Trénovaný mozog môže pomáhať udržať pamäť, myslenie, orientáciu a schopnosť samostatne fungovať, no samotné lúštenie krížoviek Alzheimerovu chorobu nezastaví ani spoľahlivo neodstráni jej riziko. Dôležitú úlohu má komplexný prístup: pravidelný pohyb, mentálna stimulácia, kvalitný spánok, kontrola krvného tlaku a cukrovky, zdravá strava, sociálne kontakty a včasné riešenie varovných príznakov.
Alzheimerova choroba je chronické, neurodegeneratívne ochorenie, ktoré spôsobuje progresívnu stratu pamäti a kognitívnych funkcií. Ide o najčastejšiu príčinu demencie u starších ľudí. Ochorenie sa vyvíja postupne a v konečných štádiách vedie k úplnej strate sebestačnosti.
Demencia a Alzheimerova choroba nie sú to isté
Demencia je pojem používaný na opis symptómov, ktoré ovplyvňujú pamäť, výkon každodenných činností a komunikačné schopnosti, neskôr sa zhoršuje a ovplyvňuje pamäť, jazyk aj myslenie. Najčastejším typom je demencia pri Alzheimerovej chorobe, pričom riziko vzniku sa zvyšuje s vekom, nie je bežnou súčasťou starnutia.
Demencia nie je choroba, je to syndróm. Výrazom syndróm nazývame skupinu symptómov, ktoré môžu byť značne heterogénne. Demencia zahŕňa príznaky, ktoré ovplyvňujú mentálne kognitívne úlohy, predovšetkým pamäť a uvažovanie.
Môže byť súčasťou rôznych stavov, z ktorých najčastejším je Alzheimerova choroba. Dokonca sa môže súčasne vyskytovať aj viac ako jeden typ demencie - vtedy hovoríme o zmiešanej demencii. Postupujúca demencia má obrovský vplyv na schopnosť osoby samostatne fungovať.
Je to hlavná príčina zdravotného postihnutia starších dospelých. Predstavuje tiež emocionálnu a finančnú záťaž pre rodiny a opatrovateľov.
Čo sa deje pri Alzheimerovej chorobe
Alzheimerova choroba je špecifické ochorenie mozgu, zodpovedné za približne 50 až 70 percent všetkých prípadov demencie. Poškodenie mozgu chorobou začína roky predtým, ako sa objavia príznaky.
Alzheimerova choroba je biologický proces, ktorý začína výskytom nahromadenia proteínov vo forme amyloidných plakov a neurofibrilárnych spletí v mozgu. Tie narúšajú normálnu komunikáciu medzi neurónmi a spôsobujú, že mozgové bunky časom odumierajú a mozog sa zmenšuje.
Vinníkmi sú abnormálne proteínové usadeniny, ktoré tvoria amyloidné plaky v mozgu. Narušia kontakt medzi bunkami a tie začnú odumierať. V pokročilých prípadoch mozog vykazuje výrazné zmršťovanie (atrofiu).
Postupný úbytok mozgových buniek spôsobuje zmenšenie niektorých oblastí mozgu, predovšetkým hipokampu, ktorý je zodpovedný za pamäť, a temporálneho laloku, ktorý ovplyvňuje reč a myslenie.
Alzheimerovu chorobu môže definitívne potvrdiť až pitva. Dnešní špecialisti sú však schopní stanoviť správnu diagnózu až na 90 percent.
Prvé príznaky a varovné signály
Včasné príznaky demencie si nemusíte všimnúť. Neraz začína jednoduchými epizódami zabúdania. Postupne pribúda problém sledovať čas, strata orientácie v známych prostrediach, zábudlivosť a zmätok.
Medzi zjavné príznaky demencie patria opakované otázky, nedostatočná hygiena a problém sa rozhodovať či nelogické rozhodovanie.
- problém zapamätať si nedávne udalosti alebo rozhovory;
- apatia;
- narušený úsudok;
- dezorientácia;
- zmätok;
- zmeny správania;
- ťažkosti s rozprávaním, prehĺtaním alebo chôdzou v pokročilých štádiách ochorenia.
Varovné príznaky Alzheimerovej choroby sú napríklad problémy s krátkodobou pamäťou - opakované zabúdanie nedávnych udalostí, ale napriek tomu dobre uchované zážitky z detstva; problémy s rečou - hľadanie správnych slov, nahrádzanie konkrétnych výrazov všeobecnými pojmami, zachádzanie od témy, zhoršujúci sa úsudok, zhoršená orientácia v čase alebo v priestore.
Ľudia postihnutí týmto ochorením nevedia konkrétny dátum či rok, nepoznajú adresu svojho bydliska, majú problém s porozumením zložitejšej inštrukcie - vyplniť formulár, tlačivo, spočítať si peniaze za nákup, odkladajú veci na nezvyčajné miesta (napr. cukor v chladničke).
U niektorých sa zmení nálada, stanú sa podozrievaví, odmietaví, alebo vystrašení, prestanú sa venovať záľubám, sú pasívni, do každej aktivity ich treba nútiť.
Medzi typické varovné signály patria: častejšie zabúdanie rovnakých informácií (nie len občasné „kde som dal kľúče“), opakovanie otázok, problémy sledovať rozhovor alebo dej, zhoršenú schopnosť rozhodovania a organizácie bežných úloh.
Často sa objavuje aj zmena správania: podráždenosť, ústup zo sociálnych kontaktov alebo strata záujmu o aktivity, ktoré človeka predtým bavili, pri začínajúcej Alzheimerovej chorobobe je typická dezorientácia v známom prostredí či problémy s časom.
Dôležitý rozdiel je v tom, že normálne zabúdanie neovplyvňuje každodenné fungovanie. Ak však zmeny začnú zasahovať do práce, bezpečnosti alebo vzťahov, ide o signál, ktorý by sa nemal ignorovať.
Bežné zabúdanie verzus ochorenie
Zabúdanie je prirodzený proces, ale môže byť aj príznakom ochorenia, keď nastávajú patologické zmeny na mozgu. Medzi také patria najmä Alzheimerova choroba a demencia.
Zabúdanie je takmer rovnako dôležité ako zapamätávanie. Je to vlastne forma „upratovania“, zbavovania sa nepotrebného. Mnoho vecí, ktoré počas dňa robíme, riešime, počujeme, si nepotrebujeme pamätať.
Je to prirodzená ochrana mozgu pred zahltením. Samozrejme zabúdame viac veci nezaujímavé, pre nás nepotrebné, naopak, významné a užitočné veci si pamätáme dlhšie alebo ich nikdy nezabudneme.
„Bežné zabudnutie je napríklad, koľkého je dnes, ale viem, že ak sa pozriem do kalendára, tak si presný dátum nájdem. Človeku s Alzheimerovou chorobou nenapadne pozrieť sa do kalendára,“ hovorí Čunderlíková.
Prečo môže byť mozgový tréning užitočný
„Už počas produktívneho života je potrebné mať dostatok mentálnej a fyzickej aktivity, byť zdravo zvedavý a rozmýšľať, používať mozog, pri každej príležitosti sa učiť novým veciam, snažiť sa o zdravú životosprávu, pestovať si koníčky,“ hovorí Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY.
„Týmito aktivitami si vytvárame mozgovú rezervu, teda kapacitu mozgu odolávať rôznym poškodeniam, ktoré nás môžu v starobe postihnúť napríklad vplyvom ochorenia, vekom, úrazom a podobne.“
Aj keď tréningom mozgu sa nedá vzniku Alzheimerovej choroby zabrániť, dá sa oddialiť nástup jej prejavov. Existuje totiž významný vzťah medzi komplexnou mentálnou aktivitou počas života a zníženým výskytom demencie Alzheimerovho typu.
Jedinci s vyšším vzdelaním, mentálne náročným zamestnaním majú nižšie riziko vzniku demencie oproti osobám s nižším vzdelaním, jednoduchším zamestnaním a bez koníčkov a záujmov.
Štatistiky však ukazujú, že Alzheimerova choroba postihuje oveľa menej ľudí s vysokou inteligenciou, ktorí sa neustále vyvíjajú. Dôvodom je, že u takýchto ľudí existuje väčší počet spojení medzi nervovými bunkami, čo znamená, že keď niektoré bunky odumrú, stratené funkcie sa môžu preniesť na iné, predtým nezapojené bunky.
Pri interpretácii týchto údajov je však dôležité rozlišovať medzi nižším rizikom prejavov a úplnou ochranou pred ochorením. Tréning mozgu nevylučuje genetické, cievne ani ďalšie biologické faktory.
Krížovky, sudoku a jednostranné cvičenia
Viete čo sa stane ak budete denne lúštiť niekoľko hodín krížovky? Po určitom čase budete v lúštení krížoviek nesmierne dobrí (dokonca si zapamätáme, ako sa volal krstným menom ten pán Alzheimer).
Ale očakávať, že si na základe toho vybudujete supermozog, je naivné - i keď pripúšťam, že na precvičenie schopnosti pamätať si fakty, to vplyv bude mať.
Krížovky a sudoku môžu byť užitočné ako jedna z foriem mentálnej aktivity, najmä ak človeka bavia a pravidelne ho nútia vybavovať si informácie, pracovať so slovami alebo riešiť problémy. Samostatne však nepredstavujú komplexný tréning všetkých kognitívnych schopností.
Komplexnejší prístup zahŕňa striedanie rôznych činností: učenie sa nových vecí, čítanie, písanie, plánovanie, tvorivé aktivity, prácu s jazykom, orientáciu, riešenie praktických problémov a sociálnu komunikáciu.
Konkrétne cvičenia na koncentráciu a pamäť
Podľa doktorky Čunderlíkovej dobrá schopnosť sústredenia je najrýchlejším predpokladom rýchlej a efektívnej práce. Čím menej sú naše myšlienky rozptýlenejšie, tým si dokážeme lepšie pamätať dôležité veci a tým spoľahlivejšie si na ne spomenieme.
„Cvičenie koncentrácie je napríklad spätné čítanie. Skúste čítať text novín odzadu (sprava doľava čítať po písmenách), alebo spočítajte vo vybranom článku všetky krátke samohlásky - najskôr len zrakom, potom sa skontrolujte pomocou pera a porovnajte si výsledok,“ vysvetľuje spôsob, akým sa človek môže naučiť koncentrovať.
„Ďalším cvičením môže byť každá podobná úloha, ktorú si zvolíte (napr. písmeno k, R, r, S a pod.), pri ktorej sa budete sústreďovať istý čas na nejakú činnosť a nebudete sa rozptyľovať okolím.“
Užitočné je tiež učiť sa nové veci, meniť zaužívané postupy, čítať náročnejšie texty, zapamätať si krátky zoznam, rozprávať sa o prečítanom alebo si skúsiť vybaviť priebeh dňa v správnom poradí.
Mentálna aritmetika a ďalšie formy tréningu
Jednou z účinných metód prevencie senilnej demencie je mentálna aritmetika. Určite ste už počuli o tejto klasickej technike, ktorá sa používa po celom svete na rozvoj schopností mozgu, pamäti, harmonizáciu práce oboch hemisfér, trénovanie nervových spojení mozgu, rýchlosť a kvalitu myslenia.
Klasická metóda pozostáva z práce na špeciálnom počítadle a potom sa naučíte robiť vysokorýchlostnú mentálnu aritmetiku, čo sa pre nezasvätených zdá ako zázrak. V skutočnosti ide o prirodzené reakcie mozgu na tréning.
Kurzy mentálnej aritmetiky sa odporúčajú deťom od piatich rokov - vtedy sa mozog začína najaktívnejšie rozvíjať. Ale môžete začať trénovať v akomkoľvek veku a v každom veku môžu študenti dosiahnuť úžasné výsledky.
Kurzy mentálnej aritmetiky sa odporúčajú deťom od piatich rokov - vtedy sa mozog začína najaktívnejšie rozvíjať. Ale môžete začať trénovať v akomkoľvek veku a v každom veku môžu študenti dosiahnuť úžasné výsledky.
Existujú aj kurzy pre ľudí, ktorí už prejavovali príznaky Alzheimerovej choroby. Ich výsledky nie sú v porovnaní so zdravými ľuďmi také pôsobivé, no technika dokáže výrazne spomaliť deštruktívne procesy.
A, samozrejme, prístup k tréningu sa líši v prípade preventívnych kurzov a práce s už chorými ľuďmi.
Fyzický pohyb a zdravie mozgu
Cvičenie má mnoho známych výhod pre fyzické aj duševné zdravie vrátane zníženia rizika kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky, posilnenia kostí a svalov a zníženia stresu.
Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, majú menšie riziko vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Fyzická pasivita je dnes považovaná za jeden zo známych ovplyvniteľných rizikových faktorov demencie.
Pravidelné cvičenie vás ochráni aj pred ďalšími rizikovými faktormi Alzheimerovej choroby - depresiou a obezitou.
Čo môže priniesť cvičenie niekoľkokrát týždenne
- udržiava zdravé fungovanie mozgu vrátane pamäti, myslenia a rozhodovania;
- zlepšuje pamäť, uvažovanie, úsudok a myslenie (kognitívne funkcie) u ľudí s miernou formou demencie pri Alzheimerovej chorobe alebo miernou kognitívnou poruchou;
- odďaľuje začiatok Alzheimerovej choroby u ľudí s rizikom vzniku ochorenia alebo spomaľuje postup choroby.
Zdá sa, že fyzická aktivita pomáha mozgu nielen tým, že udržuje prietok krvi, ale aj tým, že zvyšuje tvorbu chemikálií, ktoré chránia mozog. Cvičenie pôsobí proti prirodzenému starnutiu mozgových spojení.
Štúdia z roku 2019 ukázala, že predovšetkým aeróbne cvičenie pomáha spomaliť zmršťovanie v hipokampe - v časti mozgu, ktorá má na starosti pamäť.
Vedci porovnávali kognitívne funkcie a veľkosť mozgu medzi dvoma skupinami starších ľudí so sedavým zamestnaním a problémami s pamäťou. Zároveň je to prvá randomizovaná a kontrolovaná štúdia, ktorá skúma vplyv cvičenia na štruktúru mozgu, funkciu a amyloidný plak u starších ľudí s pamäťovými problémami.
Prečo je dôležité aeróbne cvičenie
Súčasťou štúdie bolo aj porovnávanie rôznych druhov cvičení a ich vplyvu na mozog účastníkov. Jedna skupina vykonávala 4- až 5-krát týždenne približne 30 minút aeróbne cvičenie, druhá strečing.
Aj keď si obe skupiny zachovali svoje kognitívne schopnosti zamerané na pamäť a riešenie problémov, len aeróbne cvičenie dokázalo znížiť atrofiu hipokampu u tých, ktorí už mali v mozgu veľa plakov. Strečing nie.
Aerobik zvyšuje funkciu ciev a srdca a ďalšie faktory, ktoré podporujú rast a prežitie neurónov. Práve to môže znížiť škodlivé účinky amyloidných plakov na neuróny v hipokampe.
Záver je teda jasný: cvičenie vedie k lepšiemu zdraviu mozgu a do istej miery ochráni pred starnutím i demenciou. Funguje tiež ako brzda, ktorá spomalí proces týchto stavov.
Krvný tlak, cukrovka a cievy
Ďalšia štúdia ukázala, že aj vysoký krvný tlak súvisí s demenciou. Keďže je už dávno známe, že pohyb je veľmi prospešným spôsobom, ako dostať krvný tlak do normy, znamená zároveň zníženie rizika vzniku demencie.
Pamäti škodí aj neliečený vysoký krvný tlak, neliečená cukrovka, nedostatok spánku, kyslíka, stres, depresie, alkohol a cigarety, chronická bolesť, nedostatočná mentálna aktivita a lenivosť.
Vysoký krvný tlak, diabetes, obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, stres či sociálna izolácia patria medzi hlavné riziká. Odhaduje sa, že až 30-40 % rizika kognitívnych porúch súvisí s faktormi, ktoré vieme ovplyvniť.
Hlavnou príčinou sú patologické zmeny v mozgu - hromadenie beta-amyloidu a tau proteínu, ktoré vedú k zániku neurónov. Možné faktory sú genetika, hromadenie toxických látok v mozgu, vysoký krvný tlak a cukrovka, nedostatok duševnej aktivity, zápal a oxidačný stres.
Alzheimerova choroba a cievna mozgová príhoda
Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k nezvratnej degenerácii mozgových buniek a postupnému zhoršovaniu kognitívnych schopností. Hoci jej hlavné príčiny súvisia s neurodegeneratívnymi procesmi, existuje súvislosť medzi Alzheimerovou chorobou a cievnou mozgovou príhodou, ktorá môže ovplyvniť priebeh aj riziko vzniku ochorenia.
Hoci Alzheimerova choroba a cievna mozgová príhoda (CMP) sú odlišné stavy, môžu sa navzájom ovplyvňovať.
- Po cievnej mozgovej príhode dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva, zápalu a oxidačnému stresu, čo môže urýchliť neurodegeneratívne procesy.
- Štúdie ukazujú, že ľudia po CMP majú vyššie riziko rozvoja demencie, vrátane Alzheimerovej choroby.
- Niektorí pacienti môžu mať zmiešanú formu demencie, pri ktorej sa kombinuje vaskulárna demencia spôsobená cievnymi léziami a Alzheimerova choroba.
- Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie a obezita sú rizikovými faktormi pre CMP aj Alzheimerovu chorobu, čo naznačuje, že prevencia cievnych ochorení môže znížiť riziko oboch stavov.
- Nedostatočný prietok krvi do mozgu môže spôsobiť poruchy, ktoré podporujú vznik Alzheimerovej choroby.
Spánok a Alzheimerova choroba
Mnoho ľudí považuje problémy so spánkom za bežnú súčasť stresu alebo starnutia. Vedci však upozorňujú, že dlhodobá nespavosť môže signalizovať aj vážnejší problém.
Nový výskum totiž naznačuje, že poruchy spánku sa často objavujú roky predtým, než sa prejavia typické príznaky Alzheimerovej choroby. Štúdia prináša nové vysvetlenie, prečo k tomu dochádza.
Vedci identifikovali proces v mozgu, ktorý narúša prirodzenú energetickú rovnováhu nervových buniek a udržiava mozog v stave neustálej aktivity. Výsledkom môže byť nespavosť ešte predtým, než sa objavia problémy s pamäťou.
Úloha tau proteínov
Problémy so spánkom patria medzi najčastejšie skoré príznaky u ľudí, u ktorých sa neskôr rozvinie Alzheimerova choroba. Doteraz však vedci presne nevedeli, čo tento jav spôsobuje.
Vedci skúmali vplyv takzvaných tau proteínov, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri tomto ochorení. Tau proteíny sa v mozgu pri Alzheimerovej chorobe začnú hromadiť a vytvárajú zhluky.
Tieto zhluky poškodzujú nervové bunky a narúšajú komunikáciu medzi nimi. Práve tento proces stojí za problémami s pamäťou a myslením.
Výskumníci však zistili, že tau proteíny ovplyvňujú aj ďalší dôležitý mechanizmus - spôsob, akým mozog využíva energiu.
Glutamát a narušenie spánku
Výskumný tím z University of Kentucky analyzoval modely ochorenia u laboratórnych myší. Vedci pozorovali, že keď sa tau proteíny začnú správať abnormálne, mozog prestane využívať cukor ako hlavný zdroj energie obvyklým spôsobom.
Namiesto toho začne vo zvýšenej miere produkovať látku nazývanú glutamát. Glutamát patrí medzi neurotransmitery, teda chemické látky, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami.
V primeranom množstve pomáha pri učení a pamäti. Problém nastáva vtedy, keď sa ho vytvára príliš veľa. Nadbytok glutamátu totiž udržiava neuróny v neustálej aktivite.
Mozog sa potom nedokáže upokojiť a prejsť do hlbokých fáz spánku. Podľa vedcov tau proteíny v podstate „unesú“ energetický systém mozgu.
Výskumníci zaznamenali, že energetické zmeny v mozgu sa objavili už v počiatočných fázach, keď sa tau proteíny začali správať neprirodzene. K tvorbe veľkých zhlukov pritom ešte ani nedošlo.
Analýza sa zatiaľ opierala o modely na myšiach. Ďalší výskum musí potvrdiť, či rovnaký mechanizmus prebieha aj u ľudí.
Obojsmerný vzťah spánku a ochorenia
Vedci dlhodobo upozorňujú, že medzi spánkom a Alzheimerovou chorobou existuje obojsmerný vzťah. Samotné ochorenie narúša spánok. Zároveň však nekvalitný spánok môže priebeh choroby zhoršovať.
Vzniká tak začarovaný kruh. Mozog nedokáže dostatočne regenerovať, čo podporuje ďalšie poškodenie nervových buniek.
Pre správne fungovanie mozgu je dôležitý aj spánok. „Navonok vyzerá ako najpasívnejšia časť ľudskej aktivity, ale opak je pravda. Počas spánku sa mozog zbavuje prebytočných informácií, slúži na posilnenie pamäti a u školákov a študentov na lepšie uloženie učiva a oddychu.
V detstve má veľký význam pre vývoj mozgu a uvoľňovanie rastového hormónu. Dobrý a dostatočný spánok u dospelých osôb pozitívne ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, pôsobí proti depresii,“ upozorňuje doktorka Čunderlíková.
Prvá a základná regenerácia mozgu je každodenný dobrý spánok. Regenerácia mozgu je vlastne znovu uspôsobenie do činnosti.
Stres, koncentrácia a pracovné návyky
Dnes nás stresuje aj dynamický životný štýl, všetko sa nám zdá dôležité. „Reakcia na stres je rôzna. V strese organizmus vylučuje do krvi adrenalín, noradrenalín a hormón kortizol, ktorý zníži množstvo potrebnej glukózy v mozgu a spôsobí problémy s krátkodobou pamäťou.
U menej odolných osôb tak môže vysoká hladina stresu spôsobiť neschopnosť sústrediť sa, zapamätať si aj dôležité a potrebné veci,“ upozorňuje.
Pomôcť si môžeme predovšetkým tak, že si určíme životné a pracovné priority, eliminujeme stresory z nášho života, prípadne zavedieme do svojho života relaxáciu.
Na pracovisku si zvoľte priority a vyhnite sa rušivým faktorom v práci, ktoré musíte najprv identifikovať. Zvyčajne ide o zbytočné telefonáty či rozhovory v kuchynke.
Doprajte si pravidelné prestávky, naplánujte si reálne množstvo práce, ktoré stihnete. A vyčistite si pracovný stôl od zbytočností, pretože tie tiež odvádzajú pozornosť.
Životný štýl ako ochrana mozgu
Naopak, keď máte dostatok pohybu, fyzické a psychické zdravie, používate mozog, trénujete pamäť krížovkami a lúštením sudoku, preferujete zdravý životný štýl a stravu bohatú na vitamíny a bielkoviny, stretávate sa s príjemnými a optimistickými ľuďmi, pomáhate aj svojmu mozgu a pamäti.
Najdôležitejšie zo všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu vo vyššom veku, sú tieto:
- pravidelný pohyb resp. cvičenie;
- zdravá strava s minimom priemyselne spracovaných potravín a množstvom zeleniny, ovocia, rýb;
- kontrola krvného tlaku;
- neustále „trénovanie“ pamäti, učenie sa novým veciam, vystavovanie mozgu novým podnetom a ich spracúvanie.
Ak zaradíte do bežného života tieto aktivity a budete ich pravidelne dodržiavať, dokážete riziko demencie výrazne znížiť.
Odporúča sa pravidelne kontrolovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi, dodržiavať vyváženú stravu bohatú na antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny, udržiavať aktívny životný štýl vrátane pravidelného cvičenia a mentálnej stimulácie a vyhýbať sa fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu.
Sociálne kontakty a každodenná aktivita
Z praktického pohľadu preto dáva zmysel vytvárať prostredie, ktoré mozog podporuje. Pravidelný režim, mentálna stimulácia, fyzická aktivita, kvalitná komunikácia, sociálne kontakty a redukcia stresu nie sú „doplnky“, ale základná výbava pre fungujúci mozog.
„Tréning pamäti môže mať formu individuálnu alebo skupinovú. Individuálna forma je využívaná viac v produktívnom veku, je zameraná na zlepšenie výkonu v problematickej oblasti napríklad pamätanie si tvárí a mien, nácvik koncentrácie a podobne.
Skupinové tréningy sú vyhľadávané ľuďmi v dôchodkovom veku a okrem nácviku krátkodobej a dlhodobej pamäti plnia aj úlohu socializačnú,“ vysvetľuje Čunderlíková.
Kognitívne zdravie a mozgová rezerva
Kognitívne zdravie dnes už nevnímame ako niečo „dané“, ale ako aktívne riadený systém. Nejde len o pamäť, ale o schopnosť mozgu efektívne riadiť myslenie, učenie, komunikáciu, orientáciu či rozhodovanie.
Zahŕňa procesy, ktoré sú narušené pri ochoreniach ako Alzheimerova choroba, rôznych formách demencie či Parkinsonova choroba s kognitívnym postihnutím. Tieto poruchy postupne znižujú schopnosť človeka fungovať samostatne a zásadne ovplyvňujú kvalitu života.
Prvé zmeny sa často začínajú oveľa skôr - pokojne už po 35. roku života, keď sa prirodzene spomaľujú regeneračné procesy mozgu.
Ak by som to mala zhrnúť čo najpraktickejšie, kognitívne zdravie stojí na troch pilieroch: zachovanie, kontrola, cielená starostlivosť.
Zachovanie
Pri zachovaní ide najmä o ochranu mozgu pred tichým poškodzovaním. Kľúčovým mechanizmom je neuroplasticita - schopnosť mozgu tvoriť nové spojenia.
Tú však výrazne brzdí neuroinflamácia, ktorá patrí medzi hlavné faktory starnutia mozgu. Práve preto sa dnes dôraz presúva na protizápalový životný štýl, stabilnú glykémiu, kvalitný spánok a pravidelný pohyb.
Kontrola
Kontrola znamená sledovať, čo sa s mozgom deje skôr, než prídu prvé príznaky. V praxi ide o prácu s rizikovými faktormi ako inzulínová rezistencia, vysoký stres, poruchy spánku.
Dlhodobo zvýšený stresový hormón kortizol totiž priamo znižuje objem hipokampu - centra pamäti. Preto má zásadný význam vedomá regulácia stresu, dychové techniky a mentálny tréning.
Cielená starostlivosť
A napokon starostlivosť. Tu sa posúvame od „čakania na problém“ k aktívnej podpore mozgu. Dôležitú úlohu zohráva stimulácia mitochondrií, ochrana pred oxidačným stresom a aktivácia obranných mechanizmov ako Nrf2 pathway, ktorý riadi tvorbu vlastných antioxidantov a detoxikačných enzýmov.
Jednoducho povedané: mozog dnes nechránime jednou vecou, ale systémom každodenných rozhodnutí. A čím skôr s nimi začneme, tým väčšiu šancu máme zachovať si jeho výkon aj kvalitu života do vysokého veku.
Výživové doplnky a odborná starostlivosť
Výživové doplnky nenahrádzajú pestrú a vyváženú stravu a zdravý životný štýl. Nie sú určené na diagnostiku, liečbu ani prevenciu ochorení.
Výsledky výskumu týkajúce sa jednotlivých látok, metabolizmu nervových buniek a ochrany pred oxidačným stresom nemožno zamieňať za dôkaz, že konkrétny doplnok dokáže zabrániť Alzheimerovej chorobe.
Výsledky štúdie naznačujú, že riešenie nemusí nutne znamenať úplné odstránenie tau proteínov. Vedci zvažujú aj iný prístup - reguláciu energetických procesov v mozgu.
Niektoré existujúce lieky dokážu ovplyvniť metabolizmus nervových buniek. Ide napríklad o lieky používané pri epilepsii alebo pri diabete 2. typu.
Takéto lieky by mohli znížiť nadmernú aktivitu mozgu a pomôcť pacientom lepšie spať. Lepší spánok by následne mohol spomaliť postup ochorenia.
O užívaní liekov alebo výživových doplnkov je potrebné poradiť sa s lekárom. Výživové doplnky nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť ani odporúčania lekára.
Kedy vyhľadať lekára
Pri častom zabúdaní, ktoré ovplyvňuje každodenný život, je vhodné vyhľadať lekára. Rovnako treba odbornú pomoc vyhľadať vtedy, ak si všimnete zmeny v správaní, zmätok alebo zhoršenie komunikačných schopností.
Odborné vyšetrenie je dôležité aj pri ťažkostiach so základnými úkonmi, ako obliekanie či varenie.
Včasná diagnostika a intervencia môžu spomaliť progresiu ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacienta. Preto je dôležité venovať pozornosť skorým príznakom a konzultovať ich s odborníkom.
Alzheimerova choroba môže začínať nenápadne a prvé zmeny sa môžu zamieňať s únavou, stresom alebo bežným starnutím. Samotný tréning mozgu preto nemá nahrádzať vyšetrenie, ak sa zabúdanie opakuje, zhoršuje alebo narúša každodenné fungovanie.
Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou
Na Alzheimerovu chorobu neexistuje žiadny liek. V pokročilých štádiách môže strata mozgových funkcií spôsobiť dehydratáciu, zlú výživu alebo infekciu. Tieto komplikácie môžu mať za následok smrť.
Lieky však môžu zlepšiť príznaky alebo spomaliť pokles myslenia. Dôležité však je, že ako najúčinnejšia forma pomoci postihnutým pacientom popri medikamentóznej liečbe je aktivizácia chorého a poskytnutie špeciálnej starostlivosti a terapií, ako reminiscenčná terapia, ergoterapia, arteterapia, bazálna stimulácia, kognitívne cvičenia a podobne muzikoterapia, validácia a pod.
Človek postihnutý Alzheimerovou chorobou by nemal ostať sám - môže nechtiac spôsobiť vážne problémy sebe i svojmu okoliu.
Ochorenie je často psychickou záťažou predovšetkým pre príbuzných a známych chorého. V dôsledku podozrievania ľudí z bezprostredného okolia, častých útekov, strácania vecí, obviňovania a klamstiev býva najbližšia rodina po čase unavená a vyčerpaná.
Môžu sa dostaviť pocity viny z toho, že sa o príbuzného nedokážu postarať, že nevyhovujú jeho potrebám a pod. Ústavná starostlivosť nie je zlyhanie ale šanca, podaná ruka profesionálov, ktorí dokážu konať tam, kde rodinní príslušníci nevládzu.
Včasná diagnostika nedokáže ochorenie zastaviť ale vďaka skorému rozpoznaniu môžeme priebeh spomaliť a milovaný príbuzný tak môže dlhšie viesť plnohodnotný život.
tags: #trenovaneho #mozgu #sa #alzheimer #boji