Detská nervová sústava dozrieva postupne a jej vývoj sa nekončí v troch rokoch. Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Tento proces následne pokračuje niekoľko prvých rokov života a niektoré nervové štruktúry a funkcie dozrievajú až do dospelosti.
Jednotlivé deti sa v tempe vývoja výrazne líšia. Niektoré deti sa naučia skoro rozprávať, čítať, počítať alebo si zapamätajú veľké množstvo informácií, iné potrebujú viac času. Samotná skorá reč, výborná pamäť, záujem o určitú tému, citlivosť na hluk či menší záujem o hru s rovesníkmi ešte samy osebe neurčujú, či je dieťa zdravé, alebo či má poruchu autistického spektra.
Čo je nervová sústava
Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.
Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi.
Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie. Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni).
Základné rozdelenie nervovej sústavy
Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na:
- centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha,
- periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy).
Z hľadiska riadenia ju delíme na:
- mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou,
- autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.
Ako dozrieva detská nervová sústava
Počas dozrievania nervového systému dochádza k rastu počtu i veľkosti rôznych nervových štruktúr. V prvom rade hovoríme o raste nervových buniek - neurónov, ktoré sú základnými stavebnými aj funkčnými jednotkami nervového systému.
Ďalej dochádza k rastu tzv. neuroglií alebo gliových buniek. Tieto bunky sú „podpornými“ nervovými bunkami a spolu s neurónmi tvoria nervové tkanivo, ktoré tvorí náš nervový systém. Aby nervové bunky mohli medzi sebou „komunikovať,“ vytvárajú sa medzi nimi vzájomné spojenia, tzv. synapsy.
Práve ony umožňujú prenos nervových impulzov a podnetov, ktoré vnímame ako informácie. Dôležitým procesom je aj myelinizácia mozgu. Ide o tvorbu tzv. myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktoré sú nepostrádateľné pre správne fungovanie mozgu.
U človeka začína ich vývoj už v 20. týždni embryonálneho vývoja. Ďalším významným procesom je gyrifikácia. Ide o embryonálny proces, pri ktorom dochádza k tvorbe mozgových gyrov - závitov. U človeka začína v 22. týždni a končí v 40. týždni vnútromaternicového vývinu.
Vývoj mozgu a centrálnej nervovej sústavy ako celku u človeka začína už počas prenatálneho života plodu. Už v 3. mesiaci tehotenstva sa začína vývoj mozgovej kôry - nášho najvyššieho riadiaceho centra.
Biologická zrelosť nervovej sústavy
Tempo vývoja dieťaťa závisí od mnohých faktorov, no jedným z najzásadnejších je biologická zrelosť nervovej sústavy. Ide o to, ako rýchlo a plynulo dozrievajú mozgové štruktúry, ktoré riadia pohyb, koordináciu, reč a správanie.
Niektoré deti sú na nové zručnosti pripravené skôr, iné potrebujú viac času - a to je úplne prirodzené. Zrelosť nervovej sústavy je stav, keď mozog, miecha a nervy dokážu efektívne spolupracovať so svalmi a zmyslami.
Zrelosť sa prejavuje tým, že:
- signály z mozgu prechádzajú rýchlo a presne,
- dieťa dokáže lepšie koordinovať telo,
- vznikajú nové spojenia medzi oblasťami mozgu,
- zlepšuje sa rovnováha, vnímanie aj pozornosť.
Každé dieťa má vlastný biologický „časovač“ dozrievania nervovej siete - ten určuje, kedy je telo pripravené zvládnuť novú úroveň pohybu alebo učenia. Biologická zrelosť nervovej sústavy teda nie je daná len vekom, ale aj tým, čo dieťa denne zažíva.
Myelinizácia a dozrievanie nervových spojení
Kľúčovým procesom zrenia je myelinizácia - obaľovanie nervových vlákien myelínom, ktorý urýchľuje prenos informácií. Tento proces prebieha od narodenia až približne do 2. - 3. roku života a pokračuje až do dospelosti.
Čím viac myelínu, tým rýchlejšie a presnejšie mozog riadi pohyb aj reč. Myelinizácia prebieha postupne - najprv v oblastiach riadiacich základné funkcie, neskôr v oblastiach koordinácie, rovnováhy a jazyka.
Preto niektoré deti rýchlo lezú a chodia, zatiaľ čo iné ešte potrebujú dozrieť na úrovni nervových prepojení. Skutočnosť, že určitá schopnosť dozrieva okolo tretieho roku života, neznamená, že celá nervová sústava je v tomto veku dokončená.
Čo ovplyvňuje tempo dozrievania
- Genetika: niektoré deti zdedia rýchlejšie dozrievanie nervov, iné pomalšie.
- Tehotenstvo a pôrod: predčasne narodené deti majú často dlhšie obdobie dozrievania.
- Výživa: omega-3 mastné kyseliny, železo a vitamín D sú dôležité pre tvorbu myelínu.
- Spánok: počas spánku mozog spracúva zážitky a vytvára nové nervové spojenia.
- Pohyb a stimulácia: každý pohyb, dotyk či hra podporujú dozrievanie nervovej siete.
- Prostredie: bezpečné a láskyplné prostredie ovplyvňuje rozvoj komunikácie, psychickej stability a zvládania stresu.
Stále viac sa ukazuje, že vývoj dieťaťa vo veľkej miere ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastá a jeho najbližší. Láskyplná výchova a bezpečné prostredie pre rast prináša deťom do budúceho života výborné komunikačné schopnosti, psychickú vyrovnanosť a lepšie zvládanie stresu.
Vývoj od narodenia do prvých rokov života
Je zrejmé, že vývoj detského mozgu prebieha v určitých štádiách, ktorých prekonanie znamená pokrok - novú zručnosť alebo vyššiu úroveň samostatnosti. V prvom roku života dieťaťa neustále sledujeme zmeny psychomotorického vývoja.
Dieťa sa z ležiaceho bábätka vďaka zdokonaľovaniu mozgu mení na samostatnú bytosť. Pokroky vidíme v jeho zlepšujúcej sa motorike, v rozvoji reči, vnímaní okolia a seba samého.
Niektoré deti sa „ponáhľajú“. Majú rýchlejší priebeh myelinizácie a vyššiu vnútornú aktivitu. Sú zvedavé, hľadajú nové výzvy a ľahko sa motivujú. Ich nervový systém reaguje rýchlejšie na podnety - sú pohybovo aj mentálne „v akcii“.
Iné deti napredujú pomalšie. Ich nervová sústava dozrieva plynulejšie a pozvoľnejšie. Skôr pozorujú, než konajú - najprv si „uložia informácie“, až potom ich aplikujú. Potrebujú viac opakovaní, ticha a istoty.
Rýchly vývoj reči, pamäti a záujmov
Skorý rozvoj reči, výborná pamäť alebo intenzívny záujem o dopravné prostriedky môžu byť súčasťou individuálneho vývinového profilu dieťaťa. Samy osebe nepredstavujú diagnózu.
Motorické a rečové centrá mozgu dozrievajú paralelne. Keď sa dieťa učí koordinovať telo, posilňuje oblasti, ktoré neskôr využije na reč. Skorší pohyb často znamená aj skoršie skúmanie, gestikuláciu a komunikáciu.
Naopak, dieťa, ktoré sa dlhšie sústreďuje na stabilitu tela, môže hovoriť neskôr - ale s lepšou výslovnosťou a porozumením. Dôležitejšia než samotná rýchlosť vývoja je kvalita, funkčnosť a celkový obraz schopností dieťaťa.
Senzorické spracovanie a citlivosť na podnety
Po narodení je dotyk pre bábätko základným spôsobom, ako spoznáva svet. Objatie, nosenie a zavinutie kopírujú skúsenosť z maternice. Preto novorodenci tak pokojne zaspávajú v náručí.
Práve toto obdobie je pre vývoj nervovej sústavy kľúčové. Dieťa už nie je bábätko, ale ani „hotový školák“ - jeho mozog je ako špongia, ktorá nasáva skúsenosti a učí sa ich spracovávať.
Citlivosť na hluk, pachy, dotyk alebo návštevu lekára môže byť v určitom veku prejavom nezrelého spracovania podnetov. Ak sa dieťa postupne naučí tieto podnety zvládať, dokáže sa prispôsobiť novému prostrediu a jeho fungovanie zostáva dobré, samotná skoršia citlivosť ešte nemusí znamenať poruchu.
Na posúdenie vývinu však nestačí sledovať jediný znak, napríklad očný kontakt alebo záujem o rovesníkov. Dôležité je, ako dieťa komunikuje, či zdieľa zážitky, reaguje na ľudí, chápe sociálne situácie, používa reč funkčne a či jeho správanie dlhodobo obmedzuje každodenné fungovanie.
Význam hry v prírode
Hra v piesku, v tráve či v blate nie je len zábava. Je to „zmyslový bufet“: blato je chladné, mokré, tvárne a mení sa pod rukami, piesok sa rozsýpa a šuchoce, tráva škriabe alebo hladí, voda prináša chlad, odpor aj zvuk.
Každý takýto kontakt zapája hmat, čuch, zrak, propriocepciu, teda vnímanie tela v priestore, aj vestibulárny systém, teda rovnováhu. Nervová sústava sa učí reagovať na prekvapenie, meniacu sa štruktúru či nečakaný podnet.
Pre zdravý vývoj je veľmi potrebný aj pobyt vonku, ktorý preukázateľne zlepšuje kognitívne schopnosti dieťaťa. Pohyb, dotyk, skúmanie rôznych povrchov a voľná hra poskytujú nervovej sústave rozmanité skúsenosti.
Čo môže znamenať nedostatok prirodzených podnetov
Moderné deti trávia veľa času v interiéri - v „čistom“ a predvídateľnom prostredí. Majú síce prebytok vizuálnych a sluchových podnetov, ale ich telo zaostáva. Chýba im zmyslová pestrosť.
To sa môže prejaviť ako:
- precitlivenosť, pri ktorej dieťaťu vadí dotyk, šum alebo zmena prostredia,
- motorická neobratnosť,
- problémy so sústredením,
- emočná labilita,
- hyperaktivita,
- neustála potreba vyhľadávať nové podnety.
Ak deti nemajú dostatok prirodzenej senzorickej stimulácie, ich nervová sústava sa môže ťažšie učiť spracúvať podnety plynulo. Samozrejme, nie každé dieťa má možnosť tráviť veľa času v prírode a niektorým deťom prirodzená stimulácia nemusí sama osebe stačiť.
Vplyv senzorického vývinu na školské zručnosti
Nedostatok skúseností s rôznymi pohybmi a povrchmi môže mať konkrétne dôsledky:
- Ťažkosti s orientáciou v priestore: dieťa nevie odhadnúť vzdialenosť, naráža do vecí a ťažšie sa učí orientovať na papieri.
- Problémy s jemnou motorikou: môže mať slabý úchop pera, rýchlu únavu ruky alebo neobratnosť pri viazaní šnúrok či zapínaní gombíkov.
- Zhoršené čítanie a písanie: môže preskakovať slová, nesledovať riadok alebo pracovať pomalým tempom.
- Problémy so sústredením: mozog sa rýchlo „vyčerpá“, lebo spracovanie podnetov stojí priveľa energie.
Práve preto je obdobie od škôlky po začiatok školy také rozhodujúce - nervová sústava sa ešte stále formuje a potrebuje dostatok „zmyslovej výživy“. Zmyslové skúsenosti však nenahrádzajú odborné vyšetrenie, ak má dieťa výrazné alebo pretrvávajúce ťažkosti.
Nervová sústava v školskom veku
So školou prichádza nová záťaž: sedenie, sústredenie a výkon. Nervová sústava detí zrazu čelí úplne iným požiadavkám. Preto sú dôležité prestávky, pohyb a dostatok spánku.
Dieťa, ktoré má možnosť ukotviť sa cez propriocepciu, sa dokáže ľahšie sústrediť a spracovať emócie. Každodenný pohyb, voľná hra, striedanie pokojových a aktívnych činností a bezpečné prostredie pomáhajú znižovať preťaženie nervovej sústavy.
Ako podporovať zdravé dozrievanie nervovej sústavy
- Poskytovať voľnosť pohybu - nechať dieťa skúšať, váľať sa a loziť.
- Zabezpečiť dostatok spánku a oddychu.
- Dbať na vyváženú výživu s dostatkom tukov a minerálov.
- Vyhýbať sa predčasnému posádzaniu alebo „tréningu“.
- Rozprávať, spievať a dotýkať sa - mozog sa učí cez všetky zmysly.
- Umožniť dieťaťu pobyt vonku a hru na rôznych povrchoch.
- Rešpektovať individuálne tempo učenia a neporovnávať dieťa s rovesníkmi.
V prvom rade je potrebné klásť dôraz na dostatok spánku, počas ktorého sa organizmus vyvíja. Dôležitou je aj správna skladba výživy so zastúpením všetkých potrebných makroživín, teda tukov, cukrov a bielkovín, a mikroživín, teda vitamínov a minerálov.
Vývoj nervovej sústavy podporuje aj rozhovor, spoločné čítanie, spievanie, pohyb, hra a láskavý kontakt. Dieťa nepotrebuje neustále organizovaný program; dôležité je, aby malo príležitosť samostatne skúmať svoje okolie a vracať sa k činnostiam, ktoré ho zaujímajú.
Úloha výživy a omega-3 mastných kyselín
Medzi omega-3 mastné kyseliny zaraďujeme najmä EPA, teda kyselinu eikosapentaénovú, a DHA, teda kyselinu dokozahexaénovú. Nájdeme ich hlavne v rybom oleji, ktorého zdrojom sú tučné ryby zo studených morí, ako napríklad losos, makrela, sardinka a sleď, ale aj v niektorých morských riasach a planktóne.
K omega-3 mastným kyselinám patrí aj ALA, teda kyselina alfalinolénová, ktorú nájdeme v semienkach, napríklad konopných a ľanových, v orechoch, napríklad vlašských, alebo v olejoch z nich. DHA je dôležitou súčasťou nervového tkaniva a jej dostatočný príjem je pre zdravý rast mozgu významný.
Príjem omega-3 mastných kyselín počas tehotenstva má pozitívny vplyv na vývoj nervového systému, najmä kognitívnych schopností. Dostatok omega-3 mastných kyselín je rovnako dôležitý v ranej výžive dojčiat i starších detí.
V súčasnosti nemôžeme s určitosťou povedať, že by suplementácia omega-3 mastnými kyselinami znamenala, že vďaka nej začne dieťa skôr hovoriť. Z dostupných štúdií sa však dá vyvodiť, že tieto látky môžu súvisieť s rozvojom reči u starších detí prostredníctvom kognitívnych funkcií.
Výživové doplnky nie sú náhradou pestrej stravy ani vyšetrenia. O ich podávaní dieťaťu je vhodné poradiť sa s pediatrom, najmä pri alergiách, chronických ochoreniach alebo užívaní liekov.
Vzťah nervovej sústavy k emóciám a správaniu
Nervová sústava nespracúva iba zrakové, sluchové a dotykové podnety. Podieľa sa aj na regulácii pozornosti, emócií, pohybu, spánku a reakcií na stres.
Láskyplná výchova a bezpečné prostredie pre rast prináša deťom do budúceho života výborné komunikačné schopnosti, psychickú vyrovnanosť a lepšie zvládanie stresu. Opakované skúsenosti s bezpečím pomáhajú dieťaťu postupne zvládať aj nové, nečakané alebo nepríjemné situácie.
Po narodení je dotyk pre bábätko základným spôsobom, ako spoznáva svet. Pevný a láskavý dotyk a tlak môžu pôsobiť upokojujúco, pretože aktivujú mechanizmy, ktoré sa podieľajú na regulácii telesného napätia a stresu.
Kedy je vhodné vyhľadať odborné posúdenie
Samotný očný kontakt, záujem o konkrétnu tému, skorá pamäť alebo obľuba dospelých nestačia na určenie diagnózy. Rovnako ani to, že niektoré prejavy citlivosti po treťom roku ustúpili, automaticky nepotvrdzuje ani nevylučuje konkrétnu vývinovú poruchu.
Pri hodnotení vývinu sa sleduje širší obraz fungovania dieťaťa. Dôležité je, či dieťa rozumie komunikácii, používa reč na zdieľanie a dorozumievanie, reaguje na meno, vyhľadáva alebo prijíma spoločnú pozornosť, napodobňuje, zapája sa do primeranej hry a dokáže vytvárať vzťahy.
Rovnako dôležité je sledovať, či má dieťa výrazné opakujúce sa prejavy, neflexibilné správanie alebo dlhodobé ťažkosti so zmyslovým spracovaním, ktoré mu komplikujú každodenný život. Rozhodujúce je aj to, či sa ťažkosti prejavujú vo viacerých prostrediach, napríklad doma, v škôlke a medzi rovesníkmi.
Odbornú konzultáciu je vhodné vyhľadať vtedy, keď dieťa dlhodobo neprejavuje záujem o pohyb, má asymetrické pohyby alebo je stále napäté, po určitom pokroku začne cúvať, napríklad prestane sa pretáčať, alebo sa oneskorenie prejavuje aj v iných oblastiach, ako sú reč, kontakt a pozornosť.
V takom prípade je vhodné konzultovať pediatra alebo fyzioterapeuta, ktorí posúdia úroveň zrelosti nervovej sústavy. Pri otázkach týkajúcich sa komunikácie, sociálneho vývinu alebo správania môže pediater odporučiť ďalšie odborné vyšetrenie.
Časti centrálnej nervovej sústavy
Centrálna nervová sústava je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju miecha a mozog. V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie alebo gliových buniek.
Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať. K ďalším dôležitým gliovým bunkám centrálnej nervovej sústavy patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.
Miecha
Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha je valcovitý povrazec uložený v chrbticovom kanáli, ktorý chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly.
Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.
Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:
- receptor zaznamená podnet,
- dostredivá dráha privedie informáciu do centrálnej nervovej sústavy,
- reflexné centrum spracuje podnet,
- odstredivá dráha odvedie povel,
- efektor vykoná odpoveď, napríklad sval alebo žľaza.
Mozog
Mozog sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny.
Tvrdá mozgová plena je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky. Pavúčnica je stredný jemný obal. Cievnatka je vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená krvnými cievami a tesne prilieha na mozog.
Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.
Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog alebo veľký mozog a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti a centrum reči.
Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. Mozoček zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.
Vývoj nervovej sústavy pokračuje aj po treťom roku
Vývoj nervovej sústavy sa síce ukončí približne okolo 25. roku života, ale jednotlivé oblasti dozrievajú rozdielnym tempom. Návykové a regulačné schopnosti sa počas detstva ďalej menia podľa veku, skúseností, spánku, vzťahov, učenia a nárokov prostredia.
Človek, ktorý mal dostatok zmyslových skúseností, môže lepšie zvládať stres, regulovať emócie a vytvárať stabilnejšie vzťahy. Vývoj však nie je uzavretý v jednom veku a zmeny v správaní po treťom roku nemožno automaticky vysvetľovať jediným dozretím nervovej sústavy.
Ako príliš veľa aktivít narúša nervový systém vášho dieťaťa
Podpora bez nátlaku, dostatok pohybu, láskavé vedenie, pravidelný spánok a rešpektovanie individuálneho tempa pomáhajú, aby nervová sústava dozrievala prirodzene a zdravým tempom.