Motorická funkcia miechy

Motorická funkcia miechy spočíva najmä v prenose príkazov z mozgu ku kostrovým svalom, v prenose zmyslových informácií späť do mozgu a v riadení jednoduchých reflexov. Miecha tak zabezpečuje spojenie medzi centrálnym nervovým systémom a zvyškom tela a umožňuje vznik vedomých aj reflexných pohybov.

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Predné povrazce miechy vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby.

Postavenie miechy v nervovej sústave

Nervová sústava je zložitý systém, ktorý hrá nenahraditeľnú rolu pri riadení a koordinácii telesných funkcií. Je zodpovedná za prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež za reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napr. tepovej frekvencie, dýchania a trávenia.

Nervová sústava, skladajúca sa z mozgu, miechy a siete nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela, je zložitým a fascinujúcim aspektom biológie ľudského tela. Nervovú sústavu tvoria dve hlavné časti:

• Centrálny nervový systém (CNS), ktorý sa skladá z mozgu a miechy a funguje ak „hlavné riadiace stanovište“ systému.
• Periférny nervový systém (PNS), ktorý je tvorený nervami, ktoré prepájajú centrálny nervový systém so zvyškom tela.

Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania. Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz, a tak podporujú naše celkové zdravie a pohodu.

Centrálny nervový systém sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov. Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu. Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť v prípade určitých funkcií organizmov pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa prevádza v mozgu, je obvykle vysoko komplexná, zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

Anatómia miechy

Miecha (medulla spinalis) je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanály. Samotná miecha je približne oválny, asi 40 cm dlhý stĺpec nervového tkaniva. Miecha je uložená vo vnútri chrbtice a prechádza od mozgu až k prvému bedrovému stavcu.

Vaša miecha je zväzok nervov, ktorý prechádza stredom chrbta. Prenáša signály tam a späť medzi vaším telom a mozgom. Je chránená stavcami, čo sú kostné platničky tvoriace chrbticu.

Miecha je asi 18 palcov dlhá. Ťahá sa zo základne mozgu, cez stredovú časť chrbta, až k pásu. Miecha končí blízko línie pása.

Keďže miecha je veľmi dôležitou časťou nervového systému, je chránená kosťami, ktoré sa nazývajú stavce. Stavce sú naskladané jeden na druhom a tak tvoria chrbticu. Chrbtica je najdôležitejšia pre podporu tela. Miecha prechádza stredom stavcov.

Zväzky nervových vlákien, ktoré vytvárajú miechu sú Vyššie motorické nervy. Spinálne nervy sa rozprestierajú po celej dĺžke krku a chrbta. Tieto nervy, nižšie motorické nervy, vychádzajú z každého stavca do všetkých častí tela.

Z tohto bodu, nižšie nervy miechy pokračujú dole cez spinálny kanál do kostrče. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Stavba miechy na priečnom priereze

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy.

Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Miechové dráhy v každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov.

• Predné povrazce - prechádzajú nimi dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov. Sú to teda zostupné dráhy.
• Zadné povrazce - prechádzajú nimi dráhy začínajúce v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu. Sú to teda vzostupné dráhy.
• Bočné povrazce - obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Nervové bunky tvoriace sivú hmotu sú sústredené do ohraničených zoskupení, ktoré v mieche vytvárajú predné a zadné miechové rohy. V predných rohoch sú motorické (hybné) nervové bunky a v zadných rohoch končia senzitívne vlákna miechových nervov.

Dve základné funkcie miechy

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu.

Druhou funkciou miechy je riadenie jednoduchých reflexov. Túto činnosť vykonávajú neuróny, ktorých vlákna sa tiahnu miechou len na kratšiu vzdialenosť hore a dolu, tzv. interneuróny (neurón v medzere).

Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzoritických neurónov do motoritických neurónov. Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie.

Motorická funkcia miechy pri vedomom pohybe

Vôľou riadený pohyb vzniká spoluprácou viacerých častí centrálneho nervového systému. Za riadenie jemnej motoriky nezodpovedá jediná oblasť mozgu. Ide o spoluprácu mozgovej kôry, mozočka, bazálnych ganglií, mozgového kmeňa, miechy a nervových dráh, ktoré spájajú mozog so svalmi rúk, prstov, očí a artikulačných orgánov.

Najdôležitejšiu úlohu pri vôľou riadených presných pohyboch majú motorická a premotorická kôra, doplnková motorická oblasť, somatosenzorická kôra, mozoček a bazálne gangliá.

Motorická kôra sa nachádza v čelnom laloku koncového mozgu, pred centrálnou brázdou. Vytvára plánované príkazy pre vôľou ovládané pohyby a odovzdáva ich prostredníctvom motorických dráh k svalom.

Motorický analyzátor, ktorý je uložený v čelovom laloku, vytvára dlhé nervové bunky, ktoré tvoria pyramídové dráhy. Tá prechádza z kôry mozgu až do predných rohov miechy. Cez pyramídovú dráhu prechádzajú z kôry podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.

Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži (preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela). Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Predné rohy miechy tvoria motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo.

Motorický príkaz teda putuje z mozgovej kôry zostupnými dráhami cez mozgový kmeň a miechu, následne sa prepája v oblasti predných rohov s motoneurónmi a cez periférny nerv sa dostáva ku kostrovému svalu.

Motorické dráhy a miechové nervy

Prednými a zadnými koreňmi miechy vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.

Z miechy prednými a zadnými koreňmi vystupujú miechové nervy. Na zadných koreňoch je malé zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Na tomto mieste sú uložené bunky senzitívnych neurónov, ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a odstredivé vlákna vysielajú cez zadné korene do miechy.

Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv. Miechových nervov jee31 párov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu.

Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň (plexus). Z pletení vystupujú nervy, ktoré sa rozvetvujú v koži alebo v svaloch trupu.

Súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechu tvorí obvodovú nervovú sústavu. Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, k žľazám, srdcovej svalovine ap.

Spolupráca miechy, mozgového kmeňa a mozgu

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov tak vedomých činností (myslenia a pohybu), ako aj neuvedomovaných telesných funkcií (dýchania a trávenia). Nervy sprostredkujú zaznamenávanie pocitov, ako sú bolesť alebo teplo.

Varolov most fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom a prechádzajú ním nervové dráhy vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby. Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Predĺžená miecha (medulla oblongata) je pokračovaním miechy. Z miechy mozgu prechádza plynulo, bez ostrejšieho rozdielu. Bielou hmotou predĺženej miechy prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

V predĺženej mieche sú centrá pre reflexy obživné (cicanie, hltanie, slinenie), obranné (kýchanie, kašľanie, zvracanie) a riadiace (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak). Z predĺženej miechy vystupujú niektoré hlavové nervy.

Stredný mozog je krátky oddiel mozgového kmeňa. V strednom mozgu je centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov napr. pohyby očí, pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Vzostupné dráhy a senzorická spätná väzba

Motorický pohyb nemôže byť presný bez informácií o polohe tela, napätí svalov, kontakte s predmetmi a ďalších telesných vnemoch. Zadné povrazce miechy vedú informácie začínajúce v receptoroch do vyšších oddielov mozgu.

Somatosenzorická kôra spracúva dotyk, tlak, hmat a ďalšie telesné vnemy, ktoré pomáhajú prispôsobiť silu a smer pohybu. Presný pohyb nie je možný bez informácií o polohe prstov, napätí svalov a kontakte ruky s predmetom.

Pri manipulácii s predmetmi mozog priebežne porovnáva plánovaný pohyb so skutočným výsledkom a podľa spätnej väzby ho upravuje. Koordinácia oko-ruka znamená schopnosť preniesť zrakový vnem do pohybu ruky.

Pri manipulácii s predmetom mozog prijíma zrakové informácie, určuje jeho polohu a tvar, plánuje úchop a priebežne upravuje pohyby prstov podľa dotyku a tlaku. Jemná motorika je preto súhrou nervového systému a svalov.

Lôžko (thalamus) je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne (vzostupné) dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry (okrem čuchových).

Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Thalamus tak pomáha vyberať a spracúvať senzorické informácie potrebné na presné riadenie pohybu.

Reflexná funkcia miechy

Miecha okrem prevodovej funkcie je aj dôležitým reflexným ústredím. Sú v nej reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá.

Miecha reguluje reflexne aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia).

Reflexná činnosť umožňuje, aby sa na určitý podnet vytvorila rýchla odpoveď bez toho, aby musel byť každý jej krok najprv vedome spracovaný v mozgovej kôre. Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzitivných neurónov do motorických neurónov a vytvárajú tak základ reflexného oblúka.

Úloha mozočka a bazálnych ganglií pri pohybe

Mozoček monitoruje všetky proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov (svalového tonusu), podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na vzájomnej súhre pohybov tela. Do mozočka prichádzajú informácie zo statokinetického receptora, zo svalových a šľachových receptorov a kožných mechanoreceptorov.

Mozoček pracuje ako neuronálny počítač, ktorý neustále optimalizuje naše pohyby a zabezpečuje, že sú hladké, presné a efektívne. Pri jemnej motorike porovnáva zamýšľaný pohyb so senzorickou spätnou väzbou a pomáha opravovať odchýlky.

• Archicerebellum (vestibulárny mozoček) - najstaršia časť, špecializuje sa na rovnováhu a pohyby očí.
• Paleocerebellum (spinálny mozoček) - riadi držanie tela a svalový tonus.
• Neocerebellum (cerebrálny mozoček) - podieľa sa na plánovaní pohybov a motorickom učení.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia. Pri problémoch s funkciou mozočka môžeme pozorovať aj problémy s jemnou motorikou, dysartriu, problémy s automatizáciou pohybových sekvencií a hypotóniu.

Bazálne gangliá regulujú začatie, priebeh a plynulosť pohybu. Pomáhajú vybrať vhodný motorický program, potláčajú neželané pohyby a prispievajú k automatizácii naučených činností.

Čierna hmota - oblasť s vysokým obsahom pigmentu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami. Poruchy okruhov bazálnych ganglií môžu viesť k spomaleniu pohybov, stuhnutosti alebo k mimovoľným pohybom, ktoré komplikujú presné ovládanie rúk.

Miecha a jemná motorika

Jemná motorika predstavuje schopnosť vykonávať presné a detailné pohyby, ktoré vyžadujú koordináciu malých svalov rúk, prstov a zápästia. Pri jemnej motorike sa zapájajú drobné svalové skupiny rúk, nôh, pier, jazyka, tiež mimických a okohybných svalov.

Jemná motorika je schopnosť kontrolovane manipulovať s malými predmetmi v malom priestore. Jedná sa o pohybové aktivity vyžadujúce si presnosť pri plnení úloh.

Prostredníctvom nej vieme siahať na predmety, uchopovať ich, manipulovať s nimi, koordinovať prácu rúk s pohybom očí, rozprávať. Jemnú motoriku teda využívame počas dňa takmer pri všetkých našich aktivitách a činnostiach.

Jemná motorika je úzko prepojená s rozvojom kognitívnych funkcií, pretože vyžaduje zmyslové vnímanie, pozornosť a koordináciu očí a rúk. Pri precvičovaní sa však neposilňujú len svaly, ale rozvíja sa aj mozog.

Pri koordinácii jemných pohybov sa uplatňujú zostupné motorické dráhy z mozgovej kôry, miechové motoneuróny, periférne nervy, svaly a zároveň vzostupná spätná väzba z receptorov. Miecha preto nie je iba pasívnym káblom, ale súčasťou systému, ktorý pohyb vedie, upravuje a reflexne koordinuje.

Motorická funkcia miechy pri reči a oromotorike

Za riadenie jemnej motoriky nezodpovedá jediná oblasť mozgu. Ide o spoluprácu mozgovej kôry, mozočka, bazálnych ganglií, mozgového kmeňa, miechy a nervových dráh, ktoré spájajú mozog so svalmi rúk, prstov, očí a artikulačných orgánov.

Na motorickom hármeni mozgu sú oblasti, ktoré riadia ruky a prsty tesne susediace s oblasťami riadiacimi artikulačné orgány. Oblasti mozgu zodpovedné za jemnú motoriku rúk a reč sú anatomicky blízke a funkčne prepojené.

Prepojenie medzi jemnou motorikou rúk a jemnou motorikou artikulačných orgánov (svalov tváre, jazyka, pier) je zrejmé na pohľad. Stimuláciou jednej oblasti sa aktivujú aj susedné oblasti - tie, ktoré riadia rečové orgány.

Táto súvislosť však neznamená, že samotné cvičenie rúk automaticky odstráni poruchu výslovnosti alebo nahradí logopedickú terapiu. Vývin reči podporuje najmä kombinácia pohybu, komunikácie, porozumenia, spoločnej pozornosti a cielenej práce s artikulačnými orgánmi.

Reč vyjadruje motorickú realizáciu jazyka, teda to AKO hovoríme (výslovnosť, plynulosť, hlas). Jazyk predstavuje ČO hovoríme a rozumieme (slová, vety, gramatika, význam, porozumenie, produkcia).

Motorická pyramída

Vývin dieťaťa je znázornený konceptom motorickej pyramídy. Na jej základni stojí hrubá motorika - celková obratnosť tela, kontrola hlavy, pretáčanie, sedenie, štvornožkovanie a samotná chôdza.

Nad ňou je jemná motorika - obratnosť rúk, prstov a koordinácia oko-ruka. Ešte vyššie nájdeme grafomotoriku a tesne pod vrcholom stojí oromotorika (motorika rečových orgánov): pohyby pier, jazyka, sánky a mäkkého podnebia.

Z logopedického hľadiska je nemožné očakávať izolovaný, bezchybný pohyb na vrchole pyramídy, ak dieťa nemá vybudovanú stabilitu v jej spodných poschodiach. Správna logopedická intervencia často nezačína pohľadom do úst dieťaťa, ale posúdením toho, ako sedí a stojí.

Recipročný krížový pohyb dieťaťa pri štvornožkovaní zasa intenzívne prepojuje pravú a ľavú hemisféru cez corpus callosum, čo podporuje lepšie spracovanie rečových podnetov, porozumenie a plynulú artikuláciu.

Rozvoj motorických schopností

Jemnú motoriku rúk môžeme rozvíjať pravidelnými, primeranými a hravými činnosťami. Rozvoj jemnej motoriky je podmienený množstvom a kvalitou stimulov, ktoré sú dieťatku ponúknuté.

• Manipulácia s drobnými predmetmi (triedenie, navliekanie, vkladanie a pod.).
• Hra s plastelínou, pieskom, cestom a kinetickým pieskom.
• Grafomotorické aktivity (kreslenie a vyfarbovanie, trhanie a strihanie papiera, obkresľovanie, spájanie bodov).
• Zapínanie a rozopínanie gombíkov, zipsov a patentov.
• Zaväzovanie šnúrok, párovanie ponožiek a listovanie v knihách.
• Skladanie stavebníc (Lego, Duplo) a skladanie puzzle.
• Strihanie nožnicami, dierkovanie papiera, vypichovanie obrázkov a navliekanie korálikov.
• Čistenie zeleniny, šúpanie uvareného vajíčka, osievanie múky, miesenie či vaľkanie cesta a vykrajovanie formičkami.

Modelovanie z plastelíny alebo cesta podporuje rozvoj motoriky prstov a nezameniteľným spôsobom precvičuje ruky. Hra na konštruktéra okrem prínosu pre rozvoj prstových zručností podporuje predstavivosť.

Maľovanie koordinuje pohyb prstov a možno ho nazvať „prípravnou fázou“ na učenie sa písať. Šnúrka do topánok - aj jednoduché zaviazanie šnúrok je dôležitým tréningom jemnej motoriky.

Pri týchto aktivitách aktívne s dieťaťom komunikujeme - pomenúvame predmety, farby, tvary, opisujeme činnosti, pýtame sa. Prepájame motorickú aktivitu s rozvojom jazykových schopností.

Pri navliekaní korálkov, kreslení alebo modelovaní môžeme pomenúvať predmety, opisovať ich vlastnosti a hovoriť o tom, čo dieťa práve robí. Hry na rozpoznávanie farieb a tvarov, opisovanie predmetov a pomenúvanie úloh počas hry prirodzene spájajú motorickú a jazykovú aktivitu.

Dôležité je však myslieť na to, že daná činnosť by mala dieťatko zaujať a baviť. Pri zábave si ani neuvedomí, že si vlastne trénuje svoje schopnosti.

S dieťaťom sa odporúča vykonávanie niekoľkých krátkych tréningov počas dňa (namiesto jedného dlhého tréningu). Aktivity majú byť primerané jeho vývinovému stupňu a fyzickým možnostiam.

Pri hrách s drobnými predmetmi treba rešpektovať vek a schopnosti dieťaťa a zabezpečiť dohľad dospelého. Ak má dieťa s nejakým cvičením ťažkosti, pomôžte mu a pochváľte ho, aj keď sa mu to nepodarí.

Vývin jemnej motoriky

Jemná motorika sa vyvíja u dieťatka veľmi rýchlo a má niekoľko štádií vývinu. V dojčenskom veku deti objavujú svoje ruky a prsty, učia sa uchopovať predmety a manipulovať s nimi.

U starších detí a dospelých je jemná motorika nevyhnutná nielen v školskom prostredí pri písaní a kreslení, ale aj v každodenných činnostiach, ako je príprava jedla, obliekanie či práca na počítači.

Poruchy motorickej funkcie miechy

Ak máte nehodu, ktorá poškodí stavce alebo iné časti chrbtice, môže to poraniť aj miechu. Medzi ďalšie problémy s miechou patria:

• nádory,
• infekcie ako napr zápal mozgových blán a obrna,
• zápalové ochorenia,
• autoimunitné ochorenia,
• degeneratívne choroby ako napr amyotrofická laterálna skleróza a spinálna svalová atrofia.

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Príznaky sa líšia, ale môžu zahŕňať bolesť, necitlivosť, stratu citlivosti a svalovú slabosť.

Tieto príznaky sa môžu vyskytnúť okolo miechy a tiež v iných oblastiach, ako sú ruky a nohy. Porucha motorických dráh môže ovplyvniť silu, svalový tonus, koordináciu, presnosť pohybov aj schopnosť vykonávať automatické alebo vôľou riadené činnosti.

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa.

Je charakteristické poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.

Vyšetrenie pri poruche funkcie miechy

Pri posudzovaní motorickej funkcie sa sleduje svalová sila, svalový tonus, koordinácia, rozsah pohybu, reflexy, citlivosť a schopnosť vykonávať cielene riadené pohyby. Dôležité je tiež hodnotenie chôdze, držania tela, jemnej motoriky a funkcie horných končatín.

Medzi vyšetrenia súvisiace s ochoreniami miechy patria neurologické vyšetrenie, MRI chrbtice, myelografia, analýza cerebrospinálnej tekutiny (CSF), lumbálna a krčná diskografia a špecializované nervové testy: EMG, NCV a SSEP.

Liečba často zahŕňa lieky a chirurgický zákrok. Pri poruchách pohybu môže byť súčasťou starostlivosti aj rehabilitácia zameraná na zachovanie alebo obnovenie svalovej sily, koordinácie, stability a praktických pohybových schopností.

tags: #motoricka #funkcia #miechy