Vedecké zistenia o mozgu: učenie, pamäť, spánok aj zdravie

Najnovšie vedecké zistenia ukazujú, že mozog sa neučí podľa jediného pravidla. Neuróny a synapsy používajú viacero mechanizmov naraz, vďaka čomu dokážu ukladať veľké množstvo informácií, vytvárať spomienky a prispôsobovať sa novým skúsenostiam.

Výskum zároveň odhaľuje, že mozog úzko súvisí so stavom celého organizmu. Kvalita spánku, stav ciev, pohyb, strava, sociálne kontakty, psychické procesy aj okolité prostredie môžu ovplyvňovať jeho fungovanie a starnutie.

Ako mozog ukladá nové informácie

Čo majú spoločné nové pesničky, cesta do kina či recept na višňový koláč? Všetky tieto informácie sa ukladajú do mozgu ako spomienky. Ako však mozog rozhoduje o tom, čo si zapamätať a na čo jednoducho zabudnúť? A podľa akých pravidiel spomienky v krátkodobej a dlhodobej pamäti archivuje?

Najnovší výskum neurovedcov z Kalifornskej univerzity v San Diegu poodhalil detaily ako môže mozog spracovávať informácie. Výskum mení doterajšie predstavy o tom, ako sa mozog učí. Môže ma tiež pozitívny vplyv na úpravu liečby duševných porúch ako aj vývoj umelej inteligencie.

Synapsy ako mozgoví kuriéri

V ľudskom mozgu sa nachádza približne 86 miliárd neurónov, teda nervových buniek, ktoré medzi sebou neustále komunikujú prostredníctvom elektrických impulzov. Tieto impulzy sa prenášajú cez synapsy, čo sú drobné spojenia medzi neurónmi. Pri učení a ukladaní nových informácií sa niektoré synapsy posilňujú, iné naopak slabnú.

Tento jav sa nazýva synaptická plasticita a je základom učenia a pamäti. Vedci už dlho tušili, že práve v synapsách prebieha kľúčový jav, ktorý umožňuje ukladanie nových informácií. Doteraz ale nebolo jasné, ako mozog vyberá, ktoré spojenia má posilniť a ktoré nie - tento problém sa v odbornej literatúre nazýva problém priraďovania zásluh (ang. credit assignment problem).

Viac pravidiel učenia v jednom neuróne

Výskumníci pod vedením Takakiho Komiyamu použili technológiu dvojfotónového zobrazovania na sledovanie aktivít synapsií v mozgu myší počas učenia sa novej úlohy. Ich zistenia ich prekvapili.

Podľa doterajšieho konsenzu platilo, že mozog sa riadi takzvaným Hebbovým pravidlo, podľa ktorého ak dve bunky často komunikujú, ich spojenie sa posilní. Nový výskum však ukazuje, že toto pravidlo platí len pre vybrané synapsy.

Iné časti toho istého neurónu sa totiž riadia úplne inými pravidlami, a niektoré dokonca posilňujú alebo oslabujú svoje spojenia nezávisle od aktivity neurónu ako celku. Jednoducho povedané, neurón sa správa ako multifunkčný operátor - v rôznych častiach svojho „tela“ spracúva informácie podľa rôznej logiky.

Nie je teda obmedzený jedným pravidlom, ale dokáže naraz vykonávať viacero výpočtových úloh.

Synaptická plasticita a lokálne informácie

Autori výskumu prirovnávajú tento jav k mravenisku. Každá synapsa má prístup len k „lokálnym“ informáciám, no napriek tomu všetky spolu umožňujú vznik komplexného správania.

Každý neurón v mozgovej sieti aktívne participuje na ukladaní viacerých spomienok súčasne. Neuróny v nervovej sústave nefungujú ako izolované jednotky, ale vzájomne sa dynamicky kombinujú pri vytváraní a uchovávaní pamäťových stôp.

Každá nervová bunka sa podieľa na kódovaní viacerých spomienok naraz, čím sa priamo exponenciálne zvyšuje celková pamäťová kapacita mozgu.

Akú kapacitu má ľudská pamäť

Odhadovaný úložný priestor tak dosahuje ohromujúcu úroveň 2,5 petabajtu. Na úplné zaplnenie takejto kapacity by bolo potrebné nepretržite sledovať tri milióny hodín televízneho vysielania počas tristo rokov.

Okrem ukladania dát mozog autonómne riadi rozsiahle spektrum komplexných procesov na vedomom aj podvedomom stupni fungovania. Kým vedomé funkcie zabezpečujú racionálne rozhodovanie, priestorové vnímanie a kreativitu, podvedomie bez akéhokoľvek vonkajšieho stimulu reguluje základné životné pochody.

Tieto dva prepojené systémy fungujú v dokonalej synchronizácii a nepretržite sa prispôsobujú aktuálnym fyziologickým potrebám organizmu. Architektúra mozgu navyše umožňuje neustále pretváranie vlastných nervových spojení na základe vonkajších vplyvov a nových skúseností.

Táto takzvaná neuroplasticita zabezpečuje schopnosť vstrebávať obrovské množstvá vnemov bez narušenia celkovej stability systému.

Ako mozog organizuje slová a významy

Po prvýkrát a pomerne detailne sa podarilo vysvetliť, na základe čoho a kam mozog ukladá jednotlivé slová. Naša pamäť má všetko významovo roztriedené.

Tím Kalifornskej univerzity v Berkeley pomocou magnetickej rezonancie študoval prietok krvi v mozgu. Podľa neurológa doktora Barryho Devereuxa z Univerzity v Cambridge ide o ohromné dáta, ktoré skompletizovali dosiaľ získané poznatky o reči.

Vedci pri pozorovaní mozgovej činnosti dobrovoľníkov, ktorí celé dve hodiny počúvali rádio zistili, že pri určitých druhoch slov sa ich mozgová aktivita stupňovala. „Pokúšali sme sa nájsť oblasti, v ktorých konkrétne slová alebo frázy pravidelne vyvolajú istú reakciu," uviedol pre portál BuzzFeed News jeden z výskumníkov, doktor Alex Huth.

Po čase už boli schopní predpovedať, ktoré časti mozgu sa pri zachytení tých ktorých slov rozsvietia. Štúdia bola publikovaná v magazíne Nature.

Jedenásť významových kategórií

Pojmy vedci roztriedili do jedenástich významových kategórií. Každej z nich pridelili inú farbu a vznikla akási dobre rozpoznateľná mapa, pričom u všetkých siedmich respondentov bola táto farebnosť takmer totožná:

• vizuálna (zelená),
• sociálna (červená),
• hrubá/ násilná (ružová),
• osobnostná (oranžová),
• mentálna (fialová),
• pojmy času (hnedočervená),
• miesta (hnedá),
• číselná (hráškovozelená),
• hmatová (tyrkys),
• slová spojené s prírodou (tmavomodrá),
• s časťou tela a zdravím (žltá).

Sémantický systém mozgu

Presne na ňom funguje celá naša pamäť, myšlienky a spomienky. Vedci zistili, že slová s podobným charakterom, napríklad sociálnym či logickým, majú tendenciu sa v mozgu zoskupovať vo viacerých oblastiach.

Slovo sa teda neukladá iba do jednej konkrétnej. Vytvorí akúsi reakciu po celom mozgu, v oboch hemisférach a nájde si miesto všade tam, kam si ho naviažeme na základe jeho významu.

Na výskumnej báze prebehlo už veľa diskusií a dohadov o tom, podľa čoho a kam sa slová v mozgu koncentrujú. „Pre jednotlivé myšlienky a významy existujú v mozgu rôzne oblasti. Pôvodne sme si mysleli, že sa sémantické dáta rozdeľujú rovnomerne. Štúdia potvrdila, že to tak nie je," vysvetlil doktor Devereux.

Hoci bola realizovaná iba na malom počte vzdelaných respondentov, výskumníci predpokladajú, že sú jej závery univerzálne. Slová, ktoré rozlíšili, boli totiž vysoko univerzálne, a to bez ohľadu na pôvod či vzdelanie človeka.

Reč aktivuje veľkú časť mozgovej kôry

Jedným z najzaujímavejších aspektov, ktoré vedci z týchto výsledkov získali je zistenie, že časť mozgu, ktorá sa podieľa na porozumení reči je masívna: 20-30% mozgovej kôry sa pri vnímaní jazyka v určitom bode aktivuje, reč je spracovávaná na oboch stranách mozgu rovnako, hoci doposiaľ jej štúdie prideľovali výlučne ľavú hemisféru.

Hoci ide o hudbu budúcnosti, vedci veria, že nové poznatky o reči v súvislosti s mozgom povedú k:

• vývoju zariadenia, ktoré by mohlo ľuďom navrátiť stratenú schopnosť hovoriť,
• dekódovaniu myšlienok,
• k pochopeniu myšlienkových procesov u ľudí so špecifickými ochoreniami ako je autizmus.

Mozog, podvedomie a fyzické zdravie

Hlboké a merateľné prepojenie existuje medzi kognitívnou činnosťou a fyzickým zdravím celého organizmu. Subjektívne myšlienky a mentálne presvedčenia dokážu v tele spustiť reálne fyziologické odozvy, ako napríklad produkciu rôznych hormónov alebo vylučovanie neurotransmiterov.

Tento vnútorný mechanizmus priamo moduluje imunitný systém, aktívne zmierňuje príznaky zápalových ochorení a formuje intenzitu vnímania bolesti. Očakávanie pozitívneho výsledku liečby má preukázateľné biologické následky na to, ako sa telo dokáže vysporiadať s fyzickým poškodením.

Tieto mechanizmy potvrdzujú, že mozog v oblasti riadenia autonómnych procesov zatiaľ prevyšuje aj tie najpokročilejšie systémy umelej inteligencie.

Čo môže mozog ohroziť

Mozog nebolí, a tak naň často zabúdame. Ide pritom o jeden z najzraniteľnejších orgánov nášho tela, od ktorého závisí doslova všetko.

Príčinu demencie poznáme len čiastočne, ale máme čoraz viac informácií o potenciálnych páchateľoch. Prielom v zobrazovaní chorobných zmien v priamom prenose nám umožňuje sledovať vznik ochorenia už v predklinických fázach demencie, takže sme schopní predpovedať, u koho sa časom ochorenie môže prejaviť.

Cievy, živiny a kyslík

Aj o mozog sa však môžeme starať. „Mozog je veľmi citlivý na príjem dostatočného množstva živín a kyslíka, poškodené cievy blokujú transport a obmedzujú prevádzku v jednotlivých častiach mozgu. Na zozname protektívnych faktorov, ktoré slúžia ako prevencia demencie, sa celkom očakávane objavuje diéta, pohyb a pozitívne sociálne interakcie,“ hovorí vo svojej prednáške profesor Norbert Žilka.

Prof. MVDr. Norbert Žilka pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumu ľudského mozgu sa venuje už viac ako 20 rokov.

Prednáša, publikuje a podieľa sa na výskume nových liekov a diagnostických nástrojov pre Alzheimerovu chorobu.

Prečo je spánok rozhodujúci pre starnutie mozgu

Všetci vieme, že stres, alkohol či nezdravá strava škodia nášmu zdraviu. No nové vedecké zistenia ukazujú, že najväčším nepriateľom nášho mozgu je niečo úplne iné.

Najnovšie výskumy zo Švédska a USA potvrdzujú, že práve tieto zlé návyky môžu urýchliť starnutie mozgu o niekoľko rokov. Zásadné zistenie je, že ľudia s nekvalitným spánkom mali mozog starší v priemere o dva roky v porovnaní so svojimi rovesníkmi.

Keď sa snažíme udržať si bystrú myseľ aj vo vyššom veku, zvyčajne sa zameriavame na jedálniček, pohyb alebo stres modernej doby. No najnovšie výskumy upozorňujú na prekvapivého vinníka: spánok.

Konkrétne vtedy, keď je prerušovaný, zle načasovaný alebo nekvalitný. Vedci čoraz častejšie považujú nekvalitný spánok za hlavný urýchľovač starnutia mozgu.

Dôkazy zo Švédska a Spojených štátov

Nedávna štúdia z Karolinska Institutet vo Švédsku ukázala, že účastníci, ktorí mávali nedostatočný spánok, mali podľa mozgových skenov „mozgový vek“ vyšší než ich skutočný vek.

Výskumníci použili metódu tzv. „brain age delta“, ktorá porovnáva odhadovaný vek mozgu podľa zobrazovacích dát s reálnym vekom človeka. Zásadné zistenie je, že ľudia s nekvalitným spánkom mali mozog starší v priemere o dva roky v porovnaní so svojimi rovesníkmi.

Ďalší silný dôkaz priniesla štúdia z University of California v San Franciscu (UCSF), podľa ktorej dospelí v strednom veku (okolo 40 rokov), ktorí trpeli dlhodobými problémami so spánkom - ťažko zaspávali alebo sa budili priskoro - vykazovali do svojich päťdesiatich rokov výrazne rýchlejšiu atrofiu mozgu.

Rozhodujúcim faktorom nebol počet hodín spánku, ale jeho kvalita. Rozsiahle prehľady navyše ukazujú, že narušený alebo nedostatočný spánok súvisí so zrýchleným biologickým starnutím a úbytkom kognitívnych schopností.

Čo sa deje v mozgu počas spánku

Počas hlbokého (pomalovlnového) a REM spánku mozog vykonáva zásadné „opravy“ - odstraňuje odpadové látky, upevňuje pamäť a obnovuje nervové spojenia.

Ak je spánok plytký alebo prerušovaný, tieto procesy sa narúšajú, uvádza Sleep Foundation. Poruchy spánku vedú k štrukturálnym zmenám mozgu - znižujú objem sivej hmoty, narúšajú integritu bielej hmoty a urýchľujú rozširovanie mozgových komôr, čo sú všetko príznaky starnúceho mozgu.

V strednom a vyššom veku sa ako najspoľahlivejší prediktor starnutia mozgu ukazujú časté prebúdzania, skoré ranné vstávanie a neschopnosť spať súvisle - viac než samotná dĺžka spánku.

Čo hovoria čísla

Podľa výskumu vedeného UCSF mali ľudia s dvoma až troma problémami so spánkom (napr. ťažké zaspávanie, skoré prebúdzanie) mozgy „staršie“ o takmer dva roky než ich rovesníci.

Tí, ktorí trpeli viacerými problémami naraz, vykazovali zrýchlené starnutie až o 3,5 roka. U starších ľudí sa kratší spánok (menej hodín než odporúčaných) spája s rýchlejším úbytkom mozgového tkaniva a zhoršením kognitívnych funkcií.

Hoci žiadna z týchto štúdií zatiaľ nedokazuje priamu príčinnú súvislosť, teda, že nekvalitný spánok spôsobuje starnutie mozgu - opakované a konzistentné výsledky naznačujú veľmi silný vzťah.

Podľa odborníkov môžu byť poruchy spánku súčasne príčinou aj skorým príznakom starnúceho mozgu.

Spánková hygiena a ochrana mozgu

Ak chcete chrániť svoje mozgové zdravie, zoberte si z toho pár zásadných rád:

• Uprednostnite kvalitu spánku, nielen počet hodín.
• Dôležité je rýchle zaspávanie, neprerušovaný spánok a vyhýbanie sa skorému prebúdzaniu.
• Všímajte si pretrvávajúce problémy so spánkom - najmä v tridsiatke a štyridsiatke.
• Podľa výskumov môže práve stredný vek určiť, ako rýchlo bude váš mozog starnúť v ďalších dekádach.
• Pomôcť môže aj obyčajná „spánková hygiena“ - pravidelný režim, tmavá a chladná miestnosť, obmedzenie kofeínu a obrazoviek pred spaním.

Nezabúdajte, že nejde len o stres či jedlo, ale o skrytý faktor, teda to, ako dobre mozog každú noc regeneruje. Nestačí jesť zdravo a vyhýbať sa stresu - ak chcete, aby váš mozog zostal mladý, musíte mu dopriať aj skutočný odpočinok.

Kvalitný spánok nie je luxus, ale nevyhnutnosť pre zachovanie mladého mozgu. Možno ide o najdôležitejší faktor, ktorý môžeme ovplyvniť, ak chceme spomaliť jeho starnutie.

Superstarnutie a zachovanie kognitívnych schopností

Čo keby ste si mohli zostať bystrí aj v starobe? Možno sme bližšie k pochopeniu toho, ako sa niektorí ľudia nad 80 rokov stali „superstarnúcimi“ - čo znamená, že majú kognitívne funkcie niekoho o desaťročia mladšieho.

Zistenia ďalej prispeli k vývoju „zreteľného neurobiologického podpisu“ na identifikáciu týchto superstarcov: Môžete byť jedným z nich, ak si vo veku 80 alebo viac rokov dokážete spomenúť aspoň deväť slov približne 30 minút po tom, čo vám niekto prečíta 15-slovný zoznam.

Mobily, rádiové vlny a rakovina mozgu

Vedci preskúmali vplyv rádiových vĺn na zdravie a zistili, že mobily nesúvisia s rakovinou mozgu. Tento výskum si dala vypracovať Svetová zdravotnícka organizácia a zverejnili ho v časopise Environment International.

Ľudia často držia mobil pri hlave, a ten pritom vyžaruje rádiové vlny, čo je neionizujúce žiarenie. Práve preto vznikla myšlienka, že mobily by mohli spôsobovať rakovinu mozgu.

Téma možného spojenia medzi mobilmi a rakovinou je už dlho predmetom diskusií. Vedecké závery sa už ale roky nemenia.

Mobily a ich rádiové vlny nemajú žiadny vplyv na vznik rakoviny mozgu ani na zdravie všeobecne.

Klasifikácia IARC

Hoci väčšina vedcov súhlasí, že mobily nepredstavujú riziko pre zdravie, občas sa objavili výskumy s opačným názorom. Tieto štúdie vyvolali obavy tým, že poukázali na možnosť, že rádiové vlny môžu spôsobovať určité poškodenia.

V roku 2011 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) označila rádiové vlny za možný rizikový faktor pre vznik rakoviny u ľudí. Táto klasifikácia však nebola správne pochopená, čo spôsobilo, že sa mnohí začali viac obávať o svoje zdravie.

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu, zaradila rádiové vlny medzi potenciálne karcinogény.

Tento krok vychádzal z obmedzených výsledkov štúdií na ľuďoch, ktoré skúmali, ako môže používanie mobilov súvisieť s výskytom chorôb. Tieto epidemiologické štúdie sledujú vývoj chorôb v populácii, no ich výsledky môžu byť často skreslené.

Klasifikácia IARC sa zakladala na starších výskumoch, v ktorých pacienti s rakovinou mozgu uvádzali, že používali mobil viac, než v skutočnosti. Príkladom je štúdia INTERPHONE.

Výsledky rozsiahlejšieho prehľadu

Nový prehľad štúdií na ľuďoch pracuje s oveľa rozsiahlejšími údajmi, než aké mala IARC k dispozícii v roku 2011. Zahrňuje modernejšie a dôkladnejšie výskumy, vďaka čomu môžeme byť teraz istejší, že rádiové vlny z mobilných telefónov či bezdrôtových zariadení nie sú spojené s vyšším rizikom rakoviny mozgu.

Tento nový prehľad je súčasťou série štúdií, ktoré si dala vypracovať Svetová zdravotnícka organizácia, aby lepšie preskúmala vplyv rádiových vĺn na zdravie. Poskytuje jasný dôkaz, že rádiové vlny z bezdrôtových zariadení nepredstavujú riziko pre ľudí.

Ide o najrozsiahlejšiu analýzu v tejto oblasti, ktorá zahrnula viac ako 5 000 štúdií, pričom 63 z nich, publikovaných medzi rokmi 1994 a 2022, prešlo do záverečnej analýzy.

Výskumníci vylúčili mnohé štúdie, pretože neboli relevantné, čo je pri systematických prehľadoch bežné.

Čo analýza nenašla

• Nepodarilo sa nájsť žiadnu spojitosť medzi používaním mobilných telefónov a rakovinou mozgu alebo akoukoľvek inou rakovinou v oblasti hlavy a krku.
• Nepreukázalo sa žiadne spojenie medzi dlhodobým používaním mobilného telefónu, teda desať a viac rokov, a rakovinou.
• Nezáležalo na tom, koľko hovorov človek uskutočnil alebo koľko času strávil volaním.
• Tieto zistenia sú rovnaké ako výsledky predchádzajúcich štúdií.

Aj keď v posledných rokoch ľudia používajú bezdrôtové zariadenia oveľa viac, počet prípadov rakoviny mozgu sa nezvýšil.

Rádiové vlny na nízkej úrovni

Výsledky potvrdzujú, že medzinárodné bezpečnostné normy poskytujú dostatočnú ochranu. Mobily vyžarujú rádiové vlny na nízkej úrovni, ktorá neprekračuje stanovené limity, a neexistuje žiadny dôkaz, že by to negatívne ovplyvňovalo ľudské zdravie.

Aj keď sú výsledky povzbudzujúce, je dôležité, aby výskum pokračoval. Technológia sa neustále mení a s ňou aj spôsob, akým používame rádiové vlny na rôznych frekvenciách.

Preto je potrebné, aby vedci naďalej sledovali, či sú tieto nové technológie bezpečné. Hlavnou úlohou teraz bude bojovať proti nepravdivým informáciám a mýtom, ktoré spájajú mobily s rakovinou mozgu.

Mozog a umelá inteligencia

Tento elegantný mechanizmus mozgu by mohol slúžiť ako inšpirácia pre budúcnosť umelej inteligencie. Väčšina dnešných neurónových sietí, ktoré poháňajú systémy umelej inteligencie, funguje na princípe jednotného pravidla učenia sa pre celé siete.

Ak by sa do AI systémov podarilo implementovať podobnú diverzitu „pravidiel“ ako má ľudský mozog, mohli by byť nielen efektívnejšie, ale aj schopnejšie riešiť zložitejšie úlohy.

Synaptické spojenia a liečba duševných porúch

Okrem inšpirácie pre AI prinášajú tieto zistenia aj nové možnosti v oblasti duševného zdravia. Mnohé ochorenia mozgu od depresie až po Alzheimerovu chorobu sú spojené s narušením synaptických spojení.

Ak vedci lepšie pochopia, ako mozog prirodzene funguje pri učení, budú môcť nájsť nové spôsoby, ako tieto poruchy liečiť.

Podľa Williama Wrighta z výskumného tímu ide len o začiatok: „Naša práca poskytuje nový základ pre pochopenie toho, ako mozog funguje v bežných podmienkach - čo je nevyhnutné pre to, aby sme zistili, čo presne sa vychýli pri rôznych poruchách.“

Mikroplasty v ľudskom mozgu

Mikroplasty sú drobné kúsky plastu od jedného nanometra do piatich milimetrov. Môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy.

Dvadsaťštyri vzoriek mozgu získaných začiatkom roka 2024 obsahovalo mikroplasty tvoriace priemerne pol percenta hmotnosti vzorky, uvádza nová štúdia.

Neustále rastúce množstvo vedeckých dôkazov potvrdzuje, že v kriticky dôležitých ľudských orgánoch sa hromadia mikroplasty. Vedci preto vyzývajú na prijatie prísnejších opatrení na zarazenie rastúceho znečistenia plastmi.

Mikroplasty sú drobné kúsky plastu od jedného nanometra do piatich milimetrov potenciálne škodlivé pre oceány a vodnú faunu a flóru, uvádza americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA).

Môžu pochádzať z rôznych zdrojov, napríklad z väčších kusov plastov rozpadávajúcich sa na stále menšie a menšie kusy. Veľké množstvo plastového odpadu v životnom prostredí spôsobilo rozšírenie mikroplastov po celej planéte, od vrcholu Mount Everestu po dno Mariánskej priekopy.

Mikroplasty v orgánoch

Výskum odhalil miniatúrne čiastočky plastov v ľudských pľúcach, placente, semenníkoch, pečeni, obličkách, kolenných a lakťových kĺboch, krvi i v kostnej dreni.

Jedna z najnovších štúdií americkej vládnej agentúry Národné inštitúty zdravia (National Institutes of Health - NIH), ktorá ešte čaká na ukončenie odborného recenzného konania, upozorňuje na obzvlášť znepokojujúce hromadenie mikroplastov v mozgu.

Vedci pri skúmaní vzoriek pečení, obličiek a mozgov získaných z pitvaných tiel zistili vo všetkých prítomnosť mikroplastov. Analýza 91 vzoriek mozgov odhalila množstvo mikroplastov priemerne 10 až 20-násobne vyššie ako u iných orgánov.

Ide o šokujúce zistenie, tvrdí hlavný autor štúdie a toxikológ Matthew Campen z University of New Mexico (UNM).

Množstvo mikroplastov a demencia

Podľa štúdie tvorili mikroplasty v 24 vzorkách mozgu získaných začiatkom roka 2024 priemerne 0,5 percenta ich hmotnosti. Mozog tak patrí „medzi mikroplastmi najzamorenejšie tkanivá, z ktorých boli odobraté vzorky," dodáva Campen.

Štúdia zároveň zistila, že množstvo mikroplastov vo vzorkách odobratých v roku 2024 je približne o 50 percent vyššie než u vzoriek z roku 2016. Dokazuje to, že množstvo mikroplastov v ľudskom mozgu rastie podobnou rýchlosťou ako ich množstvo v životnom prostredí.

Ďalším znepokojujúcim zistením štúdie je súvislosť medzi kontamináciou mikroplastmi a demenciou. Vedci skúmali 12 vzoriek mozgov ľudí trpiacich demenciou a Alzheimerovou chorobou.

Hmotnosť mikroplastov v nich bola 10-násobne vyššia ako vo vzorkách zdravých mozgov. Najnovšia verzia štúdie obsahujúca výsledky nebola v čase publikovania správy ešte prístupná online.

„Neviem, koľko plastu ešte dokážu naše mozgy pojať bez toho, aby to spôsobilo problémy," upozorňuje Campen.

Mozog, rozhodovanie a moderné prostredie

Neurológovia dnes dokážu spoznať, akú máme radi farbu. Stačí im nazrieť do našich hláv.

Pomocou nových prístrojov a vedeckých pokrokov sa dostávame nielen k novým liečbam chorôb, ale aj hlboko do ľudského charakteru. Od jednoduchých až k zložitejším vlastnostiam.

Spoznám, ktorá farba váš mozog zaujme viac a či sa pri pohľade na určitú farbu aktivujú napríklad tie centrá v mozgu, ktorá ponúkajú slasť.

Môžeme predpokladať, že liberálni a sociálne naklonení ľudia reagujú a premýšľajú inak ako tí konzervatívni. Tento proces sa dnes dá zmerať.

Je to tým, že časti mozgu, ktoré uprednostňujeme pri svojom spôsobe či sklone myslenia, sa stanú väčšie alebo aktívnejší.

Rozhodovanie nie je úplne flexibilné

Mozog je samozrejme schopný meniť svoje rozhodnutia. Na druhej strane však naše rozhodovanie nie je také flexibilné, ako si myslíme.

Mozog je hmotná vec, ktorá funguje podľa danej anatómie, podľa trás a spojov, ktoré sa v ňom sformovali na základe našich celoživotných skúseností.

Ak sa rozhodneme inak, ako je v súlade s našim skutočným ladením, tak vznikne jasný rozpor a pocit nervozity, že sa stalo to, čo nám nesedí. Tento pocit všetci poznáme, práve takto vznikajú neurotické stavy.

Porovnávanie minulosti a prítomnosti

Vyvinul sa počas posledných sto tisíc rokov, takže má svoje evolučne staršie a hlbšie časti a modernejšie časti. K tým druhým patrí špecificky frontálny lalok, ktorý nám, ako asi jedinému živočíchovi, dáva unikátnu možnosť premýšľať o tom, o čom sme práve premýšľali.

To znamená, že hlavnou funkciou mozgu je neustále porovnávanie medzi tým, čo je a tým, čo poznáme. Aby sme zaregistrovali myšlienku ako novú, musíme ju porovnať s poznatkami, ktoré už v mozgu máme z minulosti, teda s tým, čo už sme zažili.

Vplyv moderného života

Z pohľadu vývoja mozgu sa akoby z ničoho nič pred ním zrazu vynorili štyri nové kľúčové veci, ktoré naň majú veľký vplyv: nástup technológií, predĺženie ľudského života, relatívny mier a stále rastúca prosperita.

Tradičné hrozby, ktorým mozog po celé tisícročia čelil, zmizli. Neexistujú žiadne veľké krízy, pred ktoré by sme boli postavení všetci rovnako, ako sú svetová vojna či mor.

Človek premýšľa úplne inak, keď uvažuje o tom, či zajtra nepôjde do plynovej komory alebo či si má zajtra kúpiť nový mobil.

Pretože náš mozog stále porovnáva, a to aj v čase relatívneho blaha, dokáže si vyrobiť rovnako dramatické citové reakcie pri riešení triviálnych situácií. Vytvorí si teda krízy aj tam, kde žiadne nie sú.

Dopamín a odmeňovanie

Mozog si vyberá podľa toho, čo mu aspoň potenciálne ponúkne viac slasti alebo viac istoty. V mozgu sa produkuje látka dopamín, je to taký kŕmič pozitívnych pocitov, čo samozrejme tvorí závislosť.

Mozog uprednostňuje, aby raz za čas dostal aspoň malú dávku dopamínu. A to aj za cenu toho, že sa po zvyšok doby nudí, ako napríklad v kasíne, kde sa skoro nič nedeje, ale zrazu príde veľká výhra s odmenou.

Rovnaký mechanizmus vysvetľuje návykovosť na sociálne siete, ktoré sú úplne o ničom, ale človek má pocit, že raz za čas sa na nich predsa len niečo stane.

Chybou je, že západná spoločnosť hľadá dopamín z externých zdrojov. Východné civilizácie naopak z interných.

Narodenie dieťaťa, svadba, prežitie smrteľnej choroby, pohľad na úchvatnú krajinu. To je ten správny dopamín - načerpaný z vnútorných zdrojov.

tags: #vedecke #zistenia #o #mozgu