Spinálne nervy a ich inervácia: anatómia, funkcie a klinický význam

Spinálne nervy sú párové periférne nervy, ktoré vystupujú z miechy a zabezpečujú spojenie medzi centrálnou nervovou sústavou a zvyškom tela. Prenášajú motorické signály z mozgu a miechy ku svalom, senzorické informácie z kože, svalov a kĺbov do centrálnej nervovej sústavy a podieľajú sa aj na regulácii niektorých vnútorných orgánov.

Z miechy vystupuje celkovo 31 párov spinálnych nervov: 8 krčných, 12 hrudných, 5 driekových, 5 krížových a 1 kostrčný pár. Každý spinálny nerv vzniká spojením predného, motorického koreňa a zadného, senzorického koreňa, pričom zadný koreň obsahuje spinálne ganglion so senzorickými nervovými bunkami.

Čo sú spinálne nervy

Miechové nervy sú skupina periférnych nervov, ktoré vychádzajú z miechy. Privádzajú signály k svalom - tzv. motorické nervy, a odvádzajú signály z receptorov - tzv. senzorické nervy.

Spojenie miechy s ostatnými časťami tela zabezpečujú míšne nervy (nervi spinales), ktoré sú tvorené axónmi. Na povrchu miechy začínajú ako fila radicularia, ktoré sa spájajú do predných a zadných míšnych koreňov.

Spinálne nervy sú zmiešané nervy, pretože obsahujú motorické, senzorické aj vegetatívne nervové vlákna. Každý z týchto nervov obsahuje senzoricky, teda týkajúci sa citlivosti, a motorický, teda pohybový axón.

Úloha spinálnych nervov v nervovej sústave

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu (CNS), ktorú tvoria mozog a miecha, a periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS), ktorú tvoria nervy umiestnené mimo mozgu a miechy, teda hlavové a miechové nervy.

Z hľadiska riadenia ju delíme na mozgomiechový systém (somatický), ktorý ovládame vôľou, a autonómny nervový systém (vegetatívny), ktorý pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Periférne nervy prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy k orgánom a svalom alebo naopak, privádzajú signály do nervovej sústavy. Spájajú tak centrálny nervový systém s celým telom.

Miecha ako zdroj spinálnych nervov

Miecha je priamym predĺžením mozgu. Vysiela a prijíma správy medzi telom, vrátane svalov a orgánov, a mozgom a zároveň je ústredím pohybových reflexov.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Prechádza stredom miechového kanála a je úplne obklopená kostnými časťami chrbtice.

Miecha je uložená od prvého krčného stavca - C1 až po druhý driekový stavec - L2. Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála, pretože sa kužeľovito zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového stavca (L1-L2).

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Následne z konečnej časti miechy odstupuje zväzok nervov, ktorý sa nazýva cauda equina, čiže konský chvost. Dolné lumbálne a sakrálne nervy spolu s ich koreňmi vytvárajú kaudálne od konca miechy zväzok označovaný ako cauda equina.

Stavba miechy

Miecha, tak ako aj mozog, je tvorená bielou a sivou hmotou a má aj miechové obaly. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri.

Biela hmota miechy je tvorená myelinizovanými nervovými dráhami, ktoré majú prevodovú funkciu. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Biela hmota miechy

Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do troch povrazcov:

• Predné povrazce - prechádzajú nimi zostupné dráhy. Vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby.
• Zadné povrazce - prechádzajú nimi vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie, ako sú dotyk, tlak, hmat a bolesť, do vyšších oddielov mozgu.
• Bočné povrazce - sú zmiešané a obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Sivá hmota miechy

Vďaka usporiadaniu neurónov, teda nervových buniek, sa odlišujú predné, postranné a zadné miechové rohy.

• Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom.
• Zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie.
• Bočné miechové rohy sú viditeľné najmä v hrudnej časti a nachádzajú sa v nich bunky autonómneho nervového systému.

Predné rohy majú motorickú funkciu, vedú nervové vzruchy z mozgu do svalov, zadné senzorickú, vedú nervové informácie do mozgu, a postranné obsahujú vegetatívne neuróny.

Miechové segmenty a počet spinálnych nervov

Miecha má 31 miechových segmentov, čo je úsek miechy, z ktorého vystupuje jeden miechový nerv. Podľa toho sa miecha delí na segmenty.

Jeden miechový segment zodpovedá jednému miechovému nervu zloženému z predných aj zadných miechových koreňov. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Prvý miešny nerv vystupuje medzi bázou lebky a atlasom. Vzhľadom na menší rast miechy oproti chrbticovému kanálu dochádza k postupnému sklopeniu nervov kaudálne.

Predné a zadné miechové korene

Z miechy vystupujú predné a zadné miechové korene - radices anteriores a radices dorsales. Tie sa následne spájajú do spinálneho nervu.

Predné miechové korene sú eferentné, teda odstredivé a motorické. Zadné miechové korene sú aferentné, teda dostredivé a senzitívne.

Na povrchu miechy začínajú nervové vlákna ako fila radicularia. Tieto vláknové zväzky sa spájajú do predných a zadných miechových koreňov, ktoré sa následne spájajú do nervus spinalis.

Zadný koreň a spinálne ganglion

Na zadnom koreni je zreteľné zhrubnutie označované ako ganglion spinale, teda spinálne ganglion. Ganglion obsahuje pseudounipolárne bunky.

Pseudounipolárna bunka má jeden vystupujúci výbežok, ktorý sa dichotomicky delí na axón smerujúci do miechy a dendrit, ktorý ide do periférie.

Miechové korene sú vo foramen intervertebrale uložené v rukávci dura mater, ktorý za spinálnym gangliom splýva s epineuriom miechového nervu a vzniká takzvaná koreňová pochva. Do koreňovej pochvy sa vchlipuje aj arachnoidea.

Motorické, senzorické a vegetatívne vlákna

Spinálne nervy obsahujú motorické aj senzorické vlákna. Motorické vlákna vedú impulzy z centrálnej nervovej sústavy ku kostrovým svalom, zatiaľ čo senzorické vlákna prenášajú informácie z receptorov do miechy a mozgu.

V úseku C8-L2 obsahujú predné miechové korene pregangliové sympatické vlákna. V segmentoch S2-S4 sú v predných koreňoch prítomné pregangliové parasympatické vlákna.

Výstup spinálnych nervov z chrbtice

Spinálne nervy odstupujú z miechy v mieste označovanom ako miechový koreň - fila radicularia. Miechové korene prestupujú cez otvor medzi stavcami, ktorý sa odborne označuje ako foramen intervertebrale.

Chrbticu opúšťajú cez bočné priestory medzi stavcami, ktoré nazývame koreňové kanály. Miechový nerv cez tento otvor opúšťa miechový kanál medzi dvoma susednými stavcami.

Stavec je vytvorený z viacerých anatomických štruktúr, ako sú telo, oblúk a výbežky. Oblúk stavca odstupuje vzadu od tela stavca a spolu so zadnou časťou tela tvorí otvor stavca.

Otvory v jednotlivých stavcoch spolu vytvárajú chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Stavcové otvory (foramina vertebralia) krčných, hrudných a driekových stavcov sú miestom priechodu miechy.

Inervácia jednotlivých oblastí tela

Každý spinálny nerv zabezpečuje určitú časť citlivosti a motoriky tela. Senzorické informácie prichádzajú z kožných, svalových, šľachových a kĺbových receptorov, zatiaľ čo motorické príkazy smerujú ku kostrovým svalom.

Jednotlivé miechové korene sa podieľajú na inervácii určitých oblastí kože, ktoré sa označujú ako dermatómy, a na ovládaní určitých svalových skupín, ktoré sa označujú ako myotómy.

Krčné spinálne nervy

Krčných spinálnych nervov je osem párov. Zabezpečujú citlivé a motorické spojenie medzi miechou, krkom, ramenami a hornými končatinami.

Prvý miechový nerv vystupuje medzi bázou lebky a atlasom. Ostatné krčné nervy vystupujú v oblasti medzi susednými stavcami tak, aby osem krčných nervov mohlo vystupovať pri siedmich krčných stavcoch.

Krčné nervy sa podieľajú na inervácii svalov krku, ramenného pletenca a horných končatín. Ich poškodenie môže viesť k bolesti krku, poruchám citlivosti, brneniu alebo slabosti v rukách.

Hrudné spinálne nervy

Hrudných spinálnych nervov je dvanásť párov. Väčšina z nich prebieha pozdĺž rebier ako medzirebrové nervy a podieľa sa na inervácii hrudnej steny.

Hrudné nervy zabezpečujú citlivosť kože a motorickú inerváciu medzirebrových svalov a svalov brušnej steny. Ich dráhy súvisia aj s reguláciou pohybov potrebných pri dýchaní.

Spinálna stenóza hrudnej časti chrbtice je pomerne zriedkavá, pretože väčšina stavcov hrudníkovej časti chrbtice je spojená s hrudným košom. To z nej robí stabilnú a silnú časť chrbtice s obmedzeným pohybom.

Driekové spinálne nervy

Driekových spinálnych nervov je päť párov. Podieľajú sa na inervácii dolnej časti chrbta, brušnej steny, panvy a dolných končatín.

Drieková miecha končí približne v úrovni L1-L2 a nižšie pokračujú najmä nervové korene tvoriace cauda equina. Preto môžu byť pri poškodení driekovej oblasti postihnuté nervové korene bez priameho útlaku samotnej miechy.

Driekové nervy sa podieľajú na citlivosti a pohyboch bedra, stehna, kolena, predkolenia, členka a chodidla. Ich podráždenie môže vyvolať bolesť vystreľujúcu z dolnej časti chrbta do zadku a dolnej končatiny.

Krížové a kostrčné nervy

Krížových spinálnych nervov je päť párov a kostrčný nerv tvorí jeden pár. Tieto nervy zabezpečujú spojenie miechy s panvou, panvovým dnom, zadnou časťou dolných končatín a oblasťou konečníka a vonkajších pohlavných orgánov.

V segmentoch S2-S4 sú v predných koreňoch prítomné pregangliové parasympatické vlákna. Miecha je centrom niektorých pohlavných reflexov, ako sú erekcia a ejakulácia.

Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Somatická a autonómna inervácia

Periférny nervový systém zahŕňa somatický nervový systém a autonómny nervový systém. Somatický nervový systém je možné ovládať vôľou a jeho úlohou je rýchly prenos informácií oboma smermi.

Somatický systém je súčasťou mnohých reakcií nášho tela od jednoduchých pohybov až po zrýchlenú chôdzu. K tomu, aby tieto pohybové aktivity vedel mozog kontrolovať, sa musia pomocou periférnych nervov doň preniesť základné informácie o polohe končatiny, svalovom napätí alebo bolesti z poranenia.

Autonómny nervový systém riadi funkcie vnútorných orgánov. Tie na rozdiel od svalov nevieme ovládať vôľou.

Vegetatívne vlákna spinálnych nervov sa podieľajú na regulácii hladkého svalstva, potných žliaz, ciev a niektorých orgánových funkcií. Sympatické pregangliové vlákna sa nachádzajú v predných koreňoch v úseku C8-L2 a parasympatické pregangliové vlákna v segmentoch S2-S4.

Spinálne nervy a reflexy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá, aferentná dráha prenáša informáciu zadným miechovým koreňom.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá, eferentná dráha je zabezpečená predným miechovým koreňom.
5. Efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na monosynaptické a polysynaptické. Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pretože dostredivý neurón sa priamo cez jednu synapsiu spája s motorickým neurónom.

Polysynaptické reflexy majú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viac interneurónov. Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad na odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Spinálne nervy a nervové pletene

Po výstupe z medzistavcových otvorov sa viaceré spinálne nervy navzájom spájajú a vytvárajú nervové pletene. Výnimkou sú najmä hrudné nervy, ktoré väčšinou pokračujú segmentálne ako medzirebrové nervy.

Nervové pletene umožňujú, aby nervové vlákna z viacerých miechových segmentov spoločne zásobovali konkrétne svaly a oblasti kože. Vďaka tomu nie je funkcia určitej oblasti tela závislá iba od jediného miechového segmentu.

Krčná a brachiálna pleteň

Krčné nervy sa podieľajú na tvorbe krčnej nervovej pletene, ktorá zabezpečuje inerváciu časti krku a podieľa sa aj na nervovom zásobení bránice.

Nižšie krčné a prvé hrudné nervy vytvárajú brachiálnu pleteň. Z nej vychádzajú nervy pre ramenný pletenec a hornú končatinu.

Drieková a krížová pleteň

Driekové a krížové nervy vytvárajú pletene, z ktorých vychádzajú nervy pre panvu a dolnú končatinu. Patria sem nervové vetvy zabezpečujúce citlivosť a pohyb stehna, predkolenia, členka a chodidla.

Jednotlivé spinálne nervy L4 až S1 sa podieľajú na tvorbe ischiatického nervu. Pri foraminálnej stenóze môže byť nervový koreň uzavretý napríklad v oblasti jednotlivých spinálnych nervov L4 až S1, ktoré tvoria ischiatický nerv.

Dermatómy, myotómy a klinická lokalizácia poškodenia

Dermatóm je oblasť kože, ktorej citlivosť zabezpečujú vlákna určitého miechového koreňa. Myotóm je skupina svalov alebo pohyb, na ktorom sa významne podieľajú vlákna určitého miechového segmentu.

Porucha jedného koreňa preto môže vyvolať charakteristický súbor príznakov: bolesť vyžarujúcu pozdĺž určitej oblasti, poruchu citlivosti, oslabenie konkrétnych svalov a zmenu reflexu.

Informácie, ktoré prichádzajú z ľavej polovice miechy, prechádzajú do pravej polovice mozgu a opačne. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy, preto vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Čo je radikulopatia

Problematika útlaku spinálneho koreňa je označovaná ako radikulárny syndróm alebo radikulopatia. Ide o poruchu funkcie nervového koreňa, ktorá môže byť spôsobená mechanickým tlakom, zápalom alebo zhoršeným prekrvením nervových štruktúr.

Typickými prejavmi sú bolesť vyžarujúca z chrbtice do končatiny, mravenčenie, brnenie, strata citlivosti, svalová slabosť a zhoršenie ovládania niektorých svalov.

Symptomatika môže zahŕňať pocit diskomfortu v krčnej alebo driekovej chrbtici, ľahké až stredné bolesti krčnej alebo driekovej chrbtice, bolesti vyžarujúce do rúk alebo nôh, tŕpnutie, brnenie rúk alebo nôh a mravenčenie prstov.

Pri výraznejšom poškodení môže vzniknúť slabosť vedúca až k neschopnosti ovládať svaly, strata citlivosti lokalít rúk alebo nôh, zhoršenie cievneho zásobenia periférnych nervov a problémy s vyprázdňovaním, inkontinenciou alebo erekciou.

Spinálna stenóza a útlak spinálnych nervov

Spinálna stenóza je odborné pomenovanie pre zúženie chrbticového kanála na jednom alebo viacerých miestach chrbtice. Zúženie chrbticového kanála uberá z priestoru pre miechu a miechové, teda spinálne nervy.

Zúžený priestor môže spôsobiť podráždenie, stlačenie alebo zovretie miechy a miechových nervov, čo vedie k rôznym neurologickým ťažkostiam a bolesti.

Spinálna stenóza je zmenšenie priestoru pre nervové a cievne štruktúry chrbtice. Základom je degeneratívny proces na chrbticovom či koreňovom kanáli.

Stenóza môže postihnúť chrbticový kanál na úrovni stavcových otvorov - foramina vertebralia, ale aj miesto foramen intervertebrale, teda koreňový kanál a miesto prechodu spinálnych koreňov.

Typy stenózy podľa postihnutého priestoru

Centrálna spinálna stenóza

Centrálna stenóza nastáva, keď sa zúži jeden alebo viac stavcových otvorov. Stavcový otvor (vertebrálny foramen) je kostný otvor v strede stavca, ktorý chráni miechu prechádzajúcu miechovým kanálom.

Ide teda o zúženie centrálnej časti chrbticového kanála, v ktorej prechádza miecha alebo durálny vak s nervovými štruktúrami.

Pri centrálnej spinálnej stenóze je utláčaná priamo miecha a durálny vak. V driekovej oblasti môže centrálne zúženie spôsobiť tlak na nervový zväzok na konci miechy, teda na cauda equina, alebo na jednotlivé nervy vo vnútri durálneho vaku.

Foraminálna spinálna stenóza

Foraminálna stenóza je stav, pri ktorom sa zúži kostný otvor, z ktorého vychádza nervový koreň. Nazýva sa koreňový kanál alebo intervertebrálny foramen.

Zjednodušene ide o zúženie v mieste odstúpenia koreňa nervu z miechy. Pri foraminálnej stenóze je utláčaný chrbticový nerv.

Termín foraminálna stenóza sa niekedy zamieňa s názvom laterálna stenóza, pretože oba názvy označujú stenózu vyskytujúcu sa laterálne, teda na strane miechového kanála.

Foraminálna stenóza sa najčastejšie vyskytuje v oblasti driečnej chrbtice.

Laterálna stenóza

Okrem neurálneho foramenu môže byť zúžená aj oblasť po jeho stranách. Zúženie môže vzniknúť rozvojom kostných ostrôh z fazetových kĺbov chrbtice, vypuklých platničiek, herniovaných platničiek a opuchnutých alebo hypertrofických väzív chrbtice.

Toto bočné zúženie danej oblasti a z boku neurálneho foramenu sa nazýva predozadná laterálna stenóza. Často sa vyskytuje kombinácia foraminálnej a predozadnej laterálnej stenózy.

Spinálna stenóza podľa lokalizácie

Zúženie chrbticového kanála môže postihnúť ktorúkoľvek časť chrbtice, avšak väčšina prípadov prebieha v dvoch hlavných oblastiach. Podľa nich delíme spinálnu stenózu na krčnú, teda cervikálnu, a driekovú, teda lumbálnu.

Zriedkavo sa stretávame aj so stenózou hrudnej chrbtice. V niektorých prípadoch môže pacient trpieť viacerými druhmi ochorenia súčasne.

Cervikálna spinálna stenóza

Ak zúženie chrbticového kanála nastane v oblasti krku, nazývame tento stav cervikálna spinálna stenóza. V tejto časti chrbtice sa stretávame najčastejšie s oboma typmi spinálnej stenózy.

Vzhľadom na menší priestor dochádza k útlaku nielen nervov, ale aj miechy. Foraminá sú úzke a stačí aj 1-2 mm protrúzia, aby došlo ku kontaktu.

Príznaky môžu zahŕňať:

• bolesť v oblasti krku,
• necitlivosť alebo mravčenie v rukách, dlaniach, nohách alebo chodidlách,
• slabosť alebo nemotornosť v končatinách,
• problémy s udržaním rovnováhy,
• oslabenie motoriky, napríklad problémy s písaním alebo zapínaním gombíkov,
• ťažkosti s chôdzou,
• nutkanie na močenie alebo inkontinenciu,
• v závažných prípadoch atrofiu svalov až parézu, teda čiastočné ochrnutie končatiny.

Stlačenie miechy môže viesť k vážnym problémom, ako sú extrémna slabosť alebo dokonca paralýza. Každý, u koho sa vyvinú príznaky stlačenia miechy, teda myelopatia, môže potrebovať intenzívnejšiu liečbu.

Lumbálna spinálna stenóza

Zúženie chrbticového kanála v oblasti bedrovej chrbtice nazývame lumbálna spinálna stenóza. V tejto časti chrbtice sa stretávame najčastejšie s foraminálnou stenózou.

Lumbálna spinálna stenóza sa najčastejšie vyskytuje na úrovni stavcov L4-L5 a L3-L4, no môže sa vyskytnúť na ktoromkoľvek stavci chrbtice.

Medzi symptómy patria:

• bolesť v dolnej časti chrbta, zvyčajne tupá až pálivá, ktorá sa môže striedavo zhoršovať a ustupovať,
• ischias, teda bolesť prúdiaca z dolnej časti chrbta cez oblasť zadku do dolných končatín,
• ťažký pocit v nohách, ktorý môže viesť ku kŕčom v jednej alebo oboch nohách,
• necitlivosť alebo mravenčenie v oblasti zadku, nôh alebo chodidiel,
• slabosť dolných končatín, ktorá môže vyústiť do krívania,
• nepríjemné pocity v stehnách, kolenách, lýtkach alebo chodidlách,
• bolesť nôh, ktorá sa zhoršuje pri dlhom státí, v záklone alebo pri chôdzi, najmä pri chôdzi z kopca.

Bolesť nôh sa zmierňuje pri sedení, naklonení, miernom predklone alebo chôdzi do kopca. Množstvo ľudí opisuje zvýšenú toleranciu chôdze v predklone, napríklad pri nakláňaní sa dopredu pri tlačení nákupného košíka.

Lumbálna spinálna stenóza často napodobňuje príznaky cievneho nedokrvenia. Oba stavy môžu spôsobiť klaudikáciu, čo znamená bolesť nôh pri chôdzi.

Ak cievne vyšetrenia zistia normálny prietok krvi a počas diagnostického testovania potvrdia spinálnu stenózu, príznaky sa v takom prípade nazývajú neurogénne klaudikácie.

Hrudná spinálna stenóza

Možný je tiež vznik stenózy hrudnej chrbtice, no ide o pomerne zriedkavý jav. Hrudná časť chrbtice je stabilná a silná, pretože väčšina jej stavcov je spojená s hrudným košom.

Táto stabilita obmedzuje pohyb a znižuje pravdepodobnosť rozvoja degeneratívnych stavov. Ak sa stenóza v tejto oblasti napriek tomu vyskytne, sprevádzať ju môžu problémy s rovnováhou, necitlivosť alebo brnenie v úrovni alebo pod úrovňou brucha a slabosť alebo bolesť v úrovni alebo pod úrovňou brucha.

Príčiny útlaku spinálnych nervov

Spinálna stenóza má mnoho príčin. Spoločné majú to, že menia štruktúru chrbtice, čo spôsobuje zúženie priestoru okolo miechy a nervových koreňov.

Degeneratívne zmeny a spondylóza

Spinálna stenóza patrí medzi degeneratívne ochorenia chrbtice. Základom je degeneratívny proces na chrbticovom alebo koreňovom kanáli.

Spondylóza je degeneratívny proces postihujúci celý segment, od stavca, drobných kĺbov a disku až po väzy a ostatné štruktúry.

Spinálna stenóza je často zapríčinená zmenami chrbtice súvisiacimi s vekom. Miera výskytu stúpa s vekom a ochorenie sa u väčšiny osôb preukáže až po 50. roku života.

Osteofyty

Osteofyty alebo kostné ostrohy vznikajú ako výsledok opotrebovania, degenerácie chrupavky, zápalu alebo iného poškodenia. Telo zvyčajne reaguje rastom novej kosti v prípade opotrebenia, degenerácie chrupavky, zápalu alebo iného poškodenia.

Ak osteofyty začnú prerastať do miechového kanála, zužujú priestor a zvierajú nervy v chrbtici. Najdôležitejším zdrojom ťažkostí sú osteofyty v blízkosti foraminálneho priestoru alebo výrastky priamo v chrbticovom kanáli.

Hernia disku

Medzi každým stavcom sa nachádza plochá, okrúhla tlmiaca podložka - medzistavcová platnička. Pôsobí ako tlmič nárazov pozdĺž chrbtice.

Platnička sa môže posunúť do polohy, v ktorej tlačí na nervy, alebo môže prasknúť. Pri prasknutí sa gélovité jadro platničky pod tlakom vytláča von alebo dovnútra medzistavcového priestoru a zužuje priestor okolo nervov.

Smer a rozsah vyklenutia platničky definujú, či bude postihnutý centrálny chrbticový kanál alebo neuroforamen. Ak je platnička deformovaná mediálne, medzi nervové korene, bude spôsobovať centrálnu spinálnu stenózu a utláčať durálny vak a miechu.

Ak je platnička deformovaná mediolaterálne, bude tlačiť na spinálny nerv a spôsobovať neuroforaminálnu stenózu.

Útlak nervu následkom vyklenutia medzistavcovej platničky, teda hernie disku, sa však neoznačuje ako stenóza spinálneho kanála.

Zhrubnuté väzy

Artritída môže časom spôsobiť zhrubnutie a kalcifikáciu väzov chrbtice, čo spôsobuje ich vydutie do priestoru miechového kanála.

Väzy sú silné vláknité pásy, ktoré držia stavce pohromade, udržujú chrbticu stabilnú a chránia platničky. Ak zhrubnú a stuhnú, môžu vyčnievať do miechového kanála a zužovať priestor pre miechu a nervové korene.

Spondylolistéza

Súčasťou procesu degenerácie platničiek býva aj pseudospondylolistéza, teda vzájomný posun stavcov oproti sebe. Dôvodom býva stenčovanie platničky a kĺzanie stavca v mediálnom alebo dorzálnom smere.

Z dôvodu posunov stavcov dochádza k priečnemu aj zvislému uzatváraniu foramín a koreňové pošvy sú obťažované priamo stavcovými výbežkami. Zhoršuje sa cievne zásobenie nervov a objavujú sa bolesti.

Úrazy, zlomeniny a deformity

Zlomeniny alebo zápal v dôsledku poranenia v blízkosti chrbtice môžu zúžiť priestor kanála alebo spôsobiť tlak na miechové nervy.

Zlomeniny alebo vykĺbenia stavcov v dôsledku poranenia chrbtice môžu tiež spôsobiť stenózu. Riziko u mladších ľudí zvyšujú trauma a vrodené poruchy, ako je skolióza.

Nádory a cysty

Výrastky v mieche alebo medzi miechou a stavcami môžu zúžiť priestor a vyvíjať tlak na miechu a jej nervy. Hoci sú zriedkavé, nádory môžu rásť vo vnútri miechového kanála a viesť k spinálnej stenóze.

Vrodená stenóza

Vrodená spinálna stenóza je stav, pri ktorom sa človek narodí so zúženým miechovým kanálom. Ďalšou vrodenou deformitou chrbtice, ktorá môže vystaviť človeka riziku spinálnej stenózy, je skolióza.

Výskyt a súvis so starnutím

Spinálna stenóza je dlhodobo sa vyvíjajúci stav, ktorého základom sú degeneratívne zmeny chrbtice. Ťažkosti zväčša nastupujú približne v období 50. roku života, čo však nevylučuje prejavenie ochorenia aj skôr.

Často je jeho priebeh skrytý a človek nepociťuje žiadne príznaky, teda ochorenie prebieha bezpríznakovo. Po čase sa následkom starnutia môže prejaviť.

Postihuje zhruba 20 % ľudí nad 60 rokov. Pri stenóze driekového úseku sa uvádza prevalencia 20 % u 60-ročných, 30 % po 70. roku života a až 40 % u ľudí nad 80 rokov.

Spinálna stenóza súvisí s degenerovaním chrbtice a zvyčajne sa začína výraznejšie prejavovať u ľudí starších ako 50 rokov, pričom výskyt stúpa v starších vekových kategóriách.

Formy spinálnej stenózy podľa príznakov

Spinálna stenóza sa rozdeľuje na klinicky manifestnú formu, ktorá sa prejavuje prítomnosťou príznakov, a na úzky chrbticový kanál, pri ktorom je prítomné zúženie bez klinických prejavov.

Ochorenie môže byť bezpríznakové, hoci zmeny na chrbtici sú viditeľné na röntgene alebo iných zobrazovacích testoch ešte pred nástupom príznakov.

Nie každý, kto má spinálnu stenózu, má príznaky alebo symptómy. Keď sa príznaky objavia, vo väčšine prípadov majú tendenciu sa časom zhoršovať.

Diagnostika poškodenia miechy a spinálnych nervov

Diagnostika sa opiera o klinické vyšetrenie, neurologické vyšetrenie a zobrazovacie metódy. Lekár skontroluje anamnézu, opýta sa na príznaky a vykoná fyzikálne vyšetrenie.

Pohľadom a pohmatom skontroluje chrbticu a iné oblasti, v ktorých sa vyskytujú príznaky ochorenia. Súčasťou vyšetrenia je zvyčajne aj kontrola rozsahu pohybu.

Lekár môže požiadať o ohýbanie sa v rôznych smeroch, aby zistil, či rôzne polohy chrbtice spôsobujú bolesť alebo iné príznaky. Môže tiež sledovať pohyb a chôdzu, skontrolovať rovnováhu a silu rúk a nôh.

Röntgenové vyšetrenie

Röntgenové vyšetrenie môže ukázať zmeny v štruktúre kostí, ako je vyskočená platnička alebo vývoj kostných výrastkov, ktoré zužujú priestor v chrbtici.

Magnetická rezonancia

Magnetická rezonancia využíva rádiové vlny a silný magnet na vytváranie prierezových snímok chrbtice. Snímky MRI poskytujú podrobný obraz nervov, diskov, miechy a prítomnosti akýchkoľvek nádorov.

CT a CT myelogram

CT alebo počítačová tomografia je kombinácia röntgenových lúčov, ktoré vytvárajú prierezové obrazy chrbtice.

CT myelogram využíva kontrastné farbivo na jasnejšie zobrazenie miechy a nervov, ide o zriedkavejšie vyšetrenie.

Pri lumbálnej spinálnej stenóze môže byť v rámci diagnostiky potrebné aj cievne vyšetrenie, pretože ochorenie často napodobňuje príznaky cievneho nedokrvenia.

Liečba útlaku spinálnych nervov

Liečba spinálnej stenózy závisí od toho, čo spôsobuje príznaky, od miesta problému a od závažnosti príznakov. Lekár môže odporučiť prostriedky domácej liečby, fyzickú terapiu, lieky a v závažnejších prípadoch aj operačnú liečbu.

Spinálna stenóza je nezvratná, no možno zmierniť jej príznaky. Medzi liečebné metódy patrí cvičenie, zmeny v životospráve, lieky aj chirurgické zákroky.

Konzervatívna liečba

Bežná je liečba analgetikami, ku ktorým sa pridávajú nesteroidné protizápalové lieky, teda antiflogistiká, alebo myorelaxanciá, čiže lieky na uvoľnenie svalov.

Súčasťou domácej liečby môžu byť teplé alebo ľadové obklady, rôzne masti, náplasti či gély s analgetickým alebo lokálnym anestetickým účinkom.

Váš lekár vám môže v závislosti od stavu predpísať lieky proti bolesti, antidepresíva, opioidy alebo lieky proti záchvatom.

Kortikosteroidové injekcie

Injekcia kortikosteroidov v blízkosti miesta, kde dochádza k zovretiu nervových koreňov, môže pomôcť znížiť zápal, bolesť a podráždenie.

Steroidné injekcie nedokážu vyliečiť stenózu, môžu však znížiť zápal a bolesť. Zvyčajne sa podáva len obmedzený počet injekcií, pretože kortikosteroidy môžu časom oslabiť kosti a blízke tkanivá.

Fyzioterapia a cielené cvičenie

Je bežné, že pacienti so spinálnou stenózou nevykonávajú fyzické aktivity v snahe vyhnúť sa bolesti. Málo pohybu však môže viesť ku skráteniu a ochabnutiu svalov podporujúcich chrbticu, čím sa bolestivosť v týchto miestach ešte zhoršuje.

Fyzioterapeut môže pomôcť zostaviť cvičebný program, ktorý podporuje silu, rovnováhu, flexibilitu a stabilitu chrbtice.

Cvičenie môže pomôcť vybudovať vytrvalosť, zlepšiť rovnováhu, udržiavať stabilnú chrbticu a zachovať flexibilitu.

Cviky môžu zahŕňať flexiu alebo extenziu chrbtice v ľahu, sede alebo stoji. Často sa odporúčajú aj cviky na podporu chrbtových a brušných svalov, teda hlbokého stabilizačného systému, alebo SM systém cvikov.

V každom prípade je dôležité prispôsobiť cvičebný plán stavu chrbtice, miestu výskytu stenózy a závažnosti príznakov. Pravidelná spolupráca s terapeutom môže pomôcť zvládnuť faktory, s ktorými si postihnutý nevie dať rady sám.

Dekomprimačné postupy

Váš lekár môže vykonať postup PILD, teda perkutánnu obrazom riadenú lumbálnu dekompresiu, aby zväčšil priestor v miechovom kanáli.

Tento dekompresný postup je určený pre ľudí s lumbálnou stenózou a zhrubnutým väzivom.

Chirurgická liečba

Ak zlyhá konzervatívna liečba a ochorenie výrazne obmedzuje život pacienta, prichádza do úvahy aj chirurgická liečba, teda neurochirurgická operácia.

Chirurgický zákrok sa zvyčajne zvažuje až vtedy, keď zlyhajú ostatné možnosti liečby a pacient nedokáže tolerovať príznaky ochorenia alebo je pre ne pripútaný na lôžko.

Hlavným cieľom chirurgického zákroku je znížiť tlak na nervové korene alebo chrbticu.

• Laminektómia - pri tomto zákroku chirurg odstráni laminu, teda zadnú časť príslušného stavca, aby zmiernil tlak na nervy.
• Laminotómia - odstraňuje sa iba časť laminy, ktorá najviac tlačí na nerv.
• Laminoplastika - tento zákrok je určený pre ľudí so stenózou krčnej chrbtice a spočíva v otvorení priestorov v miechovom kanáli.
• Minimálne invazívna chirurgia - lekár odstráni laminu alebo kosť takým spôsobom, aby sa znížilo poškodenie susedných zdravých tkanív.
• Spinálna fúzia - u niektorých ľudí je postihnutý stavec spojený so susednými stavcami pomocou kostného štepu a kovových prvkov, čím sa posilňuje chrbtica.

Domáce opatrenia a úprava životného štýlu

Pravidelné návštevy lekára sú veľmi dôležité pri spinálnej stenóze. Okrem toho môže lekár odporučiť úpravy životného štýlu a domáce opatrenia, ktoré pomáhajú zvládať príznaky.

• Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti znižuje mechanické zaťaženie chrbtice.
• Pravidelné cvičenie posilňuje svaly, ktoré podporujú dolnú časť chrbta, a pomáha udržiavať pružnosť chrbtice.
• Aeróbne cvičenie, ako chôdza, plávanie alebo bicyklovanie, môže byť prospešné pre chrbát.
• Silový tréning, cviky na uvoľnenie chrbtice a cviky s fitloptou môžu byť vhodné podľa stavu pacienta.
• Správne držanie tela je dôležité počas práce, chôdze aj spánku.
• Stolička s oporou môže pri sedavom zamestnaní podopierať prirodzené krivky chrbta.
• Bezpečné dvíhanie ťažkých predmetov pomáha znižovať riziko ďalšieho preťaženia.
• Tvrdší matrac a anatomický vankúš môžu poskytnúť chrbtu a krku vhodnú oporu počas noci.
• Studené alebo teplé obklady môžu priniesť úľavu od niektorých príznakov.
• Chodítko alebo palica môžu poskytnúť stabilitu a pomôcť zmierniť bolesť pri chôdzi.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Je dôležité kontaktovať lekára hneď, ako sa objavia príznaky, ako sú bolesť vyžarujúca do končatín, necitlivosť, brnenie, zhoršovanie svalovej sily, problémy s rovnováhou alebo ťažkosti s chôdzou.

Osobitnú pozornosť si vyžaduje vznik porúch močenia, inkontinencie, porúch vyprázdňovania, erekcie, výraznej svalovej slabosti alebo príznakov stlačenia miechy.

Ak sa spinálna stenóza dlhodobo nelieči, môže viesť k trvalým komplikáciám, ako sú paralýza, stuhnutosť, problémy s udržiavaním rovnováhy, dlhotrvajúca bolesť, svalová slabosť a inkontinencia.

tags: #spinalne #nervy #a #ich #inervacia