Tréning pamäti pri demencii: cvičenia, zásady a každodenné aktivity

Tréning pamäti pri demencii je mentálne stimulujúca aktivita, ktorá pomáha udržiavať pamäť, pozornosť, reč, myslenie, orientáciu a ďalšie zachované poznávacie schopnosti na aktuálnej úrovni. Jeho cieľom nie je úplne odstrániť demenciu, ale aktivizovať človeka, podporovať jeho samostatnosť a podľa možností spomaľovať zhoršovanie kognitívnych funkcií.

Najlepšie funguje pravidelný, primerane náročný a individuálne prispôsobený tréning, ktorý človeka nepreťažuje a zároveň mu prináša pocit úspechu. Vhodné sú rozhovory, čítanie, jednoduché pamäťové úlohy, triedenie predmetov, pohybové a zmyslové aktivity, práca s obrázkami, hudba, spev, kreslenie či spoločenské hry.

Čo je tréning pamäti a kognitívny tréning

Tréning pamäti a iných poznávacích (kognitívnych) funkcií, inak nazývaný aj kognitívny tréning je mentálne stimulujúcou aktivitou, ktorá umožňuje posilňovať naše poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností. Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných poznávacích (kognitívnych) funkcií.

Ide o mentálne stimulujúcu aktivitu, ktorá umožňuje posilňovať poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností. Sú to špeciálne zacielené aktivity, ktoré podporujú udržiavanie alebo rozvoj kognitívnych funkcií (ako je pamäť, pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, schopnosť riešiť problémy, porozumieť a používať reč, vyjadrovať sa).

Cieľ kognitívneho tréningu je aktivizácia kognitívnych schopností pacienta a stimulácia rôznych oblastí mozgu. Cieľom kognitívneho tréningu je udržiavanie kognitívnych schopností na aktuálnej úrovni a aktivizácia účastníkov kognitívneho tréningu.

Komu môže tréning pomáhať

• Aktívnym seniorom, ktorí pociťujú len bežné problémy s pamäťou a chceli by si ju zlepšiť a tráviť svoj čas zmysluplnou aktivitou.
• Seniorom s miernou poruchou poznávania, ktorí môžu svojou aktivitou zlepšiť svoj stav alebo spomaliť proces zhoršovania do demencie.
• Seniorom s demenciou, ktorým kognitívny tréning pomôže spomaliť zhoršovanie ich stavu a udržať ich poznávacie funkcie dlhšie na dobrej úrovni.
• Ľuďom v produktívnom veku, ktorým nestačí mentálna aktivita v práci a chceli by zvýšiť stimulovanie svojich poznávacích funkcií.

Kognitívny tréning je aktivizácia osôb s poruchami pamäti v dôsledku ochorenia na Alzheimerovu chorobu. Je to stimulácia funkcií mozgu, ktorá je cielene zameraná na kognitívne schopnosti: pamäť, reč, myslenie a úsudok.

Cvičenia sú zamerané a realizované podľa individuálnych schopností účastníkov kognitívneho tréningu. Cieľom kognitívneho tréningu je udržiavanie kognitívnych schopností na aktuálnej úrovni, aktivizácia účastníkov kognitívneho tréningu a nadviazanie sociálnych kontaktov, prevencia osamelosti.

Prečo je tréning pamäti pri demencii dôležitý

Pravidelným mentálnym cvičením sa stimulujú kognitívne schopnosti človeka, čo pôsobí ochranne v zmysle oddialenia zhoršovania poznávacích funkcií v dôsledku starnutia alebo neurodegeneratívneho procesu. Metódy tréningu pamäti podporujú tvorbu nových, najmä neobvyklých nervových spojení a značnú hustotu ich sietí.

Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni a udržiavajú celý mozog v stavoch vysokej výkonnosti. Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni.

Účastník sa naučí nové techniky trénovania pamäti a získa taktiež nové sociálne kontakty, čo môže pomôcť aj pri pocitoch osamelosti alebo depresie. Tréningovanie pamäti môže slúžiť aj ako prevencia depresií a osamelosti seniorov.

Prostredníctvom vhodného cvičenia psychických funkcií, predovšetkým pamäti a myslenia, môžu seniori znovu získať, zlepšovať a podržať si svoju psychickú výkonnosť. Ľudský mozog tvorí nervové bunky, tzv. neuróny, ktoré sú vzájomne spojené synapsiami.

Čím viac spojení medzi neurónmi vzniká, tým lepšie funguje pamäť a lepšie tak nachádzame riešenie problémov. Význam tréningu kognitívnych funkcií spočíva aj v možnosti precvičenia mozgu a zníženia zabúdania, ako aj v odbúravaní depresívnych stavov a pocitov osamelosti.

Ako funguje pamäť

Pamäť nemá jedno jediné „centrum“, kde by boli uložené všetky spomienky. Funguje skôr ako sieť - rôzne časti mozgu spracúvajú rôzne aspekty spomienok, napríklad obrazy, zvuky či emócie.

Preto keď si spomenieme na zážitok z detstva, nevybavíme si len jeden detail, ale celý obraz situácie s atmosférou a emóciami. Najznámejšou oblasťou, ktorá sa spája s pamäťou, je hipokampus.

Ten je kľúčový pri ukladaní nových spomienok - pomáha, aby sa informácie presunuli z krátkodobej pamäti do dlhodobej. Pri ochoreniach ako demencia býva hipokampus jednou z prvých oblastí, ktorá sa poškodzuje - často sa dokonca zmenšuje, čo je viditeľné aj na magnetickej rezonancii.

Hipokampus nie je miestom, kde sa ukladajú všetky krátkodobé informácie. Skôr je to oblasť, kde sa nové spomienky začínajú tvoriť - vznikne tam pamäťová stopa, ktorá sa buď stratí, alebo sa uloží ďalej.

Mozog totiž veľkú časť vecí automaticky zabúda - napríklad čo sme mali oblečené pred dvoma týždňami. Uchováme si najmä to, čo si opakujeme, alebo čo v nás vyvolá silnú emóciu.

Typy pamäti

Okrem krátkodobej a dlhodobej rozlišujeme ešte aj pracovnú pamäť. To je tá úplne najrýchlejšia - drží nám v hlave veci, ktoré práve teraz potrebujeme urobiť, napríklad že si ideme naliať vodu alebo vyzdvihnúť dieťa zo škôlky.

Túto informáciu si držíme len dovtedy, kým ju nevykonáme. Potom zmizne. V rámci dlhodobej pamäti potom existuje viacero typov.

Jedným typom dlhodobej pamäti je pohybová pamäť - schopnosti ako chodenie, bicyklovanie či plávanie, ktoré si mozog často pamätá celý život, aj keď človek niektoré z nich dlho nerobil. Ďalším typom je epizodická pamäť, čiže naša osobná autobiografia - spomienky na zážitky, udalosti, ľudí a momenty, ktoré sme prežili.

Potom je to sémantická pamäť, ktorá zahŕňa naše vedomosti o svete - napríklad historické fakty alebo všeobecné informácie, ktoré sme sa naučili. Niekedy sa hovorí aj o tzv. emocionálnej pamäti, pretože práve silné emócie spôsobujú, že niektoré zážitky si zapamätáme oveľa intenzívnejšie.

Zároveň však platí, že emócie sa prelínajú všetkými pamäťovými systémami. Práve emócie spôsobujú, že si niektoré udalosti pamätáme celý život.

Emócie, pamäť a demencia

Náš mozog sa vyvíjal tisícky rokov, stále v ňom máme primitívne štruktúry, ktoré zabezpečujú prežitie, ako reflexy, inštinkty a základné telesné funkcie. Nad nimi sa nachádza takzvaný emocionálny mozog, ktorý je jednou z najstarších vývojových vrstiev.

Práve tam vznikajú reakcie spojené s prežitím ako útek, útok alebo zamrznutie. Už praveký človek musel reagovať okamžite, keď zbadal nebezpečenstvo.

Až potom prichádza racionálna vrstva mozgu - myslenie, plánovanie, pamäť. Pamäť je však s emóciami úzko prepojená - práve emocionálne silné zážitky si mozog ukladá najintenzívnejšie.

Kognitívna rezerva a riziko demencie

Genetika určite zohráva určitú rolu. Môže ovplyvniť napríklad našu citlivosť na stres, psychickú odolnosť, rýchlosť starnutia alebo predispozície k niektorým ochoreniam.

To však neznamená, že ak sa v rodine niečo vyskytlo, musí sa to automaticky zopakovať aj u nás. A práve tu sa ukazuje dôležitosť životného štýlu a vytvárania takzvanej kognitívnej rezervy.

Ak žijeme aktívne, učíme sa nové veci, máme pohyb, sociálne kontakty a zmysluplné aktivity, mozog si vytvára nové neurónové spojenia a dlhšie zostáva v dobrej kondícii. Naopak, ak človek žije nezdravo - veľa fajčí, pije alkohol, nemá pohyb -, genetika mu veľmi nepomôže.

Demencia je vždy kombináciou viacerých faktorov: genetiky, veku, životného štýlu a zdravotných rizík. Zároveň stále presne nevieme, čo ju spúšťa, pretože ide o veľmi komplexný proces.

Demenciu môže dostať manuálne pracujúci človek, ako aj neurochirurg. Rozhodujú aj ďalšie veci ako stres, spánok, pohyb, fajčenie, alkohol či celková životospráva.

Niekto môže mať výbornú kognitívnu rezervu, ale zároveň byť pod veľkým tlakom a žiť nezdravo. Iný človek možno nemá tak intelektuálne náročnú prácu, ale má dobré návyky, pohyb a pokojnejší život.

Dobrou správou je, že veľa vecí máme vo vlastných rukách - aktívny mozog, pohyb, sociálne kontakty a zdravý životný štýl môžu riziko demencie výrazne znížiť.

Bežné starnutie a varovné príznaky demencie

Zabudnúť názov filmu či ulice je úplne bežné. Pokiaľ si človek neskôr spomenie, nie je to dôvod na obavy.

Varovným signálom je, keď človek začína strácať krátkodobú pamäť - nepamätá si veci, ktoré sa stali dnes alebo včera. Typické je, že sa opakovane pýta na to isté, nevie, či už jedol alebo si vzal lieky.

• opakované kladenie rovnakej otázky,
• zabúdanie udalostí z dnešného alebo včerajšieho dňa,
• strácanie sa v rozhovore a neschopnosť nadviazať na tému,
• strácanie sa v známom prostredí,
• chyby v bežných činnostiach, ktoré človek predtým zvládal automaticky,
• ťažkosti pri varení, hospodárení s peniazmi alebo jednoduchom plánovaní,
• zhoršenie reči a neschopnosť spomenúť si na bežné slová,
• apatia, podozrievavosť alebo zmeny osobnosti.

Postupne môže byť problém udržať rozhovor - stráca sa v téme, nevie nadviazať alebo zabudne, o čom sa práve rozprávalo. Ďalším varovným znakom je, keď sa človek začne strácať v známom prostredí, robí chyby v bežných činnostiach alebo prestáva zvládať veci, ktoré celý život robil automaticky - napríklad varenie, hospodárenie s peniazmi či jednoduché plánovanie.

Často sa zhoršuje aj reč - odpovede sú kratšie a človek si nevie spomenúť na bežné slová. Na začiatku si to pritom často uvedomuje a môže sa za to hanbiť.

Demencia je zákerná práve tým, že prichádza pomaly a postupne sa zhoršuje. Všíma si to najmä rodina, pretože chyby sa začnú opakovať a časom pribúdajú aj zmeny v správaní - apatia, podozrievavosť alebo zmeny osobnosti.

Zásady vhodného tréningu pri demencii

Cvičenia sú zamerané a realizované podľa individuálnych schopností účastníkov kognitívneho tréningu. Tréneri pamäti cvičeniami posilňujú zachované schopnosti účastníka a zohľadňujú jeho individuálne záujmy.

Obtiažnosť úloh je nastavená tak, aby účastníka tréningu nepreťažovala ale naopak aby podporovala jeho sebavedomie. Pri práci so seniormi, najmä pri tých s demenciou, je kľúčové dodržiavať pravidelnosť, prispôsobenie, spoločnosť a minimalizáciu rozptyľovania.

• Pravidelnosť: Ideálne je cvičiť pravidelne, napríklad každý deň alebo niekoľkokrát týždenne; aj krátke cvičenia majú pozitívny vplyv.
• Prispôsobenie: Vyberajte si cvičenia, ktoré sú primerane náročné, ale zároveň zábavné a motivujúce.
• Spoločnosť: Cvičte s priateľmi alebo rodinou, aby ste si užili spoločnosť a navzájom sa motivovali.
• Minimalizácia rozptyľovania: Pri vykonávaní aktivity eliminujte rušivé podnety a využívajte zachované schopnosti klienta.

Závisí od zdravotného stavu pacienta. Vhodné je ich robiť pravidelne.

Najdôležitejšie je, aby to, čo si človek vyberie, bolo udržateľné. Dôležitá je skôr správna miera - primeraná aktivita, ktorá dáva zmysel a zároveň človeka nevyčerpá.

Jednoduché každodenné aktivity

Aktivity, ako napríklad prehrabávanie sa v kabelke alebo triedenie fazuliek, pomáhajú predchádzať útlmu a stimulujú zmysly osoby s demenciou. Jednokrokové činnosti môžu zahŕňať aranžovanie kvetov, triedenie gombíkov, počúvanie hudby alebo krájanie jabĺk.

Dvojkrokové činnosti môžu zahŕňať prestieranie stola, hľadanie jedla v knihe, pexeso alebo vyfarbovanie mandál. Aktivitu je vhodné rozdeliť na jednoduché kroky a podľa potreby poskytnúť slovnú alebo názornú pomoc.

Pracovné listy a typy cvičení

Jedným z efektívnych spôsobov, ako dosiahnuť mentálnu stimuláciu, sú pracovné listy zamerané na tréning rôznych kognitívnych funkcií. Pracovné listy ponúkajú rôznorodé cvičenia zamerané na tréning pamäti, pozornosti, logického myslenia, úsudku, matematických schopností či slovnej zásoby a kreativity.

• Cvičenia na pamäť: Zameriavajú sa na zlepšenie krátkodobej a dlhodobej pamäti, napríklad zapamätávanie si sekvencií, hľadanie rozdielov alebo priraďovanie obrázkov.
• Cvičenia na pozornosť: Pomáhajú zlepšiť koncentráciu, napríklad hľadanie slov v osemsmerovke alebo vyfarbovanie podľa pokynov.
• Cvičenia na logické myslenie: Podporujú rozvoj logického uvažovania a riešenia problémov, napríklad sudoku, krížovky a logické hádanky.
• Jazykové a matematické cvičenia: Rozširujú slovnú zásobu, zlepšujú verbálnu komunikáciu a precvičujú základné počítanie.

Praktické cvičenia na pamäť a pozornosť

Hľadanie dvojíc

Priraďte správne hlavné mesto k príslušnej krajine. Prípadne sa pokúste vymyslieť i ďalšie.

Dopĺňanie čísel

Doplňte riadky tak, aby obsahovali čísla od 1 po 9.

Tvorenie slov

Vyskúšajte si svoju pamäť a slovnú zásobu. Vymyslite čo najviac slov, v ktorých sa vyskytujú nasledujúce slová.

• TVOR
• SVET
• PLOT

Logické myslenie s kockami

Kocky vyfarbite ôsmimi rôznymi farbami (každá kocka je označená navrchu písmenom, ktoré značí jej farbu). Každá farba zodpovedá jednému smeru (hore, dole, naľavo, napravo a štyri diagonálne /šikmé/ smery).

Začnite s kockou umiestnenou v strede (červená s číslom dva). Vždy sa posuňte o toľko políčok, koľko udáva číslo na kocke, a v smere, ktorý zodpovedá farbe kocky.

To, aký smer zodpovedá ktorej farbe, musíte zistiť sami. Nikdy by ste nemali vyjsť mimo poľa a taktiež na každej z kociek by ste mali zotrvať iba raz.

Pozornosť, pohyb a koordinácia

Tréning pamäti začína koncentračno-pohybových cvičením, ktoré sa zameriava na koordináciu tela, stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, reflexy a relaxáciu. Tréner prispôsobí a variuje vždy cvičenie tak, aby aj účastník s telesným obmedzením mohol sa mohol skupiny zúčastniť.

Cvičenia, ktoré zapájajú obe hemisféry mozgu naraz, sú mimoriadne účinné pre zlepšenie motoriky, sústredenia a reflexov. Pokúste sa oboma rukami naraz kresliť osmičky vo vzduchu - pravou rukou v smere hodinových ručičiek a ľavou proti smeru.

Ďalšie zábavné cvičenie je tzv. „krížová chôdza“ - pri kráčaní sa dotýkajte pravým lakťom ľavého kolena a potom naopak. Takéto pohyby podporujú lepšiu komunikáciu medzi mozgovými hemisférami, čím zlepšujú kognitívne schopnosti a motoriku.

Duálne úlohy

Mozog miluje výzvy, ktoré zapájajú viacero zmyslov a funkcií súčasne. Preto je kombinácia fyzického pohybu a mentálneho sústredenia jednou z najúčinnejších metód prevencie demencie.

Tento princíp sa nazýva duálne úlohy - ide o činnosti, ktoré naraz stimulujú telo aj mozog. Môžete napríklad pri prechádzke počítať odzadu od stovky, ale nie obyčajne, ale po siedmych číslach.

Skúste jednoduché cvičenie doma - postavte sa a pri každom kroku nahlas hovorte názvy miest, ktoré začínajú na určité písmeno. Ak je vás viac a chcete sa aj zabaviť, zahrajte si hru, kde musíte pri chôdzi odpovedať na otázky alebo riešiť slovné hádanky.

Tieto aktivity posilňujú schopnosť multitaskingu, pamäť a koncentráciu, pričom zároveň podporujú koordináciu pohybov.

Pohyb ako súčasť tréningu mozgu

Fyzická aktivita nie je dôležitá len pre telo, ale aj pre mozog. Obyčajná rýchla chôdza, rezký tanec, plávanie alebo bicyklovanie podporujú mentálnu kondíciu.

Ak niektorú činnosť budete robiť pravidelne, zlepší sa prietok krvi do mozgu a podporí to tvorbu nových nervových spojení. Okrem toho fyzická aktivita znižuje zápaly v organizme a podporuje uvoľňovanie látok, ktoré chránia neuróny.

Najmä rýchla chôdza patrí medzi najlepšie formy pohybu na podporu mozgovej aktivity. Ešte lepší účinok dosiahnete, ak sa počas chôdze budete sústrediť na okolie, všímať si detaily alebo skúšať orientačné úlohy, napríklad hľadať určité farby áut alebo rátať schody.

Rozhovor a sociálne kontakty

Už obyčajný rozhovor zapája viacero kognitívnych funkcií naraz - používame reč, musíme premýšľať, sústrediť sa, reagovať na druhého človeka a zároveň si pamätať, čo povedal. Keď sa s niekým rozprávame, trénujeme krátkodobú pamäť a pozornosť.

Okrem toho má kvalitný kontakt s blízkymi ľuďmi aj výrazný emocionálny efekt - môže pôsobiť ako prirodzené antidepresívum. Pomáha nám odbúravať stres a zvládať náročné životné situácie.

Človek je jednoducho sociálny tvor. Ak sme dlhodobo izolovaní, mozog má menej podnetov, menej príležitostí aktivovať sa a udržiavať si pružnosť.

Skúste hry ako scrabble, kvízy alebo slovné asociácie, kde musíte rýchlo reagovať. Alebo si zahrajte jednoduchú konverzačnú hru - opíšte obrázok, ktorý druhý človek nevidí, a on ho musí nakresliť len podľa vášho popisu.

Nové učenie a zmysluplné aktivity

Mozog potrebuje nové podnety, aby si zachoval svoju pružnosť. Rutina ho unavuje a nové výzvy stimulujú vznik nových neurónových spojení.

Začnite sa učiť nový jazyk - zapamätať slovíčka a používať ich je síce náročné, ale aktívne to posilňuje mozgové centrá zodpovedné za pamäť. Ak sa vám nechce učiť cudzí jazyk, vyskúšajte sa naučiť nejakú novú zručnosť - hra na hudobný nástroj, kreslenie alebo štrikovanie sú výbornými stimulátormi mozgovej aktivity.

Najlepšie funguje to, čo človeka prirodzene teší - napríklad hra na hudobnom nástroji, nový koníček alebo učenie sa nového jazyka. Mozog sa pri tom namáha, ale zároveň to človeku prináša radosť.

Krížovky, sudoku a mentálne hry

Krížovky či sudoku sú určite fajn, ale samy osebe nestačia - najmä ak ich človek robí roky automaticky a pozná všetky odpovede naspamäť. Mozog už potom netrénuje, len ide po zabehnutej trase.

Skutočný tréning pamäti je v tom, keď mozog dostáva nové podnety - napríklad zmeníme trasu na prechádzke, učíme sa novú zručnosť alebo objavujeme nové aktivity.

Rovnako fungujú aj mentálne hry, ako sudoku, krížovky alebo strategické hry typu šach či mahjong. Vedci zistili, že aktivity, ktoré si vyžadujú sústredenie a riešenie problémov, môžu pomôcť oddialiť kognitívny úpadok.

Telefón a pasívna stimulácia

Najhoršie je úplne rezignovať, sedieť doma a len pasívne pozerať do obrazovky telefónu. Telefón je pre mozog veľkým lákadlom práve preto, že ponúka rýchlu a jednoduchú odmenu.

Keď skrolujeme obsah, ktorý nás baví, v mozgu sa uvoľňujú rôzne chemické látky - napríklad dopamín, ktorý súvisí s pocitom spokojnosti. Mozog pri tom nemusí skoro nič robiť - odmena prichádza okamžite, bez námahy, bez premýšľania, bez sústredenia.

A ak si na tento typ pasívnej stimulácie zvykneme, môže to znižovať našu schopnosť zapájať kognitívne funkcie - napríklad pozornosť, pamäť či schopnosť sústrediť sa dlhšie na jednu vec. Na rozdiel od toho čítanie knihy, učenie sa nového jazyka alebo rozhovor s človekom mozog prirodzene „trénujú“.

Prvá malá zmena, s ktorou môžete začať hneď zajtra, je nesiahnuť po telefóne vždy, keď máte krátke časové okno - napríklad pri čakaní na zastávke alebo cestovaní hromadnou dopravou. Skúste si namiesto toho vytiahnuť knihu a využiť tento čas na čítanie alebo si len vedome všímajte svoje okolie.

Tri krátke cvičenia na každý deň

1. Slovné kategórie

Pomáhajú aj drobné mentálne výzvy - napríklad dať si jednu minútu a skúsiť vymenovať čo najviac zvierat, ovocia, miest alebo slov na určité písmeno. Dá sa to aj sťažiť - napríklad vymenovať známe osobnosti na určité písmeno alebo slová z konkrétnej kategórie.

2. Všímavosť k detailom

Počas dňa si všimnúť desať drobností - ľudí, farieb či detailov z prostredia - a večer si ich skúsiť vybaviť a zapísať do denníka.

3. Denník

Takéto nenáročné „denníkové“ cvičenia pomáhajú udržiavať mozog aktívny a sústredený. Je dôležité zaznamenávať denné činnosti, sledovať zmeny v správaní a výkyvy nálad, a monitorovať kognitívne funkcie.

Grafomotorika a zmyslové cvičenia

Aj v pokročilom veku má precvičovanie jemnej motoriky a koordinácie ruka-oko svoj význam. Pomáha udržiavať zručnosti dôležité pre bežné denné činnosti, ako je písanie, obliekanie sa alebo varenie.

Kreatívne činnosti, ako je kreslenie či vyfarbovanie mandál, navyše pôsobia relaxačne a pomáhajú odbúravať stres. Súčasťou kognitívneho tréningu môžu byť psychomotorické cvičenia, grafomotorické cvičenia a cvičenia zmyslového vnímania.

Ako môže vyzerať tréningové stretnutie

Tréning pamäti v Centre MEMORY n.o. prebieha najčastejšie skupinovou formou. V jednej skupine je 8 - 12 účastníkov.

Tréning pamäti začína koncentračno-pohybových cvičením, ktoré sa zameriava na koordináciu tela, stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, reflexy a relaxáciu. Druhá časť sa venuje stimulácii nielen pamäti, ale aj ostatných poznávacích funkcií ako koncentrácii, logickému mysleniu, orientácii, počítaniu a pod.

Tréner prispôsobí a variuje vždy cvičenie tak, aby aj účastník s telesným obmedzením mohol sa mohol skupiny zúčastniť. Tréneri pamäti cvičeniami posilňujú zachované schopnosti účastníka a zohľadňujú jeho individuálne záujmy.

Skupinová a individuálna forma

Tréningy pamäti prebiehajú skupinovou formou a jedno stretnutie trvá cca 90 minút (1,5 h). Minimálny počet účastníkov je 6, maximálny 12.

Po dohode môžu tréningy pamäti prebiehať aj individuálnou formou. Skupinová práca podporuje sociálne kontakty, vzájomnú motiváciu a prevenciu osamelosti, zatiaľ čo individuálna forma umožňuje presnejšie prispôsobiť tempo a náročnosť schopnostiam človeka.

Tréning pre rodinu a pracovníkov sociálnych služieb

Kurz je zameraný na nácvik spôsobov trénovania a posilňovania kognitívnych funkcií, zvlášť pamäti, u klientov v seniorskom veku, zvlášť s diagnózou demencia. Pracovníkom sociálnych služieb, ktorí pracujú so seniormi a ľuďmi trpiacimi demenciou, môže pomôcť lepšie porozumieť demencii, jej zákonitostiam, príčinám a príznakom.

Obsahom môžu byť spôsoby posilňovania poznávacích schopností (zvlášť pamäti) u seniorov s demenciou, postupy a cvičenia na aktivizáciu seniorov s demenciou, vedenie individuálnej a skupinovej práce so seniormi s demenciou v zariadeniach sociálnych služieb i v domácom prostredí seniora a organizačná i metodická príprava tréningového stretnutia.

Obsahom kurzu je mozog a jeho poznávacie funkcie, pamäť, jej fungovanie a význam jej trénovania, demencia - príčiny, príznaky, výskyt a vplyv na proces zapamätávania a vybavovania si informácií, psychomotorické cvičenia, grafomotorické cvičenia a cvičenia zmyslového vnímania.

Súčasťou sú aj koncentrácia pozornosti a spôsoby jej precvičovania, cvičenia využívajúce dlhodobú pamäť, cvičenia krátkodobej pamäti a vybrané mnemotechniky (techniky zapamätávania), organizačná a metodická príprava kognitívneho tréningu a modelové tréningové stretnutie.

Superúspešné starnutie a aktívny život

V tejto súvislosti hovoríme o tzv. superúspešnom starnutí. Týka sa ľudí, ktorí majú aj po deväťdesiatke veľmi dobre zachované kognitívne funkcie a zostávajú aktívni.

Najviditeľnejším znakom je jednoznačne aktivita. Títo ľudia majú aj vo vysokom veku určitý režim, pohyb a najmä pocit zmyslu.

Ráno vstanú s tým, že majú čo robiť - stretnú sa s priateľmi, postarajú sa o rodinu, prejdú sa alebo majú nejaké drobné každodenné aktivity, ktoré im dávajú motiváciu. Veľmi dôležité sú aj sociálne kontakty.

Ďalším faktorom je pravidelný pohyb, ideálne svižná chôdza či aktivita, ktorá telo aj mozog prirodzene stimuluje. Superúspešne starnúci ľudia sa zároveň stále učia nové veci a zaujímajú sa o svet okolo seba.

Dôležitá je aj práca so stresom - vedieť púšťať veci, nežiť v starých konfliktoch a ísť do staroby s väčším nadhľadom. Nie je to teda ani tak o krížovkách, ale najmä o aktívnom, zmysluplnom živote a vnútornom nastavení.

Čomu sa pri tréningu vyhnúť

Nemusíme sa nútiť do niečoho, čo nám vôbec nejde alebo nás nebaví. Mozog potrebuje mentálnu stimuláciu, ale aj rovnováhu.

Niekedy sa stretávam so seniorkami, ktoré majú aktivít až priveľa. Od rána do večera sú v jednom kolotoči - cvičenie, kurzy, varenie, vnúčatá, prechádzky, kino… a potom padnú totálne vyčerpané do postele.

Veľa ľudí si myslí, že čím viac toho budú robiť, tým viac „oddialia“ starnutie. To však nie je cesta.

Najhoršie je úplne rezignovať, sedieť doma a len pasívne pozerať do obrazovky telefónu. Dôležitá je skôr správna miera - primeraná aktivita, ktorá dáva zmysel a zároveň človeka nevyčerpá.

Praktický režim domáceho tréningu

Domáci tréning môže pozostávať z krátkej mentálnej úlohy, rozhovoru, pohybu a pokojnej tvorivej činnosti. Aktivitu je vhodné prispôsobiť aktuálnej nálade, únave a schopnostiam človeka.

1. Začnite krátkym rozhovorom o známom a príjemnom témate.
2. Pokračujte jednoduchou úlohou na pozornosť, napríklad triedením predmetov alebo hľadaním rozdielov.
3. Pridajte pohybovú alebo koordinačnú aktivitu podľa možností človeka.
4. Vyberte jednu pamäťovú úlohu, napríklad priraďovanie dvojíc alebo vybavovanie detailov.
5. Tréning ukončite tvorivou, hudobnou alebo relaxačnou činnosťou.

Pri práci so seniormi, najmä pri tých s demenciou, je kľúčové dodržiavať niekoľko zásad. Pri vykonávaní aktivity eliminujte rušivé podnety a využívajte zachované schopnosti klienta.

Úlohy majú byť primerane náročné, zrozumiteľné a uskutočniteľné. Úspech podporuje sebavedomie a ochotu pokračovať v ďalšej aktivite.

Kedy vyhľadať odborné posúdenie

Človek, ktorý zatiaľ nemá vážne príznaky, no má subjektívny pocit, že sa jeho pamäť zhoršuje, môže prísť na otestovanie kognitívnych funkcií.

Pri opakovaných ťažkostiach s krátkodobou pamäťou, orientáciou, rečou alebo zvládaním bežných činností je vhodné obrátiť sa na odborníka. Tréning pamäti môže byť dôležitou súčasťou podpory, nenahrádza však diagnostiku ani liečbu príčiny kognitívneho zhoršovania.

tags: #trenngy #pamati #demencia