Ťažkosti s rozprávaním pri obrne lícneho nervu

Ťažkosti s rozprávaním pri obrne lícneho nervu vznikajú najmä v dôsledku slabosti alebo ochrnutia svalov okolo úst, pier a líca na postihnutej strane. Reč sa môže stať menej zrozumiteľnou, pretože človek nedokáže správne artikulovať, udržať pery pri sebe, našpúliť ich alebo koordinovať pohyby potrebné na vyslovovanie niektorých hlások.

Bellova obrna, čiže periférna paréza lícneho nervu, je náhla slabosť alebo paralýza, ktorá postihuje jednu stranu tváre. Lícny nerv je siedmym hlavovým nervom a ovláda mimické svaly, zatváranie očí, časť tvorby slín a sĺz aj chuťové vnemy z predných dvoch tretín jazyka.

Prečo obrna lícneho nervu ovplyvňuje reč

Lícny nerv inervuje svaly, ktoré sa podieľajú na mimike a na vytváraní hovoreného slova. Vďaka nemu sa môžeme usmievať, mračiť, udržať pusu pri jedle zavretú alebo si pískať.

Mimické svaly sa podieľajú aj na vytváraní mluveného slova. Pri ich oslabení sa zhoršuje pohyblivosť pier a líca, čo môže viesť k nepresnej artikulácii a k zníženej zrozumiteľnosti reči.

Pri periférnej obrne je postihnutá celá polovica tváre na rovnakej strane ako poškodený nerv. Oslabenie môže zasiahnuť svaly čela, okolia oka, nosa, líca, pier, brady a krku.

Ktoré pohyby dôležité pre reč môžu byť oslabené

• špúlenie pier;
• zatváranie úst;
• nafúknutie líca;
• udržanie tekutiny v ústach;
• pohyb ústneho kútika pri artikulácii;
• pískanie a fúkanie;
• vyslovovanie hlások, pri ktorých sa pery dotýkajú alebo približujú;
• koordinácia pohybov pier, jazyka a lícnych svalov.

Pri pokuse o úsmev zdravá strana často preťahuje postihnutú stranu, čo vytvára asymetriu alebo grimasu. Grimasy sa môžu vytvárať aj pri mluvení, pokuse o špúlenie a pískanie.

Reč sa stáva menej zrozumiteľnou. Človek môže mať ťažkosti s vyslovovaním niektorých slov, s artikuláciou, s pitím z pohára alebo fľaše a s udržaním jedla v ústach.

Najčastejšie ťažkosti s rozprávaním

Ťažkosti s rečou pri obrne lícneho nervu súvisia predovšetkým so slabosťou svalov okolo úst. Niektorí ľudia si všimnú iba mierne zhoršenú výslovnosť, zatiaľ čo pri výraznej paréze môže byť hovorenie namáhavé a menej zrozumiteľné.

• zhoršená artikulácia;
• nejasná alebo „rozmazaná“ výslovnosť;
• ťažkosti s vyslovovaním hlások b, p, m a f;
• ťažkosti s našpúlením pier;
• neschopnosť zapojiť postihnutý kútik úst;
• únik slín počas hovorenia;
• únik tekutín pri pití;
• kúsanie do líca pri jedle;
• rýchlejšia únava pri dlhšom rozprávaní;
• pocit, že hovorenie vyžaduje väčšie úsilie;
• zhoršenie mimiky, ktorá bežne dopĺňa verbálnu komunikáciu.

Pri výraznejšej obrne môže človek ťažšie vyslovovať slová, pretože nedokáže dostatočne pevne uzavrieť pery alebo vytvoriť potrebný tlak v ústach. Problém sa môže prejaviť aj pri fúkaní, pískaní alebo pri vyslovovaní samohlások.

Ťažkosti s rozprávaním môžu byť nepríjemné nielen z funkčného, ale aj z psychického hľadiska. Strata schopnosti ovládať výraz obličeja pri obrne lícneho nervu môže viesť k rozvoju hlbokého psychologického handicapu, ktorý môže človeka izolovať zo spoločnosti.

Príznaky, ktoré často sprevádzajú poruchu reči

Hlavným znakom Bellovej obrny je náhla slabosť alebo paralýza na jednej strane tváre. Stav sa zvyčajne vyvíja za niekoľko hodín až pár dní a môže sa zhoršovať počas prvých 48 hodín.

• pokles ústneho kútika;
• asymetria tváre pri úsmeve alebo rozprávaní;
• nemožnosť nafúknuť líce na postihnutej strane;
• vytekanie slín z jedného kútika úst;
• ťažkosti s jedením alebo pitím;
• nemožnosť našpúliť pery;
• nemožnosť zapískať alebo vyfúknuť vzduch;
• kúsanie do líca pri jedle;
• porucha chuti na predných dvoch tretinách jazyka;
• bolesť alebo nepohodlie okolo čeľuste či za uchom;
• zvýšená citlivosť na zvuk v jednom uchu;
• ťažkosti so zatvorením oka na postihnutej strane;
• suchosť, podráždenie alebo nadmerné slzenie oka.

Na postihnutej strane býva vyhladená nosovoústna ryha, poklesnutý kútik a nemožnosť vyceniť zuby, usmiať sa alebo zamračiť. Pri rozprávaní môže zdravá strana preťahovať oslabenú stranu, čím sa asymetria ešte zvýrazní.

Rozdiel medzi periférnou obrnou a centrálnou príhodou

Pri periférnej obrne lícneho nervu je postihnutá horná aj dolná polovica tváre na rovnakej strane. Človek má problém zdvihnúť obočie, zamračiť sa, zavrieť oko, usmiať sa a pohybovať kútikom úst.

Pri centrálnej obrne, napríklad pri poškodenej mozgovej kôre, býva typicky postihnutá najmä dolná polovica tváre na opačnej strane než je poškodenie mozgu. Schopnosť zatvoriť oko a zdvihnúť obočie môže zostať zachovaná.

Centrálnu obrnu môže spôsobiť cievna mozgová príhoda. Pri nej sa okrem poklesu ústneho kútika a poruchy reči môžu objaviť aj slabosť ruky alebo nohy, porucha porozumenia, zmätenosť, porucha zraku, závrat alebo strata rovnováhy.

Ak vznikne náhla tvárová slabosť spolu s ťažkosťami s rozprávaním alebo porozumením reči, silnou bolesťou hlavy, slabosťou končatín, poruchou zraku, závratom alebo stratou rovnováhy, treba okamžite vyhľadať neodkladnú lekársku pomoc.

Čo môže obrnu lícneho nervu spôsobiť

Bellova obrna nastáva, keď siedmy hlavový nerv prestane správne fungovať na jednej strane tváre. Keď sa nerv zapáli alebo opuchne, nemôže posielať správne signály do tvárových svalov.

Presná príčina Bellovej obrny často zostáva neznáma, ale výskumníci veria, že vírusové infekcie zohrávajú významnú úlohu. Opuch vzniká v úzkom kostnom kanáli v lebke, takže nerv má málo miesta na roztiahnutie.

Medzi možné príčiny alebo súvisiace stavy patria:

• vírus herpes simplex;
• vírus varicella-zoster a pásový opar;
• vírus Epsteinovej-Barrovej;
• cytomegalovírus;
• infekcie dýchacích ciest;
• vírus choroby ruka-noha-ústa;
• borelióza;
• zápal stredného ucha;
• zápal slinných žliaz;
• úraz hlavy alebo tváre;
• nádor v oblasti mozgu, spánkovej kosti alebo príušnej žľazy;
• chirurgické poškodenie nervu;
• cukrovka;
• niektoré neurologické a autoimunitné ochorenia.

Niektoré štúdie naznačujú, že stres, nedostatok spánku alebo fyzická trauma môžu vyvolať tento stav u náchylných jedincov. Stres sám osebe nepriamo nespôsobuje Bellovu obrnu, ale môže oslabovať imunitný systém a zvyšovať náchylnosť na vírusové infekcie.

Diagnostika pri poruche reči a poklese tváre

Pri náhlej poruche mimiky a reči je dôležité rýchle lekárske vyšetrenie. Diagnostika Bellovej obrny sa opiera najmä o neurologické vyšetrenie, vyšetrenie tváre a posúdenie vývoja príznakov.

Počas vyšetrenia môže lekár požiadať pacienta, aby sa usmial, zamračil, zdvihol obočie, zavrel oči, nafúkol líca, našpúlil pery alebo ukázal zuby. Posudzuje sa aj chuť, sluch, tvorba sĺz, tvorba slín a ďalšie neurologické príznaky.

Podľa klinického obrazu a okolností môžu byť potrebné:

• krvné testy na zápal, infekcie, boreliózu alebo diabetes;
• neurologické vyšetrenie;
• vyšetrenie uší, nosa a hrdla;
• vyšetrenie očí;
• magnetická rezonancia pri podozrení na nádor alebo inú štrukturálnu príčinu;
• CT vyšetrenie pri podozrení na mozgovú príhodu;
• elektromyografia na meranie nervovej a svalovej aktivity;
• vyšetrenie nervovej vodivosti;
• vyšetrenie mozgovomiechového moku v nejasných prípadoch alebo pri podozrení na neuroboreliózu.

Ďalšie vyšetrenia sa zvyčajne vykonávajú vtedy, ak sú príznaky nezvyčajné, postihnutie je obojstranné, stav sa zhoršuje alebo lekár uvažuje o inej príčine než o idiopatickej Bellovej obrne.

Liečba, ktorá môže ovplyvniť aj rozprávanie

Liečba sa zameriava na zníženie zápalu, riešenie vyvolávajúcej príčiny, ochranu oka a obnovu funkcie mimických svalov. Pri Bellovej obrne je dôležité začať liečbu čo najskôr, pretože kortikosteroidy majú najväčší účinok v prvých dňoch od začiatku príznakov.

Váš lekár môže predpísať kortikosteroidy, napríklad prednizón, na zníženie opuchu a zápalu okolo lícneho nervu. Ak je podozrenie na herpetickú infekciu, môžu sa podľa konkrétneho prípadu použiť antivírusové lieky.

Medzi ďalšie možnosti patria:

• lieky proti bolesti pri bolesti za uchom alebo v oblasti čeľuste;
• liečba základnej infekcie;
• očné kvapky a masti;
• ochrana oka počas spánku;
• fyzioterapia;
• jemná masáž a cielené cvičenia;
• podporné vitamíny podľa odporúčania lekára;
• v individuálnych prípadoch elektrostimulácia.

Pri ťažkostiach s rozprávaním je dôležité nezačať s intenzívnym precvičovaním tváre bez odporúčania odborníka. Jemné cvičenia a masáže môžu byť užitočné, ale treba ich začať v správnom čase a vykonávať ich správne.

Fyzioterapia a cvičenia na obnovu artikulácie

Základom fyzioterapie je udržanie oslabených tvárových svalov v čo najlepšom funkčnom stave. Cieľom je obnoviť symetriu tváre, zlepšiť pohyblivosť pier a líc, podporiť správne pohybové vzory a zabrániť vzniku nežiaducich súhybov.

Fyzioterapia môže zahŕňať tepelné procedúry, relaxáciu, masáže, mäkké techniky, uvoľňovanie skrátených tkanív, polohovanie, ručnú stimuláciu a nácvik mimických pohybov. Tepelné procedúry nie sú vhodné pri potvrdenej infekčnej príčine alebo vtedy, ak teplo vyvoláva bolesť.

Aktívne pohybové cvičenie sa zvyčajne začína až vtedy, keď sa objavia prvé známky návratu svalovej aktivity. Pacient by mal dokázať rozlíšiť aktívny pohyb, pokus o pohyb a uvoľnenie svalov.

Príklady cvičení pri poruche pohyblivosti úst

• jemné našpúlenie pier bez použitia nadmernej sily;
• pokus o úsmev pred zrkadlom;
• kontrolované zatváranie pier;
• mierne nafúknutie líc podľa aktuálnej schopnosti;
• vyslovovanie samohlások a, e, i, o, u;
• nácvik hlások b, p, m a f;
• pohyb jazyka pod horný a dolný ret;
• pohyb jazyka šikmo nahor a nadol na obe strany;
• pohyb jazyka do ľavého a pravého ústneho kútika.

Pri cvičení to rozhodne netreba preháňať so silou. Zdravá strana je silnejšia a pri príliš intenzívnom cvičení môže preťahovať oslabenú stranu, čo podporuje vznik nežiaducich súhybov.

Pri aktívnom cvičení môže pomôcť kontrola v zrkadle. Zdravú stranu je možné podľa pokynov fyzioterapeuta jemne pridržiavať, aby nepreťahovala pohyb postihnutej strany a nezväčšovala asymetriu.

Synkinézy a ďalšie neskoršie ťažkosti

Počas obnovy nervu môže dôjsť k abnormálnemu opätovnému rastu nervových vlákien. Výsledkom môžu byť mimovoľné pohyby, pri ktorých sa aktivuje iná svalová skupina, než človek zamýšľal.

Pri synkinéze môže napríklad pri úsmeve dôjsť k neúmyselnému zatvoreniu oka. Pri rozprávaní sa môže objavovať mimovoľné napätie v okolí oka, nosa alebo úst.

Nežiaducim súhybom možno predchádzať správne vedenou fyzioterapiou, kontrolovaným cvičením a vyhýbaním sa nadmernému úsiliu. Ak sa objavujú mimovoľné pohyby alebo sa reč napriek zotaveniu zhoršuje, je vhodné opätovné vyšetrenie neurológom alebo fyzioterapeutom.

Starostlivosť o oko je nevyhnutná

Pri periférnej obrne môže byť oko na postihnutej strane nedostatočne zatvorené. Nemožnosť žmurkať a dovrieť očnú štrbinu vedie k vysychaniu a podráždeniu rohovky, čo môže spôsobiť zápal, poškriabanie alebo zhoršenie zraku.

• počas dňa používať umelé slzy podľa odporúčania lekára;
• na noc aplikovať očnú masť;
• oko počas spánku jemne prelepiť alebo chrániť podľa pokynov zdravotníka;
• vonku nosiť slnečné okuliare na ochranu pred vetrom a nečistotami;
• vyhnúť sa treniu oka;
• pri bolesti, výraznom začervenaní alebo zhoršení videnia okamžite vyhľadať lekára.

Starostlivosť o oko má prednosť pred intenzívnym precvičovaním tváre. Kým sa neobnoví normálne žmurkanie, treba oko chrániť pred vysychaním a mechanickým podráždením.

Režim pri rozprávaní a každodenných činnostiach

V prvých dňoch môže dlhé rozprávanie zvyšovať únavu a zvýrazňovať asymetriu. Odporúča sa hovoriť kratšie, robiť prestávky a používať prirodzené tempo bez nútenia do výraznej artikulácie.

• vyvarovať sa dlhším rozhovorom;
• pri rozprávaní si podľa pokynov fyzioterapeuta pridržiavať zdravú stranu tváre;
• obmedziť nadmerné mimické pohyby;
• nepoužívať nadmernú silu pri cvičení;
• nežuť žuvačky, aby sa nepreťažovala zdravá strana;
• jesť mäkšie alebo kašovité jedlá;
• žuť na nepostihnutej strane podľa schopnosti;
• pri pití používať malé dúšky alebo slamku;
• tvár chrániť pred chladom a prievanom;
• dostatočne odpočívať a zvládať stres;
• minimalizovať dlhý čas pri čítaní, počítači alebo televízii, ak je oko podráždené.

Postihnutú stranu tváre treba chrániť pred chladom a prievanom. Dôležitý je pokojový režim a dostatok odpočinku, pretože telo sa lepšie hojí, keď nie je pod nadmerným stresom.

Ako dlho môžu ťažkosti s rozprávaním trvať

Priebeh je individuálny a závisí od rozsahu poškodenia nervu, príčiny, veku pacienta a rýchlosti začatia liečby. Mnohí ľudia začnú pozorovať zlepšenie do niekoľkých týždňov.

Väčšina ľudí s Bellovou obrnou začne vidieť zlepšenie do 2-3 týždňov, pričom výrazné zotavenie sa uskutoční do 3-6 mesiacov. Približne 80 % ľudí sa úplne zotaví, zatiaľ čo iní môžu mať určitú zvyškovú slabosť.

Podľa ďalších údajov sa približne 85 % pacientov spontánne uzdraví do troch týždňov od objavenia prvých príznakov. V niektorých prípadoch môže obnova trvať niekoľko mesiacov a zriedkavo aj dlhšie.

Po liečbe dochádza spravidla aspoň k čiastočnej úprave stavu do jedného mesiaca, najneskôr do troch mesiacov od vzniku, ale sú prípady, keď liečba trvá aj jeden rok.

Kedy vyhľadať lekára

Náhla slabosť tváre alebo porucha artikulácie si vyžaduje lekárske vyšetrenie. Bellova obrna je častou príčinou, ale podobné príznaky môžu vzniknúť aj pri mozgovej príhode, infekcii, úraze, nádore alebo inom neurologickom ochorení.

Neodkladnú pomoc treba vyhľadať pri kombinácii tvárovej slabosti s týmito príznakmi:

• ťažkosti s rozprávaním alebo porozumením reči;
• slabosť alebo necitlivosť ruky či nohy;
• zmätenosť alebo ťažkosti s jasným myslením;
• silná bolesť hlavy;
• poruchy zraku;
• závrat alebo strata rovnováhy;
• náhle zhoršenie vedomia;
• výrazná porucha prehĺtania.

Aj pri podozrení na Bellovu obrnu je dôležité získať správnu diagnózu v prvých dňoch. Skorá liečba môže znížiť zápal, chrániť oko a zlepšiť podmienky na obnovu nervu a tvárových svalov.

Ako sa pripraviť na vyšetrenie

Pred návštevou lekára si zapíšte, kedy sa príznaky začali a ako rýchlo sa vyvíjali. Užitočné je zaznamenať aj zmeny v reči, pití, jedení, zatváraní oka, chuti a sluchu.

• všetky príznaky a čas ich vzniku;
• nedávne prechladnutie, chrípku alebo inú infekciu;
• bolesť ucha, vyrážku alebo pásový opar;
• nedávny úraz hlavy alebo tváre;
• všetky lieky a doplnky, ktoré užívate;
• výskyt cukrovky, vysokého krvného tlaku alebo neurologických ochorení;
• rodinnú anamnézu Bellovej obrny alebo podobných stavov;
• otázky týkajúce sa liečby, prognózy a rehabilitácie.

Člen rodiny alebo priateľ môže pomôcť zapamätať si dôležité informácie a všimnúť si príznaky, ktoré si pacient neuvedomil.

Často kladené otázky

Môže Bellova obrna spôsobiť poruchu reči?

Áno. Keďže lícny nerv ovláda svaly okolo úst a pier, jeho ochrnutie môže spôsobiť zhoršenú artikuláciu, nejasnú výslovnosť, únik slín a ťažkosti s vyslovovaním niektorých hlások. Po zlepšení funkcie nervu sa rečové schopnosti zvyčajne postupne vracajú.

Je Bellova obrna nákazlivá?

Nie, Bellova obrna sama osebe nie je nákazlivá. Vírusové infekcie, ktoré môžu byť s jej vznikom spojené, však nákazlivé byť môžu.

Môže sa Bellova obrna zopakovať?

Bellova obrna sa môže opakovať, ale väčšina ľudí, ktorí ju prekonajú, ju už nikdy nebude mať. Pri opakovaných epizódach môže lekár vyšetriť ďalšie základné príčiny poškodenia nervu.

Mám počas zotavovania cvičiť tvár?

Jemné cvičenia a masáže môžu byť užitočné, ale je dôležité začať ich v správnom čase a vykonávať ich pod vedením lekára alebo fyzioterapeuta. Aktívne cvičenie sa zvyčajne začína až po návrate prvých známok svalovej aktivity.

Čo robiť, ak sa pri rozprávaní výrazne unavujem?

Vyhnite sa dlhším rozhovorom, robte prestávky a nerozprávajte s nadmernou silou. Pri zhoršovaní reči, nových neurologických príznakoch alebo náhlom zhoršení stavu treba vyhľadať lekársku pomoc.

tags: #tazkosti #s #rozpravanim #obrna #licneho