Stuhnutie v krku a encefalitída: príznaky, súvislosti a kedy vyhľadať pomoc

Stuhnutý krk je charakteristický obmedzením pohyblivosti krku, ktorý často sprevádza bolesť. Najčastejšie k nemu dochádza po spánku v nevhodnej polohe, pri nesprávnom držaní tela či iným nadmerným preťažením svalov krku.

Stuhnutie krku však môže byť príznakom život ohrozujúcich stavov. Pri encefalitíde, teda zápale mozgového tkaniva, sa môže objaviť spolu s horúčkou, silnou bolesťou hlavy, zmätenosťou, zvracaním, záchvatmi alebo poruchami vedomia; v takom prípade je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Aká je súvislosť medzi stuhnutým krkom a encefalitídou?

Encefalitída je zápal mozgového tkaniva. Väčšinu prípadov encefalitídy spôsobujú vírusové infekcie, hoci ju môžu spustiť aj bakteriálne infekcie a autoimunitné reakcie.

Samotné stuhnutie krku neznamená, že človek má encefalitídu. Vo väčšine prípadov sú príčinou svalové kŕče, preťaženie, nesprávne držanie tela alebo ochorenie krčnej chrbtice. Súvislosť s encefalitídou je podozrivá najmä vtedy, keď sa stuhnutie krku objaví spolu s príznakmi postihnutia centrálneho nervového systému.

Zápalu mozgových obalov hovoríme meningitída a pokiaľ zápal postihne obe tieto štruktúry, tak takéto ochorenie nesie názov meningoencefalitída.

Bežné príčiny stuhnutého krku

Stuhnutý krk sa zvyčajne vzťahuje na bolesť alebo napätie vo svaloch obklopujúcich krk, často sprevádzané zníženým rozsahom pohybu. Bolesť môže byť mierna alebo silná a môže vzniknúť náhle alebo sa postupne rozvíjať v priebehu času.

Poškodenie svalov a väzov krku

Stuhnutie krku vzniká najčastejšie ako reakcia na nadmerné natiahnutie alebo natrhnutie krčných svalov a väzov. Svaly zareagujú na poškodenie zvýšením ich napätia či kŕčom.

Krk sa stáva neohybný a na pohmat tuhý. Často ho sprevádza bolesť, ktorá môže byť len mierna, ale aj veľmi prudká a silná.

Príčinou poškodenia svalov a väzov býva preťaženie zlým držaním tela a nesprávnou polohou hlavy i krku pri spaní či práci. Spôsobiť ho môže aj dvíhanie ťažkých objektov alebo opakované pohyby krku.

Ďalšou skupinou príčin sú úrazy. Krk je náchylný na poranenie najmä pri pádoch a autonehodách. Vyliečenie takéhoto stavu trvá väčšinou niekoľko dní až týždňov.

Nesprávne držanie tela, stres a dlhé sedenie

Jednou z ich najčastejších príčin je dlhodobé nesprávne držanie tela. Pri práci za počítačom alebo používaní mobilu sa hlava prirodzene vysúva dopredu, rsp. sa predkláňa čím sa výrazne zvyšuje zaťaženie svalov krku a ramien.

Tie sa postupne preťažujú a reagujú bolestivým napätím. Významnú úlohu zohráva aj stres.

Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že počas náročných období mimovoľne sťahujú ramená, zvierajú čeľusť alebo napínajú svaly v oblasti šije. Ak tento stav pretrváva dlhodobo, môže viesť k bolestiam krku aj hlavy.

Väčšinu dňa trávime sedením pri počítači, pozeraním do mobilu alebo v aute. Chrbtica pritom nie je stavaná na dlhodobú nehybnosť.

Cestovanie, spánok a klimatizácia

Dlhé hodiny za volantom, cestovanie lietadlom, spanie v cudzej posteli či neustále zapnutá klimatizácia dokážu krčnú chrbticu poriadne potrápiť.

Dlhé cestovanie autom, autobusom alebo lietadlom znamená niekoľko hodín v jednej polohe. K tomu sa pridáva klimatizácia, ktorá môže spôsobiť reflexné stiahnutie svalov v oblasti krku a ramien.

Mnohí ľudia poznajú situáciu, keď po ceste autom alebo po noci v klimatizovanej hotelovej izbe nedokážu bez bolesti otočiť hlavu na jednu stranu.

Ochorenia krčnej chrbtice

Chrbtica je tvorená kostenými stavcami, medzistavcovými platničkami, kĺbmi, miechou a nervami. Niekedy ich môžu postihovať rôzne chorobné stavy, ktoré sa prejavujú okrem iného aj stuhnutím krku.

Za problémami môžu stáť aj degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré sa objavujú s pribúdajúcim vekom. Opotrebovanie medzistavcových platničiek a drobných kĺbov môže viesť k dráždeniu nervových štruktúr a vzniku bolesti.

Osteoartritída chrbtice

Je ochorenie chrbtice, ktoré vzniká jej dlhodobým opotrebovaním. Dochádza najmä k zmenám kĺbov, medzistavcových platničiek a kostí.

Tieto zmeny môžu mať za následok obmedzenie pohybov hlavy a krku.

Herniácia platničky

Medzistavcové platničky sú štruktúry oddeľujúce stavce. Sú pevné a pružné, čo chráni stavce pred ich poškodením.

Pri osteoartritíde či úrazoch môže platnička vyskočiť zo svojho pôvodného miesta. Následkom toho niekedy býva podráždenie blízkeho nervu.

Stav často sprevádza bolesť krku, hlavy a stuhnutie šije. Bolesť môže vystreľovať medzi lopatky alebo do hornej končatiny.

Autoimunitné ochorenia chrbtice

Reumatoidná artritída a ankylozujúca spondylitída sú autoimunitné ochorenia, pri ktorých vlastný imunitný systém útočí na kĺby a chrbticu. Tie sa môžu stávať menej pohyblivé.

Ďalšie príčiny

Cervikálna dystónia, taktiež známa aj ako torticollis (jednostranné svalové stuhnutie šije), môže spôsobovať nekontrolovateľné kŕče krčných svalov.

Hlava môže byť otočená alebo zaseknutá v rôznych polohách mimo svojej normálnej orientácie. Nádor v krčnej chrbtici, ako je ten rakovinový, môže taktiež spôsobiť bolesť krku a/alebo jeho stuhnutie.

Čo je encefalitída?

Encefalitída je zdravotný stav charakterizovaný zápalom mozgového tkaniva, najčastejšie spôsobeným vírusovými infekciami. Hoci môže začať miernymi príznakmi podobnými chrípke, niektoré prípady môžu rýchlo viesť k závažnejším problémom, ako sú zmätenosť, záchvaty, ťažkosti s pohybom a zmeny osobnosti alebo vedomia.

Encefalitída môže byť mierna alebo závažná, v ťažkých prípadoch vedie k poškodeniu mozgových funkcií. Ak je zápal spôsobený infekciou, ide o infekčnú encefalitídu, ak je spôsobený imunitným systémom, ktorý útočí na mozog, ide o autoimunitnú encefalitídu.

Ak sa závažná encefalitída nelieči, môže sa stať život ohrozujúcou. Hoci je encefalitída pomerne zriedkavá, vyžaduje si včasnú diagnostiku a intervenciu.

Typy encefalitídy

Primárna encefalitída

Pri primárnej encefalitíde baktéria alebo vírusová infekcia priamo postihuje mozog. Môže zostať lokalizovaná v jednej oblasti alebo sa rozšíriť do okolitých tkanív.

Niekedy je primárna encefalitída výsledkom reaktivácie neaktívneho vírusu z predchádzajúcich infekcií.

Sekundárna a autoimunitná encefalitída

Sekundárna encefalitída sa zvyčajne vyvíja v dôsledku nesprávne fungujúceho imunitného systému. V tomto prípade imunitné bunky namiesto ničenia patogénov spôsobujúcich ochorenie napádajú zdravé mozgové bunky.

Tento typ zápalu mozgu sa väčšinou vyvíja dva až tri týždne po primárnej infekcii. Autoimunitná encefalitída vzniká, keď imunitný systém tela omylom napadne zdravé mozgové tkanivo.

Je menej častá ako vírusová encefalitída a často si vyžaduje liečbu imunosupresívnymi liekmi.

Kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída je akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. K nákaze u človeka dochádza dva až tri týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa.

Typický klinický priebeh kliešťovej encefalitídy je dvojfázový. Jeho prvá fáza sa prejavuje chrípkovými príznakmi, ako napríklad horúčka, bolesť hlavy či nevoľnosť.

Po nej nasleduje obdobie bez príznakov, ktoré trvá jeden až 20 dní. „Pre druhú fázu ochorenia s odstupom niekoľkých dní sú charakteristické príznaky postihnutia centrálneho nervového systému, stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia, závraty, nervové obrny,“ doplnilo ÚVZ.

Príznaky encefalitídy

Príznaky encefalitídy sa môžu pohybovať od miernych až po závažné a často začínajú príznakmi pripomínajúcimi chrípku. Stav sa môže rýchlo zhoršiť, najmä u detí, starších ľudí alebo osôb s oslabeným imunitným systémom.

Skoré prejavy

• Bolesť hlavy
• Horúčka
• Únava alebo celková slabosť
• Bolesti svalov a kĺbov
• Nevoľnosť a vracanie

Väčšina ľudí s infekčnou encefalitídou má príznaky podobné chrípke, ako napríklad bolesť hlavy, horúčka, bolesti svalov a kĺbov alebo únava a slabosť.

Závažné neurologické príznaky

• Stuhnutý krk
• Zmätenosť, delírium alebo halucinácie
• Agitácia alebo zmeny osobnosti
• Záchvaty
• Paralýza v častiach tváre alebo tela
• Svalová slabosť alebo stuhnutosť
• Problémy s rečou alebo porozumením reči
• Ťažkosti so sluchom
• Dvojité videnie alebo rozmazané videnie
• Zmenený čuch
• Problémy s koordináciou a rovnováhou
• Strata vedomia alebo kóma

Ako zápal ovplyvňuje rôzne časti vášho mozgu, môžu sa vyvinúť vážnejšie príznaky. Medzi ne môžu patriť kŕče, problémy s rečou alebo porozumením reči, slabosť na jednej strane tela alebo problémy s koordináciou a rovnováhou.

V zriedkavých prípadoch môže encefalitída spôsobiť halucinácie, extrémnu agitáciu alebo stratu vedomia.

Príznaky u dojčiat a malých detí

• Vypuklá fontanela (mäkké miesto na hlave dieťaťa)
• Pretrvávajúci alebo vysoký plač
• Nevoľnosť a zvracanie
• Stuhnutosť alebo nepružnosť tela
• Podráždenosť alebo nezvyčajná rozrušenosť
• Nedostatočné kŕmenie

Rozdiel medzi svalovým stuhnutím, meningitídou a encefalitídou

Stuhnutý krk po spánku, dlhom sedení alebo preťažení býva často dočasný a zlepšuje sa v priebehu niekoľkých dní pri dostatočnom odpočinku a starostlivosti.

Pri meningitíde je stuhnutie šije súčasťou zápalu mozgových obalov. Meningitída je infekčné ochorenie obalov mozgu.

Baktérie a vírusy vyvolávajú v obaloch zápal. Výsledkom je dráždenie a výrazné stuhnutie krku.

Pri encefalitíde je postihnuté mozgové tkanivo. Preto sa okrem bolesti hlavy a horúčky často objavujú zmeny vedomia, správania, pamäti, reči, pohybu alebo elektrickej aktivity mozgu.

Varovné príznaky pri stuhnutom krku

Ak je stuhnutý krk výsledkom iného stavu ako je preťaženie, alebo vymknutie, tak sú často prítomné aj ďalšie príznaky.

• Horúčka, čo pravdepodobne signalizuje, že telo bojuje s infekciou
• Bolesť hlavy, predovšetkým ak sa nám zdá iná ako predošlé bolesti hlavy
• Nevoľnosť alebo zvracanie
• Únava alebo nevysvetliteľná ospalosť
• Zmena duševného stavu, zmätenosť alebo kolísanie nálad
• Problémy s koordináciou alebo pohybom
• Závraty alebo problémy s chôdzou
• Poruchy videnia
• Slabosť alebo tŕpnutie končatín
• Strata vedomia

Ak sa súčasne vyskytnú horúčka, bolesť hlavy a stuhnutý krk, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Aj zdanlivo miernejšie príznaky, ako je pretrvávajúca bolesť hlavy s nevoľnosťou, citlivosťou na svetlo alebo stuhnutosťou krku, by mal vyhodnotiť lekár.

Kedy okamžite vyhľadať lekára

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak vy alebo vaše dieťa pocítite silnú bolesť hlavy, náhlu zmätenosť alebo zmenený duševný stav, záchvaty alebo stratu vedomia.

Zavolajte záchranku, ak niekto má kŕče, stratu vedomia alebo silnú slabosť na jednej strane tela.

Lekára vyhľadajte v každom prípade pri náhlom zhoršení vedomia alebo silnej bolesti hlavy, rovnako ak sa u vás prejavia vážne príznaky ochorenia ako ochrnutie alebo záchvaty.

Vyhľadať lekársku pomoc pri stuhnutom krku sa odporúča, ak sa vyskytne horúčka (38 °C), nevoľnosť a zvracanie, sú prítomné výrazné bolesti hlavy, objaví sa zmätenosť, výkyvy nálad, porucha koordinácie a rovnováhy, bolesť bráni bežnému priebehu dní alebo zhoršený stav pretrváva bez zlepšenia dlhšie ako jeden týždeň.

Čo spôsobuje encefalitídu?

Presná príčina encefalitídy je lekárom v mnohých prípadoch neznáma. Vírusová infekcia je však častou príčinou tohto ochorenia.

Vírusové infekcie

• Vírus herpes simplex
• Vírus varicella-zoster
• Vírus Epstein-Barrovej
• Enterovírusy
• Vírus Západného Nílu
• Vírusy prenášané komármi
• Vírusy prenášané kliešťami
• Vírus besnoty
• Vírusy zodpovedné za mumps, rubeolu a ovčie kiahne

Herpes simplex vírus typu 1 aj herpes simplex vírus typu 2 môžu viesť k encefalitíde. Pri encefalitíde súvisiacej s HSV typu 1 môžu pacienti dokonca utrpieť poškodenie mozgu alebo zomrieť.

Encefalitída môže byť tiež dôsledkom vírusu Epstein-Barrovej, vírusu infekcie varicella-zoster, enterovírusov alebo vírusov prenášaných komármi.

Bakteriálne, plesňové a iné príčiny

V niektorých zriedkavých prípadoch môžu k encefalitíde viesť aj bakteriálne infekcie a neinfekčné zápalové ochorenia.

Baktérie, ako sú tie, ktoré spôsobujú lymskú boreliózu, tuberkulózu alebo syfilis, môžu niekedy postihnúť mozgové tkanivo.

Zriedkavo môže encefalitída vzniknúť z parazitárnych infekcií, plesňových infekcií alebo reakcií na určité lieky alebo vakcíny.

Autoimunitné príčiny

V týchto prípadoch váš imunitný systém produkuje protilátky, ktoré omylom napádajú proteíny vo vašom mozgu. To sa môže stať bez zjavného spúšťacieho infekčného činiteľa.

Jedná sa o ochorenia, ktoré sú spôsobené imunitnou odpoveďou nášho tela voči patologickému mikroorganizmu alebo vakcinačnej látke. Čiže nespôsobuje ho samotný vírus alebo baktéria, ale náš vlastný imunitný systém.

Následkom toho vzniká roztrúsený zápal mozgu a miechy. Treba však uviesť, že sa jedná o veľmi zriedkavé ochorenia.

Ako sa encefalitída prenáša?

Samotná encefalitída nie je nákazlivá, ale vírusy alebo baktérie, ktoré ju spôsobujú, sa môžu šíriť z človeka na človeka alebo uštipnutím hmyzom.

Najčastejšou cestou prenosu je vzdušná cesta - hlavne pre respiračné vírusy. Pre infekciu herpesovými vírusmi je potrebný bližší kontakt, napríklad sliny, kontaminované predmety alebo pohlavný styk.

Kliešťová encefalitída väčšinou vzniká po uhryznutí kliešťom alebo oveľa raritnejšie konzumáciou nepasterizovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z nakazených kráv, oviec, kôz.

Vírus besnoty sa prenáša uhryznutím infikovaným zvieraťom.

Kto má vyššie riziko encefalitídy?

• Novorodenci, malé deti a starší ľudia
• Ľudia s oslabeným imunitným systémom
• Pacienti užívajúci lieky na potlačenie imunity
• Ľudia podstupujúci liečbu rakoviny
• Ľudia žijúci v oblastiach s výskytom vírusov prenášaných komármi alebo kliešťami
• Ľudia cestujúci do oblastí, kde je kliešťová encefalitída bežná
• Ľudia pracujúci so zvieratami

Vek hrá úlohu v úrovni vášho rizika. Veľmi malé deti a dospelí nad 65 rokov majú vyššie riziko, pretože ich imunitný systém nemusí reagovať na infekcie tak efektívne.

Niektoré typy encefalitídy sú častejšie v určitých obdobiach roka, keď sú komáre a kliešte najaktívnejšie, zvyčajne od konca jari do začiatku jesene.

Diagnostika encefalitídy

Diagnostikovanie encefalitídy vyžaduje starostlivé vyhodnotenie, pretože jej príznaky sa môžu prekrývať s inými stavmi. Lekár sa opýta na príznaky, nedávne cesty a možnú expozíciu infekciám.

Lumbálna punkcia

Spinálna punkcia, tiež nazývaná lumbálna punkcia, je často najdôležitejším testom na diagnostikovanie encefalitídy. Počas punkcie lekár vloží ihlu do dolnej časti chrbta, aby extrahoval cerebrospinálnu tekutinu, ktorá obklopuje mozog a miechu.

Akákoľvek zmena v tekutine znamená infekciu a zápal v mozgu. Vzorky odošleme na biochemické vyšetrenie do laboratória, ktoré nám odhalí, či v mozgovomiechovom moku sú prítomné zápalové bunky - leukocyty.

Zobrazovacie vyšetrenia a EEG

Zobrazovanie mozgu je často prvý test, ak príznaky naznačujú možnosť encefalitídy. Obrázky môžu odhaliť opuch mozgu alebo akýkoľvek iný stav, ktorý môže byť hlavnou príčinou symptómov, ako je napríklad nádor.

• MRI vyšetrenia môžu ukázať oblasti zápalu alebo opuchu
• CT vyšetrenia sa môžu vykonať najprv v núdzových situáciách
• EEG testy merajú mozgovú aktivitu a môžu detekovať kŕčovú aktivitu

Krvné testy môžu identifikovať špecifické vírusy, baktérie alebo autoimunitné protilátky, ktoré by mohli spôsobovať vaše príznaky.

Biopsia mozgu sa vykonáva zriedkavo, ak sa príznaky zhoršujú a liečba je neúčinná.

Liečba encefalitídy

Liečba encefalitídy sa zameriava na zníženie zápalu mozgu, zvládnutie príznakov a riešenie základnej príčiny, ak je to možné. Počas akútnej fázy encefalitídy je zvyčajne potrebná hospitalizácia.

Pokiaľ u pacienta máme podozrenie na zápalové ochorenie mozgu, po konzultácii s infektologickým pracoviskom zahajujeme antivirotickú eventuálne antibakteriálnu liečbu.

Liečba infekčnej encefalitídy

Antivirotiká môžu byť vysoko účinné, ak je encefalitída spôsobená určitými vírusmi. Acyklovir sa bežne používa pri encefalitíde herpes simplex a môže výrazne zlepšiť výsledky, ak sa začne skoro.

Po obdržaní presnejších výsledkov konkrétneho vyvolávajúceho patogénu liečbu upresňujeme a stanovujeme jej dĺžku. Samotná liečba môže trvať aj niekoľko týždňov.

Podporná nemocničná starostlivosť

• Pomoc pri dýchaní a neustále sledovanie dýchania a tepu srdca
• Intravenózne tekutiny na zabezpečenie dostatočnej hydratácie
• Lieky proti bolesti a na zníženie horúčky
• Protizápalové lieky na zníženie opuchu mozgu
• Antikonvulzívne lieky na prevenciu záchvatov

Pri autoimunitnej encefalitíde môže liečba zahŕňať kortikosteroidy, imunoglobulínovú terapiu alebo výmenu plazmy.

Liečba bežného stuhnutého krku

Presný liečebný postup závisí od diagnózy stanovenej lekárom. Vo všeobecnosti môže pomôcť pokojový režim a znehybnenie krku v nákrčníku.

Aplikácia tepla a chladu môže uľaviť od stuhnutia a bolesti. Rovnako bývajú účinné nesteroidné protizápalové lieky, napríklad ibuprofen.

Lieky ako ibuprofén, acetaminofén alebo aspirín môžu pomôcť zmierniť bolesť a znížiť zápal.

Opatrné naťahovacie cvičenia, ktoré odporučí lekár alebo fyzioterapeut, môžu pomôcť zlepšiť pohyblivosť. Ak bolesti pretrvávajú alebo sa opakovane vracajú, vhodnou voľbou je konzultácia s fyzioterapeutom.

Dôležitou súčasťou riešenia je aj úprava pracovného prostredia, pravidelné prestávky pri sedení a dostatočný odpočinok.

Rehabilitácia po encefalitíde

Po počiatočnej chorobe môže byť potrebné podstúpiť ďalšiu liečbu v závislosti od závažnosti.

• Fyzická terapia na zlepšenie sily a pohyblivosti
• Pracovná terapia na budovanie každodenných zručností
• Logopédia na znovunaučenie ovládania svalov a regeneráciu reči
• Psychoterapia na získanie stratégií zvládania a nových behaviorálnych zručností

Zotavenie často zahŕňa rehabilitačné služby, ako je fyzioterapia, ergoterapia alebo logopédia. Tieto služby vám pomôžu získať späť funkcie, ktoré mohli byť ovplyvnené zápalom mozgu.

Možné komplikácie encefalitídy

Mnoho ľudí sa zotaví z encefalitídy bez trvalých následkov, najmä ak sa liečba začne skoro. Niektorí jedinci však môžu pociťovať trvalé neurologické účinky.

• Problémy s pamäťou
• Problémy s koncentráciou
• Zmeny osobnosti alebo správania
• Kŕče
• Slabosť alebo problémy s koordináciou
• Problémy s rečou alebo jazykom
• Zmeny zraku alebo sluchu
• Poruchy spánku alebo únava
• Ochrnutie

V rizikových prípadoch môže skončiť úmrtím. U pacientov ktorí sú imunokompromitovaní, novorodenci, seniori, neočkovaní je vyššia pravdepodobnosť ťažšieho priebehu, eventuálne až úmrtia.

U niektorých pacientov môže dôjsť k rozvoju takzvaného postencefalitického syndrómu - jedná sa o niekoľko mesiacov pretrvávajúce príznaky únavy, poruchy pamäte a koncentrácie, spánku.

Prevencia encefalitídy

Hoci encefalitíde sa nedá vždy predísť, proaktívne kroky môžu výrazne znížiť riziko vystavenia sa vírusom alebo baktériám, ktoré ju spôsobujú.

Očkovanie a hygiena

Vo väčšine prípadov sa tomuto ochoreniu dá predísť účinnou vakcináciou v detstve alebo v dospelosti.

Príkladom môže byť očkovanie proti poliomyelitíde, osýpkam, mumpsu alebo rubeole, ktoré sú súčasťou očkovacích schém u detí. Na dobrovoľnej báze je možné očkovať sa proti varicella zoster vírusu, kliešťovej encefalitíde, chrípke.

Umývajte si ruky často mydlom a vodou - najmä pred jedlom a po použití toalety. Nezdieľajte uteráky, hrebene, riad, oblečenie ani iné osobné veci, ktoré môžu byť prenášačmi infekčných agensov.

Ochrana pred kliešťami a komármi

• Noste košele s dlhým rukávom, dlhé nohavice a uzavretú obuv.
• Používajte bezpečné repelenty proti hmyzu na exponovanú pokožku a oblečenie.
• Odstráňte stojatú vodu v kvetináčoch, chladičoch, starých pneumatikách, vedrách a iných nádobách.
• Po pobyte vonku sa skontrolujte, či nemáte kliešte.
• Vyhýbajte sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov.

Niektoré vírusy, ktoré spôsobujú encefalitídu, sa šíria hmyzom, ako sú komáre a kliešte. Používajte ochranný odev, repelenty a dodržiavajte opatrenia na zníženie kontaktu s hmyzom.

Prevencia stuhnutia krku

Prevencia stuhnutia krku spočíva v správnom držaní tela a tiež posilňovaní a naťahovaní krčných svalov.

Krčnej chrbtici prospieva pravidelný pohyb, striedanie polôh počas dňa a dostatočná aktivita svalov, ktoré zabezpečujú správne držanie tela.

Dôležité je obmedziť dlhodobé pozeranie do mobilu so sklopenou hlavou a myslieť na ergonomické nastavenie pracoviska.

Počas cestovania sa oplatí robiť krátke prestávky, precvičiť si krk a ramená a vyhýbať sa priamemu prúdeniu studeného vzduchu z klimatizácie.

Pozornosť si zaslúži aj kvalitný spánok, vhodný matrac a vankúš, ktoré pomáhajú znižovať zaťaženie krčnej chrbtice počas noci.

tags: #steklenie #v #krku #encefalitida