Úloha predného mozgu

Predný mozog je najväčšou a funkčne najzložitejšou časťou ľudského mozgu. Umožňuje zmyslové vnímanie a pohyb, podieľa sa na myslení, pamäti, reči, uvažovaní, rozhodovaní, tvorivosti, vedomej činnosti, emóciách a regulácii správania.

V užšom anatomickom zmysle predný mozog predstavuje koncový mozog, teda dve mozgové hemisféry s mozgovou kôrou, bielou hmotou a bazálnymi gangliami. V širšom členení sa predný mozog skladá z koncového mozgu a medzimozgu, ktorý zahŕňa najmä talamus a hypotalamus.

Čo je predný mozog

Predný mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu. Tvorí ho pár mozgových hemisfér, ktoré sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale navzájom sú spojené nervovými vláknami umiestnenými v kalóznom telese.

Koncový mozog je predný mozog v užšom zmysle slova a najväčšia časť mozgu človeka. Tvorí mozgové pologule, čiže hemisféry. Predný mozog človeka obsahuje mozgovú kôru členenú brázdami na závity.

Predný mozog človeka je pokrytý mozgovou kôrou, obsahuje mozgovú kôru - pallium - a tvorí mozgové pologule, teda hemisféry. V pravej aj ľavej hemisfére sú bočné mozgové komory, spojené s treťou mozgovou komorou v medzimozgu.

Kde sa predný mozog nachádza

Predný mozog sa nachádza v prednej a hornej časti lebečnej dutiny a tvorí väčšinu objemu mozgu. Je uložený nad mozgovým kmeňom a pred mozočkom, pričom medzimozog leží hlboko medzi hemisférami.

Mozog človeka leží dobre chránený v tvrdej kostenej schránke, v lebke. Mozog je chránený lebkou, troma mozgovými obalmi a mozgovomiechovým mokom, ktorý tiež chráni mozog.

Z čoho sa predný mozog skladá

Predný mozog sa ako taký skladá z koncového mozgu a medzimozgu. Obe z týchto hlavných štruktúr, teda koncový mozog a medzimozog, sa ďalej delia na ďalšie funkčné aj morfologicky odlišné časti.

• mozgové hemisféry,
• mozgová kôra,
• biela hmota,
• bazálne gangliá,
• medzimozog s talamom a hypotalamom.

Predný mozog, poprípade medzimozog a jeho časti, je zodpovedný napríklad za prenos motorických a senzorických, teda zmyslových, signálov či produkciu hormónov. Naopak koncový mozog, ktorý tvorí najväčšiu časť centrálnej mozgovej sústavy, umožňuje ako zmyslové vnímanie a pohyb, tak myslenie.

Mozgové hemisféry

Mozgové hemisféry sú dve veľké polovice koncového mozgu. Každá hemisféra ovláda najmä opačnú stranu tela: pravá polovica mozgu ovláda ľavú polovicu tela a ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela.

Obe mozgové hemisféry sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale navzájom sú spojené nervovými vláknami umiestnenými v kalóznom telese. Kalózne teleso prenáša informácie medzi oboma hemisférami a umožňuje ich vzájomnú spoluprácu.

U človeka je jedna z mozgových hemisfér obvykle dominantná: u pravákov ľavá hemisféra, u ľavákov pravá hemisféra. Obe hemisféry je však potrebné vnímať ako dve polovice jedného celku.

Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami. Keď v rámci snahy o liečbu epilepsie prerušil americký neurofyziológ Roger W. Sperry kalózne teleso spájajúce obe hemisféry, došlo u pacientov k poruchám správania a narušeniu integrity osobnosti.

Mozgová kôra predného mozgu

Vonkajšiu časť mozgových hemisfér tvorí mozgová kôra, tvorená sivou hmotou, v ktorej sú umiestnené telá nervových buniek. Mozgová kôra tvorí plášť predného mozgu a predstavuje sídlo vyššej nervovej činnosti.

Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Je poprehýbaná do mnohých závitov a na povrchu je zvrásnená, čo sa nazýva gyrifikácia kôry.

Zvrásnenie zvyšuje plochu mozgovej kôry. Povrch mozgových hemisfér je značne zvlnený, čo umožňuje, aby sa na rovnakom povrchu nachádzalo oveľa viac nervových buniek, než keby bola táto časť mozgu úplne hladká.

Mozgová kôra prijíma, analyzuje a syntetizuje vzruchy, ktoré do nej prichádzajú z receptorov alebo z iných oblastí mozgu. Tieto vzruchy končia v takzvaných kôrových analyzátoroch alebo centrách.

V mozgovej kôre sa formuje vedomá činnosť človeka. Je sídlom vyššej nervovej činnosti, psychického a duševného života človeka, myslenia, pamäti, vedomia a reči.

Laloky mozgových hemisfér

Každá hemisféra je rozdelená brázdami a závitmi na laloky. Smerom spredu dozadu sa rozlišujú čelový, temenný, spánkový, záhlavový a okrajový, známy aj ako limbický lalok.

Úloha čelového laloka

Čelný lalok je jedným z piatich lalokov mozgu. Nachádza sa v prednej časti hlavy, bezprostredne za čelom.

Čelný lalok je miesto, kde sa nachádzajú zručnosti potrebné na myslenie a vedomé konanie. V čelnom laloku sa nachádzajú štruktúry zodpovedné za motorické činnosti, prežívanie emócií a tvorbu reči.

Čelný lalok tvorí približne 25 % až 40 % mozgovej kôry v ľudskom mozgu. Ide o odhadovaný rozsah, pretože mozog nemá zreteľné hranice medzi jednotlivými časťami.

Myslenie, úsudok a rozhodovanie

Čelný lalok sa podieľa na spracovaní jednoduchých aj zložitých informácií vrátane úsudku, logiky, uvažovania, rozhodovania a kreativity.

Táto oblasť umožňuje porovnávať informácie, odhadovať dôsledky správania, plánovať činnosť a vyberať primerané riešenia. Predný mozog je preto nevyhnutný pri riešení problémov, tvorbe zámerov a vedomom konaní.

Výkonné funkcie a sebakontrola

Predný lalok sa zaoberá zábranami, pracovnou pamäťou, rozsahom pozornosti a sebakontrolou ľudských bytostí.

Výkonné funkcie umožňujú začať, usporiadať a dokončiť činnosť, meniť postup podľa situácie, potláčať nevhodné reakcie a udržať pozornosť pri úlohe.

Sociálne poznanie a osobnosť

Čelný lalok riadi chápanie sociálnych noriem a pomáha pri usmerňovaní toho, čo by sa malo a čo by sa nemalo robiť alebo hovoriť.

Obsahuje tiež oblasti zodpovedné za osobnosť, emócie a úsudok. Podieľa sa na morálnom a etickom správaní a na kontrole rôznych emočných prejavov.

Vôľové pohyby

Zámerné a dobrovoľné činnosti svalov, ako je zdvihnutie ruky alebo vystretie nôh, aby ste vstali a mohli sa pohybovať, potrebujú pomoc predného laloku mozgu.

Mozgová kôra zároveň riadi úmyselné pohyby. V čelových lalokoch začínajú zostupné pyramídové dráhy, ktorými prechádzajú z kôry podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.

Motorický analyzátor je uložený v čelovom laloku. Vychádzajú z neho dlhé nervové bunky, ktoré tvoria pyramídové dráhy, a tie prechádzajú z kôry mozgu až do predných rohov miechy.

Reč

Ústredie reči sa nachádza v mozgovej kôre, v dolnej časti čelového závitu. Čelný lalok sa podieľa na tvorbe reči a riadi aj pohyb a fungovanie hlasiviek.

Porušenie oblastí čelového laloka zapojených do tvorby reči môže viesť k expresívnej afázii, teda k ťažkostiam pri vyjadrovaní napriek tomu, že človek môže rozumieť hovorenému slovu.

Čuch

Ústredie pre čuch sa u človeka nachádza na spodnej ploche čelových lalokov. Čuchový analyzátor leží v čelovom laloku a končia v ňom nervové vlákna vedúce čuchové podnety.

Úloha temenného, spánkového a záhlavového laloka

Temenný lalok je časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sa následne analyzujú. Ústredie pre kožné receptory sa nachádza v kôre temenného laloka.

V temennom laloku končia nervové dráhy sprostredkúvajúce pocity tepla, chladu, dotyku a bolesti. Temenný lalok sa podieľa aj na priestorovej orientácii a subjektívnom vnímaní polohy hlavy a jej zmien.

Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové a čuchové podnety. Spánkový lalok má kritickú úlohu pri počutí, rovnováhe a do určitého stupňa pri emóciách a pamäti.

Zrakové informácie vedú do záhlavového laloka, konkrétne do mozgovej kôry záhlavového laloka. Zrakový analyzátor leží v záhlavovom laloku a končia v ňom vlákna zrakových dráh.

Biela hmota a bazálne gangliá

Vnútro hemisfér tvorí biela hmota, teda hmota skladajúca sa z nervových vlákien. Výbežky nervových buniek, najmä myelinizované axóny, tvoria bielu hmotu.

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú, a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu.

Biela hmota obsahuje tri typy vlákien:

• asociačné vlákna spájajú oblasti v rovnakej hemisfére,
• komisurálne vlákna spájajú kôrové oblasti v protiľahlej hemisfére,
• projekčné vlákna spájajú kôru s inými štruktúrami mozgu a miechy.

V prednom mozgu sa nachádzajú bazálne gangliá, ktoré tvoria zhluky sivej hmoty a zúčastňujú sa na riadení pohybov. Medzi najväčšie patria chvostnaté jadro a šoškovité jadro.

Bazálne gangliá spolupracujú s motorickou kôrou, talamom a ďalšími časťami mozgu pri výbere, začatí a plynulom vykonávaní pohybov. Čierna hmota je bazálne jadro zahrnuté v telových motorických činnostiach a má úlohu pri vzniku Parkinsonovej choroby.

Medzimozog ako súčasť predného mozgu

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. Nachádza sa v ňom tretia mozgová komora.

Medzimozog tvoria najmä talamus a hypotalamus. Z anatomického hľadiska k nemu patria aj epitalamus a nervová časť hypofýzy.

Talamus

Talamus je dôležitou prepájacou stanicou a zoskupením množstva mozgových jadier. Prepájajú sa v ňom prakticky všetky vzostupné nervové dráhy vedúce do mozgovej kôry okrem čuchových dráh.

Podnety prichádzajúce do talamu môže talamus prepustiť do mozgovej kôry alebo ich utlmiť. Preto sa nazýva aj bránou vedomia.

Talamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety, napríklad čuchové, chuťové, dotykové a bolestivé. Niektoré talamické jadrá získavajú vstupy z mozočka a bazálnych ganglií a vedú ich do motorickej kôry.

Talamus a jeho spojenia s limbickým systémom pomáhajú regulovať mnohé prejavy emócií, ktoré sú typické pre ľudské správanie, ako je myslenie, tvorivosť, interpretácia a pochopenie písaného a hovoreného slova či identifikácia objektov vnímaných dotykom.

Hypotalamus

Hypotalamus je najvyšším podkôrovým ústredím a sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov. Leží priamo pod talamom a je spojený s hypofýzou.

Hypotalamus riadi udržiavanie stálej teploty tela, hospodárenie s vodou a soľami, príjem potravy, sexuálne funkcie, dýchanie, krvný obeh, bdenie a spánok.

Hypotalamus je veľmi dôležitý pre funkciu endokrinného systému. Je spojený s hypofýzou a prepája nervovú a hormonálnu reguláciu organizmu.

Sekrécia glukokortikoidov je riadená z hypotalamu cez adenohypofýzu. Nervová časť hypofýzy je zásobárňou hormónov, ktoré produkuje hypotalamus, najmä oxytocínu a vazopresínu.

Hypotalamus má osem významných úloh:

1. integruje činnosť autonómneho nervového systému,
2. reguluje telesnú teplotu,
3. udržiava vodnú a elektrolytovú rovnováhu,
4. podieľa sa na udržiavaní cyklu spánok - bdenie,
5. reguluje príjem potravy,
6. podieľa sa na emočnom správaní,
7. zabezpečuje endokrinnú kontrolu,
8. podieľa sa na sexuálnych prejavoch.

Epitalamus a epifýza

Epithalamus tvorí strechu tretej mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko, teda epifýzu. Epifýza produkuje melatonín, ktorý sa podieľa na regulácii cirkadiánneho rytmu.

Predný mozog a nervové bunky

Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Nervové tkanivo tvoria neuróny a podporné bunky.

Neuróny sú nervové a mozgové bunky v ľudskom tele, ktoré spolu komunikujú odosielaním alebo prijímaním správ. Vo vnútri neurónov sa signály pohybujú ako elektrické impulzy alebo prúdy.

Neuróny transformujú elektrické signály na chemikálie, ktoré sa uvoľňujú z bunky. Nasledujúci neurón rozpozná molekuly a iniciuje nový impulz.

Neurón sa skladá z tela neurónu, v ktorom je uložené jadro, a z výbežkov neurónu, teda krátkych dendritov a dlhých axónov.

• dendrity prijímajú informácie smerom k telu bunky,
• neurit alebo axón prenáša vzruch z bunky ďalej,
• synapsie sprostredkúvajú komunikáciu medzi neurónmi.

Neuróny možno podľa funkcie rozdeliť na senzorické neuróny, ktoré privádzajú informáciu z periférií do centrálnej nervovej sústavy, motorické neuróny, ktoré vedú povelový vzruch z centrálnej nervovej sústavy do svalov, kože a žliaz, a interneuróny, ktoré spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

V synapsiách sprostredkúvajú prenos vzruchu mediátory, napríklad acetylcholín a noradrenalín. Základom šírenia vzruchu po nervovom vlákne je rýchly pohyb iónov K+ a Na+ cez polopriepustnú nervovú membránu.

Gliové bunky

Gliové bunky podporujú neurologický systém tým, že odstraňujú odpad, dodávajú výživu a poskytujú bunke štrukturálnu podporu. Neovládajú signalizáciu.

Okrem nervových buniek obsahuje mozog rôzne gliové bunky, medzi ktoré patria astrocyty, oligodendrocyty, ependymálne bunky a mikroglia.

Ako predný mozog spolupracuje s ostatnými časťami mozgu

Mozog je riadiace stredisko, v ktorom sa vzruchy zo všetkých zmyslov sústreďujú, porovnávajú, vyhodnocujú a podľa potreby aj ukladajú. Mozog zasa vysiela vzruchy k svalom a výsledkom výstupných vzruchov sú rozličné pohyby a činnosti známe ako správanie.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov vedomých činností, ako sú myslenie a pohyb, aj neuvedomovaných telesných funkcií, ako sú dýchanie a trávenie.

Predný mozog prijíma informácie z ostatných častí nervovej sústavy, spracúva ich v mozgovej kôre a vysiela povely prostredníctvom motorických dráh. Pri mnohých činnostiach spolupracuje s talamom, bazálnymi gangliami, mozočkom, mozgovým kmeňom a miechou.

Mozgový kmeň

Mozgový kmeň tvoria predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog. Je evolučne najstaršou a základnou časťou mozgu všetkých stavovcov.

V mozgovom kmeni sídlia centrá pre udržanie základných životných funkcií, ako sú dýchanie a srdcová činnosť, ale aj centrá nepodmienených obranných a potravových reflexov, akými sú kašľanie, kýchanie, hltanie či cicanie.

Retikulárna formácia má spojenie so všetkými oddielmi ústrednej nervovej sústavy a prijíma informácie zo všetkých receptorov. Je dôležitá pri prebudení zo spánku, udržiavaní pozornosti a bdelosti, ale má význam aj pri riadení pohybov.

Mozoček

Mozoček je súčasťou zadného mozgu a je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou. Tvoria ho dve pologule, ktoré sú navzájom prepojené mozočkovým červom.

Mozoček sa podieľa na koordinácii pohybových funkcií, usmerňovaní vykonávaných pohybov, zabezpečovaní plynulosti a presnosti pohybov, riadení svalového napätia, udržiavaní rovnováhy a udržiavaní vzpriamenej polohy tela.

Mozoček nezačína žiadny pohyb a nie je zahrnutý v percepcii vedomia a vnemov. Cez spojenia s mozgovou kôrou, vestibulárnym systémom a retikulárnou formáciou koordinuje a spresňuje svalový pohyb.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog je krátky a najmenší oddiel ľudského mozgu. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom a prechádza ním mnoho nervových dráh.

Stredný mozog je ústredím nepodmienených zrakových a sluchových reflexov, ktoré zabezpečujú pohyby očí a zmenu polohy hlavy v smere príslušných podnetov.

Predný mozog a pamäť, učenie a emócie

Schopnosť ľudského mozgu spracovávať a uchovávať nové informácie na neskoršie použitie je známa ako učenie a vybavovanie si informácií. Čelný lalok tiež pomáha pri následnom vyhľadávaní informácií.

Jednou z najdôležitejších funkcií mozgu je pamätanie si informácií pochádzajúcich zo zmyslových orgánov. Neskôr môže byť uchovávaná informácia znovu vyvolaná a využitá na rozhodovanie.

Limbický systém je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, pamäť alebo motivácia, a navyše súvisí s činnosťou autonómneho nervového systému.

Limbický systém zahŕňa amygdalu, hipokampus, talamus, mamilárne telesá, kalózne teleso a ďalšie štruktúry centrálnej nervovej sústavy.

Ochorenia a poruchy predného mozgu

Čelný lalok mozgu môže byť ovplyvnený všetkými poruchami, ktoré môžu postihnúť mozog. Medzi ne patria Alzheimerova choroba, mozgové lézie, otrava oxidom uhoľnatým, úzkostné a osobnostné poruchy, záchvaty, epilepsia, mozgové nádory alebo rakovina, mozgová príhoda, bolesti hlavy, migrény a mnoho ďalších.

Medzi stavy a poruchy, ktoré môžu ovplyvniť predný mozog, patria aj porucha autistického spektra, expresívna afázia, frontotemporálna demencia, genetické ochorenia, infekcie, otravy ťažkými kovmi alebo inými toxínmi, duševné poruchy, Lewyho teliesková demencia, záchvaty, mŕtvica a prechodný ischemický záchvat.

Možné príznaky poruchy čelového laloka

• problémy s pozornosťou, organizáciou a uvažovaním,
• zmeny osobnosti,
• strata pamäti,
• neschopnosť pohybovať svalmi,
• ťažkosti s ovládaním impulzov,
• poruchy reči,
• zhoršené plánovanie a rozhodovanie,
• zmeny emočného prežívania a sociálneho správania.

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Niektoré poruchy mozgu môžu vzniknúť abnormálnou elektrickou aktivitou buniek alebo ich chemickou nerovnováhou.

Diagnostika

Existuje mnoho testov, ktoré môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonať na diagnostiku zdravotných problémov a vylúčenie pravdepodobnosti iných podozrivých porúch.

• počítačová tomografia (CT),
• evokované potenciály, teda senzorické testy,
• elektromyogram,
• elektroencefalogram,
• magnetická rezonancia (MRI),
• neuropsychologické testovanie.

Neuropsychologické testovanie môže hodnotiť pozornosť, pracovnú pamäť, plánovanie, jazyk, schopnosť riešiť problémy, kontrolu impulzov a ďalšie výkonné funkcie.

Ochrana predného mozgu

Na udržanie zdravého celého mozgu vrátane predného laloku je možné urobiť niekoľko opatrení, aby sa predišlo niektorým poruchám. Aj keď je nemožné úplne sa vyhnúť riziku, je možné pravdepodobne znížiť riziko ich získania.

Fyzická aktivita a zdravá hmotnosť

Stavom, ktoré ovplyvňujú mozog, ako sú problémy s krvným obehom, možno predchádzať alebo ich oddialiť kontrolou hmotnosti a pravidelným cvičením.

Fyzické cvičenie priamo zlepšuje zdravie mozgu tým, že podporuje zdravý prietok krvi a zlepšuje procesy v mozgu produkujúce neurotransmitery.

Nie je potrebné sa venovať vrcholovému športu. Vášmu zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh či napríklad jazda na bicykli.

Vyvážená strava

Vyvážená strava má vplyv na zdravie ciev, ktoré je nevyhnutné pre správne fungovanie mozgu. Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a je tak nevyhnutné ho zásobovať živinami.

Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega 3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme predovšetkým v rybách či napríklad v olivovom oleji. Odborníci na výživu tak odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojim priaznivým vplyvom na zdravie nielen mozgu, ale celého tela.

Spánok a mentálne zdravie

Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa totiž regeneruje nielen naše telo, ale aj mozog.

Podľa odborníkov dochádza pri spánku k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme predchádzajúci deň prežili. Podmienkou je však neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.

So zdravým mozgom súvisí aj naša mentálna a psychická pohoda. Je vhodné udržiavať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a dostatočne relaxovať.

Tréning kognitívnych funkcií

Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť.

Do každodenného režimu možno zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, či už ide o lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo napríklad skladanie hlavolamov.

Kontrola ochorení a prevencia úrazov

Početné poruchy sa časom zhoršujú. Liečba týchto porúch však môže zabrániť alebo oddialiť progresiu týchto stavov. Patrí medzi ne typ 2 cukrovka, epilepsia a iné choroby.

Pohyb tiež podporuje kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru či tlaku.

Zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode. Mozog a nervová sústava musia byť nepretržite zásobované okysličenou krvou.

Predný lalok je časť mozgu, ktorá je obzvlášť citlivá na traumatické poranenia mozgu a otrasy mozgu. Aby ste sa vyhli veľkým zraneniam, je nevyhnutné nosiť prilby, bezpečnostné pásy a iné typy ochranných prostriedkov.

Vývojová a biologická súvislosť

Mozog stavovcov vznikol zväčšením a diferenciáciou prednej časti nervovej trubice a spolu s miechou tvorí centrálnu nervovú sústavu.

V embryonálnom štádiu sa mozog stavovcov diferencuje na tri základné časti, ktoré sú priamo prepojené s inerváciou dôležitých zmyslov: predný mozog s čuchovým orgánom, stredný mozog so zrakovým orgánom a zadný mozog s polohovnovážnym a sluchovým orgánom.

Hlavným vývojovým smerom celej nervovej sústavy stavovcov bolo zdokonaľovanie a rast koncového mozgu. U nižších stavovcov slúžil koncový mozog výlučne na spracovanie čuchových vnemov.

U plazov sa zhlukovaním sivej hmoty po prvýkrát objavuje druhotná mozgová kôra. Z nej sa následne u cicavcov vyvíja rozsiahla a zvrásnená mozgová kôra, teda neokortex.

U cicavcov sa v koncovom mozgu rozvíja rozsiahla mozgová kôra, ktorá zabezpečuje najzložitejšie nervové funkcie. Práve v mozgovej kôre cicavcov sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií, pamäti a logického myslenia.

Predný mozog a centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť pri určitých funkciách organizmu pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa vykonáva v mozgu, je obvykle vysoko komplexná a zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

Predný mozog preto nemožno chápať ako izolované centrum jednej schopnosti. Jeho úloha vzniká spoluprácou mozgovej kôry, hemisfér, bielej hmoty, bazálnych ganglií, talamu, hypotalamu, limbického systému, mozočka, mozgového kmeňa a miechy.

tags: #uloha #predneho #mozgu