môže signalizovať riziko mozgovej príhody a treba ho riešiť rovnako urgentne ako rozvinutú mozgovú príhodu - bezodkladne vyhľadať lekára, nemocnicu alebo telefonicky kontaktovať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Prečo je pri náhlej poruche reči rozhodujúci čas

Najväčším nepriateľom je čas. Základným pravidlom pomoci je hneď volať záchranku. Neustále treba mať na pamäti, že účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov.

Všetky výskumy a lekárske štúdie ukazujú, že účinnosť liečby s časom klesá. Hoci je interval možnej liečby až 4,5 hodiny, odborný zásah v prvej hodine je pre liečbu účinnejší než v štvrtej hodine intervalu.

Je dôležité, aby pacient čo najskôr prišiel do nemocnice, lebo každou minútou odumierajú miliardy nervových buniek. Čím dlhšie nedokrvenie trvá, tým sú zmeny nezvratnejšie.

Po príchode do zdravotníckeho zariadenia je prioritou podanie akútnej liečby: trombolýzy, teda infúzie s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny, alebo mechanickej trombektómie, pri ktorej sa cez vpich v triesle priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina.

Najčastejšie poruchy komunikácie po mozgovej príhode

Poruchy reči a komunikácie patria medzi najčastejšie následky cievnej mozgovej príhody. Môžu sťažiť rozprávanie, porozumenie hovorenému slovu, čítanie aj písanie.

Afázia

Afázia je porucha spracovania jazyka spôsobená poškodením mozgu. Môže ovplyvniť rozprávanie, porozumenie reči, čítanie aj písanie.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie, respektíve intelekt, pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie môže javiť, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.

Dysartria

Dysartria vzniká pri poruche ovládania svalov potrebných na tvorbu reči. Reč môže byť pomalá, nezreteľná alebo tichá, pričom porozumenie býva väčšinou zachované.

Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením, používa správne slová, tvorí vety a jeho prejav je gramaticky správny.

Apraxia reči

Pri apraxii reči človek vie, čo chce povedať, ale mozog má problém správne naplánovať pohyby potrebné na vyslovenie slov. Porucha reči niekedy sprevádza aj apraxia, teda neschopnosť alebo sťaženú schopnosť realizovať bežné sebaobslužné činnosti, ako obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie sa.

Poruchy hlasu, artikulácie a prehĺtania

Veľmi často je po mozgovej príhode problémom nielen artikulácia, ale aj tvorba hlasu, melódia reči či intonácia. Ľudia mávajú ťažkosti aj s dýchaním alebo prehĺtaním.

Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov môže spôsobiť poruchu vyslovovania, artikulácie i prehĺtania. Logopédia sa zaoberá poruchami artikulácie, narušením jazykových schopností, poruchami hlasu aj poruchami prehĺtania.

Typy afázie

Nie všetky poruchy reči po CMP sú rovnaké. Rozlišujeme viacero foriem afázie:

Strata reči po mozgovej príhode môže byť aj čiastočná alebo kombinovaná v závislosti od rozsahu poškodenia mozgu. V miernejších prípadoch poruchy vyslovovania dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a narušeniu plynulosti reči.

Diagnostika poruchy reči po mozgovej príhode

Diagnostiku afázie vykonáva najčastejšie logopéd v spolupráci s neurológom a psychológom. Poruchy komunikácie môžu mať rôzne príčiny a často si vyžadujú odborné vyšetrenie neurológom a klinickým logopédom.

Hodnotí sa schopnosť hovoriť a tvoriť vety, porozumieť hovorenej aj písanej reči, čítať a písať, opakovať slová a pomenúvať predmety. Následne klinický logopéd pripravuje individuálny rehabilitačný plán.

Na potvrdenie diagnózy sa často využívajú aj zobrazovacie metódy ako MRI alebo CT mozgu, ktoré ukážu lokalizáciu a rozsah poškodenia. Výsledky vyšetrení pomáhajú určiť, či ide najmä o poruchu jazykových schopností, výslovnosti, plánovania pohybov alebo kombináciu viacerých ťažkostí.

Porucha prehĺtania po mozgovej príhode

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného a spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia, teda aspirácie stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Cieľom logopédie pri poruchách prehĺtania je znížiť riziko aspirácie.

Každý prijatý pacient po cievnej mozgovej príhode má realizovaný skríning prehĺtania. Na základe výsledkov sa doplnia ďalšie vyšetrenia alebo sa aplikuje intervencia vo forme zavedenia nasogastrickej sondy či režimových opatrení pri kŕmení.

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou,
• po každom súste si vypláchnite ústa,
• pri jedle nerozprávajte,
• ak zostáva potrava v ústach aj po prehltnutí, tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte a nakoniec si vyčistite zuby.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť stravu. Pri zabiehaní tuhých súst sa jedlo mixuje, pri zabiehaní tekutín sa jedlá zahusťujú vhodným prípravkom. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo aj trvalá výživa sondou.

Logopedická terapia po mozgovej príhode

Základom rehabilitácie je pravidelná práca s logopédom. Cvičenia sú zamerané na nácvik výslovnosti a artikulácie, obnovu slovnej zásoby a gramatiky, rozvíjanie porozumenia reči a písaného textu.

Terapia prebieha individuálne a je prispôsobená potrebám konkrétneho pacienta. Od toho, aké komplikácie pacient má, závisia aj cvičenia, ktoré absolvuje.

Rehabilitácia pri dysartrii

Ak ide o motorické narušenie, teda dysartriu, terapia sa najčastejšie sústreďuje na zlepšenie zrozumiteľnosti pacienta. Pri čítaní textu logopéd upozorňuje pacienta, aby hovoril pomalšie, viac otváral ústa, zreteľnejšie artikuloval a hovoril hlasnejšie.

Všetky tieto atribúty vedia pomôcť, aby reč bola lepšie zrozumiteľná. Veľmi často sa precvičuje aj tvorba hlasu, dýchanie, sila výdychu, melódia reči a intonácia.

Rehabilitácia pri afázii

V prípade afázie, čiže ak má pacient problém vybavovať si slová, môže s logopédom trénovať sémantické kategórie. Pacient si predstaví napríklad svoj byt alebo dom a podľa jednotlivých miestností vytvára pojmové mapy, aby sa slová podľa niečoho ukladali.

Logopedická terapia môže pomáhať s pomenovávaním predmetov, porozumením otázkam, opakovaním slov, tvorbou viet, čítaním, písaním a používaním slov v každodenných situáciách.

Rehabilitácia počas hospitalizácie a po prepustení

Počas hospitalizácie sa odborníci snažia zabezpečiť bezpečnú a dostatočnú výživu pri dysfágiách a zároveň stimulovať jazykové schopnosti, ak sú narušené. Ak ide o narušenie motorickej schopnosti reči, pričom jazykové schopnosti zostanú zachované, sústredia sa na iné typy cvičení.

Ambulantná terapia je omnoho intenzívnejšia z hľadiska dĺžky sedení logopedickej intervencie. Pravidelné cvičenie môže pomôcť zlepšiť komunikáciu aj niekoľko mesiacov alebo rokov po mozgovej príhode.

Podobne ako pri iných zložkách celkovej rehabilitácie pacientov po cievnej mozgovej príhode je aj pri logopédii dôležitý čas. Keď sa začne v akútnom štádiu, výsledky pacienta sú vždy lepšie.

Vo všeobecnosti sa udáva, že prvých 12 mesiacov po cievnej príhode je kľúčových. To však neznamená, že neskoršia terapia nemá význam.

Jedenkrát za týždeň 45 minút je veľmi málo na tréning komunikačných schopností, takže veľmi záleží aj na tom, ako sa cvičí doma. Rola pacienta a rodiny môže byť pri pravidelnom tréningu mimoriadne dôležitá.

Cvičenia na podporu artikulácie a hlasu

Nasledujúce cvičenia sa používajú pri vybraných poruchách artikulácie, hlasu, mäkkého podnebia a tvárových svalov. Ich vhodnosť je potrebné posúdiť podľa konkrétneho stavu pacienta a odporúčania klinického logopéda.

Dýchanie a mäkké podnebie

Fúkajte ústami od najmenšieho výdychového prúdu až po najsilnejší s tým, že raz si chytíte nos a raz ho držať nebudete. Cvik zlepšuje činnosť mäkkého podnebia a posilňuje ho.

Cvik pomáha na hypernazalitu, keď pri rozprávaní uniká cez nos vzduch.

Hlas a intonácia

Keď je hlas zachrípnutý, slabý alebo, naopak, veľmi silný, ide o dysfóniu, ktorá sa však tiež dá nacvičiť. Napríklad tým, že budete vyslovovať slabiku há a postupne pridávať hó, hé, hí, hú.

Spájajte všetky slabiky spolu na jeden výdychový prúd a meňte pritom tón hlasu.

Jazyk, pery a líca

• Hojdajte jazyk zhora dole, akoby ste hovorili LALA bez hlasu.
• Vyplazte jazyk a jeho špičku tlačte do drevenej lopatky alebo do prsta.
• Nafukujte líca a vťahujte ich dovnútra.
• Striedavo nafukujte a vťahujte jedno a druhé líce.
• Zošpúľte pery a na striedačku vycerte zuby.
• Preťahujte spodnú peru cez vrchnú a opačne, vrchnú cez spodnú.
• Stisnite pevne pery spolu.
• Otvorte čo najviac ústa a snažte sa dať jazyk hore na ďasno presne do stredu úst, ale nie do boku.

Cviky na precvičenie tvárových svalov pomáhajú, ak je niektorá časť tváre ochrnutá. Pomôcť si môžete aj masírovaním tváre froté uterákom krúživými pohybmi, ak je niektorá časť tváre znecitlivená alebo ochrnutá.

Čítanie a artikulačné kombinácie

Po artikulačných cvičeniach čítajte pomalým tempom krátky text. Musíte sa počuť, tým kontrolujete tempo svojej reči, ale aj zrozumiteľnosť artikulácie.

Pohyblivosť a silu ochrnutej strany jazyka zlepšujte tak, že vyplazíte jazyk a schováte ho dovnútra niekoľkokrát rýchlo za sebou. Jazyk dávate dovnútra jedného líca a tlačíte naň a potom do druhého líca a tiež zatlačíte naň.

Vyslovujte postupne všetky spoluhlásky v spojení so samohláskami a postupne zrýchľujte. Napríklad: papopepipu, babobebibu, mamomemimu, fafofefifu, vavovevivu, tatotetitu, dadodedidu, pataka, potoko, peteke, pitiki, putuku, lara, lara, loro, lere, čaša, šaža, šožo a rôzne ďalšie kombinácie.

Čítajte, cvičte a artikulujte stále dokola. Pri cvičení je dôležité sledovať nielen správnosť hlások, ale aj tempo, hlasitosť, otváranie úst a celkovú zrozumiteľnosť.

Alternatívna a augmentatívna komunikácia

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní úplne obnoviť rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti, ako sú smäd, hlad, sed či svetlo.

Alternatívne a augmentatívne komunikačné riešenia môžu používateľom pomôcť prekonať ťažkosti pri komunikácii a umožnia im zostať v kontakte s okolitým svetom. Umožňujú im byť samostatnejší a nezávislejší pri vyjadrení myšlienok a pocitov.

Moderné asistenčné technológie, pomôcky, špeciálny hardvér a softvér môžu pomôcť pacientom komunikovať dotykom, bezdotykovo alebo pomocou špeciálnej veľkej asistenčnej myši.

Používateľ môže ovládať komunikačné pomôcky bezdotykovo, mikropohybmi hlavy alebo dotykom. Užívatelia môžu cez zariadenia surfovať na webe, posielať e-maily a textové správy a používať sociálne siete.

Asistenčné technológie dávajú ľuďom hlas, ktorý artikuluje myšlienky a názory, ktoré napísali bezdotykovo alebo dotykovo pomocou symbolovej alebo textovej komunikácie.

Digitálne pomôcky a domáci tréning

Existujú moderné aplikácie a softvéry na trénovanie reči a kognitívnych funkcií, ktoré môžu dopĺňať prácu logopéda. Tieto nástroje sú vhodné najmä na domáce cvičenie.

Jednou z možností je aplikácia AfaSlovník, určená špeciálne na terapiu afázie. Pacientom po cievnej mozgovej príhode pomáha znovu budovať slovnú zásobu a porozumenie.

Aplikácia slúži ako pomôcka na domáci tréning aj na prácu s logopédom. Obsahuje slová, obrázky, zvukové nahrávky a videá, ktoré ukazujú správnu artikuláciu pier a jazyka.

Logopéd môže nastaviť, čo by mal pacient v aplikácii trénovať, sledovať cvičenia a hodnotiť napredovanie. Digitálne pomôcky môžu byť užitočné aj pre pacientov, ktorí sú imobilní a nevedia prísť do ambulancie.

Moderné rehabilitačné metódy používajú aj počítačové programy na tréning pozornosti, pamäti a celkových kognitívnych funkcií. O vhodnosti konkrétnej pomôcky alebo aplikácie je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Ako má komunikovať rodina s človekom po mozgovej príhode

Podpora blízkych je jednou z najdôležitejších súčastí rehabilitácie. Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie, preto je potrebné správať sa k pacientovi adekvátne.

• hovorte pokojne a zrozumiteľne,
• používajte kratšie a jednoduché vety,
• doprajte pacientovi dostatok času na odpoveď,
• neskáčte mu do reči,
• podporujte samostatnú komunikáciu,
• pochváľte každý pokrok,
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár,
• nedovoľte, aby na pacienta rozprávalo súčasne viacero osôb,
• využívajte gestá a obrázky,
• obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu alebo rádio,
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, použite iné slová a zjednodušte komunikáciu,
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok.

Na trénovanie porozumenia je možné využiť aj nahrávky, napríklad audioknihy, rádio alebo hudbu. Vhodné cvičenia a rečové postupy je potrebné konzultovať s logopédom.

Mnohí pacienti nemajú záujem stretávať sa s priateľmi a známymi, keďže si uvedomujú svoj rečový hendikep. Ich želania treba rešpektovať, no rečová prekážka nie je dôvod úplne obmedziť sociálne kontakty.

Pacienta treba viesť a motivovať k sociálnym kontaktom primerane jeho možnostiam. Negatívne postrehy o pacientovi by sa nemali riešiť pred ním bez rešpektovania jeho súkromia.

Prečo je dôležitá rodina a domáce cvičenie

Obnova reči je dlhodobý proces a vyžaduje trpezlivosť zo strany pacienta aj jeho blízkych. Emočná a psychická podpora je v tomto období rovnako dôležitá ako odborná starostlivosť.

V terapii je kľúčová rola rodiny a samotného pacienta. Keď má pacient motivujúce rodinné prostredie, môže výrazne napredovať.

Motivácia by nemala vychádzať z porovnávania so stavom pred cievnou mozgovou príhodou. Užitočnejšie je porovnávať, ako pacient komunikoval bezprostredne po príhode a čo všetko sa zlepšilo teraz.

Návrat reči závisí od primárnej liečby po cievnej mozgovej príhode a od toho, ako veľmi je poškodené tkanivo v mozgu zodpovedné za jazykové schopnosti. Reč sa môže výrazne zlepšiť, no nie vždy sa obnoví úplne.

Multidisciplinárna rehabilitácia

Okrem logopédie sa pacient často zúčastňuje aj na neurorehabilitácii, fyzioterapii a psychoterapii. Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu aj logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť a sociálnu podporu.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy prispôsobená konkrétnemu pacientovi. Multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient dokáže fyzicky a psychicky absolvovať.

Liečebná rehabilitácia by mala začať ihneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurologickom oddelení. O optimálnom načasovaní začatia rehabilitácie rozhoduje rehabilitačný tím.

Po prepustení z nemocnice môže pacient pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta.

Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve aj pri realizácii pohybu samotný pacient. Pri ľahšom postihnutí alebo po dosiahnutí určitej miery zlepšenia je preto potrebné pokračovať v rehabilitácii aj samostatne podľa odborných pokynov.

Poruchy pamäti, pozornosti a nálady

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a ďalšie funkcie. Po mozgovej príhode sa môže objaviť narušenie pozornosti, pamäti a celkových kognitívnych funkcií.

Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať alebo kompenzovať učením sa nových stratégií. K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov a jednoduché matematické úlohy.

Cieľom je zvýšiť výkonnosť a znížiť únavnosť pri riešení denných situácií a zvládaní zmenenej životnej situácie vrátane prekonania depresie z novovzniknutých fyzických, komunikačných a funkčných obmedzení.

Pri poruchách nálady alebo výraznej strate motivácie je dôležitá psychologická a psychiatrická podpora. Depresia môže významne ovplyvniť rehabilitáciu, návrat do práce aj sociálne väzby.

Aké sú vyhliadky na zlepšenie reči

Zotavovanie po cievnej mozgovej príhode je dlhodobý proces. Je ovplyvnené typom CMP, lokalizáciou poškodenia, rozsahom poškodenia mozgového tkaniva, rýchlosťou akútnej liečby, vekom, ďalšími ochoreniami a motiváciou pacienta.

Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosahuje v prvých rokoch po CMP. Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však aj tri mesiace, pre menšiu časť pacientov aj dlhšie.

Pravidelné cvičenie môže pomôcť zlepšiť komunikáciu aj niekoľko mesiacov alebo rokov po mozgovej príhode. Rozsah zlepšenia však nemožno spoľahlivo určiť iba podľa toho, či pacient bezprostredne po príhode úplne stratil reč.

Aj keď sa rečové funkcie neobnovia úplne, pacient sa môže naučiť používať účinné komunikačné stratégie, gestá, obrázky, písanie alebo asistenčné technológie. Cieľom logopedickej terapie je, aby pacient v každom štádiu dokázal aspoň niečo vykomunikovať a mohol sa čo najviac vrátiť do života.

tags: #porucha #reci #po #mozgovej #prihode