Zadný koreň miechy: stavba, funkcia a prejavy jeho poškodenia

Zadný koreň miechy je dostredivá, teda aferentná a senzitívna časť miechového nervu, ktorá privádza informácie z periférie do miechy. Vedie podnety dotyku, tlaku, tepla, bolesti a ďalších zmyslových vnemov; jeho súčasťou je zhrubnutie nazývané spinálne alebo miechové ganglion, v ktorom sa nachádzajú telá senzitívnych neurónov.

Vlákna zadného a predného miechového koreňa sa spájajú do zmiešaného miechového nervu, ktorý obsahuje motorické aj senzitívne vlákna. Poškodenie, podráždenie alebo útlak zadného koreňa môže vyvolať koreňový syndróm s bolesťou, mravenčením, brnením, pálením alebo poruchou citlivosti v oblasti zodpovedajúcej postihnutému nervu.

Umiestnenie zadného koreňa v mieche

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. V mozgovom kmeni nadväzuje na predĺženú miechu, vedie tylovým otvorom a nad druhým bedrovým stavcom končí.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec. Po tom čo sa miecha ukončí v dolnej časti hrudnej chrbtice, z jej spondej časti vychádzajú nervové zakončenia ako z "konského chvosta" (cauda equina/intraspinálne štruktúry) a chrbticu opúšťajú.

Vďaka tomu je možné nižšie (medzi 3. a 4. stavcom) bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostiku bez rizika poškodenia miechy - tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia. Miecha je uložená vo vnútri chrbtice a prechádza od mozgu až k prvému bedrovému stavcu.

Predný a zadný miechový koreň

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium. Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický).

V prednom koreňu sú predovšetkým motorické vlákna a v zadnom vlákna senzitívne. Vlákna predného a zadného miechového koreňa sa spájajú v jeden jediný miechový nerv. Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv.

Na zadných koreňoch je malé zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Na tomto mieste sú uložené bunky senzitívnych neurónov, ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a odstredivé vlákna vysielajú cez zadné korene do miechy.

Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo. Z buniek, ktoré sú uložené v mieche vychádzajú motorická vlákna a senzitívne vlákna zase z nervových buniek ležiacich mimo miechu. Zmiešaným nervom je miechový nerv obsahujúci vlákna motorické, tak i vlákna senzitívne.

Ako zadný koreň prenáša informácie

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Zadný koreň sprostredkúva vstup informácií z receptorov kože, svalov, šliach, kĺbov a vnútorných orgánov do sivej hmoty miechy. Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu.

Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie. Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzoritických neurónov do motoritických neurónov.

Základný systém miechy je tvorený nervovými vláknami uskutočňujúcich inter a intra segmentálne spojenie, a ktoré sú prepojovacou stanicou spinálnych reflexov. Tiež sa podieľa na prenose bolesti.

Stavba miechy súvisiaca so zadným koreňom

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Okolo centrálneho miechového kanálika sa nachádza sivá hmota miechová. Z jej predných rohov vychádzajú predné miechové korene a zo zadných rohov vystupujú zadné korene. Šedú hmotu obklopuje hmota biela, ktorá obsahuje vlákna tvoriace vodivý miechový systém.

Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy: predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky, ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom, zadné miechové rohy tvoria senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie a bočné miechové rohy, viditeľné najmä v hrudnej časti, obsahujú bunky autonómneho nervového systému.

Miechové segmenty a nervové korene

Miechu delíme na 31 častí, čo sú miesta, z ktorých na každej strane vystupuje jeden nerv. Nervy pozdĺž miechového kanála pozostávajú z 8 krčných nervov, 12 hrudných nervov, 5 bedrových nervov, 5 krížových nervov a jedného kokcygeálneho nervu.

Z miechy prednými a zadnými koreňmi vystupujú miechové nervy. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Nervové korene prebiehajú cez kostný kanál a na každej úrovni opustí chrbticu jeden pár nervových koreňov.

Miechových nervov je 31 párov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň (plexus).

• Krčné nervy: je ich 8 párov a inervujú svaly horných končatín, hlavy a krku a kožu.
• Hrudné nervy: je ich 12 párov a inervujú svaly, medzirebrové svaly, svaly chrbta a hrudníka a kožu.
• Bedrové nervy: je ich 5 párov a inervujú brušné svaly a kožu, tiež svaly stehien a kožu pohlavných orgánov.
• Krížové nervy: je ich 5 párov a inervujú svaly a kožu dolných končatín a sedacie svaly.
• Kostrčový nerv: je len 1 pár a u človeka nemá žiadnu funkciu.

Rozdiel v pomenovaní koreňov podľa úrovne chrbtice

V krčnej chrbtici (krk) je nervový koreň pomenovaný po spodnom segmente, medzi ktorým prebieha, napríklad nervový koreň C6 na segmente C5-C6. V bedrovej chrbtici, teda v oblasti drieku, je nerv pomenovaný po hornom segmente, medzi ktorým prebieha, napríklad nervový koreň L4 na segmente L4-L5.

Toto pravidlo je dôležité pri určovaní, ktorý koreň môže byť postihnutý zmenami na konkrétnej úrovni medzistavcovej platničky. Nervové korene prechádzajúce na ďalšiu úroveň prechádzajú cez oslabené miesto v priestore medzi platničkami.

Zadný koreň a miechové reflexy

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha je zabezpečená zadným miechovým koreňom.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha je zabezpečená predným miechovým koreňom.
5. Efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom, napríklad pri patelárnom reflexe. Polysynaptické reflexy majú medzi senzitívnym a motorickým neurónom vložený jeden alebo viacero interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie, napríklad odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.

Ďalšími reflexy sú dvojneurónové monosynaptické reflexy, tzv. proprioceptorové reflexy vychádzajúce zo svalov, šliach a kĺbov. Sú rýchle, nekoordinované, nepodliehajú únave a nemajú nadradené centrum v mozgu, čo znamená, že ich nemožno potlačiť vôľou.

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené, teda vrodené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Čo spôsobuje podráždenie zadného koreňa

Útlak, dráždenie či mechanické poškodenie nervového koreňa najčastejšie vzniká v dôsledku vyskočenia medzistavcovej platničky alebo zúženia epidurálneho priestoru. Nervové korene môžu byť ovplyvnené aj traumou alebo chorobami krčnej, hrudnej či bedrovej chrbtice.

Nervy prechádzajúce na ďalšiu úroveň prechádzajú cez oslabené miesto v priestore medzi platničkami, čo je dôvod prečo platničky vyskakujú hneď pod nervovým koreňom a môžu spôsobiť bolesti nôh, teda bedrovú radikulopatiu alebo ischias.

Hernitácia alebo vyskočenie krčnej platničky v krku má tendenciu dráždiť nervy vychádzajúce na príslušnej úrovni, napríklad C6 na C5-C6. Hernitácia alebo vyskočenie bedrovej platničky v driekovej časti chrbta má tendenciu dráždiť nervy, ktoré prechádzajú krížom cez príslušné úrovne, napríklad L5 na L4-L5.

Hernitácie alebo vyskočenia hrudnej platničky v hornej časti chrbta sú veľmi zriedkavé. Niekedy sa stáva, že vyskočená platnička spôsobí len bolesť v nohe alebo ruke a nie bolesť v oblasti drieku alebo krku, a s počiatku si môžeme myslieť, že má pacient problém s nohou alebo rukou.

Príznaky koreňového syndrómu

Bolesť chrbta vychádzajúca z koreňových nervov sa prejavuje najmä šírením do dolnej končatiny v jednej či viacerých „spádových oblastiach“ (dermatómoch) nervov - tzv. koreňový syndróm. Medzi typické prejavy koreňového syndrómu patrí silná bolesť chrbta v bedrovej oblasti, ktorá vystreľuje alebo vyžaruje do spravidla jednej končatiny.

Môžete pociťovať mravčenie, brnenie, ostrú bolesť, pocity pálenia atď. Bolesť môže sprevádzať čiastočná či úplná strata citlivosti až nehybnosť nohy. Dochádza k zníženiu funkcie a obmedzeniu svalovej sily končatiny spojenej s neschopnosťou stúpnuť si na špičky alebo zdvihnúť nohu do schodov.

Bedrová chrbtica býva obmedzená v pohybe, predovšetkým pri záklone a predklone. Bolesť nôh z dôsledku vyskočenej bedrovej platničky bude zvyčajne vystreľovať od kolena a nižšie, prípadne do chodila a môže byť sprevádzaná znecitlivením.

Bolesť ruky z dôsledku vyskočenia krčnej platničky je zvyčajne sprevádzaná znecitlivením alebo brnením a prechádza do prstov. Rozloženie bolesti a poruchy citlivosti závisí od toho, ktorý nervový koreň je podráždený.

Rizikové faktory bolesti nervových koreňov

Bolesti chrbta všeobecne súvisia s degeneratívnymi zmenami predovšetkým bedrovej chrbtice a okolitých štruktúr. Preto riziko vzniku bolesti zvyšujú faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku a progresii týchto zmien:

• vyšší vek,
• nedostatok pohybu,
• nadváha a obezita,
• jednostranné zaťaženie pri športe alebo pri fyzicky náročnom povolaní,
• genetické predispozície,
• fajčenie a nevhodná strava.

Poškodenie miechy a jeho vplyv na korene

Pri poškodení miechy nastane tzv. miechový šok. Miechový šok môže trvať tri a viac dní, smerom k periférii dochádza k úplnej areflexii, čo je nevybavenie reflexov, a potom nastáva tzv. chabá periférna obrna, teda ochabnutie.

Dohromady s motorickou funkciou dôjde tiež k poruche vegetatívnej funkcie, ako je napríklad porucha močenia. Potom šok postupne odznieva a začínajú sa obnovovať, aspoň čiastočne podľa poškodenia, vegetatívne funkcie, a to preto, že majú nadradené centrá.

Podľa miesta poškodenia sa z motoriky najskôr obnovia flexorové reflexy. Extenzorové reflexy sa ale pri preťatí miechy neobjavia vôbec. Z chabej obrny sa začínajú objavovať iba flexorové reflexy a súčasne s nimi spastická reakcia - vzniká tzv. spastická obrna.

Počas nej je potrebné chodiť na rehabilitácie, pretože spazmy sú bolestivé a môžu poškodzovať tiež kosti. Závažnosť následkov závisí od rozsahu poškodenia miechy, od úrovne postihnutia a od toho, či je narušený samotný koreň, miechový nerv alebo vodivé dráhy miechy.

Miecha ako spojenie mozgu s telom

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Z miechy vychádzajú nervy, prostredníctvom ktorých sa prenášajú informácie medzi mozgom a nervovou sústavou a tým organizmus reaguje na zmeny vonkajšieho prostredia.

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Druhou funkciou miechy je riadenie jednoduchých reflexov.

Biela hmota miechy obsahuje myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Vodivý systém miechy sprostredkováva informácie pre vyššie centrá o zmene vonkajšieho a vnútorného prostredia a tiež o polohe a napätí pohybového ústrojenstva.

Prednými povrazcami prechádzajú zostupné dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy, ktoré začínajú v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu. Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Prečo môže poškodenie driekovej platničky vyvolať bolesť nohy

Miecha neprebieha cez bedrovú chrbticu, teda cez driek. Bedrová chrbtica nemá žiadnu miechu a obsahuje veľké množstvo priestoru pre nervové korene, preto je nepravdepodobné, že by ani tak vážne prípady, ako je hernia disku alebo vyskočenie platničky, spôsobovali paraplégiu, teda stratu motorických funkcií v dolných končatinách.

Aj keď sú ojedinelé extrémne prípady dlhodobého výrazného posunutia platničky, kedy k strate citlivosti dolnej končatiny došlo. V driekovej oblasti sa však môže výrazne poškodiť alebo stlačiť koreň nervu, ktorý pokračuje smerom k dolnej končatine.

Pri podráždení konkrétneho koreňa sa príznaky objavujú v jeho spádovej oblasti. Preto môže byť výsledkom bolesť, porucha citlivosti alebo oslabenie vybraných svalov dolnej končatiny, aj keď samotná bolesť v drieku nie je výrazná.

Vzťah zadného koreňa k periférnej nervovej sústave

Obvodová nervová sústava je súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechy. Patria k nim dostredivé vlákna, ktoré vedú podnety bolesti, tlaku i tepla a senzorické vlákna, ktoré vedú podnety zo zmyslových orgánov.

Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, k žľazám, srdcovej svalovine a podobne. Patria k nim miechové a hlavové nervy.

Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy. Obvodové nervy sú tvorené z nervových vlákien; v jednom nerve môže byť až tisíc nervových vlákien, ktoré sú navzájom oddelené väzivom.

Ochranné štruktúry miechy

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok. Vnútri miechy je centrálny miechový kanálik obsahujúci mozgovomiechový mok.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny. Tvrdá mozgová plena (dura mater) je vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva. Pavúčnica (arachnoidea) je stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu. Cievnatka (pia mater) je vnútorná vrstva, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha na nervové tkanivo.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Kedy vyhľadať odborné vyšetrenie

Odborné vyšetrenie je dôležité pri silnej bolesti chrbta vystreľujúcej do končatiny, pri znecitlivení, brnení, pálení alebo pri zhoršovaní svalovej sily. Pozornosť si vyžaduje aj neschopnosť stúpnuť si na špičky alebo zdvihnúť nohu, výrazné obmedzenie pohybu a poruchy močenia.

Pri náhlom vzniku výraznej slabosti, strate citlivosti alebo poruche kontroly močového mechúra a konečníka môže ísť o závažné poškodenie nervových štruktúr. V takom prípade je potrebné bezodkladné lekárske posúdenie.

tags: #zadny #koren #miechy