Spomienky tu budú až kým nepríde Alzheimer

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postupne narúša pamäť, myslenie a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Je najčastejšou príčinou demencie a postihuje najmä starších ľudí.

Demencia nie je bežné zabúdanie v starobe, ale príznak ochorenia mozgu ovplyvňujúci pamäť, myslenie aj každodenný život. Čím skôr sa choroba odhalí, tým viac sa dá urobiť: lieky môžu spomaliť priebeh, rodina sa môže pripraviť a pacient si môže plánovať budúcnosť.

Demencia a Alzheimerova choroba nie sú to isté

Demencia je všeobecný pojem, ktorý označuje súbor príznakov spôsobených rôznymi ochoreniami mozgu. Ide o postupné zhoršovanie pamäti, myslenia, orientácie, reči a schopnosti vykonávať bežné činnosti.

Nie je to jedna konkrétna choroba, ale syndróm - podobne ako horúčka, ktorá môže mať rôzne príčiny. Demencia je tak syndróm a súbor neurodegeneratívnych ochorení s určitými podobnými znakmi.

Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá sa podieľa približne na 60 - 70 percentách prípadov. Medzi ďalšie patria vaskulárne demencie spôsobené problémami s prekrvením mozgu, najčastejšie po cievnej mozgovej príhode, demencia s Lewyho telieskami a frontotemporálna demencia, ktorá postihuje hlavne správanie a reč.

Zároveň platí, že nie každé zhoršenie pamäti znamená demenciu. Mierne zabúdanie môže byť bežnou súčasťou starnutia.

Demencia nie je normálna súčasť starnutia. Zabúdanie u seniorov je síce bežné, ale demencia je známka choroby, a nie každý starší človek na ňu musí trpieť.

Čo sa deje v mozgu pri Alzheimerovej chorobe

Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktorý postupne „odumiera“, a to hlavne v oblastiach zodpovedných za pamäť a orientáciu. Ochorenie je neurodegeneratívne a považuje sa za najčastejšiu formu demencie.

Predpokladá sa, že začína objavením sa nahromadenia bielkovín vo forme amyloidných plakov a neurofibrilárnych spleti v mozgu. To spôsobuje, že mozgové bunky časom odumierajú a mozog sa zmenšuje.

Hlavnú úlohu v procese zohráva bielkovina beta amyloid, ktorá sa ukladá do mozgu vo forme takzvaných amyloidných plakov a poškodzuje nervové bunky. Dôvody, prečo sa tieto procesy začnú diať a čo ich spúšťa, sú zatiaľ neznáme a stali sa predmetom výskumu vedcov po celom svete.

Zmeny v mozgu začínajú už roky predtým, ako sa objavia prvé príznaky. Rýchlosť zhoršovania príznakov Alzheimerovej choroby sa u každého človeka líši.

Ochorenie sa najčastejšie prejavuje poruchami pamäti, najmä krátkodobej, človek si nepamätá nedávne udalosti, zabúda mená alebo opakovane kladie rovnaké otázky. Postupne sa pridružujú aj ďalšie príznaky ako problémy s rečou, zmeny nálady a správania, dezorientácia v priestore a čase a strata schopnosti vykonávať bežné denné činnosti.

Prvé príznaky, ktoré si okolie často vysvetľuje nesprávne

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Potichu sa vkráda do života a neodchádza, naopak, rozvíja sa.

Prvé prejavy Alzheimerovej choroby sa podľa skúseností odborníkov z praxe často pripisujú starnutiu, stresu alebo depresii. Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr.

Jedným z najčastejších príznakov Alzheimerovej choroby, najmä v počiatočnom štádiu, je zabúdanie nedávno získaných informácií. Človek si nemusí pamätať dôležité dátumy, udalosti, opakovane kladie rovnaké otázky a čoraz viac sa spolieha na poznámky, pripomienky alebo pomoc rodiny pri činnostiach, ktoré predtým zvládal bez problémov.

Každý z nás na niečo niekedy zabudne. Zdravý človek si spomenie neskôr, pretože má dobrú pamäť, človek s Alzheimerovou chorobou si nespomenie už vôbec.

Varovné signály poruchy pamäti a myslenia

• Neviete si zapamätať nové informácie, zabúdate na udalosti, ktoré sa stali nedávno - pravdepodobne vám zlyháva krátkodobá pamäť.
• Neviete si spomenúť na základné údaje, napríklad na dátum narodenia.
• Opakovane kladiete rovnaké otázky.
• Postupne sa môžu objaviť ťažkosti s plánovaním, organizáciou a prácou s číslami.
• Zhoršuje sa schopnosť sústrediť sa.
• Zhoršuje sa váš úsudok, postupne neviete riešiť ani jednoduché situácie, a už vôbec nie zložitejšie alebo nové.
• Nechápete náročnejšie úlohy - napríklad neviete vyplniť tlačivo, a to aj po vysvetlení.
• Znásobujú sa problémy s abstraktným myslením.
• Nedokážete robiť známe činnosti, ktoré ste predtým vykonávali bez problémov, napríklad varenie známeho jedla, telefonovanie alebo platenie v obchode.
• Problematické môže byť aj varenie a príprava jedla, pretože si človek nevybaví postup.

Zmeny v reči, orientácii a správaní

Časté sú aj poruchy reči a komunikácie. Človek môže mať problém sledovať rozhovor, hľadať správne slová, opakovať sa alebo nesprávne pomenúvať známe predmety.

Osoba má problém nájsť správny výraz, nedokáže si spomenúť na vhodné slovo. Takáto situácia ho môže rozhnevať alebo naopak rozľútostiť.

Chorý človek si nespomenie ani na jednoduché slová alebo ich nahradí inými, takže veta potom ani nedáva zmysel. Veľakrát neporozumie významu bežných slov.

Človek s Alzheimerovou chorobou sa môže stratiť na miestach, ktoré predtým dobre poznal. Stratí sa napríklad na vlastnej ulici, nevie, ktorým smerom sa vydať domov a môže zablúdiť ešte viac.

Pacient s diagnózou Alzheimer sa v čase ťažko orientuje. Nepamätá si, aký je práve deň, mesiac alebo rok, zato si do detailov pamätá príhody, ktoré sa stali pred 20 rokmi.

• Umiestňujete predmety na nesprávne miesta.
• Človek s Alzheimerovou chorobou odkladá veci na miesta, kam vôbec nepatria, napríklad jedlo do práčky, kľúče do mikrovlnnej rúry alebo šperky do chladničky.
• Neskôr sa môže objaviť odkladanie vecí na nezvyčajné miesta, podozrievavosť voči okoliu či obviňovanie iných z krádeže.
• Človek stráca iniciatívu a záujem o svoje koníčky, stáva sa pasívnym.
• Pacient odmieta spoločenský život a vyhýba sa ľuďom.
• Objavuje sa zmätenosť, podozrievavosť, vzťahovačnosť a zmeny osobnosti.

Človek s Alzheimerovou chorobou sa už nevenuje koníčkom, ktoré ho predtým bavili, do všetkého ho musíte nútiť a potrebuje mať okolo seba podnety. Pokiaľ tomu tak nie je, môže upadnúť do pasivity.

Pomerne časté, ale nejednoznačné príznaky, sú náhle poruchy nálady - najmä podráždenosť, nevysvetliteľná skľúčenosť, úzkosť, ustráchanosť a podozrievavosť.

Každodenné činnosti a bezpečnosť

Problémom môže byť aj vybavovanie domácich povinností, orientácia pri cestovaní na známe miesta či zvládanie zaužívaných denných aktivít. Bežné úlohy môžu trvať dlhšie než kedysi.

Človek s Alzheimerovou chorobou sa napríklad komicky oblečie a dá si niekoľko vrstiev svetrov, čiapku v lete alebo pyžamo v zime. Ťažkosti mu môže robiť aj osobná hygiena, nákupy, používanie spotrebičov a iné každodenné činnosti.

Medzi nebezpečné príznaky patrí napríklad zhoršený úsudok, kvôli ktorému môže osoba priamo alebo nepriamo ohroziť svoju bezpečnosť - napríklad pri prechádzaní frekventovanej cesty či manipulácii s ohňom.

Dezorientovaný človek s Alzheimerom nemusí mať správny úsudok, čo môže viesť k mnohým nebezpečným situáciám.

Alzheimerova choroba sa netýka iba vysokého veku

Alzheimerova choroba sa väčšinou prejavuje až vo veku po 65. roku, môže sa však vyskytnúť aj skôr, výnimočne už medzi 30. a 40. rokom života.

O demencii v mladšom veku hovoríme vtedy, ak sa prvé príznaky objavia pred 65. rokom života. To sa deje u približne 5 % pacientov, pričom rastie skupina mužov a žien vo veku 40 až 50 rokov, ktorým už demencia skrížila plány.

Zriedkavé nie sú ani prípady ľudí do 40 rokov, či už okolo tridsiatky. Mladší ľudia majú iné potreby ako seniori, a preto vyžadujú odlišný prístup.

Správna diagnostika v mladšom veku môže byť zdĺhavá. Lekári tiež nemyslia hneď na demenciu - veď ide o mladého človeka!

Na Slovensku trpí demenciou nemálo ľudí vo veku od 35 do 50 rokov - teda vo veku, keď ešte majú rodiny, alebo sú sami opatrovateľmi. Demencia je často ich jedinou vážnou chorobou, pretože nemajú problémy so srdcom, sú fyzicky zdatní, takpovediac im „nič nechýba“.

Alzheimerova choroba je najbežnejším typom demencie u mladších ľudí - postihuje tretinu pacientov vo veku do 65 rokov. Atypická Alzheimerova choroba, ktorá často postihuje práve mladších ľudí, sa spočiatku nemusí prejavovať zabúdaním, ale problémami s videním, rečou, plánovaním, rozhodovaním sa alebo celkovým správaním.

Štádiá Alzheimerovej choroby

Odborníci rozdeľujú priebeh demencie do 7 štádií. Čím skôr chorobu odhalíte, tým máte lepšie šance, že sa podarí oddialiť ďalšie štádiá.

Prvé tri štádiá

1. Prvé štádium: Nemáte významné problémy s pamäťou, nepociťujete zhoršenie schopností, fungujete normálne.
2. Druhé štádium: Vnímate alebo okolie si všimlo zhoršenie pamäti. Objavujú sa občasné výpadky pamäti - neviete, kam ste niečo položili, alebo zabúdate mená, ktoré ste predtým vedeli.
3. Tretie štádium: Objavuje sa mierna porucha poznávania. V tomto štádiu už môžete „netrafiť“ domov, znižuje sa vaša výkonnosť, zabúdate mená rodinných príslušníkov, nepamätáte si, čo prečítate, strácate dôležité predmety a nedokážete sa sústrediť. To je moment, keď už treba vyhľadať odbornú pomoc.

Štvrté až siedme štádium

4. Štvrté štádium: Ľahká demencia - vyhýbate sa iným ľuďom, trpíte zmenami nálad a mení sa vaša osobnosť.
5. Piate štádium: Mierna demencia - pri každodenných aktivitách potrebujete pomoc okolia.
6. Šieste štádium: Stredne ťažká demencia - zabúdate mená detí, partnera alebo opatrovateľa. Často sa objavujú bludy, nutkavé správanie, úzkosť, agresivita a poruchy spánku.
7. Siedme štádium: Ťažká demencia - postupne strácate motorické schopnosti. Ťažká demencia obvykle znamená stratu rečových i pohybových schopností.

V neskorom štádiu Alzheimerovej choroby dochádza k výraznému zhoršeniu duševných a fyzických schopností. Pacient sa stáva čoraz viac odkázaný na pomoc iných a potrebuje celodennú starostlivosť.

• Ľudia v tomto štádiu stratili schopnosť komunikovať.
• Vyžadujú si dennú pomoc s osobnou starostlivosťou, čo zahŕňa úplnú pomoc s jedením, obliekaním, používaním toalety a všetkými ostatnými dennými úkonmi starostlivosti o seba.
• Dochádza u nich k poklesu fyzických schopností.
• Nemusia byť schopní chodiť bez pomoci, sedieť alebo držať hlavu vzpriamene bez opory.
• Nakoniec človek stráca schopnosť prehĺtať a ovládať funkcie močového mechúra a čriev.

Kto má vyššie riziko Alzheimerovej choroby

Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Riziko demencie s vekom narastá, vo veku nad 65 rokov trpí demenciou každý trinásty, nad 80 rokov každý piaty a nad 90 rokov každý druhý človek.

Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po menopauze.

Medzi rizikové faktory patria ženské pohlavie, pozitívna rodinná anamnéza, vyšší vek, úrazy hlavy, nižšie vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a zvýšená hladina homocysteínu.

Opakované otrasy mozgu môžu poškodiť mozgové bunky, a to aj dlho predtým, ako sa choroba prejaví. U niektorých boxerov sa môže vyvinúť aj zvláštna forma demencie zvaná chronická traumatická encefalopatia, laicky označovaná ako boxerská demencia, ktorá býva spojená s poruchami pamäti, zmenami nálady a správania.

Oproti tomu ľudia s vyšším vzdelaním, ktorí mozog veľa používajú, majú menšie riziko, že sa demencia prejaví čoskoro. Ich mozog má väčšiu rezervu a vie lepšie kompenzovať začínajúce poškodenie.

Neznamená to však, že profesor demenciu nikdy nedostane. Len sa môže prejaviť neskôr alebo v miernejšej forme.

Dôležitejšiu úlohu ako povolanie zohráva zdravý životný štýl, gény, vek a mozgová aktivita - čím viac mozog používame, tým lepšie pre neho.

Je Alzheimerova choroba dedičná?

Niekto môže mať na ochorenie predispozíciu, teda väčší „sklon“ k určitej chorobe - napríklad kvôli dedičnosti, veku alebo iným okolnostiam.

Pokiaľ sa v mojej rodine vyskytla Alzheimerova choroba, mám vyššiu šancu, že ju raz dostanem. Predispozícia však nie je istota, len zvýšené riziko.

Dedičnosť zohráva úlohu, ale väčšina prípadov nie je priamo dedičná. Priamo dedičná je iba malá časť prípadov, a to hlavne u ľudí, kde choroba začína veľmi skoro, napríklad vo veku okolo 40 - 50 rokov.

Len zhruba päť percent prípadov je daných geneticky. Väčšina prípadov je kombináciou genetiky, faktorov prostredia a životného štýlu.

Väčšina ľudí, ktorí dostanú Alzheimerovu chorobu alebo iný typ demencie, ju v rodine nemá. Viac ako gény vznik choroby ovplyvňuje životný štýl.

Ak má človek dedičnú predispozíciu k Alzheimerovej chorobe v rodine, ale dodržiava preventívne opatrenia, žije zdravo, hýbe sa a trénuje mozog, choroba sa u neho nemusí vôbec rozvinúť.

Čo môže pomôcť znížiť riziko

Riziko demencie významne ovplyvňuje životný štýl: strava, pohyb, krvný tlak, fajčenie alebo duševná aktivita.

Prevencia znamená, že robíme niečo dopredu, aby sme chorobu vôbec nedostali, alebo aby sme znížili jej riziko. Prevencia neznamená záruku, že choroba nikdy nepríde, ale výrazne túto pravdepodobnosť znižuje.

• pravidelný pohyb,
• zdravá a pestrá strava,
• pravidelný tréning mozgu,
• čítanie a učenie sa novým veciam,
• sociálny kontakt,
• liečba vysokého krvného tlaku, cukrovky a cholesterolu,
• nefajčenie,
• obmedzenie alkoholu,
• dostatok kvalitného spánku,
• pravidelné preventívne prehliadky.

Pohyb voľte taký, aby vás bavil. Môže to byť jazda na bicykli, prechádzky so psom, plávanie, tanec alebo prechádzka svižnou chôdzou.

Pribúdajú vedecké dôkazy, že preventívne pôsobí už iba 30 minút pohybovej aktivity strednej intenzity, a to 3 - 4-krát týždenne.

Pestré a kvalitné jedlo, pri ktorom sa zídete s rodinou, priateľmi alebo si ho vychutnáte sami, je neodmysliteľným základom zdravého životného štýlu.

Chýbať na tanieri by nemali tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia každý deň ako zdroje vitamínov a tiež vlákniny, ktorá taktiež pomáha udržiavať optimálne hodnoty cholesterolu a cukru v krvi.

Dobrým zdrojom vlákniny sú aj celozrnné výrobky a strukoviny. Pre obsah omega-3 nenasýtených mastných kyselín, prospievajúcich mozgu, by sme si mali dopriať aspoň dvakrát týždenne rybu, či už makrelu, lososa, tuniaka, sardinky alebo tresku.

Pre mozog v dobrej kondícii je zásadných 7 - 8 hodín kvalitného spánku. Na spánku vám však rozhodne nepridá konzumácia energetických nápojov, alkoholu alebo fajčenie.

Pribúdajú tiež vedecké dôkazy, že na rozvoji demencie sa významne podieľa nadmerný príjem cukru v strave. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by denný príjem pridaného cukru nemal prekročiť 25 gramov, teda asi 6 kociek.

Základom zostáva uvedomiť si, že najlepšími odborníkmi na naše zdravie sme v prvom rade my sami. Je iba na nás, aby sme jednoduché preventívne kroky začlenili do nášho každodenného života a zároveň nezanedbávali preventívne prehliadky, ktoré máme dnes k dispozícii.

Diagnostika: kedy vyhľadať lekára

Ak sa poruchy pamäti opakujú, zhoršujú sa a začínajú ovplyvňovať každodenný život, môže ísť o začínajúci prejav demencie.

Príznaky Alzheimerovej choroby sa vyvíjajú pomaly počas niekoľkých rokov. V niektorých prípadoch sa tieto príznaky zamieňajú s inými ochoreniami, pričom spočiatku sa môžu pripisovať vysokému veku.

V niektorých prípadoch môžu byť za zhoršenie príznakov zodpovedné iné stavy, ako sú mŕtvica, infekcie či delírium. Včasná diagnostika môže pomôcť odhaliť aj iné liečiteľné príčiny porúch pamäti.

Ak máte podozrenie na túto chorobu, je vhodné čo najskôr navštíviť všeobecného lekára pacienta, ktorý vás následne odporučí na vyšetrenie u neurológa.

Včasná diagnostika umožní skôr začať vhodnú liečbu a podporu. Lekár môže posúdiť pamäť, myslenie, orientáciu a schopnosť zvládať každodenné činnosti.

Dôležité je sledovať vývoj príznakov a zapisovať si zmeny správania. Odbornú pomoc treba vyhľadať najmä vtedy, keď človek prestáva bezpečne zvládať platenie, varenie, používanie spotrebičov, cestovanie, hygienu alebo užívanie liekov.

Možnosti liečby

Alzheimerova choroba zatiaľ nie je vyliečiteľná. To znamená, že neexistuje liek, ktorý by chorobu zastavil alebo úplne vyliečil.

Liečba však existuje - a má zmysel. Pomáha zmierniť príznaky, spomaliť zhoršovanie a zlepšiť kvalitu života pacienta aj jeho blízkych.

Lieky na pamäť a mozog, ktoré dnes máme k dispozícii, síce nezastavujú chorobu, ale podporujú činnosť nervových buniek v mozgu, zlepšujú pamäť, pozornosť a myslenie - aspoň na určitú dobu. Pomáhajú hlavne v počiatočných a stredných štádiách choroby.

Pri miernych až stredne ťažkých príznakoch sa používajú najmä inhibítory cholínesterázy, ako galantamín, rivastigmín a donepezil. Tieto lieky môžu zmierniť niektoré poruchy pamäti, myslenia a správania tým, že podporujú účinok acetylcholínu, látky dôležitej pre pamäťové funkcie.

Pri stredne ťažkých a ťažkých štádiách ochorenia sa môže podávať aj memantín, ktorý pôsobí na iný mechanizmus v mozgu a môže pomôcť dlhšie zachovať niektoré každodenné schopnosti. V niektorých prípadoch sa tieto lieky kombinujú.

Novšie možnosti liečby predstavujú imunoterapeutické lieky zamerané na beta-amyloid, napríklad lekanemab a donanemab, ktoré sa využívajú pri včasných štádiách Alzheimerovej choroby a môžu spomaliť progresiu ochorenia u vybraných pacientov.

Ďalším pomocníkom sú lieky na sprievodné príznaky, ktoré so sebou Alzheimerova choroba prináša, ako sú úzkosť, depresia, podráždenosť, poruchy spánku, bludy alebo halucinácie. V týchto prípadoch lekár môže predpísať lieky na upokojenie, antidepresíva alebo lieky na spanie, ale vždy veľmi opatrne a individuálne.

Najväčšie úspechy zaznamenáva kombinácia farmakologickej a nefarmakologickej liečby. Okrem liekov sa trénujú kognitívne funkcie a pamäť a pacient rehabilituje v rámci psychosociálnych sedení.

Čo prináša súčasný výskum

Vedci z University of California, Irvine prišli s objavom, ktorý by mohol priniesť nový pohľad na fungovanie Alzheimerovej choroby. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Neuroscience naznačuje, že za problémami s pamäťou môže stáť narušené fungovanie dopamínu, chemickej látky, ktorá umožňuje komunikáciu medzi mozgovými bunkami.

Výskumníci sa zamerali na spojenie medzi entorhinálnou kôrou a hipokampom - dvoma oblasťami mozgu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ukladaní spomienok.

Entorhinálna kôra funguje ako vstupná brána, cez ktorú sa nové informácie dostávajú do hlbších pamäťových centier. Práve táto oblasť býva pri Alzheimerovej chorobe poškodená už v skorých štádiách.

Dopamín zohráva zásadnú úlohu aj pri učení a tvorbe pamäte. Ak jeho hladina klesne, mozgové bunky nedokážu efektívne reagovať na nové podnety.

Výskumníci pracovali s myšami, ktorých mozog vykazoval zmeny podobné Alzheimerovej chorobe. Zistili, že hladina dopamínu v entorhinálnej kôre bola výrazne nižšia než u zdravých jedincov.

Vedci použili liek Levodopa, ktorý sa dlhodobo používa pri liečbe Parkinsonovej choroby, pretože zvyšuje množstvo dopamínu v mozgu. Po obnovení dopamínových signálov sa mozgová aktivita myší zlepšila a spolu s ňou aj ich schopnosť pamätať si nové informácie.

Výsledky treba interpretovať opatrne. Štúdia bola vykonaná na zvieratách a ľudský mozog je výrazne komplexnejší.

Na potvrdenie účinnosti podobného postupu budú potrebné klinické štúdie na pacientoch s Alzheimerovou chorobou. Výskum však naznačuje, že strata pamäti pri Alzheimerovej chorobe nemusí byť úplne nezvratná a že zlepšenie chemickej komunikácie v mozgu by mohlo v budúcnosti pomôcť spomaliť alebo zmierniť časť poškodení spôsobených chorobou.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou

Ochorenie postihuje nielen pacienta, ale celú rodinu. Starostlivosť je náročná psychicky aj fyzicky.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V prípade každého pacienta je priebeh aj postupný rozvoj choroby špecifický.

Starostlivosť môže v počiatočnom štádiu znamenať sprevádzanie k lekárovi, na úrad alebo poštu, ale aj zabezpečenie pravidelnej stravy či prípravu čistého oblečenia.

V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient s Alzheimerom potrebovať nepretržitý dozor. Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc aj pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste a vyprázdňovaní.

Rodina má možnosť opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, ale aj umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou.

Každodenný režim a komunikácia

Veľmi pomáha pravidelný denný režim, teda rovnaký čas na jedlo, spánok a aktivity. Človeku treba umožniť, aby robil čo najviac vecí sám, aj keď mu to trvá dlhšie.

Oblečenie a pomôcky by mali byť jednoduché, aby sa v nich ľahko orientoval. Pomáhajú jednoduché a známe činnosti, napríklad prechádzky, počúvanie hudby, záhradkárčenie alebo ľahké domáce práce.

Je dôležité hovoriť pomaly, pokojne a jednoducho. Krátke vety a jasné pokyny sú lepšie ako zložité vysvetlenia.

Treba byť trpezlivý a dať človeku čas na odpoveď, aj keď je pomalá alebo nepresná.

Bezpečné domáce prostredie

Domáce prostredie by malo byť bezpečné a prehľadné. Je dobré odstrániť veci, o ktoré by sa človek mohol potknúť, zabezpečiť schody a zlepšiť osvetlenie.

Možno budete musieť vykonať určité úpravy na zlepšenie mobility a zníženie rizika pádu. Môže ísť o zábradlia a madlá, plne zaistené koberce, dostatočné osvetlenie a zníženie rizika zakopnutia.

Nebezpečné predmety by mali byť mimo dosahu. Zabezpečte svojmu blízkemu vhodnú obuv na chôdzu po dome aj vonku.

Ak je váš blízky schopný, naplánujte si prechádzky počas celého dňa. Ak môže ísť von, uistite sa, že má niekoho na pomoc a aby sa nestratil.

V závislosti od štádia Alzheimerovej choroby to môže byť varenie alebo záhradkárčenie. Hľadajte aktivity, ktoré môžete robiť spoločne alebo ktoré vyžadujú minimálnu pomoc.

Pohyb a zhoršovanie mobility

Alzheimerova choroba a iné formy demencie môžu viesť k spomaleniu pohybov a zvyšovať riziko pádov a iných nehôd.

V počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby sa začínajú prejavovať aj zmeny mobility vrátane problémov s rovnováhou a stabilitou. Pacienti sa povzbudzujú k pravidelnej chôdzi a pohybu.

Aj jednoduché cvičenia na stoličke sa považujú za pohyb, podporujú kondíciu a môžu znížiť riziko zranenia.

Znížená mobilita sa s postupujúcou chorobou stáva výraznejšou. Pacienti začnú chodiť pomalšie alebo sa ich chôdza stáva neistou a menej stabilnou.

Stávajú sa menej alebo úplne neaktívnymi, čo zvyšuje riziko vzniku preležanín, infekcií a krvných zrazenín. Pohyb počas dňa a úprava domu môžu pomôcť znížiť riziko vzniku dekubitov a iných komplikácií.

Zvážte spoluprácu s ergoterapeutom alebo fyzioterapeutom, ktorí môžu poradiť, ako sa bezpečne pohybovať po domácnosti.

Zaťažuje Alzheimer aj opatrovateľov

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná, preto je dôležité, aby sa aj opatrovateľ staral o svoje zdravie, oddychoval a nebál sa požiadať o pomoc rodinu alebo odborníkov.

Ochorenie môže postupne zmeniť vzťahy v rodine, pretože človek stráca samostatnosť, prestáva rozpoznávať blízkych a potrebuje pomoc pri stravovaní, hygiene, obliekaní či užívaní liekov.

Dnes už existujú podporné služby - poradne, odľahčovacia starostlivosť, pacientske organizácie alebo skupiny pre ošetrujúcich, ktoré môžu pomôcť.

Človek odkázaný na opatrovanie má nárok na získanie opatrovateľského príspevku.

Najčastejšie mýty o Alzheimerovej chorobe

Mýtus: Alzheimerova choroba a demencia sú to isté

Fakt: Demencia je súbor príznakov, ktoré sprevádzajú najčastejšie Alzheimerovu chorobu. Demencia nastáva, keď dôjde k významnej poruche duševných funkcií, ako je zhoršenie pamäte, strata orientácie v čase a priestore, zníženie schopnosti racionálne uvažovať, rozhodovať sa či komunikovať.

Mýtus: Príznaky sú normálnym prejavom starnutia

Fakt: Vek so sebou môže priniesť zhoršenie pamäte aj ďalších schopností, ale Alzheimerova choroba spôsobuje poškodenie, ktoré významne obmedzuje sebestačnosť chorého.

Chorý začne strácať sebakontrolu, sebanáhľad a postupne aj schopnosť komunikovať a orientovať sa v okolí, vo vzťahoch a v základných pravidlách fungovania v spoločnosti.

Mýtus: Alzheimerova choroba je chorobou vysokého veku

Fakt: Alzheimerova choroba sa môže vyskytnúť aj pred 65. rokom života, výnimočne už medzi 30. a 40. rokom života. Preto je dôležitá včasná diagnostika, ktorá umožní nasadenie liečby spomaľujúcej priebeh choroby.

Mýtus: Nemá cenu ochorenie riešiť, keď sa nedá vyliečiť

Fakt: Včasná diagnóza pomáha spomaliť vývoj choroby, upraviť životný štýl a naplánovať starostlivosť. Moderné lieky sú určené práve pre počiatočné štádiá ochorenia.

Mýtus: Ľudia s Alzheimerovou chorobou sú agresívni

Fakt: Alzheimerova choroba spôsobuje poškodenie mozgu a správanie chorého je ovplyvnené tým, ktorá časť mozgu je postihnutá.

Niektorí môžu reagovať agresívne, často ide o prejav úzkosti, nie je to však pravidlo. Zaniká schopnosť sebakontroly, preto chorí dávajú svoje emócie najavo viac „bez obalu“.

Mýtus: Človek s Alzheimerovou chorobou nemôže žiť aktívne

Fakt: Zo začiatku má choroba mierne príznaky, ktoré si okolie môže pliesť s únavou alebo stresom. Ľudia s Alzheimerovou chorobou môžu žiť často aj niekoľko rokov doma s minimálnym obmedzením alebo s pravidelnou pomocou.

Dôležité je podporovať ich v činnostiach, ktoré ich tešia. Prínosom je spoločnosť rodiny, spomienky, fotografie a obľúbená hudba.

Mýtus: Alzheimerova choroba nie je smrteľná

Fakt: Alzheimerova choroba je v súčasnej dobe nevyliečiteľná a je vždy smrteľná. Ľudia s Alzheimerovou chorobou žijú po zistení diagnózy v priemere asi desať rokov, pričom dĺžka života sa môže pohybovať od štyroch do dvadsiatich rokov.

Najčastejšou príčinou úmrtia býva aspiračná pneumónia, ku ktorej dochádza vtedy, keď človek v dôsledku porúch prehĺtania neúmyselne vdýchne jedlo, tekutinu alebo sliny do dýchacích ciest.

Mýtus: Lieky iba predlžujú utrpenie

Fakt: Vhodná liečba vedie k spomaleniu priebehu choroby a oddialeniu závažnejších príznakov a najťažších štádií choroby. Chorému môže pridať aj niekoľko rokov aktívneho života.

Mýtus: Alzheimerovej chorobe sa nikto neubráni

Fakt: V niektorých prípadoch prepuknutie choroby naozaj ovplyvniť nemožno, avšak vo väčšine prípadov nástup choroby dokáže v dobrom aj v zlom ovplyvniť životný štýl.

Včasné opatrenia môžu pomôcť spomaliť nástup a priebeh ochorenia. Prevencia síce nie je zárukou, ale významne znižuje riziko.

Mýtus: Ak sa Alzheimerova choroba vyskytla v rodine, človek ju určite dostane

Fakt: Dedičnosť zohráva úlohu, ale väčšina prípadov nie je priamo dedičná. O rizikový faktor ide najmä v prípade, keď sa v jednej rodine vyskytlo viac prípadov a choroba prepukla v podobnom veku.

Väčšina ľudí, ktorí dostanú Alzheimerovu chorobu alebo iný typ demencie, ju v rodine nemá.

Život so spomienkami

Alzheimerova choroba postupne poškodzuje schopnosť pamätať si nové informácie, jasne myslieť a zvládať každodenné činnosti. Jej priebeh sa u každého človeka líši, no včasné rozpoznanie zmien umožňuje skôr vyhľadať pomoc, začať liečbu a pripraviť bezpečnejšiu starostlivosť.

Spomienky, fotografie, hudba, známe činnosti a pokojná prítomnosť blízkych môžu mať význam aj vtedy, keď človek postupne stráca slová, orientáciu a samostatnosť.

Najdôležitejšia je podpora rodiny, trpezlivá a citlivá komunikácia, ako aj vytvorenie bezpečného domáceho prostredia.

tags: #spomienky #tu #bude #az #kym #nepride